Chirurgická poľná mobilná nemocnica ChPPG 5267 sa do Senice presťahovala z Budapešti, kde podľa nemocničných výkazov zomierali vojaci od konca marca do polovice apríla 1945. V Senici prví vojaci v nemocnici zomreli 11. mája a posledný zomrel 27. júna 1945. Na nemocničnom pohrebisku ChPPG 5267 v susedstve senického mestského cintorína bolo v samostatných hroboch pochovaných 24 červenoarmejcov, z toho štyria dôstojníci. V nemocnici ich zomrelo 25, telo jedného odviezli príslušníci vlastnej jednotky, aby ho pochovali na svojom pohrebisku na Morave. Zoznam 51 ranených vojakov senickej nemocnice ChPPG 5267 navrhnutých na vyznamenanie podpísalo 8. júna 1945 najvyššie velenie 2. ukrajinského frontu (maršal Malinovskij, generálporučík Tevčenkov, armádny generál Zacharov).
- Anakij Jerofejevič Kolesničenko (Анакий Ерофееич Колесниченко). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 9. gardového mechanizovaného zboru. Zomrel 11. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zlyhania srdca. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 1.
- Michail Aleksejevič Dubynin (Михаил Алексеевич Дубынин). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 6. gardovej mechanizovanej brigády. Zomrel 12. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zlyhania pľúc. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 2.
- Stepan Kuzmič Dorožko (Степан Кузьмич Дорожко). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 12. mája v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 3.
Podľa Knihy pamäte... zoznamu padlých vojakov z Krasnojarského kraja (1996) vojak takmer rovnakého mena Stepan Kuzmič Dorožkov (Степан Кузьмич Дорожков) padol v boji v máji 1945. Pochovaný bol v Senici v hrobe č. 3. - Ivan Fjodorovič Rumjancev (Иван Федорович Румянцев). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 13. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici, v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 4.
Podľa Knihy pamäte... zoznamu padlých vojakov z Nižegorodskej oblasti (1994) vojak rovnakého mena narodený v roku 1906 v Nižnom Novgorode v Rusku zomrel na následky zranení 13. mája 1945. Pochovaný bol v Československu. - Sergej Prokofjevič Ustjužanin (Сергей Прокофьевич Устюжанин). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 7. mechanizovaného zboru. Zomrel 12. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 5.
- Nikolaj Semjonovič Dornenko (Николай Семенович Дорненко). Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 163. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zomrel 14. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 6.
- Pjotr Semjonovič Baranov (Петр Семенович Баранов). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako vodič mechanik v 151. tankovom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 16. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 7.
- Timofej Konstantinovič Ponomarčuk (Тимофей Константинович Пономарчук). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 610. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Zomrel 16. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení zo 17. apríla. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 8.
- Vasilij Ivanovič Davydov (Василий Иванович Давыдов). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v jednotke zapísanej ako 3. strelecký pluk, pravdepodobne sa jedná o 3. gardový paradesantný pluk 1. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 14. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 9.
Podľa Knihy pamäte... zoznamu padlých vojakov zo Samarskej oblasti (1994) vojak takmer rovnakého mena Vasilij Ivanovič Davidov (Василий Иванович Давидов) padol 14. mája 1945 a bol pochovaný v Senici. Mesto Samara malo v sovietskej dobe názov Kujbyšev.
Mohlo by ísť o vojaka, ktorý sa narodil v roku 1908 v Rusku v obci Kanujevka pri meste Bezenčuk (Куйбышевская обл., Безенчукский р-н, Кануевка). Do Červenej armády ho 6. júla 1941 povolal komisariát v Bezenčuku (Безенчукский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Klavdiju Semjonovnu Vlasovovú z mesta Čapajevsk, ul. Stalina 74. V začiatkoch služby ho po vyliečení zo zranenia zaradili do 182. streleckej divízie a po ďalšom zranení do 81. samostatnej roty ochrany štábu 53,. armády. V rote slúžil ako obuvník a 10. mája 1043 ho vyznamenali Radom Červenej zástavy. V máji 1945 zostal nezvestný, jeho osud nebol vyjasnený ani v roku 1947.
