Poľná nemocnica Červenej armády ChPPG 4367 v Senici

Chirurgická poľná nemocnica ChPPG 4367 prišla do Senice z maďarského pôsobiska. Podľa počtu hrobov v Senici na vlastnom nemocničnom pohrebisku pochovala v samostatných očíslovaných hroboch 53 vojakov Červenej armády, z toho štyroch dôstojníkov. Vojaci zomreli medzi 3. májom a 25. júnom 1945. Poznáme však len 52 mien vojakov, ktorí boli na nemocničnom pohrebisku pochovaní, zoznam radíme podľa poradia hrobov. Pri šiestich z nich nepoznáme číslo hrobu. Nemáme zdokumentované, kto bol pochovaný v siedmich hroboch 2, 4, 21, 31, 32, 34 a 35.

• Nikolaj Petrovič Kučeruk (Николай Петрович Кучерук, výnimočne Kručeruk, Кручерук) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v meste Litin (Украинская ССР, Винницкая обл., Литинский р-н, г. Литин). Bol ženatý, mal päť detí. Mesto bolo okupované nepriateľom až do 20. marca 1944, do Červenej armády ho povolali už 22. marca 1944 komisariátom v Litine (Литинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Varvaru Ivanovnu Kučeruk z Litina, ul. Gojchera 17. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 19. apríla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy za bojový čin z 8. apríla pri rieke Morava. Zomrel 4. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 13. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 1.
• Jegor Pantelejevič Balašev (Егор Пантелеевич Балашев, niekde Belašov, Белашов) sa narodil v roku 1913 v Rusku v meste Astrachaň alebo v obci Bolchuny pri obci Vladimirovka, ktoré je dnes súčasťou mesta Achtubinsk (г. Астрахань altern. Сталинградская обл., Владимировский р-н, с. Болхуны). Základnú vojenskú službu vykonal v rokoch 1936-8. Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Krasnyj Jar (Красноярский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Ivanovnu z pracovného závodu v obci Verchnij Buzan pri Krasnom Jare (с. Верхний Бузан, с. Красный Яр). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako delostrelec v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 3. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 10. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 3.
• Aleksandr Gavrilovič Kovancov (Александр Гаврилович Кованцов) sa narodil v roku 1918 v Kazachstane v Južnokazachstanskej oblasti v okrese zapísanom ako Pychungraľskij, ktorý sme nedokázali identifikovať (Казахская ССР, Южно-Казахстанская обл., Пыхунгралский р-н ?). Do Červenej armády ho povolal komisariát spomenutého okresu. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Gavrilju Davidoviča Kovancova zo sovchozu č. 12 Pichungraľského okresu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu jednotky zapísanej ako 13. strelecký pluk, najpravdepodobnejšie by to mal byť 13. gardový paradesantný pluk 1. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 4. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 7. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 5.
  Vo výkazoch na pamyat-naroda.ru je veľmi veľa podobností v údajoch s iným vojakom, ktorý padol v Krajnom. Mal takmer totožné meno Aleksandr Gavrilovič Kovancev (Александр Гаврилович Кованцев), ktoré je zaznamenané vo výkaze personálnych strát 13. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, kde slúžil v hodnosti vojaka. Pochádzal z Pachta-Aralského okresu Juhokazachstanskej oblasti. Z dôvodu smrti v boji ho 7. apríla 1945 ho vyradili zo stavu jednotky. K dispozícii je aj poľná mapka spoločného pohrebiska v Krajnom, na ktorej je uvedené jeho meno v tvare Kovancov.
  Vojaka nemohli pochovať na dvoch miestach, najjednoduchším najpravdepodobnejším vysvetlením je, že v Krajnom nakoniec nezomrel a na poľnej mapke bol zapísaný nedopatrením. Ale nedá sa vylúčiť, že jeden z vojakov v Krajnom alebo v Senici bol zapísaný omylom pod inou identitou.
• Ivan Fjodorovič Pleško (Иван Федорович Плешко) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine pri Charkove v osade Mančenkov, dnešný názov Mančenky (Украинская ССР, Харьковская обл., Харьковский р-н, х. Манченков; ukr. Манченки). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Gajsin (Гайсинский РВК; ukr. Гайсин). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jefrosiňju Jakovlevnu Pleško z Mančenkova. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 619. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Zomrel 4. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 11. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 6.
• Stepan Danilovič Tereščenko (Степан Данилович Терещенко) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v obci Lebedin pri meste Špola (Украинская ССР, Черкасская обл., Шполянский р-н, с. Лебедин). Do Červenej armády ho vo februári 1944 povolal komisariát v Špole (Шполянский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Agafju Stepanovnu Tereščenko z Lebedina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 906. streleckom pluku 243. steleckej divízie. V tejto jednotke mu 16. januára 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 28. decembra 1944 pri obci Vozokany nad Hronom. Zomrel 6. mája v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 17. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 7.
