Poľná nemocnica Červenej armády SEG 2430 v Senici

Červená armáda po príchode do Senice obsadila kasárne a zriadila si v nich Vojenské mestečko. Na začiatku mája 1945 sa v kasárňach usadila Triediaca evakuačná nemocnica SEG 2430, mala tu aj svoje vlastné pohrebisko. Do mesta prišla z rumunského mesta Arad, kde podľa nemocničných výkazov medzi 20. decembrom 1944 a 17. aprílom 1945 pochovala 32 vojakov. Z poľných nemocníc Červenej armády vydržala v Senici najdlhšie, posledné osadenstvo vrátane pacientov z nej podľa mestskej kroniky odišlo 2. februára 1946. Do stavu pacientov prijímala ranených vojakov z iných poľných nemocníc, ktoré Červená armáda sťahovala z frontu. Pri senických kasárňach nemocnica pochovala 46 mŕtvych vojakov v samostatných očíslovaných hroboch, prvého vojaka 6. mája 1945 a posledného 13. decembra 1945. Priestor pohrebiska bol zdokumentovaný mapkami, bolo zriadené na severozápadnom konci kasární pri hlavnej ceste. Z mapiek je zrejmé, že ešte pred pôsobením nemocnice, tu boli tri hroby, ku ktorým v polovici júna pribudol štvrtý. Nevieme, kto v nich bol pochovaný. Vieme, že v priestore kasární na prelome apríla a mája 1945 pochovala dvoch mŕtvych aj Nemocnica pre ľahkoranených GLR 5283, hroby boli na severnom a severozápadnom konci v ohrade kasární.
Zoznam 102 ranených vojakov senickej nemocnice SEG 2430 navrhnutých na vyznamenanie podpísalo 8. júna 1945 najvyššie velenie 2. Ukrajinského frontu (maršal Malinovskij, generál-poručík Tevčenkov, armádny generál Zacharov).

• Pjotr Filipovič Varchaljak (Петр Филипович Вархаляк, niekde Varcholjak, Вархоляк) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine pri meste Javorov v obci zapísanej ako Novošmini (Львовская обл., Яворовский р-н, с. Новошмини; ukr. Яворів). Do Červenej armády ho povolal komisariát Javorova (Яворовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ignaťjevnu Varchaljak z obce Novošmini. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec pravdepodobne v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 4. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 6. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 1.
• Ivan Ivanovič Slaščilin (Иван Иванович Слащилин) sa narodil v roku 1924 v Rusku v obci zapísanej ako Filatovo v osade Andrejevskij (tieto toponymá sme nedokázali identifikovať) pri meste Novoanninskij (Сталинградская обл., Новоаннинский р-н, ст. Филатово, х. Андреевский). Do Červenej armády ho 27. augusta 1942 povolal komisariát mesta Novoanninskij (Ново-Аннинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Ivanovnu Slaščilinovú z Andrejevského. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ spojovacieho oddielu v 22. gardovej tankovej brigáde 5. gardového tankového zboru. V tejto jednotke mu 2. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu a 12. februára 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zomrel 6. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 29. apríla 1946, do nemocnice ho preložili 5. mája z nemocnice ChPPG 5293. Pochovali ho 8. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 2.
• Andrej Prokofjevič Čuprunov (Андрей Прокофьевич Чупрунов, niekde Čuprukov, Чупруков) sa narodil v roku 1910 v Rusku v meste Rostov nad Donom v časti Severnyj (г. Ростов-на-Дону, п. Северный). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal jeden z komisariátov Rostova nad Donom (Октябрьский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Ivanovnu Čuprunovovú zo Severného, ul. Mnogopoľnaja 42. V zostave 31. streleckej divízie zostal nezvestný od 27. júla 1942 po boji pri obci Mečjotinskaja (Мечётинская). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako zástupca veliteľa čaty v 99. samostatnom gardovom motocyklovom prápore 2. gardového mechanizovaného zboru. V tejto jednotke ho 30. novembra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zomrel 7. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z apríla, do nemocnice ho preložili 5. mája z nemocnice ChPPG 5195. Pochovali ho 8. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 3.
• Kiril Spiridonovič Ješmekov (Кирил Спиридонович Ешмеков, niekde Ješmegov, Ješligov, Ешмегов, Ешлигов) sa narodil v roku 1909 v Rusku v obci Bukanskoje pri meste Mamontovo v Altajskom kraji (Алтайский край, Мамонтовский р-н, с. Буканское). Do Červenej armády ho v auguste 1943 alebo 20. októbra 1943 povolal komisariát Mamontova (Мамонтовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akseniju Fjodorovnu (alebo Izoťjevnu) Ješmekovovú z obce Bukanskoje. V hodnosti vojaka protilietadlovej guľometnej roty v zostave 2. mechanizovanej brigády 5. mechanizovaného zboru mu 12. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 30. gardovej mechanizovanej brigáde 9. gardového mechanizovaného zboru (ide o tie isté jednotky premenované po transformácii). Zomrel 9. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 25. apríla, do nemocnice ho preložili 3. mája z EP 4495. Pochovali ho 11. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 4. Posmrtne 16. mája 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy za bojový čin z 25. apríla 1945 pri obci Bedřichovice pri Brne. Ako veliteľ malého oddielu protilietadlovej guľometnej roty v Bedřichoviciach pri nálete nepriateľských lietadiel utrpel ťažké zranenie, na následky ktorého zomrel v Senici vo vojenskej nemocnici.
