Poľná nemocnica Červenej armády ChPPG 4366 v Senici

Chirurgická poľná mobilná nemocnica ChPPG 4366 prišla do Senice z maďarského pôsobiska. V Senici hospitalizovala vojakov Červenej armády od 9. apríla 1945. V južnej časti Senice na vlastnom nemocničnom pohrebisku pochovala 59 vojakov (z toho 5 dôstojníkov), ktorí v nej zomreli medzi 10. aprílom a 2. májom 1945. Po tejto dobe ranených vojakov z nej prevzali ostatné senické poľné nemocnice a sama nemocnica sa presunula na Moravu do Velkého Meziříčí.
Pohrebisko ChPPG 4366 nie je zdokumentované mapami, jeho presné situovanie nepoznáme, nie sme si preto ani istý, či bolo na jednom mieste. Vojakov v nižších hodnostiach na ňom pochovali v spoločných očíslovaných hroboch a dôstojníkov v samostatných hroboch. Podľa popisu sa pohrebisko nachádzalo v susedstve mestského cintorína, pravdepodobne v bezprostrednej blízkosti pohrebísk ostatných poľných nemocníc. Miesta hrobov posledných vojakov neboli očíslované. Podľa popisu ich zriadili na nemocničnom pohrebisku, nachádzali sa vo východnej časti, buď mesta alebo pravdepodobnejšie tohto pohrebiska.

• Nikolaj Vasiľjevič Šestokrylov (Николай Васильевич Шестокрылов) sa narodil v decembri 1914 v Rusku pri meste Skopin (Московская обл., Скопинский р-н). V Červenej armáde bol od apríla 1941, povolal ho komisariát mesta Stalino, dnes premenovaného na Doneck (Кировский РВК). Pri jeho mene sa objavuje aj skorší povolávací rozkaz komisariátu mesta Vologda (Вологодский РВК) z októbra 1936. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Veru Aleksejevnu Šestokrylovovú, žila pri obci Kubenskoje pri Vologde v osade zapísanej ako Karenino. Naposledy slúžil v hodnosti kapitána ako veliteľ roty v 1215. ľahkom delostreleckom pluku 31. ľahkej delostreleckej brigády (súčasť 11. delostreleckej divízie). V tejto jednotke ho 6. júla 1944 v hodnosti nadporučíka vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa a 15. februára 1945 ho v hodnosti kapitána vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Okrem toho je aj držiteľom medaily Za obranu Leningradu z roku 1943 a medaily Za odvahu z 26. marca 1943. Zomrel 10. apríla 1945 v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4366 na následky zranení z 9. apríla, do nemocnice ho prijali 9. apríla. Pochovali ho v Senici.
  Vojak je pravdepodobne totožný s osobou, ktorú výkazy z roku 1941 zaznamenali s malou obmenou v mene ako Nikolaja Vasiľjeviča Šistokrylova (Николай Васильевич Шистокрылов). Slúžil v hodnosti podporučíka v 442. delostreleckom pluku, medzi októbrom a decembrom 1941 zostal nezvestný. Narodil sa v roku 1914 v obci Rutčenkovo, dnes súčasť Donecka. Bol slobodný, ako kontaktnú osobu rodiny uvádzal matku Veru Gavrilovnu Šistokrylovovú.
• Ivan Andrejevič Zvir (Иван Андреевич Звир, niekde Zvar, Звар) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine vo Ľvovskej oblasti (Львовская обл.). Zemepisne sme nedokázali určiť miesto nástupu do služby ani bydlisko rodiny. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jekaterinu Ivanovnu Zvir. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici 4366 na následky zranení z 9. apríla, do nemocnice ho prijali 10. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 2.
• Michail Vasiľjevič Kalinikov (Михаил Васильевич Калиников) sa narodil v roku 1898 v Rusku v meste Minusinsk (Красноярский край, г. Минусинск). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Minusinsku (Минусинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Aleksandru Aleksejevnu Vedernikovovú. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 11. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici 4366 na následky zranení z toho istého dňa. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 2.
• Ivan Vasiľjevič Verbitskij (Иван Васильевич Вербитский) sa narodil v roku 1908 v Rusku pri meste Buturlinovka (Воронежская обл., Бутурлиновский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát severoosetského mesta Alagir (Северо-Осетинский РеспВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariu Ivanovnu Verbitskú z osady Dmitrievka pri Buturlinovke (г. Бутурлиновка, с. Дмитриевка - с/с Берёзовское). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 227. streleckej divízie. Zomrel 11. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici 4366 na následky zranení z 10. apríla, do nemocnice ho prijali 10. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 2.
• Ivan Ivanovič Profir (Иван Иванович Профир) sa narodil v roku 1916 v Besarábii v Izmailskej oblasti, ktorá sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, pri meste Tatarbunary (Измаильская обл., Татарбунарский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Tatarbunary (Татарбунарский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Čubanovnu Profir, ktorá žila pri Tatarbunary v obci Eskipolos, v sovietskej dobe premenovanej na Hlboké (с. Ескиполос; ukr. Глибоке). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici 4366 na následky zranení zo 7. apríla, do nemocnice ho prijali 9. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 2.
• David Jegorovič Nazadze (Давид Егорович Назадзе, niekde Nuzadze, Нузадзе) sa narodil 13. decembra 1912 v Gruzínsku v obci Ali alebo v susednej osade Brili pri meste Chašuri (Грузинская ССР, Тбилисская обл., Хашурский р-н, с. Брили). Do Červenej armády bol prvýkrát povolaný komisariátom v Chašuri (Хашурский РВК) v roku 1941. Pri Odese 14. októbra 1941 padol do zajatia. Druhýkrát bol povolaný komisariátom v Šachuri v roku 1944. Od 20. februára 1945 bol zaradený do zostavy 1. gardovej paradesantnej divízie. Bol medzi viacerými vojakmi, ktorí z nej boli 25. marca 1945 vyradení z dôvodu nezvestnosti. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Tamaru Nazadze z obce Ali pri meste Chašuri (с. Али, г. Хашури). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 570. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici 4366 na následky zranení z 10. apríla, do nemocnice ho prijali 10. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 3.