• Abram Ivanovič Semenenko (Абрам Иванович Семененко) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v meste Bobrinec (Украинская ССР, Кировоградская обл., Бобринецкий р-н, г. Бобринец). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Bobrinci (Бобринецкий РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Darju Grigorjevnu Semenenko z Bobrinca, ul. Kominterny č. 9. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v neznámej jednotke, ktorá bola zapísaná ako 95. záložný strelecký pluk. Zomrel 8. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 5. mája. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 8.
• Jefim Davidovyč Baringoľc (Ефим Давидовыч Барингольц, niekde Jefimij Davydovič Baringoľs, Ефимий Давыдович Барингольс, Banengoľc, Баненгольц) sa narodil sa v roku 1921 v ukrajinskom meste Ovruč. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ guľometnej čaty v 2. motorizovanom streleckom prápore 16. mechanizovanej brigády. Zomrel v ChPPG 4367 v Senici 6. mája 1945 na následky zranení. Pochovaný bol v Senici, podľa poľnej mapky pohrebiska ChPPG 4367 to bolo v hrobe č. 9.
• Nikolaj Aleksandrovič Klopov (Николай Александрович Клопов) sa narodil v roku 1917 v Rusku pri obci Usťje pri Kubenskom jazere v osade zapísanej ako Šulenkovo (Вологодская обл., Усть-Кубинский р-н, д. Шуленково). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Usťje (Усть-Кубинский РВК; Устье ). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Fainu Ivanovnu Klopovovú zo Šulenkova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 333. streleckom pluku 6. streleckej divízie. Zomrel 6. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 15. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 10.
• Grigorij Kuprijanovič Gordienko (Григорий Куприянович Гордиенко) sa narodil v roku 1912 v Rusku v obci Pokrovskoje pri meste Ucholovo (Рязанская обл., Ухоловский р-н, с. Покровское). Do Červenej armády ho povolal komisariát Rjazanskej oblasti zapísaný ako Kamyševskij (toponymum sme nenašli) alebo v novembri 1941 komisariát Ucholova, (Камышевский РВК, Рязанская обл. altern. Ухоловским РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Asju Ivanovnu Gordienko z obce Pokrovskoje. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu 52. streleckej divízie. Predchádzajúcim miestom služby vojaka mohol byť 452. mínometný pluk, v ktorom bola vojakovi rovnakého mena a roku narodenia v hodnosti seržanta ako veliteľovi obsluhy mínometu 3. augusta 1944 udelená medaila Za odvahu. Tento vojak bol do armády povolaný v roku 1943 komisariátom mesta Kamyšin (Камышинский РВК). Zomrel 3. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 13. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 11.
• Nikolaj Savvič Kovalenko (Николай Саввич Коваленко, niekde Saveľjevič, Савельевич) sa narodil v roku 1924 v Rusku v osade zpísanej ako Kravcovo (pravdepodobne Kravcovka) pri obci Oľchovatka (Воронежская обл., Ольховатский р-н, х. Кравцово - Кравцовка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Oľchovatke (Ольховатский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Savvu Jakovleviča Kovalenka z obce pri Oľchovatke zapísanej ako Rossoš (д. Россошь). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ oddielu v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 25. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 28. marca pri obci Bánovská Kesa (dnes Bánov). Zomrel 7. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 20. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 12.
• Ivan Nikolajevič Borisjuk (Иван Николаевич Борисюк) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v obci Rubčenky pri meste Volodarka (Украинская ССР, Киевская обл., Володарский р-н, с. Рубченки). Do Červenej armády ho v januári 1944 povolal komisariát Volodarky (Володарский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Feklu Mitrofanovnu Borisjuk z obce Rubčenky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 132. gardovom streleckom pluku 42. gardovej streleckej divízie. Predchádzajúcim miestom služby bol pravdepodobne 797. strelecký pluk 232. streleckej divízie, v tejto jednotke udelili 10. marca 1944 medailu Za odvahu vojakovi rovnakého mena a roka narodenia. Zomrel 3. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 15. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 13.
• Ivan Semjonovič Muchin (Иван Семенович Мухин) sa narodil v roku 1914 v Rusku v obci Petropavlovka pri meste Temirgojevskaja (Краснодарский край, Темиргоевский р-н, с. Петропавловка). Do Červenej armády ho v roku 1940 povolal komisariát v Temirgojevskej (Темиргоевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Ljubov Iľjiničnu Muchin z Petropavlovky. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako náčelník pohrebnej služby v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 16. júla 1944 ako staršinu vo funkcii veliteľa trofejného oddielu vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
  Vojak utrpel viacero zranení. Prvé v júli 1941 pri Smolensku, druhé v septembri 1941 pri Charkove v zostave 1435. streleckého pluku, tretie v januári 1943 v zostave 716. streleckého pluku vo Feodosiji na Kryme a štvrté v apríli toho istého roka. Od augusta 1943 bol veliteľom roty samopalníkov a v januári 1944 pri obci 5. Ivanovka v Kirovogradskej oblasti utrpel zranenie, po ktorom onemel a prišiel o sluch.