• Ivan Gurjanovič Triškin (Иван Гурьянович Тришкин, niekde Tryškin, Трышкин, Grigorjevič, Григорьевич) sa narodil v roku 1923 v Rusku v zabajkalskom regióne pri mongolských hraniciach v obci Verchnij Uľchun (Читинская обл, Кыринский р-н, с. Верхний Ульхун). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát mesta Chanty-Mansijsk (Ханты-Мансийский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Gurjana Avdejeviča Triškina z obce Verchnij Uľchun. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha mínometu (82 mm) v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 9. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 30. apríla, do nemocnice ho preložili 3. mája z ChPPG 601. Pochovali ho 11. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 5. Posmrtne 26. mája 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za bojový čin pri moravskej obci Hvozdec z 30. apríla 1945, pri ktorom utrpel ťažké zranenie, na následky ktorého nakoniec zomrel.
• Ivan Ivanovič Mikinčuk (Иван Иванович Микинчук, niekde Mikičuk, Mikinuk, Микичук, Микинук) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Laťjevka - dnes súčasť mesta Zacharjevka - býv. názov Frunzovka (Украинская ССР, Одесская обл., Фрунзовский р-н, с. Латьевка; ukr. Захарівка, Латівка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Frunzovky alebo 8. apríla 1944 poľný vojenský komisariát (Фрунзовский РВК altern. полевой ВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandru Nikiťjevnu Mikinčuk z Laťjevky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 63. alebo 64. mechanizovanej brigáde 7. mechanizovaného zboru. Do brigády ho preložili 18. apríla 1944 zo zostavy 214. záložného streleckého pluku. Zomrel 9. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 26. apríla, do nemocnice ho preložili 3. mája z ChPPG 4353. Pochovali ho 11. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 6.
• Fjodor Artemovič Bykov (Федор Артемович Быков) sa narodil v roku 1906 v Rusku v Burjatskej republike pri Bajkale v meste Babuškin (Бурят-Монгольская АССР, Кабанский р-н, ст. Мысовая, г. Бабушкин). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Kabansk (Кабанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Nikolajevnu Bykovovú z Babuškina (ul. Komsomolskaja 74 pri železničnej stanici Mysovaja, mesto Babuškin do roku 1941 nieslo názov Mysovsk). Naposledy (?) slúžil v hodnosti vojaka v 669. delostreleckom pluku 228. streleckej divízie, v ktorej mu 25. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 9. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení zo 4. mája, do nemocnice ho preložili 7. mája z ChPPG 5196. Pochovali ho 11. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 7.
• Ivan Davydovič Komlev (Иван Давыдович Комлев) sa narodil v roku 1906 v Rusku v osade Donskoje pri obci Sakmara pri Orenburgu (Чкаловская обл., Сакмарский р-н, с. Донское). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Sakmary (Сакмарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Feodosiju Gavrilovnu Komlevovú z osady Donskoje. V zostave 253. (gardového) jazdeckého pluku 11. (gardovej) jazdeckej divízie mu 20. januára 1943 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako zdravotník v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 25. januára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 11. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 26. apríla, do nemocnice ho preložili 8. mája z ChPPG 5153. Pochovali ho 13. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 8.
• Nikita Viktorovič Žuravlev (Никита Викторович Журавлев, niekde Žurovlev, Журовлев) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine v osade Cvetkovo pri meste Dolinskaja (Украинская ССР, Кировоградская обл., Долинский р-н, п. Цветково; ukr. Долинська). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Dolinskaja (Долинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akulinu Karpovnu Žurovlevovú z Cvetkova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 795. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zomrel 13. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 13. apríla, do nemocnice ho preložili 7. mája z ChPPG 4326. Pochovali ho 13. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 9.
• Ivan Ivanovič Kalašnikov (Иван Иванович Калашников) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v obci Bojanec pri meste Velikije Mosty (Великомостовский р-н, Туринковский с/с, с. Боянец; ukr. Великі Мости, Туринка, Боянець). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Velikije Mosty (Великомостовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Dmitrijevnu Kalašnikovovú z Bojanca. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 439. streleckom pluku 52. streleckej divízie. Zomrel 15. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení. Pochovali ho 16. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 10.
• Michail Aleksandrovič Ničetalenko (Михаил Александрович Ничеталенко) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v Kirovogradskej oblasti v obci Ves(e)lovského seľsovetu, ktorý nevieme zemepisne určiť (Украинская ССР, Кировоградская обл., Вес(е)ловский с/с). Do Červenej armády ho povolal Russkovský komisariát (Руссковский РВК), nepoznáme jeho sídlo. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku A. I. Ničetalenko z obce Ves(e)lovského seľsovietu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 4. gardovej mechanizovanej brigáde 2. gardového mechanizovaného zboru. Zomrel 15. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 13. mája. Pochovali ho 16. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 11.