Vojak rovnakého mena a roku narodenia z 83. samostatného výzvedného práporu bol cez 230. armádny záložný strelecký pluk, v ktorom pobudol od 15. januára do 19. februára 1945, preradený do 1. gardovej paradesantnej divízie. - Jegor Vasiľjevič Chromov (Егор Васильевич Хромов). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 131. delostreleckom pluku 6. streleckej divízie. Zomrel 17. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 10.
Podľa Knihy pamäte... zoznamu padlých vojakov z Kurganskej oblasti (1994) Jegor Vasiľjevič Chromov narodený v roku 1904 v dedine Šumilovka pri meste Miškino pri meste Kurgan (Курганская обл., Мишкинский р-н, д. Шумиловка) zomrel 17. mája 1945 v poľnej nemocnici 5267 a pochovaný bol v Senici. Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941 v Miškine (Мишкино).
Údaje z Pamäte...bolo možné stotožniť s dobovým vojenským výkazom. Podľa neho vojak slúžil v 162. streleckej divízii a 10. júla 1942 padol do zajatia. Do armády ho povolal komisariát Miškina (Мишкинский РВК) 28. augusta 1941 (omylom zapísané 1942). Po oslobodení a previerke bol medzi 20. a 22. januárom 1943 prevelený do zostavy 233. armádneho záložného streleckého pluku. Bol ženatý, manželka Anastasja Grigorjevna Chromovová žila v Šumilovke (Челябинская обл., Мишкинский р-н, д. Шумиловка; obec a Miškinský okres boli v roku 1943 administratívne preradené z Čeljabinskej do Kurganskej oblasti). - Pjotr Filippovič Ovsjannikov (Петр Филиппович Овсянников). Naposledy slúžil v hodnosti kapitána na 24. útvare výstavby obrany. Zomrel 20. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 11.
- V nemocničnom výkaze bol chybne zapísaný vojak pod menom Ivan Jegorovič Demnozkov (Иван Егорович Демнозков). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ tanku v 22. gardovej tankovej brigáde 5. gardového tankového zboru. Zomrel 21. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici, v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 12.
V skutočnosti tam bol pochovaný Ivan Jegorovič Demidkov (Иван Егорович Демидков) narodený 15. februára 1919 v Rusku v Karélii pri meste Pudož v dedine zapísanej ako Tresťjanka (Карело-Финская ССР, Пудожский р-н, д. Трестьянка). Do Červenej armády ho 15. septembra 1939 povolal komisariát v Pudoži (Пудожский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ tanku T-34 v 20. gardovej tankovej brigáde 5. gardového tankového zboru. V tejto jednotke ho 15. februára 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Okrem toho bol držiteľom medaily Za obranu Stalingradu, ktorú mu udelili 4. októbra 1943. V začiatkoch slúžil v hodnosti st. seržanta ako pisár v 21. gardovom streleckom pluku. Otec Jegor Andrejevič Demidkov (nar. 1891) a matka Taťjana Vasiľjevna Demidkovová (nar. 1893) žili v Tresťjanke. Posledný dopis im vojak zaslal 25. apríla 1945, ešte v roku 1950 nepoznali synov osud. - Andrej Sergejevič Drjamov (Андрей Сергеевич Дрямов, raz ako Drjomov, Дремов) sa narodil v roku 1902. Bol ruskej národnosti, ale do Červenej armády ho mal v roku 1942 povolať Ordžonikidzevský komisariát v Gruzínsku (Орджоникидзевский РВК). Podľa vojenských výkazov mal komisariát sídliť v Tbilisi (?), ale možno išlo o mesto Charagauli, ktoré nieslo v sovietskej dobe názov Ordžonikidze (г. Тбилиси, пгт. Орджоникидзе - Харагаули. Ordžonikidzevských okresov bolo v Sovietskom zväze viacero, ich komisariáty povolávali vojakov do armády podľa miesta bydliska). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako strelec v 570. streleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 2. augusta 1944 vo funkcii strelca udelili medailu Za bojové zásluhy a ako obsluhu mínometu (82 mm) ho 18. novembra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Ako strelca ho 21. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa za bojový čin z 28. apríla pri moravskej obci (Staroživece ?), keď utrpel ťažké zranenie a bol vo vážnom stave odvezený do nemocnice. V decembri 1943 utrpel prvé ťažké zranenie, na následky ďalšieho z 28. apríla 1945 zomrel 26. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 13.