• Michail Semjonovič Kaparulin (Михаил Семенович Капарулин) sa narodil v roku 1898 v Rusku pri obci Uksjanskoje, dnes v Kurganskej oblasti (Челябинская обл., Уксянский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Uksjanskoje (Уксянский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Matrenu Vasiľjevnu Kaparulina z obce Pesčano-Koledino pri obci Uksjanskoje (с. Песчано-Коледино, с. Уксянское). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obuvník v jednotke č. 76. Zomrel 12. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici 4366 na následky otravy metanolom, do nemocnice ho prijali v ten deň. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 5.
• Nikolaj Dmitrijevič Andrejev (Николай Дмитриевич Андреев) sa narodil v roku 1914 v Rusku pri meste Ostaškov možno v osade Davydovo (Калининская обл., Осташковский р-н, Первомайский с/с, д. Давыдово). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Ostaškova (Осташковский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jelizavetu Vasiľjevnu Andrejevovú z osady zapísanej ako Vjazevo pri Ostaškove, pravdepodobne osada Vjazovnja (д. Вязовня). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 313. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 13. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici 4366 na následky zranení z 12. apríla, do nemocnice ho prijali 13. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 4. Posmrtne mu 25. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin v Hodoníne, ktorý sa podľa odôvodnenia udial 13. apríla. Podľa nemocničného výkazu to bolo 12. apríla a bol pri ňom smrteľne zranený.
• Otrifan Ivanovič Muntjan (Отрифан Иванович Мунтян, niekde Onufrij, Онуфрий, Munitjan, Мунитян) sa narodil v roku 1920 v Moldavsku pri obci Bužor (Молдавская ССР, Кишиневская обл., Бужорский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Bužore (Бужорский РВК). Mohlo by sa to udiať na prelome rokov 1940 a 1941, pretože okres s centrom v Bužore existoval len v tomto období. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Ivanovnu Muntjan z obce pri Bužore. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 243. streleckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici 4366 na následky zranení z 9. apríla, do nemocnice ho prijali 11. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 4.
• Ivan Stepanovič Oblikov (Иван Степанович Обликов) sa narodil v roku 1905 v Rusku v býv. Aleškovskom okrese (Воронежская обл., Алешковский р-н). Do Červenej armády ho povolal Aleškovský komisariát (Алешковский РВК), ktorý mohol sídliť v obci Aleški, alebo pravdepodobnejšie v susednej obci Narodnoje (с. Алешки, с. Народное). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Nataľju Aleksejevnu Oblikovovú z kolchozu Dobraja Volja Aleksejevského seľsovetu (pravdepodobne s centrom v obci Aleksejevka pri meste Gribanovskij, с. Алексеевка, пгт. Грибановский). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako spojovateľ 243. streleckej divízie. Zomrel 15. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 14. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 6.
• Iosif Klemenťjevič Čirkovskij (Иосиф Клементьевич Чирковский) sa narodil v roku 1903 v Kazachstane v obci Naumovka Stalinského okresu, ktorého centrom bolo mesto Aleksejevka, dnes premenované na Akkol (Казахская ССР, Акмолинская обл., Сталинский р-н, с. Наумовка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Akmolinského okresu (Акмолинский РВК), ktorý sídlil v obci Novoišimka, dnes premenovanej na Žanaesiľ (Новоишимка, Жанаесиль). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Antoninu Iosifovnu Čirkovskú z Naumovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 15. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení z 13. apríla, do nemocnice ho prijali 14. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 6.
• Grigorij Ivanovič Pjatak (Григорий Иванович Пятак) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine v meste Nikolajev (Украинская ССР, Николаевская обл., г. Николаев; ukr. Миколаїв). Do Červenej armády ho povolal komisariát Nikolajeva (Николаевский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Ivana Sergejeviča Pjataka z Nikolajeva. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ obsluhy dela (76 mm) v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 23. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 16. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 11. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 6.
• Michail Jemeľjanovič Sidorin (Михаил Емельянович Сидорин) sa narodil v roku 1907 v Rusku v obci Alaďjino pri meste Čučkovo (Рязанская обл., Каверинский р-н, с. Аладьино). Do Červenej armády ho 22. októbra 1941 povolal komisariát (Каверинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jekaterinu Ivanovnu Sidorin z Alaďjina. Miestami jeho služby v roku 1942 boli 31. strelecká brigáda a neskôr 33. strelecká divízia, Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Viackrát bol zranený; 5. mája 1942, 10. decembra 1943, 8. januára 1944, 20. februára 1945. Po ďalšom zranení z 15. apríla 1945 už zomrel 17. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici CHPPG 4366, do nemocnice ho prijali 16. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 6. Posmrtne 30. mája 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za bojové činy z 31. marca a 1. apríla 1945 pri železničnom moste cez rieku Váh a pri obci Modranka.
• Pjotr Stepanovič Olejnik (Петр Степанович Олейник) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v Luhanskej oblasti pri meste Svatove v osade Rudivka pri obci Mistky (Ворошиловградская обл., Мостковский р-н, с. Рудиевка; ukr. Містки, Рудівка). Do Červenej armády ho v auguste 1941 povolal komisariát obce Mistky (Мостковский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Uľjanu Pavlovnu Olejnik z Rudievky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 132. gardovom streleckom pluku 42. gardovej streleckej divízie. Zomrel 17. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 16. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 6.