• Ivan Michajlovič Jazykovin (Иван Михайлович Языковин) sa narodil v roku 1912 v Bielorusku v meste Čečersk (Белорусская ССР, Гомельская обл., Чечерский р-н, г. Чечерск; biel. Чачэрск). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Gomeľ (Гомельский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Anastasiju Iosifovnu Jazykovin z Čečerska. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ tanku v 22. gardovej tankovej brigáde 5. gardového tankového zboru. Zomrel 16. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení. Pochovali ho 17. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 12.
• Pjotr Afanasjevič Batalov (Петр Афанасьевич Баталов) sa narodil v roku 1916 v Rusku pri obci Vožgaly pri meste Kirov v obci zapísanej ako Ševači (Кировская обл., Вожгальский р-н, с. Шевачи). Do Červenej armády ho v júli 1941 povolal komisariát mesta Bodajbo (Бодайбинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Mariju Afonasjevnu Subbotin zo Ševači. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 1364. protilietadlovom delostreleckom pluku 27. protilietadlovej delostreleckej divízie. V tejto jednotke mu 7. februára 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 17. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 27. apríla, do nemocnice ho preložili 15. mája z iného zdravotného zariadenia ChPPG 4326. Pochovali ho 18. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 13.
• Baita Uzrybajev (Баита Урзыбаев, niekde Bajta, Байта) sa narodil v roku 1914 v Rusku v Dagestane v býv. Karanogajskom okrese, ktorého centrom bolo mesto Terekli-Mekteb (Терекли-Мектеб, Кизлярская обл., Караногайский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát dagestanského mesta Kizljar (Кизлярский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku, ktorá podľa zápisu žila v Karanogajskom okrese v kolchoze Upobej Bendnoček (Bednaček) v Aul-Žetevinskom seľsovete (Ауложетевинский с/с, к-з Упобей Бендночек altern к-з Упобей Бедначек). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako míner v 80. ženijnom prápore. Zomrel 17. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení zo 4. mája, do nemocnice ho preložili 7. mája z iného zdravotného zariadenia. Pochovali ho v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 14.
• Prokofij Fjodorovič Tyrin (Прокофий Федорович Тырин, niekde Prokofij Ivanovič Tyrik, Прокофий Иванович Тырик) sa narodil v roku 1900 v Rusku v obci Lebjažje-Asanovo pri meste Jurga (Кемеровская обл., Юргинский р-н, с. Лебяжье-Асаново). Do Červenej armády ho 20. januára 1945 povolal komisariát Jurgy (Юргинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Michailovnu Tyrin z obce Lebjažje-Asanovo. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 63. mechanizovanej brigáde 7. mechanizovaného zboru. Zomrel 19. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 25. apríla, do nemocnice ho preložili 15. mája z nemocnice ChPPG 4326. Pochovali ho 20. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 15.
  V jednom nemocničnom výkaze bolo sporne zapísané meno a rok narodenia vojaka, ktoré sa dali prečítať aj ako Prokofij Ivanovič Tyrik (Прокофий Иванович Тырик), 1906.
• Nikolaj Ivanovič Vasiľjev (Николай Иванович Васильев) sa narodil v roku 1917 v Rusku v meste Voronež (г. Воронеж). Do Červenej armády ho povolal Krasnozavodskij komisariát (Краснозаводский РВК), nevieme, kde bolo jeho sídlo. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana K. Vasiľjeva. ktorý žil vo Voroneži na ulici Krasnoznamennaja 56. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v jednotke č. 22. Zomrel 19. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení, do nemocnice ho preložili 5. mája z nemocnice ChPPG 5196. Pochovali ho 20. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 16.
  Nevieme, či môžeme vojaka stotožniť s vojakom rovnakého mena Nikolajom Ivanovičom Vasiľjevom (Николай Иванович Васильев), ktorý sa narodil v roku 1917 v Stalinskom mestskom okrese vo Voroneži (Воронежская обл., Сталинский район) alebo pravdepodobnejšie v býv. Talickom okrese, ktorého centrom bola obec Talickij Čamlyk (Воронежская обл., Талицкий р-н, с. Талицкий Чамлык). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát obce Ertiľ pri Voroneži (Эртильский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Charitonoviča Vasiľjeva. ktorý žil v obci Ertiľského seľsovetu. Slúžil v hodnosti vojaka, od apríla 1945 sa stal nezvestným.