  Zomrel 4. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky ďalšieho zranenia, do nemocnice ho prijali 16. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 14.
• Ismail Farchtdinovič Galjautdinov (Исмаил Фархтдинович Галяутдинов, niekde Ismadil Gasforovič, Исмадил Гасфорович) sa narodil v roku 1918 v Rusku v Baškirskej republike v meste zapísanom ako Babait alebo Babiit (Башкирская АССР, г. Бабаит - Бабиит). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát baškirského mesta Iglino (Иглинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Nigmatulinu Abbad z obce Turbat pri meste Babiit alebo z obce Turbasly pri Igline (д. Турбаслы). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ oddielu 99. samostatného motocyklového práporu 2. gardového mechanizovaného zboru. V tejto jednotke ho 9. apríla 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 8. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 30. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 15.
• Stepan Vasiľjevič Beličenko (Степан Васильевич Беличенко) sa narodil v roku 1909 v Rusku v obci Anapskaja, dnes súčasť mesta Anapa (Краснодарский край, Анапский р-н, ст. Анапская). Do Červenej armády ho povolal 10. júla 1941 komisariát v Anape (Анапский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Pelagiju Sergejevnu Beličenko z obce Anapskaja, kolchoz Lenina a častejšie otca Vasilija Aleksejeviča Beličenko, ktorý žil na rovnakej adrese. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 439. streleckom pluku 52. streleckej divízie, v zostave ktorej bol od 1. júla 1944, raz mal asi omylom zapísanú hodnosť st. seržanta. Zomrel 9. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 28. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 16.
• Teodor Andrejevič Petrina (Теодор Андреевич Петрина) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v meste Zapytov pri meste Novyj Jaryčev (Львовская обл., Ново-Ярычевский р-н, п.г.т. Запытов; ukr. Новий Яричів, Запитів). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Novom Jaryčeve (Ново-Ярычевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Pelageju Gavrilovnu Petrina zo Zapytova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec alebo míner v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 9. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 14. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 17. Posledný dopis napísal manželke 2. februára 1945, manželka ani rok po smrti vojaka nepoznala jeho osud.
• Nikolaj Grigorjevič Demčenko (Николай Григорьевич Демченко) sa narodil v roku 1912 v Izmailskej oblasti Besarábie, ktorá sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny v obci Novaja Pokrovka pri obci Suvorovo (Измаильская обл., Суворовский р-н, с. Новая Покровка; ukr. Суворове, Нова Покровка). V rokoch 1934-36 vykonal vojenskú službu v rumunskej armáde. Do Červenej armády ho povolal komisariát v Suvorove (Суворовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Praskovju Nikolajevnu Demčenko z obce Novaja Pokrovka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 10. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 20. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 18.
• Grigorij Rodionovič Čujkin (Григорий Родионович Чуйкин) sa narodil 15. júna 1915 v Kazachstane v meste Uštobe alebo v Severokazachstanskej oblasti (Казахская ССР, Алма-Атинская обл., Каратальский р-н, ст. Уш-Тобе altern. Северо-Казахстанская обл.). Do Červenej armády ho povolal Džambulský komisariát, ktorého sídlom je dnes mesto Uzynagaš, alebo v októbri 1937 komisariát uzbeckého mesta Taškent (Джамбулский РВК, Узынагаш altern. Ташкентский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Fjodorovnu Čujkinovú z Uštobe, ul. Frunze 14. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty 133. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 6. mája 1945 na následky zranení v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4367, do nemocnice ho prijali 16. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici, na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre ChPPG 4367 v hrobe č. 19.
• Bronislav Ivanovič Slupskij (Бронислав Иванович Слупский, niekde Bratislav Ivanovič Služskij, Братислав Иванович Служский) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v obci Berežanka v býv. okrese obce Orinin pri meste Kamenec-Podoľskij (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Орининский р-н, с. Бережанка). Do Červenej armády ho 18. júna alebo 18. júla 1941 povolal komisariát mesta Bokovo-Antracit pri Luhansku, dnešný názov Antracit (Боково-Антрацитовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Timofejevnu Slupskú z obce Jančince, od r. 1945 obec premenovaná na Kolybajevka (с. Янчинцы, Колыбаевка; ukr. Колибаївка), pri meste Kamenec-Podoľskij. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 177. samostatnom tankovom pluku 64. mechanizovanej brigády. V tejto jednotke mu 21. januára 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 8. októbra 1944 medailu Za odvahu. Obdržal ich vo funkcii šoféra sanitárneho vozidla. Zomrel 10. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 15. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 20. Osud vojaka nebol známy ani v roku 1950, posledný dopis poslal manželke v novembri 1944.