• Semjon Fjodorovič Romanenko (Семен Федорович Романенко) sa narodil v roku 1899 na Ukrajine pri Kryme v obci Stroganovka pri meste Čaplinka (Украинская ССР, Херсонская обл. Чаплинский р-н; ukr. Чаплинка, Строганівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Čaplinky (Чаплинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Darja Ivanovna Romanenko zo Stroganovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 64. mechanizovanej brigáde 7. mechanizovaného zboru. Zomrel 18. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení z 12. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 7.
• Fjodor Pavlovič Petrov (Федор Павлович Петров) sa narodil v roku 1901 v Kazachstane v obci Azat pri meste Kokčetav (Казахская ССР, Северо-Казахстанская обл., Кокчетавский р-н, с. Азат; kaz. Көкшетау, Азат). Do Červenej armády ho 22. augusta 1941 povolal komisariát v Kokčetave (Кокчетавский РВК). Zo zostavy 1273. streleckého pluku ho 15. augusta 1942 vyradili z dôvodu nezvestnosti. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Agejevnu z Azatu. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ čaty v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 18. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici CHPPG 4610 na následky zranení z 15. apríla, do nemocnice ho prijali 17. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 7.
• Afanasij Fjodorovič Denisov (Афанасий Федорович Денисов) sa narodil 15. mája 1909 v Rusku pri meste Kineľ v obci zapísanej ako Studenca (Куйбышевская обл., Кинельский р-н, пос. Студенца). Do Červenej armády ho povolal komisariát (Кинельский РВК). V zostave 139. jazdeckého pluku 34. jazdeckej divízie 26. mája 1942 pri Charkove padol do zajatia, v rumunskom lágri strávil dva roky a štyri mesiace. V hodnosti staršinu v zostave 1. protitankového diviziónu 1. útočného streleckého pluku (súčasť 230. armádneho záložného streleckého pluku) mu 24. novembra 1944 udelili medailu Za zásluhy. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Darju Petrovnu Denisovovú z obce Studenca. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ oddielu 910. streleckého pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 19. apríla 1945 v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4366 na následky zranení zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 8.
• Nikita Kapitonovič Kaširin (Никита Капитонович Каширин, niekde Nikolaj, Николай) sa narodil v roku 1901 v Rusku v osade Michajlovskij pri obci Levaja Rossoš (Воронежская обл., Лево-Россошанский р-н, п. Михайловский). Do Červenej armády ho 28. júla 1941 povolal komisariát obce Levaja Rossoš (Лево-Россошанский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Pelageju Aleksejevnu Kaširin z Michajlovského. V zostave 498. samostatného guľometného delostreleckého práporu v 54. UR (54 Укрепленный район) mu ako zameriavačovi 25. apríla 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 203. streleckej divízie. Zomrel 19. apríla 1945 vo vojenskej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 9.
• Jevgenij Martynovič Kokarev (Евгений Мартынович Кокарев) sa narodil v roku 1925 v Rusku v osade zapísanej ako Utilovo a Utinovo, súčasti seľsovetu Verchnij Ščibraj, pri meste Uvarovo (Тамбовская обл., Уваровский р-н, с. Верхний Шибряй). Do Červenej armády ho 25. januára 1943 povolal komisariát Uvarova (Уваровский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Martyna Semjomoviča Kokareva z Utilova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 46. streleckom pluku 13. streleckej divízie. Jeho predchádzajúcim miestom služby bola 306. strelecká divízia. Zomrel 19. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení z 10. apríla pri Lanžhote, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 9.
• Ivan Ivanovič Klechov (Иван Иванович Клехов) sa narodil v roku 1914 (1913?) v Rusku v meste Mineralnyje Vody (Сев.-Кав. край, г. Минеральные Воды). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Mineralnyje Vody (Минераловодский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol syna Anatolija Ivanoviča Klechova z mesta Mineralnyje Vody. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako spojovateľ v 181. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu v roku 1944 dvakrát krátko po sebe udelili medailu Za bojové zásluhy (7. augusta a 18. augusta). Zomrel 20. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení z 13. apríla, do nemocnice ho prijali 15. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 9.
  Je možné, že vojak je totožný s vojakom s menom Ivan Ivanovič Klenov (Иван Иванович Кленов), ktorý sa narodil v roku 1914 v meste Minerálne Vody a v hodnosti seržanta 6. tankovej brigády padol do zajatia, neskôr bol oslobodený.
• Sergej Isakovič Burkasov (Сергей Исакович Буркасов) sa narodil v roku 1901 v Rusku pri meste Togučin (Новосибирская обл., Тогучинский р-н). Do Červenej armády ho 16. júla 1944 povolal komisariát Togučina (Тогучинский РВК). Rodina žila pri Točugine na základni zapísanej ako Zagotskot v Borcovskom seľsovete (база Заготскот, с/с Борцовский). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 125. streleckom pluku 6. streleckej divízie. Zomrel 20. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení z 15. apríla, do nemocnice ho prijali 15. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 10.
• Aleksej Grigorjevič Faľčikov (Алексей Григорьевич Фальчиков, niekde Faľšikov, Фальшиков) sa narodil v roku 1920 v Rusku v osade Vladimirovka pri meste Pristeň (Курская обл., Пристенский р-н, с. Владимировка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Pristeni (Пристенский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Grigorija Nikolajeviča Faľčikova z Vladimirovky. Vo Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako šofér v jednotke č. 197. Zomrel 20. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 17. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 9.