• Ivan Fjodorovič Tracenko (Иван Федорович Траценко, niekde Traščenko, Trocenko, Fedosejevič, Тращенко, Троценко, Федосеевич) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine pri meste Sachnovščina v obci zapísanej ako Novojegorovka (Украинская ССР, Харьковская обл., Сахновщинский р-н, с. Ново-Егоровка; ukr. Сахновщина). Do Červenej armády ho 1. októbra 1943 povolal komisariát v Sachnovščine(Сахновщинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Uľjanu Mitrofonovnu Tracenko z Novojegorovky. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ oddielu v 439. streleckom pluku 52. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 6. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 22. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení, do nemocnice ho preložili 8. mája z ChPPG 5153. Pochovali ho 23. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 17.
• Ivan Dmitrievič Padakalov (Иван Дмитриевич Падакалов, niekde Podekalov, Подекалов) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine pri obci Novo-Šepeliči v osade zapísanej ako Iľjince v oblasti vysídlenej po Černobyľskej havárii (Украинская ССР, Киевская обл., Ново-Шепеличский р-н, д. Ильинцы; ukr. Новошепеличі). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Novo-Šepeliči (Ново-Шепеличский РВК). Osada Iľjince bola bydliskom jeho otca. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako zástupca veliteľa čaty v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 9. marca 1945. Zomrel 24. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 25. apríla, do nemocnice ho preložili 8. mája z ChPPG 5153. Pochovali ho 25. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 18.
• Georgij Porfirjevič Tabanakov (Георгий Порфирьевич Табанаков, niekde Parfinovič Парфинович) sa narodil v roku 1923 v Rusku v Baškirsku v osade Umirovo pri obci Bakaly (Башкирская АССР, Бакалинский р-н, д. Умирово). Do Červenej armády ho 9. októbra 1941 povolal komisariát v Bakaly (Бакалинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Veru Jefimovnu Tabanakovovú z Umirova, otcom bol Porfirij Ivanovič Tabanakov z Umirova. V zostave 144. gardového streleckého pluku 49. gardovej streleckej divízie mu 10. mája 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 233. streleckom pluku 81. streleckej divízie. Zomrel 26. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení, do nemocnice ho preložili 3. mája z EP 4495. Pochovali ho 27. mája v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 19.
• Feofan Larionovič Zalevskij (Феофан Ларионович Залевский) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine pri meste Peščanka v obci zapísanej ako Grobovka, mohlo by ísť o Grabarovku (Украинская ССР, Винницкая обл., Песчанский р-н, с. Гробовка; ukr. Піщанка, Грабарівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Peščanky (Пещанский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Darju Grigorjevnu z Grobovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 313. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 3. júna 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení zo 17. apríla, do nemocnice ho preložili 23. mája z nemocnice 5542. Pochovali ho 4. júna v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 20.
• Andrej Semjonovič Ovdej (Андрей Семенович Овдей) sa narodil v roku 1923 alebo 1926 na Ukrajine v obci Morovsk pri meste Oster (Украинская ССР, Черниговская обл., Остерский р-н, с. Моровск; ukr. Остер, Морівськ). Do Červenej armády ho vo februári 1944 povolal pravdepodobne komisariát mesta Oster (Остерский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Mariju Jefimovnu Ovdej z Morovska. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 592. streleckom pluku 203. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 6. apríla 1945. Zomrel 4. júna 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 12. apríla, do nemocnice ho preložili 13. mája z nemocnice 5542. Pochovali ho 5. júna v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 21.
• Iľja Prokofjevič Špilevoj (Илья Прокофьевич Шпилевой) sa narodil v roku 1910 v Turkménsku v meste Ašchabad (Туркменская ССР, г. Ашхабад). Do Červenej armády ho povolal komisariát Ašchabadu (Ашхабадский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Matrenu Fjodorovnu Špilevoj bydliskom Ašchabadský okres, dvor NKVD alebo Ašchabad, strojný dvor. V roku 1943 bol v zostave 150. gardového streleckého pluku 50. gardovej streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 4. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 4. júna 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení zo 4. apríla, do nemocnice ho preložili 21. mája z nemocnice 5544. Pochovali ho 5. júna v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 22.
• Grigorij Iľjič Burbeza (Григорий Ильич Бурбеза, niekde Gurbeza, Гурбеза) sa narodil v roku 1904 (1910?) na Ukrajine v obci Biljany pri meste Černevce (Украинская ССР, Винницкая обл, Черневецкий р-н, с. Беляны; ukr. Чернівці, Біляни). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Černevce (Черновецкий РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Stepanidu Aleksejevnu Burbeza z obce Biljany. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 30. gardovej mechanizovanej brigáde. Zomrel 5. júna 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 30. apríla, do nemocnice ho preložili 14. mája z nemocnice 2632. Pochovali ho 6. júna v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 23.
  Meno vojaka sa v nemocničnom výkaze vyskytlo zapísané aj v tvare Grigorij Iľjič Gurbeza (Григорий Ильич Гурбеза). V tomto tvare bolo omylom duplicitne zapísané aj do zoznamu vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru.