• Nikolaj Fjodorovič Minajev (Николай Федорович Минаев) sa narodil v roku 1919 v Rusku v obci Mokrous (Саратовская обл., Федоровский р-н, р.п. Мокроус). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal jeden z komisariátov mesta Stalingrad (dnešný názov Volgograd, Тракторозаводский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Taisiju Ivanovnu Minajevovú z Mokrousa, Nižnij posjolok č. 10 a v inom výkaze brata Vasilija Fjodoroviča Minajeva z armádnej jednotky 83620. Nikolaj dlhodobo bojoval ako veliteľ obsluhy dela (76 mm) v zostave 549. streleckého pluku 127. streleckej divízie. V tejto jednotke mu v hodnosti ml. seržanta 27. decembra 1943 udelili medailu Za odvahu a 1. februára 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy a v hodnosti seržanta mu 25. marca 1944 udelili opäť medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta na Mobilnej základni na opravu lietadiel 143. Zomrel 11. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení z autonehody, do nemocnice ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 22.
• Jakov Ivanovič Gladkich (Яков Иванович Гладких) sa narodil v roku 1922 v Kazachstane v pri obci Osakarovka (Казахская ССР, Карагандинская обл., Осакаровский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Osakarovky (Осакаровский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Annu Savičnu Gladkich z kolchozu Komsomolskij pri Osakarovke. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 63. mechanizovanej brigáde 7. mechanizovaného zboru. Zomrel 9. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 19. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 23.
• Aleksandr Ivanovič Klimenko (Александр Иванович Клименко) sa narodil v roku 1914 v Rusku v obci Korovjakovka pri meste Gluškovo (Курская обл., Глушковский р-н, с. Коровяковка). Do Červenej armády ho 28. januára 1942 povolal komisariát mesta Sretensk (Сретенский РВК, Читинская обл., Сретенский р-н). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jefrosiňju Ivanovnu Klimenko, ktorá žila pri Sretensku v obci zapísanej ako N. Alija (Н. Алия). Pozoruhodná je vzdialenosť rodiska vojaka Korovjakovka pri ukrajinských hraniciach od jeho bydliska N. Alija pri čínskych hraniciach. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zástupca veliteľa oddielu v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie, do ktorej ho zaradili od 13. apríla 1945. Zomrel 8. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 16. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 24. Vojak poslal posledný dopis rodine 25. februára 1945, matka ani nasledujúci rok nepoznala jeho osud.
• Vasilij Ivanovič Kozlov (Василий Иванович Козлов) sa narodil v roku 1909 v Rusku v meste Dzeržinsk (Горьковская обл., г. Дзержинск). Do Červenej armády ho povolal komisariát Dzeržinska (Дзержинский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jevdokiju Vasiľjevnu Kozlovovú z Dzeržinska, ul. Frunze č. 11, závod J. M. Sverdlova, po vojne závod Zarja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 10. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 16. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 25.
• Semjon Moisejevič Chimenko (Семен Моисеевич Хименко, niekde Chomenko, Хоменко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Viľchovo pri obci Gruška pri meste Golovanivsk (Одесская обл., Грушковский р-н, д. Вильхово; ukr. Грушка, Вільхове, Голованівськ). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal komisariát Golovanivska (Голованевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Moiseja Vasiľjeviča Chimenka z Viľchova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 23. februára 1945. V tejto jednotke ho 30. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za bojový čin pri obci Kopčany z 10. apríla, pri ktorom utrpel ťažké zranenie. Zomrel 10. mája v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 10. apríla. Pochovali ho 10. mája 1945 na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 26.
• Vasilij Aleksandrovič Kononov (Василий Александрович Кононов) sa narodil v roku 1911 v Rusku. Pri jeho mene je viacero nedostatočných a asi aj mylných zápisov. Mal sa narodiť v obci zapísanej ako Usa Voronežskej oblasti, pravdepodobne však ide o Usinskoje pri meste Syzraň (Куйбышевская обл., Сызранский р-н, Уса - Усинское). Do Červenej armády ho mal povolať komisariát zapísaný ako Sverdlovský v meste Voronež (Свердловский РВК, Воронежская обл., г. Воронеж). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol sestru Mariju Aleksejevnu ???? z Usy, ul. Sove(tskaja) 95. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v neupresnenej mechanizovanej brigáde. Zomrel 10. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 4. mája. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 27.
• Pjotr Michajlovič Kleť (Петр Михайлович Клеть, niekde Kmeť, Кметь) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v obci zapísanej ako Pidberči Vitkovského okresu - tieto toponymá sme nenašli (Львовская обл., Витковский р-н, с. Пидберчи). Pravdepodobnejšie miesto narodenia Je obec Podborce pri meste Vinniky (Львовская обл., Пустомытовский р-н altern. Винниковский р-н, с. Подборцы; ukr. Підбірці, Пустомити, Винники). Do Červenej armády ho povolal Vitkovský komisariát (? Витковский РВК) alebo 8. novembra 1944 komisariát mesta Vinniky (Винниковский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol sestru Mariju Michailovnu Dri??ovovú z Pidberči alebo manželku Mariju Michajlovnu Kmeť z obce Lisenice (Лисеницы; ukr. Лисиничі). Podľa mien žien sa dá predpokladať, že by mohlo ísť o jednu osobu. Obce Podborce, Lysenice, Vinniky sa nachádzajú v bezprostrednom susedstve. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 10. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 5. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 28. Ešte v roku 1947 nebol rodine známy osud vojaka.