  K vojakovi sme nestotožnili viac archívnych údajov. Je možné, že meno vojaka nebolo správne zaznamenané.
  Krátko po vojne pátrala po osude vojaka menom Aleksandr Grigorjevič Fiľčakov (Александр Григорьевич Фильчаков) narodeného v roku 1921, príslušného do Pristenského okresu, sestra Varvara Grigorjevna (vydatá Galenina - pravdepodobne) z Vladimirovky. Vojaka povolal komisariát v Pristeni v roku 1940. Posledný dopis od vojaka, ktorý rodine prišiel, bol datovaný 17. aprílom 1945.
• Ivan Jakovlevič Skrynnik (Иван Яковлевич Скрынник, niekde Skrinik, Скриник) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v meste Charkov (Украинская ССР, г. Харьков). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov Charkova (Кагановичский РВК), v jej zostave bol od júna 1941. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Varvaru Ivanovnu Kucuvalovovú z Charkova. V zostave 667. streleckého pluku 218. streleckej divízie ho 17. marca 1942 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako prieskumník 30. samostatnej jazdeckej divízie. V oddelení Doprava potravín tejto jednotky mu 17. augusta 1944 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 21. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 1.
• Prokopij Antonovič Savenko (Прокопий Антонович Савенко, niekde Savčenko, Савченко) sa narodil v roku 1896 na Ukrajine v obci Troickoje pri meste Beljajevka pri Odese (Украинская ССР, Одесская обл., Беляевский р-н, с. Троицкое; ukr. Троїцьке, Біляївка). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Troickoje (Троицкий РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Lidiju Andrejevnu Savenko z obce Troickoje. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Do divízie bol zaradený od 6. apríla 1945, alebo možno len preradený medzi jej súčasťami z 12. zdravotno-sanitárneho práporu do 6. pluku. Zomrel 21. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení z 15. apríla, do nemocnice ho prijali 16. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 10.
• Valentin Andrejevič Boldarev (Валентин Андреевич Болдарев, niekde Boldyrev, Болды рев) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Rasševatskaja pri meste Novoaleksandrovsk (Ставропольский край, ст. Расшеватская). Do Červenej armády ho povolal komisariát Novoalexandrovska (Ново-Александровский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol sestru Jevdokiju Andrejevnu Gončarovovú z Rasševatskej z kolchozu Karla Marxa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec, jednotku sme nedokázali určiť. Zomrel 21. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení zo 16. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 9.
• Timofej Jakovlevič Sergienko (Тимофей Яковлевич Сергиенко, výnimočne Seršenko, Сершенко) sa narodil v roku 1913 v Rusku v meste Otradnaja (Краснодарский край, ст. Отрадная). Do Červenej armády ho povolal komisariát Otradnej (Отрадненский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Afanasjevnu Sergienko z Otradnej. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zástupca veliteľa čaty v jednotke zapísanej v nemocničných výkazoch nesprávne ako 133. strelecký pluk, ale podľa analógie pri inom vojakovi ide o 133. jazdecký pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 22. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení zo 16. apríla, do nemocnice ho prijali 19. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 11.
• Vasilij Ivanovič Skljarov (Василий Иванович Скляров) sa narodil v roku 1903 v Rusku pri meste Novočerkask (Ростовская обл., Ново-Черкасский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Novočerkaska (Ново-Черкасский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Nadeždu Ivanovnu Skljarovovú zo sovchozu Krasnaja Zvezda pri Novočerkasku. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v jednotke zapísanej v nemocničných výkazoch nesprávne ako 133. strelecký pluk, ale podľa analógie pri inom vojakovi ide o 133. jazdecký pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 22. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení zo 16. apríla, do nemocnice ho prijali 20. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 11.
• Nikolaj Vladimirovič Vasiľjev (Николай Владимирович Васильев) sa narodil v roku 1921 v Rusku v osade Novyje Sosny pri meste Kljavlino (Куйбышевская обл., Клявлинский р-н, д. Новые Сосны). Do Červenej armády ho 29. septembra 1940 povolal komisariát Kljavlina (Клявлинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Darju Michajlovnu Vasiľjevovú z osady Novyje Sosny. V počiatkoch slúžil v bližšie neurčenej námornej jednotke Pobrežná obrana... V zostave 98. streleckej divízie zostal od 10. januára 1943 nezvestný pri osade Rjaska v Rostovskej oblasti, V zostave 201. streleckého pluku 84. streleckej divízie zostal od 16. decembra 1943 nezvestný pri obci Veršino-Kamianka pri Kirovograde na Ukrajine. Veršino-Kamianka sa na niektorom mieste spomína aj miesto, kde bol pochovaný. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ guľometného oddielu v jednotke zapísanej v nemocničných výkazoch nesprávne ako 133. strelecký pluk, ale podľa vyznamenania ide o 133. jazdecký pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 11. augusta 1944 udelili medailu Za odvahu a 25. januára 1945 Rad slávy 3. stupňa. Zomrel 22. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 11. Posmrtne 3. júna 1945 ho opätovne vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za bojové činy z 31. marca pri prekročení rieky Váh a z 3. apríla pri Trnave.
• Michail Vasiľjevič Moisejev (Михаил Васильевич Моисеев) sa narodil v roku 1922 v Rusku v Moskve (г. Москва). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov Moskvy (Калининский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol tetu Kapitolinu Aleksejevnu Makovovú z Moskvy. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zástupca veliteľa čaty v 44. gardovej prieskumnej rote 42. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 4. februára 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy a 6. septembra 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zomrel 22. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 11.