• Michail Jakovlevič Smitjuk (Михаил Яковлевич Смитюк) sa narodil 21. februára 1912 na Ukrajine v obci Glubočok pri meste Baranovka alebo pri meste Verchnedneprovsk v obci zapísanej ako Pervomajskoje (Украинская ССР, Житомирская обл., Барановский р-н, с. Глубочок; ukr. Баранівка, Глибочок altern. Днепропетровская обл., Верхне-Днепровский р-н, с. Первомайское; ukr. Верхньодніпровськ). Do Červenej armády ho 23. júna 1941 povolal komisariát Baranovky (Барановский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Jakova Vasiľjeviča Smitjuk z obce Glubočok. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ jednotky v 22. gardovej tankovej brigáde 5. gardového tankového zboru. Zomrel 6. júna 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 8. mája, do nemocnice ho preložili 17. mája z TLR 2632. Pochovali ho 7. júna v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 24. Vojak bol nositeľom medaily Za obranu Stalingradu. Dňa 25. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa a opätovne 8. júna rovnakým vyznamenaním. V poslednom vyznamenaní sa spomína, že zranenie z 8. mája utrpel pri Prahe pri diverznej akcii nepriateľa.
• Kondrat Iľjič Potapenko (Кондрат Ильич Потапенко, niekde Kandrej, Кандрей, Ivanovič, Иванович) sa narodil v roku 1905 v Rusku pravdepodobne pri meste Altajskoje v Altajskom kraji v obci zapísanej ako Alanskoje (С.О.АССР, Алтайский р-н, с. Аланское). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Mozdok (dnes súčasť Severoosetskej republiky, Моздокский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Melaniju Leonťjevnu Potapenko z obce Alanskoje. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako zástupca veliteľa čaty v 12. gardovom mínometnom pluku 4. gardového jazdeckého zboru. V tejto jednotke mu 21. decembra 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy a 28. augusta 1944 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Predchádzajúcim miestom jeho služby bol 127. jazdecký pluk 30. jazdeckej divízie, kde obdržal 17. mája 1943 medailu Za odvahu v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ obsluhy mínometu (45 mm). Zomrel 9. júna 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 14. mája. Pochovali ho 10. júna v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 25.
• Leon Aleksejevič Kitašašvili (Леон Алексеевич Киташашвили, niekde Levan Aleksandrovič Kitesašvili, Леван Александрович Китесашвили) sa narodil v roku 1901 v Gruzínsku v obci Anaga (Грузинская ССР, Сигнахский р-н, с. Анага). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát mesta Signagi (Сигнахский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Tamaru Ivanovnu Kitašašvili z Anagy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 63. mechanizovanej brigáde 7. mechanizovaného zboru. Zomrel 14. júna 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 18. mája. Pochovali ho 15. júna v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 26.
• Ivan Jevlampievič Komar (Иван Евлампиевич Комар) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine v obci Striževka pri meste Ljubar (Украинская ССР, Житомирская обл. с. Стрижевка; ukr. Любар, Стрижівка). Do Červenej armády ho povolal poľný vojenský komisariát (полевой ВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jelenu Dmitrevnu Komar zo Striževky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 14. júna 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 6. mája. Pochovali ho 15. júna v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 27.
• Vladimir Georgievič Sidkovskij (Владимир Георгиевич Сидковский, niekde Grigorjevič Sitkovskij, Григорьевич Ситковский) sa narodil v roku 1922 alebo 1923 v Bielorusku v obci Vseljub (Белорусская ССР, Барановичская обл., Новогрудский р-н, м. Вселюб). Do Červenej armády ho 25. júla 1944 povolal komisariát obce Ljubča (Любчанский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Georgija (Grigorija) Iľjiča Sidkovského zo Vseljubu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 317. streleckej divízie. Zomrel 16. júna 1945 na následky zranení v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430, do nemocnice ho prijali 15. júna. Pochovali ho 18. júna v Senici na vojenskom pohrebisku vo vyhradenej časti pre SEG 2430 pri vojenskom mestečku v hrobe č. 28.
• Aleksandr Jakovlevič Sokovič (Александр Яковлевич Сокович) sa narodil v roku 1925 v Bielorusku pri meste Mir v obci zapísanej ako Aviseviči (Белорусская ССР, Барановичская обл., Мирский р-н, с. Ависевичи). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Mire (Мирский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol sestru Vasilisu Sokovič z Aviseviči. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 5. júla 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 20. apríla, do nemocnice ho preložili 20. alebo 30. júna z 3267. Pochovali ho 7. júla v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 29.
• Ivan Demjanovič Smotrikov (Иван Демьянович Смотриков, niekde Sljutrikov, Слютриков) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Blagoveščenka v Altajskom kraji (Алтайский край, Благовещенский р-н, пгт. Благовещенка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Blagoveščenky (Благовещенский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jevdokiju Karpovnu Smotrikovovú z Blagoveščenky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 16. mechanizovanej brigáde 7. mechanizovaného zboru. Zomrel 6. júla 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení zo 16. apríla, do nemocnice ho preložili 30. júna z ChPPG 5267. Pochovali ho 8. júla v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 30.