- Adbeker Minazev (Адбекер Миназев). Veľa informácií o ňom nemáme. Zomrel v hodnosti vojaka 27. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky anémie. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 14.
Mohlo by isť o vojaka menom Abeker Minazev (Абекер Миназев), ktorý sa narodil v roku 1917. Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941 komisariátom pôvodnej obce Novaja Pismjanka (dnes mesto Leninogorsk) v Tatarstane (Ново-Письмянский РВК, Новая Письмянка, Лениногорск). Slúžil ako ženista v hodnosti vojaka 31. gardového samostatného ženijného práporu 9. gardového mechanizovaného zboru. V tejto jednotke mu 6. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. - Moisej Ľvovič Irovič (Моисей Львович Ирович) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v meste Slavuta (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Славутский р-н, г. Славута). Do Červenej armády ho v júli 1943 povolal jeden z komisariátov uzbeckého mesta Taškent (Куйбышевский РВК, Узбекская ССР, г. Ташкент). Od októbra 1943 slúžil v hodnosti nadporučíka ako lekár motostreleckého práporu v 4. gardovej mechanizovanej brigáde 2. gardového mechanizovaného zboru. V tejto jednotke ho 14. septembra 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 27. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení z 23. apríla, keď bol ťažko zranený pri evakuácií ranených vojakov. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici, v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 15.
- Šulim Šulimovič Bondar (Шулим Шулимович Бондарь) bol v nemocničnom výkaze zapísaný ako Šulip Šulichovič Bondar (Шулил Шулихович Бондарь). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 125. streleckej divízie. Zomrel 31. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici, v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 16.
- Grigorij Sergejevič Bordin (Григорий Сергеевич Бордин). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 171. samostatnom letiskovom servisnom prápore. Zomrel 3. júna 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici, v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 17.
- Boksim Tallarovič Arkeľjan (Боксим Талларович Аркельян). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu neidentifikovanej jednotky zapísanej ako 1440. omsb (1440 омсб). Zomrel 4. júna 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 18.
- Oleg Anatoľjevič Bachanov (Олег Анатольевич Баханов) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v meste Sosnica, kde aj býval na ulici Stalina 39 (Украинская ССР, Черниговская обл., Сосницкий р-н, г. Сосница; ukr. Сосниця). Do Červenej armády ho v auguste 1941 povolal komisariát ukrajinského mesta Artjomovsk, dnešný názov Bachmut (Артемовский РВК; ukr. Бахмут). Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ roty v 57. gardovom mínometnom pluku 6. gardovej tankovej armády. V tejto jednotke ho 6. septembra 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, 31. januára 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa, 4. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Aleksandra Nevského a 8. júna 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Neprežil následky svojho tretieho ťažkého zranenia z 25. apríla 1945, ktoré utrpel pri Brne. Zomrel 6. júna 1945 v Senici v poľnej nemocnici ChPPG 5267. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 19.
- Ivan Sergejevič Salujanov (Иван Сергеевич Салуянов). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v neidentifikovanej jednotke zapísanej ako 307. pluk 50. divízie. Zomrel 7. júna 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 20.
- Pavel Pavlovič Smyčkov (Павел Павлович Смычков). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 5. útočného leteckého zboru. Zomrel 10. júna 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici, v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 21.
Podľa Knihy pamäte... zoznamu padlých vojakov z Brjanskej oblasti (1994) vojak rovnakého mena sa narodil v Rusku osade Stolby pri obci Žirjatino pri meste Brjansk (Жирятинский р-н, д. Столбы). Do Červenej armády ho povolal komisariát Žirjatina (Жирятинский РВК). Slúžil v 5. útočnom leteckom zbore a zostal nezvestný. - Prokofij Fedotovič Katkov (Прокофий Федотович Катков). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako šofér 63. mechanizovanej brigády. Zomrel 20. júna 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 22.