• Michail Ivanovič Pocelujev (Михаил Иванович Поцелуев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Čistovo pri meste Okonešnikovo (Омская обл., Оконешниковский р-н, с. Чистово). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov mesta Novosibirsk (Кировский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Fjodoru Markovnu Pocelujevovú z Čistova. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ oddielu v 64. mechanizovanej brigáde. Zomrel 22. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 20. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 1.
• Aleksej Klimovič Baranjuk (Алексей Климович Баранюк) sa narodil v roku 1911 v Besarábii v Izmailskej oblasti, ktorá sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v obci Balabanka pri meste Tatarbunary (Измаильская обл., Тузловский р-н, с. Балабанка). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Tuzly (Тузловский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jefimiju Demenťjevnu Baranjuk z Balabanky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 22. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení zo 14. apríla, do nemocnice ho prijali 17. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 1.
• Vasilij Pavlovič Birka (Василий Павлович Бирка) sa narodil v roku 1926 v Besarábii v Izmailskej oblasti, ktorá sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v obci Laržanka pri meste Izmail (Измаильская обл. с. Ларжанка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Laržanky (Ларжанский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Pavla Pavloviča Birku z Laržanky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 9. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 22. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení zo 16. apríla, do nemocnice ho prijali 20. apríla. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici v hrobe č. 1.
• Ivan Andrejevič Kulenko (Иван Андреевич Куленко, niekde Kulejko, Кулейко) sa narodil v roku 1908 v Rusku v obci Ubeženskaja pri meste Armavir (Краснодарский край, Успенский р-н, ст. Убеженская). Do Červenej armády ho 22. júna 1941 povolal komisariát mesta Nevinnomyssk (Невинномысский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jefrosiňju Jemeľjanovnu Kulejko z obce Ubeženskaja. V hodnosti vojaka v zostave 133. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie mu 11. augusta 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako zástupca veliteľa čaty v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 23. apríla 1945 na následky zranenia zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. V jednotke ho 21. mája 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy za bojové činy pri Nových Zámkoch a pri obci Brodské z 8. apríla, keď bol ťažko zranený a odvezený do nemocnice. Návrh vyznamenania bol podpísaný 7. mája, keď v jednotke pravdepodobne už vedeli o smrti vojaka. Zomrel 23. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia. Podľa nemocničných výkazov zranenia utrpel 17. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. V nemocničných záznamoch zapísali jeho meno ako Kulejko, myslíme si, že správnejší je tvar Kulenko, tak ako ho zaznamenali vyznamenania. Pochovaný bol v južnej časti Senice v hrobe č. 13 na poľnom nemocničnom pohrebisku .
• Konstantin Gerasimovič Volosnov (Константин Герасимович Волоснов; niekde Volostnov, Волостнов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Danilovka v Saratovskej oblasti (Саратовская обл., с. Даниловка). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov mesta Baku v Azerbajdžane (Октябрьский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Taťjanu Timofejevnu Volosnovovú z Baku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 63. mechanizovanej brigáde 7. mechanizovaného zboru. Zomrel 24. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia zo 16. apríla, do nemocnice ho prijali 19. apríla. Pochovaný bol v južnej časti Senice v hrobe č. 13 na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Gavril Nikolajevič Maksimov (Гаврил Николаевич Максимов) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v meste Ľvov (г. Львов). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov Ľvova (Сталинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Andrejevnu Maksimovovú z Ľvova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 24. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia zo 13. apríla, do nemocnice ho prijali 15. apríla. Pochovaný bol v južnej časti Senice v hrobe č. 14 na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Stanislav Aleksandrovič Samardakovič (Станислав Александрович Самардакович, niekde Samardakevič, Samardanovič, Самардакевич, Самарданович) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Malinovka 25 km severovýchodne od mesta Tomsk (Томская обл., Туганский р-н, с. Малиновка). Do Červenej armády ho 30. augusta 1942 alebo 9. októbra 1944 povolal komisariát Tomska (Томский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Aleksandra Vasiľjeviča Samardakoviča z Malinovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 14. marca 1945. Zomrel 24. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia z 12. apríla, do nemocnice ho prijali 17. apríla. Pochovaný bol v južnej časti Senice v hrobe č. 14 na poľnom nemocničnom pohrebisku. Dňa 30. apríla 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za bojový čin z 27. marca 1945 pri Vrábloch. Návrh vyznamenania je datovaný 11. aprílom, ale už sa pravdepodobne vedelo o jeho vážnom zranení.