• Dmitrij Samsonovič Sitnik (Дмитрий Самсонович Ситник, niekde Sytnik, Сытник) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine v obci Pastyrskoje pri meste Novomirgorod (Украинская ССР, Кировоградская обл., Златопольский р-н, с. Пастырское; ukr. Новомиргород, Пастирське). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Zlatopoľ (dnes súčasť mesta Novomirgorod, Златопольский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Duriju Fomovnu Sitnik. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako zdravotník v 324. gardovom streleckom pluku 103. gardovej streleckej divízie. Zomrel 10. júla 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky nemoci, do nemocnice ho prijali 9. júla. Pochovali ho 11. júla v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 31.
• Gerasim Isakovič Dvornik (Герасим Исакович Дворник) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine pri obci Krasnyje Okny (dnes Okny) v osade zapísanej ako Stavrosa, pravdepodobne Stavrovo (Украинская ССР, Одесская обл., Красноокнянский р-н, д. Ставроса; ukr. Окни, Ставрове). Do Červenej armády ho povolal 11. marca 1944 komisariát obce Krasnyje Okny (Красноокнянский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Darju Fedosejevnu Dvornik zo Stavrosy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 16. júla 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení, do nemocnice ho preložili 30. júna z ChPPG 5267. Pochovali ho 18. júla v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 32.
  Dňa 21. mája 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Obdržal ju za bojový čin pri rieke Hron z 25. marca. V odôvodnení vyznamenania sa spomína, že utrpel staršie zranenie v júni 1944 a pri ďalšom ho 15. apríla 1945 evakuovali do nemocnice.
• Bava Mamedov (Бава Мамедов) sa narodil v roku 1908 v Turkménsku. Pri tomto vojakovi sme nevedeli stotožniť zapísané toponymá rodiska, bydliska ani sídla komisariátu. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Oltadtu Mamedovovú. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka pravdepodobne v 22. gardovej tankovej brigáde. Zomrel 17. júla 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 5. mája. Pochovali 18. júla ho v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 33.
• Iosif Maksimovič Metlušenko (Иосиф Максимович Метлушенко) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci Višnjaki pri meste Chorol (Украинская ССР, Полтавская обл., Хорольский р-н, с. Вишняки; ukr. Хорол, Вишняки). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Chorole (Хорольский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Sergejevnu Metlušenko z obce Višnjaky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 13. októbra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 11. apríla 1945 mu udelili medailu Za bojové zásluhy za bojový čin pri moravskej obci Lanžhot. Zomrel 19. júla 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 29. júna. Pochovali ho 20. júla v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 34.
• Zakir Izmailovič Zinurov (Закир Измаилович Зинуров) sa narodil v roku 1918 v Rusku v Tatarskej republike v osade Atabaj-Ankebe pri meste Buinsk (Татарская АССР, Буинский район, д. Атабай-Анкебе). Do Červenej armády ho povolal komisariát Buinska (Буинский РВК), v jej stave bol od septembra 1939. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Zinura Chasinova z Atabaj-Ankebe. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ obsluhy dela v 36. delostreleckom pluku 53. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 24. októbra 1943 udelili medailu Za odvahu, 31. augusta 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 10. marca 1945 ho vyznamenali Radom slávy 2. stupňa. Zomrel 6. augusta 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky onemocnenia z 18. júna, do nemocnice ho preložili 29. júna z nemocnice 4367. Pochovali ho 8. augusta v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 35.
• Pjotr Michajlovič Nesterov (Петр Михайлович Нестеров) sa narodil v roku 1925 v Rusku v meste Orsk (Чкаловская обл., г. Орск, Кировский р-н). Do Červenej armády ho povolal Kirovský komisariát, ktorého sídlom bol možno Orsk (Кировский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Anastasiju Nikitičnu Nesterovovú z Orska. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v jednotke č. 159. Zomrel 14. augusta 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 10. júla, do nemocnice ho prijali 19. júla. Pochovali ho 15. augusta v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 36.
• Vladimir Ivanovič Zlobin (Владимир Иванович Злобин) sa narodil v roku 1900 v Rusku vo Volgogradskej oblasti pri obci Černoškovskij v osade zapísanej ako Mantornovoj (?), mohlo by ísť o osadu Maloternovoj (Сталинградская обл., Чернышковский р-н, хут. Манторновой - Малотерновой). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Černoškovskom (Чернышковский РВК), v armáde bol od októbra 1941. Rodinu nemal, alebo neuvádzal. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako zámočník samostatnej roty v 14. inžiniersko-ženijnej brigáde. V tejto jednotke mu 3. októbra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 19. augusta 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 30. apríla, do nemocnice ho 29. júna preložili z TPPG 2619. Pochovali ho 21. augusta v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 37.
• Viktor Vladimirovič Fjodorov (Виктор Владимирович Федоров) sa narodil v roku 1915 v Rusku v meste Orsk (Чкаловская обл., г. Орск). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Orsku (Орский ГВК). Rodinu nemal, alebo neuvádzal. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 147. armádnom záložnom streleckom pluku. Zomrel 6. septembra 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky starého zranenia z 9. októbra 1944, do nemocnice ho prijali 15. augusta. Pochovali ho 8. septembra v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 38.