Podľa Knihy pamäte... zoznamu padlých vojakov z Kurganskej oblasti (1994) vojak rovnakého mena sa narodil v roku 1925 v obci Roždestvenka pri meste Miškino (Курганская обл., Мишкинский р-н, д. Рождественка). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát mesta Jurgamyš. Zomrel v júni 1945 v ChPPG 5267, pochovaný bol v Senici. Geograf. pozn. bez vysvetlenia: Pri meste Jurgamyš existuje osada Roždestvenka (пгт Юргамыш, д. Рождественка), pri meste Myškino existoval Roždestvenský seľsoviet, ktorého jedinou súčasťou bola obec Butyrskoje (Рождественский с/с, с. Бутырское).
Podľa tej istej Knihy pamäte... z Roždestvenky pochádzal aj vojak Fjodor Fedotovič Katkov (Федор Федотович Катков), ktorý sa narodil v roku 1923. Podľa otcovského mena Fedotovič by to s veľkou pravdepodobnosťou mohol byť Prokofijov starší brat. Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Jurgamyši. Slúžil v hodnosti vojaka v 26. gardovom streleckom pluku 7. gardovej streleckej divízie. Zúčastnil sa boja pri dedine Dubki v Leningradskej oblasti 20. septembra 1942 a odvtedy o ňom nie sú žiadne správy. - V nemocničnom výkaze ChPPG 5267 bol zapísaný vojak Ch. P. Biljanov (Х. П. Билянов). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 24. júna 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici, v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 23.
Podľa Knihy pamäte... zoznamu padlých vojakov z Uľjanovskej oblasti (1994) a ďalších stotožnených materiálov ide o vojaka menom Chiali Alljamovič Biljalov (Хиали Аллямович Билялов, niekde Aljašovič, Аляшович), ktorý sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Staroje Zeljonoje pri meste Staraja Kulatka (Ульяновская обл., Старо-Кулаткинский р-н, с. Старое Зеленое). Do Červenej armády ho v novembri 1943 povolal komisariát v Starej Kulatke (Старо-Кулаткинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Atiju Muchtarovnu Biljalovovú z obce Staroje Zeljonoje. Slúžil v hodnosti vojaka v neznámej jednotke. Zomrel 24. júna 1945 na následky zranení, pochovaný bol v Senici. Ešte v roku 1948 rodina nepoznala jeho osud. - Slejmen Žumankulov (Слеймен Жуманкулов). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka neidentifikovanej jednotky. Zomrel 27. júna 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 na následky zranení. Pochovali ho na vojenskom pohrebisku mestského cintorína v Senici v časti vyhradenej pre ChPPG 5267 v hrobe č. 24.
- Michail Trofimovič Bykov (Михаил Трофимович Быков) sa narodil v roku 1919 v Rusku v obci Salomatino pri meste Kamyšin (Сталинградская обл., Камышинский р-н, с. Саломатино). V roku 1939 narukoval do Červenej armády, povolal ho komisariát v Kamyšine (Камышинский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako letecký mechanik v 179. stíhacom leteckom pluku 331. stíhacej leteckej divízie. Do jednotky bol zaradený od 23. marca 1943, predchádzajúcim miestom služby bol 875. samostatný zmiešaný letecký pluk a medzi októbrom 1941 a januárom (aprílom?) 1942 to bol 120. stíhací letecký pluk. V 179. pluku ho 7. augusta 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 19. novembra 1944 mu udelili retrospektívnu medailu Za obranu Moskvy. Zomrel 31. mája 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5267 v Senici na následky nemoci. Telo si vyzdvihli vojaci z jeho jednotky a pochovali ho na vlastnom pohrebisku na Morave pri Hodoníne v obci Lužice, kde mali vybudované poľné letisko.