• Semjon Petrovič Sajenko (Семен Петрович Саенко) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v meste Kirovograd, dnes Kropyvnyckyj (Украинская ССР, Кировоградская обл., Кировоградский р-н, г. Кировоград). Do Červenej armády ho povolal komisariát Kirivogradu (Кировоградский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Ljubov Leonidovnu Sajenko z Kirovogradu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 313. streleckom pluku 115. streleckej divízie. Zomrel 26. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovaný bol v južnej časti Senice v hrobe č. 15 na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Arkadij Fjodorovič Gajdukov (Аркадий Федорович Гайдуков) sa narodil v roku 1926 v Kazachstane v meste Semipalatinsk, dnes Semej (Казахская ССР, Семипалатинская обл., г. Семипалатинск). Do Červenej armády ho povolal komisariát Kirivogradu (Кировоградский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Felisadu Antonovnu Gajdukovovú zo Semipalatinska. Mal hodnosť vojaka, nie je známa jednotka, v ktorej slúžil. Zomrel 26. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia zo 19. apríla, do nemocnice ho prijali 20. apríla. Pochovaný bol v južnej časti Senice v hrobe č. 15 na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Nikolaj Nikiforovič Vereščak (Николай Никифорович Верещак, častejšie ako Nikitovič, Никитович) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v obci Kardašinka pri meste Golaja Pristaň (Украинская ССР, Херсонская обл. Голопристанский р-н, с. Кардашинка). Do Červenej armády ho povolal 7. júla 1941 komisariát mesta Golaja Pristaň (Голопристанский РВК; ukr. Гола Пристань). Slúžil v 674. streleckom pluku 150. streleckej divízie, keď pri meste Balta padol 4. augusta 1941 do zajatia, oslobodený bol 22. augusta 1944. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Terenťjevnu Vereščak z Kardašinky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 13. apríla 1945. Zomrel 25. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia, do nemocnice ho prijali 20. apríla. Pochovaný bol v južnej časti Senice v hrobe č. 16 na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Vasilij Vasiľjevič Sumin (Василий Васильевич Сумин) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Astrachanskej oblasti buď pri meste Charabali v obci zapísanej ako Zavanše podľa nemocničného výkazu, alebo podľa Knihy pamäte...padlých vojakov Astrachanskej oblasti (1995) v obci Zolotucha pri meste Achtubinsk (Астраханская обл., Харабалинский р-н, с. Заванше altern. Ахтубинский р-н, с. Золотуха). Do Červenej armády ho podľa nemocničného výkazu povolal komisariát zapísaný ako Krivonský možno Privonský alebo podľa Knihy pamäte komisariát v Charabali (К/П/ривонский РВК altern. Харабалинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jelenu Kirilovnu Suminovú z obce Zavanše. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 30. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 26. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia z 15. apríla, do nemocnice ho prijali 17. apríla. Pochovaný bol v južnej časti Senice v hrobe č. 16 na poľnom nemocničnom pohrebisku.
  V roku 1947 pátrala na vojenskom komisariáte ukrajinského mesta Mukačevo po osude radového vojaka rovnakého mena a roka narodenia jeho sestra Marija Vasiľjevna Godynko z Mukačeva, ul. Majakovského 53. Vojak sa mal narodiť a bývať pri Mukačeve v obci Podgorjany (г. Мукачево, с. Подгораны; ukr. Підгоряни), do Červenej armády vstúpil dobrovoľne 13. novembra 1944. Posledný dopis zaslal rodine 15. apríla 1945 a od toho času zostal nezvestný.
• Ivan Vasiľjevič Žilinskij (Иван Васильевич Жилинский) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v Drogobyčskej oblasti v obci zapísanej ako Brynski Zagorni (Дрогобычская обл., с. Брынски Загорни). Do Červenej armády ho povolal Novospučilovský komisariát (Новоспучиловский РВК) asi po októbri 1944, keď oblasť mesta Drgobyč na západe Ukrajiny bola oslobodená. Rodnú obec ani miesto komisariátu nevieme zemepisne určiť. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Sofiju Vasiľjevnu Žilinskú z obce Brynski Zagorni. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec (možno v 431. streleckom pluku) 52. streleckej divízie. Zomrel 26. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia z 22. apríla, do nemocnice ho prijali 25. apríla. Pochovaný bol v južnej časti Senice v hrobe č. 16 na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Semjon Fjodorovič Andrejev (Семен Федорович Андреев) sa narodil v roku 1915 v Rusku asi v osade Taliki (zapísané ako Taminki) pri obci Krasivka (Тамбовская обл., Красивский р-н, д. Талики - п. Таминки). Do Červenej armády ho 3. augusta 1941 povolal komisariát obce Krasivka (Красивский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Fjodora Iosifoviča Andrejeva z osady Taminki. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zástupca veliteľa čaty v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 27. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia z 19. apríla, do nemocnice ho prijali 22. apríla. Pochovaný bol v južnej časti Senice v hrobe č. 16 na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Vasilij Vasiľjevič Klimov (Василий Васильевич Климов) sa narodil v roku 1916 v Rusku v Moskve (г. Москва). V zostave Červenej armády bol od 14. januára 1937, povolal ho jeden z komisariátov Moskvy (Пролетарский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Nataľju Grigorjevnu Klimovovú z osady Tyčkovo pri obci Pokrovsk pri meste Kozeľsk (д. Тычково, с. Покровск, г. Козельск). Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako štábny pomocník v 64. mechanizovanej brigáde. Zomrel 26. apríla 1945 v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4366 na následky zranení zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 17. Posmrtne 17. mája 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy za bojový čin pri moravskej obci Čejkovice.
• Jakov Maksimovič Prokop (Яков Максимович Прокоп, niekde Prikop, Prokip, Прикоп, Прокип) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v obci Vižomlja pri meste Javorov (Львовская обл., Яворовский р-н, с. Вижомля; ukr. Віжомля, Яворів). Do Červenej armády ho povolal komisariát Javorova (Яворовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Ljubu Frankovnu Prokop z obce Vižomlja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 227. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 22. marca 1945, alebo v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 27. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia z 15. apríla, do nemocnice ho prijali 16. apríla. Pochovaný bol v južnej časti Senice v hrobe č. 18 na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Aleksej Zacharovič Chustočka (Алексей Захарович Хусточка) sa narodil v roku 1912 v Rusku pri meste Klimovo buď v obci Kamenka - asi súčasť obce Plavna, alebo v obci Kamenskij Chutor (Брянская обл., Климовский р-н, с. Каменка - д. Плавна altern. Каменский Хутор). Do Červenej armády ho povolal komisariát Klimova (Климовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jelenu Pavlovnu Chustočka z Kamenky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako kuchár v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 28. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 19. apríla. Pochovaný bol v južnej časti Senice v hrobe č. 18 na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Grigorij Aleksejevič Gavrilov (Григорий Алексеевич Гаврилов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Počtovoje pri meste Novozavidovskij (Калининская обл., Завидовский р-н, с. Почтовое). Do Červenej armády ho povolal komisariát v meste Novozavidovskij (Завидовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Praskovju Fjodorovnu Gavrilovovú z býv. Zavidovského okresu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 28. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 20. apríla. Pochovaný bol v južnej časti Senice v hrobe č. 18 na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Aleksej Petrovič Rudenko (Алексей Петрович Руденко, raz Aleksandr Stepanovič, Александр Степанович) sa narodil v roku 1915 v Rusku v obci Veselojarsk pri meste Rubcovsk (Алтайский край, Рубцовский р-н, с. Веселоярск). Do Červenej armády ho v roku 1938 alebo 1941 povolal komisariát Rubcovska (Рубцовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Ivanovnu Rudenko z Veselojarska. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ roty (jednotku sme nevedeli určiť). Zomrel 27. apríla 1945 v poľnej vojenskej nemocnici 4366 na následky zranení zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 25. apríla. Pochovali ho v Senici na nemocničnom pohrebisku v hrobe č. 19.