• Jevgenij Aleksejevič Kanajev (Евгений Алексеевич Канаев) sa narodil v roku 1927 na Ukrajine pri meste Krivý Roh v obci Vesjolyje Terny (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Криворожский р-н, с. Веселые Терны; ukr. Кривий Ріг, Веселі Терни). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov mesta Dnepropetrovsk (Октябрьский РВК; ukr. Жовтневый РВК, Дніпро). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Alekseja Aleksejeviča Kanajeva z obce Vesjolyje Terny. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako radista v neznámej jednotke. Zomrel 7. septembra 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 7. septembra. Pochovali ho 9. septembra v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 39.
• Michail Trofimovič Kucharuk (Михаил Трофимович Кухарук, niekde Kucharjuk, Kucharčuk, Кухарюк, Кухарчук) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine pri meste Dubno pri obci Kozin v obci zapísanej ako Volkovka, mohlo by ísť o obec Volkovyje (Украинская ССР, Ровенская обл., Козинский р-н, с. Волковка - Волковыи; ukr. Козин, Вовковиї). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Kozin (Козинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Taťjanu Fjodorvnu Kucharuk z Volkovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 570. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zomrel 8. septembra 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení, do nemocnice ho preložili 30. júna z ChPPG 5207. Pochovali ho 10. septembra v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 40.
• Ivan Aleksandrovič Michajlov (Иван Александрович Михайлов) sa narodil v roku 1919 v Rusku v osade Aniskino pri meste Bežeck (Тверская обл., Бежецкий р-н, д. Анискино). Do Červenej armády ho povolal komisariát Bežecka (Бежецкий РВК), v zostave armády bol od roka 1939. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Annu Ivanovnu Michajlovovú z Aniskina. Bol nositeľom medaily Za obranu Leningradu. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako zástupca náčelníka zdravotnej služby pre zásobovanie zdravotníckym materiálom v jednotke 10. rajón leteckej základne. V tejto jednotke ho 23. februára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 17. septembra 1945 v Senici v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 po otrase mozgu, do nemocnice ho prijali 16. septembra. Telo si vyzdvihli vojaci jednotky, nepoznáme miesto, kde ho pochovali, pravdepodobne to bolo v Senici.
  Na portáli pamyat-naroda.ru ho evidujú v zozname vojakov Slavína ako prepochovaného zo Senice. V literatúre (Jaroslav Klič: Slavín - pamätník vďaky, Bratislava 1973, str. 36) je v zozname vojakov Slavína uvedený nadporučík Ivan F. Michajlov ((Иван Ф. Михайлов), pôv. pochovaný v Senici.
• Vladimir Jevgeňjevič Jakovlev (Владимир Евгеньевич Яковлев) sa narodil v roku 1915 v Rusku v meste Uľjanovsk alebo pravdepodobnejšie v Mordovskej republike v meste Zubova Poljana (Куйбышевская обл., г. Ульяновск altern. Мордовская АССР, пгт. Зубова Поляна). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Zubovej Poljany (Зубово-Полянский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Nataľju Vladimirovnu Jakovlevovú zo Zubovej Poljany. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ obsluhy dela (76 mm) v 1. streleckom pluku 99. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 28. júla 1943 udelili medailu Za odvahu, 18. septembra 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 14. apríla 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Posledné vyznamenanie sa trochu zdržalo, návrh na vyznamenanie mal vojak podpísaný od 6. januára. Zomrel 3. októbra 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení zo 14. júna, do nemocnice ho preložili 29. júna z TPPG 2619. Pochovali ho 4. októbra v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 41.
• Ivan Fjodorovič Kovalev (Иван Федорович Ковалев) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine pri meste Snežnoje v pracovnej osade Šachty č. 15, ktorá bola neskôr pod menom Politotdeľskij včlenená do Snežného (Украинская ССР, Сталинская обл., г. Снежное, пос. Шахта № 15 - пгт. Политотдельский). Do Červenej armády ho povolal komisariát Snežného (Снежнянский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Juliju Vladimirovnu Kovalevovú zo Šachty č. 15. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ oddielu neznámej jednotky. Zomrel 12. októbra 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 1. mája, do nemocnice ho preložili 20. júna z ChPPG 5267. Pochovali ho 14. októbra v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 42.
• Aleksej Christoforovič Michajljuk (Алексей Христофорович Михайлюк) sa narodil v roku 1923 v Rusku v Čečensko-Ingušskej republike v meste Groznyj (Чечено-Ингушская АССР, г. Грозный). Do Červenej armády ho povolal komisariát Grozného (Орджоникидзевский РВК), v armáde bol od 6. marca 1942. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Christofora Nikiforoviča Michajljuka z Grozného, ul. Škoľnaja 52. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 1037. delostreleckom pluku 203. streleckej divízie. V tejto jednotke mu ako topografovi štábnej roty udelili 10. januára 1943 medailu Za bojové zásluhy a 19. marca 1944 ho vo funkcii prieskumníka vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Obe ocenenia získal ešte v hodnosti vojaka. Zomrel 13. októbra 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 18. apríla, do nemocnice ho preložili 30. júna z ChPPG 5267. Pochovali ho 15. októbra v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 43.