• Matvej Chlavjanovič Karamzin (Матвей Хлавьянович Карамзин) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Boľšaja Aleksandrovka (Украинская ССР, Николаевская обл., Больше-Александровский р-н, с. Большая Александровка; ukr. Велика Олександрівка). Do Červenej armády ho 12. marca 1944 povolal komisariát v Boľšej Aleksandrovke (Больше-Александровский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jefrosiňju Nikolajevnu Karamzin a v iných výkazoch matku Aleksandru Filipovnu Karamzin, obe z Boľšej Aleksandrovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zomrel 12. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 29. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 29.
• Vasilij Ivanovič Okorokov (Василий Иванович Окороков) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Saratovskej oblasti, buď pri meste Pugačovo v obci zapísanej ako Koľtak, alebo pri meste Gornyj (centrum Krasnopartizanského okresu) v obci zapísanej ako Klopicha (Саратовская обл., Пугачевский р-н, с. Кольтак altern. Саратовская обл., Красно-Партизанский р-н, с. Клопиха). Toponymá Koľtak a Klopicha sme nedokázali identifikovať. Do Červenej armády ho 26. októbra 1942 povolal Krasnoarmejský komisariát v kazachstanskom meste Novosuchotino (neskoršie viackrát premenované na Tajnča, Krasnoarmejsk, Taj-ynša, с. Новосухотино, пос. Таинча, г. Красноармейск, г. Тайынша; Красноармейский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Jevsejeviča Okorokova, ktorý žil v meste Tajnča, ul. Depovskaja 12 a po vojne v kazachstanskom meste Petropavl (г. Петропавл). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ mínometnej čaty v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 13. mája 1945 na následky zranení v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4367, do nemocnice ho prijali 12. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici, na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre ChPPG 4367 v hrobe č. 30. Posledný dopis zaslal rodine 19. apríla 1945, ešte v roku 1952 bol jeho osud neznámy.
• Ivan Ivanovič Byčkov (Иван Иванович Бычков) sa narodil v roku 1913 v Rusku v obci Otrada pri meste Mordovo (Тамбовская обл., Мордовский р-н, с. Отрада). Do Červenej armády ho povolal komisariát Mordova (Мордовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku P??? Semjonovnu Byčkovovú z Otrady. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 14. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 7. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 33.
• Pjotr Ivanovič Gandjurin (Петр Иванович Гандюрин) sa narodil v roku 1913 v Rusku v Mordovskej republike v osade Pajgarma pri meste Ruzajevka (Мордовская АССР, Рузаевский р-н, с. Пайгарма). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mordovských miest Temnikov alebo Ruzajevky (Темниковский РВК altern. Рузаевский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Ivana Abramoviča Gandjurina z Pajgarmy. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako rádiotelegrafista v 669. delostreleckom pluku 228. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 25. júna 1944 udelili medailu Za odvahu a 7. januára 1945 medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 17. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 16. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 36.
• Anatolij Nikolajevič Metaksa (Анатолий Николаевич Метакса, niekde Mitaksa, Митакса, výnimočne Aštaksa, Аштакса) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v meste Osipenko (Украинская ССР, Запорожская обл., Осипенковский р-н, г. Осипенко). Do Červenej armády ho 26. októbra 1943 povolal komisariát Osipenka (Осипенковский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Mariju Grigorjevnu z Osipenka, ul. Mazina 13. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 18. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 20. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 37.
• Nikolaj Fjodorovič Kočurenko (Николай Федорович Кочуренко, niekde Kogurenko, Когуренко) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Kurtovka pri meste Konstantinovka (Украинская ССР, Сталинская обл., Константиновский р-н, с. Куртовка; ukr. Костянтинівка, Куртівка). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Konstantinovky (Константиновский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Varvaru Aleksejevnu z Kurtovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha mínometu v 42. gardovom streleckom pluku 10. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 30. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 21. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 24. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 38.
• Mitrofan Kuzmič Postavan (Митрофан Кузмич Поставан) zomrel 22. mája 1945 v ChPPG 4367. Do nemocnice ho prijali v agonálnom stave a bližšie údaje o ňom nevedeli. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 39.