• Terentij Afanasjevič Sidorskij (Терентий Афанасьевич Сидорский) sa narodil v roku 1918 v Bielorusku pri meste Mstislavľ (Белорусская ССР, Могилевская обл., Мстиславльский р-н; biel. Мсціслаў). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Mstislavli (Мстиславльский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Afanasija Gerasimoviča Sidorského z obce pri Mstislavli zapísanej ako Myškino Tataršinského seľsovetu (д. Мышкино, Татаршинский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako zástupca technického náčelníka v 1815. pluku samohybných diel 4. gardového jazdeckého zboru. V zostave tejto jednotky bol od marca 1943 a 17. augusta 1944 mu udelili medailu Za bojové zásluhy a 22. januára 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 29. apríla 1945 v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4366 na následky zranení z 21. apríla, do nemocnice ho prijali 22. apríla. Pochovali ho v Senici vo východnej časti nemocničného pohrebiska.
• Michail Ivanovič Korjagin (Михаил Иванович Корягин) sa narodil v roku 1906 v Rusku v obci Alemajevo pri meste Šatki (Горьковская обл., Шатковский р-н, с. Алемаево). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Šatki (Шатковский РВК) v roku 1941. Slúžil ako politruk v 16. samostatnom prápore námornej pechoty. Od decembra 1941 v Sevastopole zostal nezvestný. Opätovne bol povolaný do armády komisariátom mesta Tomašpoľ na Ukrajine 28. marca 1944. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Akulinu Jefimovnu Korjaginovú (Шатковский р-н). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 779. streleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 27. marca 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za bojový čin zo 6. marca pri Banskej Štiavnici. Zomrel 29. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení z 21. apríla, do nemocnice ho prijali 25. apríla. Pochovali ho v Senici na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Nikolaj Fjodorovič Siľčenko (Николай Федорович Сильченко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Kučinovka pri meste Ščors, neskôr premenovanom na Snovsk (Украинская ССР, Черниговская обл., Щорский р-н, с. Кучиновка; ukr. Сновськ, Кучинівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Ščorsa (Щорский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zástupca veliteľa čaty v 127. gardovom streleckom pluku 42. gardovej streleckej divízie. Zomrel 30. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení z 15. apríla, do nemocnice ho prijali 17. apríla. Pochovali ho v Senici na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Viktor Fjodorovič Klimenťjev (Виктор Федорович Климентьев, niekde Klemenťjev, Клементьев) sa narodil v roku 1914 v Rusku v Chabarovskom kraji v obci Sofijsk v Uľčskom okrese, ktorého centrom je obec Bogorodskoje (Нижне-Амурская обл., Ульчский р-н, с. Богородское, с. Софийск). Do Červenej armády ho povolal komisariát (Uľčskij) asi v obci Bogorodskoje (Ульчский РВК). Pravdepodobne v Uľčskom okrese aj býval, bol ženatý. Slúžil v 422. streleckom pluku 170. streleckej divízie, v ktorej ho v hodnosti slobodníka ako radistu zo spojovacej roty vyznamenali 25. augusta 1943 medailou Za bojové zásluhy a 21. novembra 1943 medailou Za odvahu.
  Vojak s rovnakým menom a rokom narodenia zomrel v Senici v poľnej nemocnici ChPPG 4366. Pravdepodobne ide o tú istú osobu. V záznamoch mal ako rodisko zaznamenané Gruzínsko a mesto Tbilisi, ale to sa zvyklo zamieňať aj s bydliskom. Ako vojenský komisariát má zaznamenaný Uľgskij ??? (Ульгский РВК, Грузинская ССР). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku F. Možaľčuk z Tbilisi (ul. Ordeľjanovskaja 8), ktorej zaslali oznámenie o jeho smrti. Iný dokument (výkaz personálnych strát nemocnice) je pre nízke rozlíšenie kópie ťažko čitateľný a meno manželky by na ňom mohlo byť zapísané ako Moskaľčuk. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako veliteľ čaty v 16. mechanizovanej brigáde 7. mechanizovaného zboru. Zomrel 30. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranení z 15. apríla, do nemocnice ho prijali 19. apríla. Pochovali ho v Senici na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Sedrak Nersisjan (Седрак Нерсисьян) sa narodil v roku 1926 v Arménsku (Армянская ССР). Do Červenej armády ho povolal v novembri 1944 komisariát obce Kanaker (dnes Abovjan) - centrum býv. Kotajského okresu (Котайкский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 63. motorizovanej brigády 7. motorizovaného zboru. Zomrel 30. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia, do nemocnice ho prijali 26. apríla. Pochovali ho v Senici na poľnom nemocničnom pohrebisku. Posmrtne 25. mája 1945 mu udelili medailu Za odvahu za bojový čin pri moravskej obci Vojkovice. V návrhu vyznamenania sa spomína, že 19. apríla utrpel len ľahké zranenie, ale v skutočnosti bolo asi smrteľné.