• Babkij Turčan (Бабкий Турчан, niekde Babkili, Бабкили) sa narodil v roku 1926 v Arménsku pri meste Nor-Bajazet v obci zapísanej ako Bajazet (nevieme, či ide o totožné sídla, Армянская ССР, Нор-Баязетский р-н, с. Баязет). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Nor-Bajazet (Нор-Баязетский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca menom Vaginak Arzumenovič Turčan z obce Bajazet. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík 63. mechanizovanej brigády. Zomrel 15. októbra 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430 na následky zranení z 19. apríla, do nemocnice ho preložili 30. júna z ChPPG 5267. Pochovali ho 17. októbra v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 44.
• Anatolij Ivanovič Šeršenjuk (Анатолий Иванович Шершенюк) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v meste Balta (Украинская ССР, Одесская обл., г. Балта). Do Červenej armády ho 15. mája 1944 povolal komisariát Balty (Балтский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jelisavetu Aksenťjevnu Šeršenjuk z Balty, ul. Lenina 37. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 703. streleckom pluku 233. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 25. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 8. novembra 1945 v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430, do nemocnice ho preložili z ChPPG 3287 (5287 ?). Pochovali ho 10. novembra v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 45.
  K tomuto vojakovi sa zachoval písomný materiál, podľa ktorého ešte v roku 1954 nebol zrejmý jeho osud. Vojenské jednotky príp. poľné vojenské nemocnice po smrti vojakov zasielali oznámenia o smrti poľnou poštou príslušným komisariátom zvyčajne s niekoľkodňovým oneskorením. Vo výkazoch strát to bolo často zaznamenané ako poznámka pri mene rodinného príslušníka. V prípade Anatolija Ivanoviča Šeršenjuka tak nebolo a nevieme, či bolo oznámenie o smrti odoslané a mohlo sa stratiť.
  Sám vojak posledný dopis rodine zaslal v septembri 1945, správna adresa matky (v roku 1954) bola 2. Leninskij pereulok č. 8. Vojenský komisariát v Balte popri dotazníku so zaznamenanými údajmi od matky A. I. Šršenjuka získal dve písomné svedectvá Šeršenjukových spolubojovníkov, obyvateľov Balty.
  Anatolij Filippovič Zdyrčenko (*1925) bol do armády mobilizovaný spolu A. I. Šeršenjukom. Boli odoslaní do pechotnej časti 233. streleckej divízie, ktorá prešla Besarábiou a Rumunskom. Na území Maďarska bol A. F. Zdyrčenko 2. apríla 1945 ranený a hospitalizovaný. Po návrate do divízie sa s A. I. Šeršenjukom už nestretol. Po návrate z vojny v rozhovoroch s druhmi z vojny sa dozvedel, že A. I. Šeršenjuk zahynul, ale nevie kde a ako sa to stalo.
  Viktor Ivanovič Čigira (*1924) bol po povolávacom rozkaze v apríli 1944 odoslaný do 230. záložnej streleckej divízie v meste Kotovsk. Tam sa stretol s A. I. Šeršenjukom. Spolu s ním boli odoslaní do obce Dubovo a odtiaľ do 233. streleckej divízie (7. rota v 3. prápore 703. streleckého pluku). Slúžil spolu s A. I. Šeršenjukom až do doby svojho zranenia vo februári 1945. Naposledy sa sním stretol v marci u kapitána Tiškova, veliteľa 284. zdravotno-sanitárneho práporu tejže divízie, kde bol A. I. Šeršenjuk spojovateľom. Od toho času už nemal o ňom žiadne poznatky.
  Baltskému komisariátu sa v tom čase osud vojaka nepodarilo objasniť. Nepomohlo ani úsilie oddelenia personálnych strát ministerstva obrany z Moskvy, v archíve ministerstva v Podolsku ani vo Vojensko-zdravotníckom múzeu ministerstva v Leningrade sa nenašli relevantné nemocničné archiválie zo SEG 2430.
• Aleksej Grigorjevič Nazarenko (Алексей Григорьевич Назаренко) sa narodil v roku 1920 v meste Simferopoľ na Kryme (Крымская АССР, г. Симферополь). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Mariju Stepanovnu Nazarenko zo Simferopolu, ul. Inžinernaja 12. V nemocničnom výkaze bol zapísaný ako repatriant a v inom zozname aj ako civilná osoba. Zomrel v poľnej vojenskej nemocnici SEG 2430. Pochovali ho 13. decembra 1945 v Senici na poľnom cintoríne vojenského mestečka v časti vyhradenom pre nemocnicu SEG 2430 v samostatnom hrobe č. 46.