  Mohlo by sa jednať o radového vojaka menom Mitrofan Kuzmič Postovan (Митрофан Кузмич Постован). Narodil v roku 1917 v Moldavsku v obci Antonovka v Drokievskom okrese, ktorého centrom bola asi obec Nadušita, dnešným názvom Gribova (Молдавская ССР, Сорокский уезд, Дрокиевский р-н, с. Антоновка; rum.-mold. Nădușita - Gribova, Antoneuca). Do Červenej armády ho 27. júla 1944 povolal komisariát obce Nadušita (Дрокиевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Dimitrovnu Postovan z Antonovky. Posledný dopis napísal manželke 24. februára 1945, manželke ešte v roku 1947 nebol jeho osud známy.
• Semjon Grigorjevič Bagrej (Семен Григорьевич Багрей, niekde Bagrij, Багрий) sa narodil v roku 1899 na Ukrajine v Odese (Украинская ССР, Одесская обл., г. Одесса). Do Červenej armády ho 2. júla 1941 povolal komisariát Odesy (Кагановичский(?) РВК altern. Одесский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Nikiforovnu Bagrej z Odesy, ul. Lenina 57. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako míner-ženista neznámej jednotky. Zomrel 15. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 1. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 40.
• Jevstafij Stepanovič Kravčuk (Евстафий Степанович Кравчук) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v obci Karabelovka pri obci Teplik (Украинская ССР, Винницкая обл., Тепликский р-н, с. Корабеловка; ukr. Карабелівка, Теплик). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Tepliku (Тепликский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Trofimovnu Kravčuk z Karabelovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 127. gardovom streleckom pluku 42. gardovej streleckej divízie. Zomrel 23. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 16. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 41.
• Grigorij Timofejevič Sažin (Григорий Тимофеевич Сажин) sa narodil v roku 1911 v Rusku pri meste Kuragino v obci zapísanej ako Kurgany. Toto toponymum sme nenašli, etymologicky najpríbuznejšími sa javí samotné Kuragino alebo obec Kurgančiky (Красноярский край, Курагинский р-н, с. Курганы, пгт. Курагино, д. Курганчики). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Kuragine (Курагинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Martu Michajlovnu Sažin z obce Kurgany. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 606. streleckom pluku 317. streleckej divízie. Zomrel 24. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 28. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 42.
• Vasilij Ivanovič Oreško (Василий Иванович Орешко) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine pri meste Balta v obci Kazackoje (Одесская обл., Балтский р-н, с. Казацкое; ukr. Козацьке). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Balte (Балтский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Praskovju Aleksandrovnu Oreško z obce Kazackoje. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 27. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 12. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 43.
• Gerasim Karlovič Lupan (Герасим Карлович Лупан, niekde Karpovič, Карпович) sa narodil v roku 1911 v Moldavsku pri obci Lipkany v obci zapísanej ako Gromyzany (Молдавская ССР, Липканский р-н, с. Громызаны; mold.-rum. Lipcani). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Lipkany (Липканский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jekaterinu Dmitrijevnu Lupan z Gromyzany. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 592. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Zomrel 27. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 21. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 44.
• Aleksej Fjodorovič Drobotij (Алексей Федорович Дроботий, niekde Drobožij, Дробожий) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v osade Novaja Kamenka pri obci Magerov (Львовская обл., Магеровский р-н, д. Новая Каменка; ukr. Магерів, Нова Кам'янка). Do Červenej armády ho povolal v auguste 1944 komisariát Magerova (Магеровский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Pavlovnu Drobotij z Novej Kamenky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec neznámej jednotky zapísanej ako 6. strelecký pluk. Zomrel 27. mája 1945 v ChPPG 4367 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 27. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4367 v hrobe č. 45. Manželka ešte v roku 1947 nemala vedomosti o jeho osude.
• Michail Vladimirovič Denisov (Михаил Владимирович Денисов) sa narodil 7. novembra 1919 v Rusku buď pri obci Abramovka pri meste Talovaja alebo v dedine Troick pri meste Kočenjovo (Воронежская обл., Абрамовский р-н altern. Новосибирская обл., Коченевский р-н, д. Троицк). Do Červenej armády ho povolal v septembri 1939 komisariát Abramovky (Абрамовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataľju Denisovovú, ktorá žila pri Abramovke. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 25. učebnom delostreleckom pluku. Zomrel 24. mája 1945 na následky zranení v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4367, do nemocnice ho prijali 21. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici, na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre ChPPG 4367 v hrobe č. 46.
• Fjodor Gurjanovič Krjukov (Федор Гурьянович Крюков) sa narodil v roku 1916 v Rusku v osade Kuzminka pri meste Tašla (Чкаловская обл., Ташлинский р-н, д. Кузьминка). Do Červenej armády ho v júli 1941 povolal komisariát azerbajdžanských miest Saľjan alebo Baku (Сальянский РВК altern. Бакинский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Gurjana Abramoviča Krjukova z Kuzminky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako spojovateľ 10. gardovej jazdeckej divízie. Predchádzajúcim miestom služby bol 28. pluk leteckého dozoru, výstrahy a spojenia. Zomrel 30. mája 1945 na následky zranení v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4367, do nemocnice ho prijali 19. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici, na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre ChPPG 4367 v hrobe č. 47.