• Frol Jakovlevič Kolganov (Фрол Яковлевич Колганов, niekde Flor, Флор, Kolčanov, Колчанов) sa narodil v roku 1913 v Uzbekistane v meste Buchara (Узбекская ССР, г. Бухара). Do Červenej armády ho povolal 22. augusta 1941 komisariát Buchary (Бухарский ГВК). Slúžil v 48. samostatnej brigáde lyžiarov, v ktorej ho vyznamenali 31. decembra 1942 medailou Za odvahu a v 92. tankovej brigáde, v ktorej bol 13. novembra 1943 vyznamenaný radom Červenej hviezdy. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol sestru Mariju Jakovljevnu Kolganovovú z Buchary. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu neznámej vojenskej jednotky, v záznamoch je nepresná skratka jednotky. Zomrel 30. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia z 23. apríla, do nemocnice ho prijali 28. apríla. Pochovali ho v Senici na poľnom nemocničnom pohrebisku.
  V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je jeho meno zapísané duplicitne, raz v tvare Flor Jakovlevič Kolganov (Флор Яковлевич Колганов).
• Trofim Kasjanovič Gavrilenko (Трофим Касьянович Гавриленко) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine v obci Guľsk (Украинская ССР, Житомирская обл., Новоград-Волынский р-н, с. Гульск). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Novograd-Volynskij dnes Zvjageľ (Новоград-Волынский РВК; ukr. Звягель). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Nataliju Michajlovnu Gavrilenko z Guľska. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 30. gardového jazdeckého pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 30. apríla 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia zo 16. apríla, do nemocnice ho prijali 19. apríla. Pochovali ho v Senici na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Ivan Vladimirovič Pimonov (Иван Владимирович Пимонов, nikde Pimenov, Пименов) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v meste Tokmak (Украинская ССР, Запорожская обл., г. Токмак). Do Červenej armády ho povolal komisariát zo Záporožskej oblasti alebo 12. októbra 1944 komisariát mesta Bolgrad na moldavskom pohraničí (Болградский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Taťjanu Aleksandrovnu Pimonovovú z Tokmaku. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu 35. gardového samostatného mínometného diviziónu. V tejto jednotke mu 29. apríla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy, vo vyznamenaní sa spomína v hodnosti slobodníka. Zomrel 1. mája 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia z 27. apríla, do nemocnice ho prijali 30. apríla. Pochovali ho v Senici na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Fjodor Petrovič Pelepčuk (Федор Петрович Пелепчук, častejšie Pelipčuk, Пелипчук) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine asi v obci Lahodyv pri Ľvove (Львовская обл., Глинянский р-н, с. Лагоды; ukr. Лагодів). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Glinjany pri Ľvove (Глинянский РВК; ukr. Глиняни). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jevdokiju Ivanovnu Pelepčuk z Lahodyva. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 570. streleckom pluku 227. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 22. marca 1945. Zomrel 1. mája 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia zo 14. apríla, do nemocnice ho prijali 15. apríla. Pochovali ho v Senici na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Grigorij Timofejevič Belousov (Григорий Тимофеевич Белоусов) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v obci Syčevka pri meste Dobroslav, ktoré bolo centrom Kominternovského, dnes Lymanského okresu (Украинская ССР, Одесская обл., Коминтерновский р-н, с. Сычевка; ukr. Сичавка, Доброслав). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Dobroslav (Коминтерновский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Ljubov Saveľjevnu Belousovovú zo Syčevky. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako guľometčík v 312. gardovom streleckom pluku 109. gardovej streleckej divízie. Zomrel 1. mája 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia z 26. apríla, do nemocnice ho prijali 28. apríla. Pochovali ho v Senici na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Vasilij Mefodievič Kopyca (Василий Мефодиевич Копыца, niekde Mefoďjevič, Мефодьевич, Kopica, Копица) sa narodil v roku 1924 v obci Kojkovo, dnes súčasť Podnesterskej republiky (Дубоссарский р-н (ПМР), Койково). Do Červenej armády ho povolal 20. apríla 1944 komisariát mesta Dubossary (Дубоссарский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Ljubov Saveľjevnu Belousovovú zo Syčevky. Dňa 14. novembra 1944 mu udelili medailu Za bojové zásluhy a 19. januára 1945 medailu Za odvahu. Vo vyznamenaniach je uvedený ako príslušník Samostatného plameňometného práporu 53. armády, vo výkaze strát poľnej nemocnice bola jeho jednotka označená ako samostatný protitankový divizión. Zomrel 2. mája 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia z 1. apríla, do nemocnice ho prijali 1. mája. Pochovali ho v Senici na poľnom nemocničnom pohrebisku.
• Imovgola Džolomanov (Имовгола Джоломанов, niekde Imangola, Имангола, Imangul, Имангул) sa narodil v roku 1919 v Kazachstane v Pavlodarskej oblasti (Казахская ССР, Павлодарская обл., Максимо-Горьковский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát býv. Maksimo-Gorkovského okresu, nevieme, v ktorej obci sídlil (Максимо-Горьковский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 16. mechanizovanej brigáde 7. mechanizovaného zboru. Zomrel 2. mája 1945 v poľnej nemocnici CHPPG 4366 na následky zranenia z 24. apríla, do nemocnice ho prijali 26. apríla. Pochovali ho v Senici na poľnom nemocničnom pohrebisku.