  V nemocničnom výkaze je pri jeho mene aj poznámka, že oznámenie o smrti vojaka bolo zaslané 6. júna 1945. Otec však jeho osud nepoznal, úrady mu ho ozrejmili na vlastnú žiadosť až v roku 1949, sám vojak zaslal posledný dopis rodine 5. apríla 1945.
• Valentin Vjačeslavovič Gurskij (Валентин Вячеславович Гурский) sa narodil v roku 1908 (niekde 1910) na Ukrajine v meste Kremenčug (Украинская ССР, Полтавская обл., г. Кременчуг; ukr. Кременчук). Do Červenej armády ho 8. októbra 1943 povolal komisariát v Kremenčugu (Кременчугский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Aleksandru Stepanovnu Gurskú z Kremenčugu. V roku 1944 bol v zostave 290. streleckého pluku 186. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 610. streleckom pluku 203. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 25. februára 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 10. februára pri obci Uňatín a 5. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy za bojové činy pri obciach Čifáre a Nová Ves nad Žitavou z 26. a 27. marca. Zomrel 7. júna 1945 na následky zranení v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4367, do nemocnice ho prijali 12. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici, na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre ChPPG 4367 v hrobe č. 48.
• Andrej Semjonovič Gorškov (Андрей Семенович Горшков) sa narodil v roku 1893 v Rusku v Baškirskej republike v Baltačevskom okrese, ktorého centrom bola obec Starobaltačevo v dedine zapísanej ako Jekaterinovka (Башкирская АССР, Балтачевский р-н, д. Екатериновка). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Starobaltačeva (Балтачевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Iľjiničnu Gorškovovú z Jekaterinovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec letiskovo-technickej roty v 82. samostatnom letiskovom služobnom prápore. V tejto jednotke mu 10. marca 1944 udelili medailu Za obranu Leningradu. Zomrel 7. júna 1945 na následky zranení v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4367, do nemocnice ho prijali 4. júna. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici, na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre ChPPG 4367 v hrobe č. 49.
• Kirill Fokovič Bondar (Кирилл Фокович Бондарь, niekde Fonovič, Фонович) sa narodil v roku 1908 v Izmailskej oblasti Besarábie, ktorá sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v obci Ačikurda, ktorej dnešný názov je Komyšivka (Измаильская обл., Суворовский р-н, с. Ачикурда - Хаджі-Курда; ukr. Суворове, Комишівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Tatarbunary alebo v roku 1944 komisariát obce Suvorovo (Татарбунарский РВК altern. Суворовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jevdokiju Jefremovnu Bondar z Ačikurdy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 4. mája 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 15. apríla pri moravskej obci Brumovice. Zomrel 11. júna 1945 na následky zranení v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4367, do nemocnice ho prijali 22. apríla. Pochovali ho 13. júna na mestskom cintoríne v Senici, na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre ChPPG 4367 v hrobe č. 50.
• Boris Jevelevič Peskin (Борис Евелевич Пескин, niekde Jevsejevič, Евсеевич) sa narodil v roku 1902 v Bielorusku v meste Vitebsk (Белорусская ССР, Витебская обл., г. Витебск). Do Červenej armády ho 12. septembra 1941 povolal komisariát bývalého Žernovského okresu, ktorého centrom by mala byť obec Berjozovka pri meste Petrovsk v Saratovskej oblasti (Жерновский РВК). V jednom výkaze sa uvádza ako Žernovský komisariát mesta Kazaň (?). Ako kontaktná osoba rodiny bola raz zapísaná manželka Oľga Samojlovna Peskin z Kazane, ul. Boľšaja Krasnaja 64 a v iných výkazoch manželka Polja Ašmerkovna (altern. Pelageja Šmerlovna) Peskin z Kazane a neskôr z mesta Minsk, ul. Krapotkina 58. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako veliteľ čaty v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 15. júna 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 13. júna 1945 na následky zranení v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4367, do nemocnice ho prijali 11. apríla. Pochovali ho 14. júna na mestskom cintoríne v Senici, na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre ChPPG 4367 v hrobe č. 51.
• Ivan Antonovič Andrejčenko (Иван Антонович Андрейченко, niekde Andrijčenko, Андрийченко) sa narodil v roku 1912 alebo pravdepodobnejšie v roku 1909 na Ukrajine v obci Varvarovka pri meste Karlovka (Украинская ССР, Полтавская обл., Карловский р-н, д. Варваровка; ukr. Карлівка, Варварівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Karlovky (Карловский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jevdokiju Gerasimovnu Andrejčenko z Varvarovky. Rovnaké meno matky Jevdokija Gerasimovna bolo zapísané vo výkaze aj pri mene iného vojaka v susednom riadu, nemusí byť preto správne. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. marca 1945. Zomrel 12. júna 1945 na následky zranení v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4367, do nemocnice ho prijali 12. apríla. Pochovali ho 13. júna na mestskom cintoríne v Senici, na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre ChPPG 4367 v hrobe č. 52.
• Parafon Grigorjevič Pleseckij (Парафон Григорьевич Плесецкий, niekde Pjaseckij, Пясецкий) sa narodil v roku 1908 alebo 1909 na Ukrajine v obci Kotjužany pri obci Murovanyje Kurilovce (Украинская ССР, Винницкая обл., Муровано-Куриловецкий р-н, с. Котюжаны; ukr. Муровані Курилівці, Котюжани). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Murovanyje Kurilovce (Муровано-Куриловецкий РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jevdokiju Gerasimovnu Pleseckú z Kotjužovky. Do Červenej armády nastúpil 28. marca 1944. V Rumunsku 20. augusta 1944 utrpel zranenie nohy v zostave 931. streleckého pluku 240. streleckej divízie. So zranením bol preradený do 431. streleckého pluku 52. streleckej divízie. V tejto jednotke mu ako strelcovi v hodnosti vojaka 28. apríla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 18. júna 1945 na následky zranení v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4367, do nemocnice ho prijali 2. apríla. Pochovali ho 20. júna na mestskom cintoríne v Senici, na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre ChPPG 4367 v hrobe č. 53.
• Alim Alimov (Алим Алимов). Podľa staršieho zoznamu (Jaroslav Klič: Slavín - Pamätník vďaky, Bratislava 1973, str. 41) bol na Slavíne pochovaný vojak rovnakého mena, ktorého telo preniesli zo Senice. V zozname pochovaných vojakov na Slavíne na portáli pamyat-naroda.ru je k vojakovi rovnakého mena pôvodne pochovaného v Senici priradený dátum úmrtia 2. máj 1945. V tento deň zomrel na následky zranení v nemocnici ChPPG 4367 Alim Alimov v hodnosti vojaka v 906. streleckom pluku 433. streleckej divízie. V Senici pôsobila nemocnica ChPPG 4367, ktorá prvých mŕtvych vykázala už nasledujúci deň 3. mája 1945, ale priamy doklad, že by Alim Alimov zomrel v Senici sme nenašli.
• Sergej Filippovič Kotov (Сергей Филиппович Котов) slúžil v hodnosti slobodníka v 313. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 5. mája 1945 v ChPPG 4367 v Senici na následky zranení. Pochovali ho v Senici.
• Dmitrij Jemeľjanovič Kovalenko (Дмитрий Емельянович Коваленко) slúžil v hodnosti vojaka pravdepodobne v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 6. mája 1945 v ChPPG 4367 v Senici na následky zranení. Pochovali ho v Senici.
• Aleksandr Pavlovič Michajlov (Александр Павлович Михайлов) slúžil ako šofér v hodnosti vojaka bližšie neurčenej motorizovanej brigády zapísanej skratkou авт. бр. Zomrel 10. mája 1945 v ChPPG 4367. Pochovali ho v Senici.
  Na pamyat-naroda.ru je početnejší materiál k vojakovi rovnakého mena, ktorý sa narodil v roku 1909 v Rusku v obci Malaja Urja pri meste Kansk (Красноярский край, Канский р-н, д. Малая Уря). Do Červenej armády ho 23. júna 1941 povolal komisariát blízkeho mesta Ujar (Уярский РВК). Slúžil v hodnosti vojaka ako šofér v 300. samostatnom autotransportnom prápore (2. ukrajinský front). Posledný dopis rodine zaslal 18. apríla 1945, od toho času zostal nezvestný. Dcéra Alevtina Aleksandrovna Jatčenko z Krasnojarsku, ul. Lenina 72 ani začiatkom roka 1962 nepoznala osud svojho otca.
  Vojaka z Malej Urje spája s vojakom v Senici len meno, hodnosť a funkcia v motorizovanej jednotke a približne rovnaký čas nezvestnosti - smrti, nedá sa s konečnou platnosťou povedať, že by išlo o rovnaké osoby.
• N. G. Vasiľjev (Н. Г. Васильев) slúžil v 313. streleckom pluku 115. steleckej divízie. Zomrel 15. mája 1945 v ChPPG 4367 v Senici na následky zranení. Pochovaný bol v Senici. Nemocničný zápis sa nám nepodarilo stotožniť s inými materiálmi pamyat-naroda.ru.
  Podľa staršieho zoznamu (Jaroslav Klič: Slavín - Pamätník vďaky, Bratislava 1973, str. 163) boli na Slavíne pochovaní štyria vojaci zo Senice s priezviskom Vasiľjev (s iniciálami KT, MI, NI a NV). V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru sú traja vojaci zo Senice s týmto priezviskom.
• Arsen Demjanovič Čaban (Арсен Демьянович Чабан). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v jednotke 138. Zomrel 25. júna 1945 na následky zranení v poľnej nemocnici ChPPG 4367. Pochovali ho v Senici.