Poľná nemocnica Červenej armády ChPPG 4326 v Senici

Chirurgická poľná mobilná nemocnica Červenej armády ChPPG 4326 prišla do Senice z maďarského pôsobiska. V Senici v nej zomrelo 32 vojakov nižších vojenských hodností a 1 civilný armádny zamestnanec. Prvých ranených nemocnica prijala 3. mája 1945 a v rovnaký deň aj vykázala prvých mŕtvych. Posledný vojak v nej zomrel 19. júna. Vojaci boli pochovaní v samostatných hroboch na vlastnom nemocničnom pohrebisku vojenského cintorína Červenej armády. Civil bol pochovaný oddelene od hrobov vojakov, podľa popisu to mohlo byť aj na mestskom cintoríne. Hroby vojakov boli v dvoch radoch, v prvom ich bolo 22.

• Vasilij Fjodorovič Prodonik (Василий Федорович Продоник) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine pri meste Zastavna v obci zapísanej ako Teležki (Украинская ССР, Черновицкая обл., Заставновский р-н, с. Тележки; ukr. Заставна). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Zastavnej (Заставновский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Mariju Semjonovnu Prodonik z obce Teležki. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 761. streleckom pluku 317. streleckej divízie. Zomrel 3. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho 6. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 1.
• Opet Ambarcumjan (Опет Амбарцумян) sa narodil v roku 1897 v Arménsku v meste Jerevan v obci zapísanej ako Dondobol (Армянская ССР, г. Ереван, с. Дондобол). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal pravdepodobne komisariát v Arménsku. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Ošejn Ambarcumjan z Dondobola. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v neznámej jednotke. Zomrel 3. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho 6. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 2.
• Grigorij Ivanovič Marčenko (Григорий Иванович Марченко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v meste Makejevka (Украинская ССР, Сталинская обл., г. Макеевка ). Do Červenej armády ho v auguste 1941 povolal komisariát Makejevky (Макеевский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jevdokiju Leonťjevnu Marčenko z Makejevky, osada Krupskoj, ul. Kazachstanskaja 45 (пос. Крупской). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako veliteľ obsluhy mínometu v 32. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 27. septembra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 8. apríla 1945 medailu Za odvahu za bojový čin z 1. apríla pri Majcichove. Zomrel 3. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho 6. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 3.
• Pjotr Aleksejevič Prokudin (Петр Алексеевич Прокудин) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v meste Odesa (Украинская ССР, г. Одесса). Do Červenej armády ho povolal poľný vojenský komisariát v rumunskej obci Slobodzea (полевой ВК). V armáde bol od 1. septembra 1944, 6. novembra 1944 utrpel zranenie. Je možné, že tento vojak bol v predchádzajúcej dobe od 21. októbra 1941 v zajatí v rumunskom lágri 8-Bolgrad.
  Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Kilju Ivanovnu Prokudin z Odesy, ul. Troickaja 17. Ako strelcovi 176. gardového streleckého pluku 59. gardovej streleckej divízie mu 16. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako spojovateľ v 312. gardovom streleckom pluku 109. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 24. februára 1945 udelili ďalšiu medailu Za odvahu. Zomrel 4. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 6. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 4.
• Pavel Semjonovič Prima (Павел Семенович Прима, niekde Prijma, Прийма) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v meste Voznesensk (Украинская ССР, Одесская обл., г. Вознесенск). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Čistjakovo (Чистяковский РВК; ukr. г. Чистякове) alebo v roku 1941 komisariát Voznesenska (Вознесенский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jevdokiju Fadejevnu Prima z Voznesenska, ul. Kirova 61. Dlhodobo slúžil v hodnosti vojaka ako šofér, v počiatkoch v 77. delostreleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Nasledujúcim miestom služby bol 1370. protilietadlový delostrelecký pluk 27. protilietadlovej delostreleckej divízie. V tejto jednotke mu 6. novembra 1943 udelili medailu Za obranu Stalingradu a 15. októbra 1944 ho vyznamenali Radom Slávy 3. stupňa. Zomrel 4. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 6. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 5.
• Anatolij Dmitrievič Levikin (Анатолий Дмитриевич Левикин) sa narodil v roku 1925 alebo 1926 v Rusku v Moskve (г. Москва). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal jeden z komisariátov Moskvy (Соколинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Annu Michajlovnu Levikin z Moskvy, ul. Boľšaja Ostroumovskaja 12. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako radista v 6. gardovej mechanizovanej brigáde alebo v 6. gardovej motostreleckej brigáde. Zomrel 4. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 6. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 6.
• Nikolaj Fjodorovič Zajcev (Николай Федорович Зайцев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Iľjinka pri obci Dovoľnoje (Новосибирская обл., Доволенский р-н, с. Ильинка). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Dovoľnoje (Доволенский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol brata Pjotra Daniloviča Zajceva z Iľjinky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 16. mechanizovanej brigáde 7. mechanizovaného zboru. Zomrel 5. mája 1945 v ChPPG 4326 na tetanus, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 6. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 7.
  V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je pôvodný hrob vojaka omylom evidovaný do mesta Senec.
• Pavel Semjonovič Prichoťko (Павел Семенович Прихотько) sa narodil v roku 1923. V Červenej armáde pracoval ako civilný zamestnanec. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jefimu Stepanovnu Prichoťko z Karačajsko-Čerkeskej republiky z mesta Mikojan-Šachar, dnes pomenovaného Karačajevsk, z osady zapísanej ako Chuščark-šachta č. 5 (г. Микоян-Шахар, Карачаевск, аул Хущарк-шахта № 5). Zomrel v máji 1945 v ChPPG 4326. Pochovali ho 6. mája na mestskom cintoríne v Senici oddelene od hrobov vojakov.
• Ivan Nikolajevič Kolčanov (Иван Николаевич Колчанов) sa narodil v roku 1912 v Rusku v osade Usad (pôv. železničná stanica, dnes súčasť mesta Gorodišči, Московская обл., Орехово-Зуевский р-н, ст. Усад, пгт. Городищи). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Orechovo-Zujevo (Орехово-Зуевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Anastasiju Grigorjevnu Kolčanovovú z Usadu. V marci a septembri 1943 utrpel zranenia v boji. V zostave 220. jazdeckého pluku 63. jazdeckej divízie mu 28. júla 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 6. mája 1945 udelili medailu Za odvahu za bojové činy pri moravských obciach Lanžhot a Klobouky, 17. apríla pri obci Klobouky utrpel zranenie. Zomrel 7. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 8. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 8.
  V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je pôvodný hrob vojaka omylom evidovaný do mesta Senec.
• Monoz Bajbasanov (Моноз Байбасанов, niekde Magaz Bajbusinov, Магаз Байбусинов) sa narodil v roku 1900 v Kazachstane pri obci Novobogatinskoje v obci zapísanej ako Mantjubja - etymologicky najpodobnejší názov v oblasti je Myntobe (Казахская ССР, Гурьевская обл., Новобогатинский р-н, с. Мантюбя - Мынтобе). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát obce Novobogatinskoje, dnešný názov Aul Chamita Ergaglieva (Новобогатинский РВК, Аул Хамита Ергалиева). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Restu Bajbasanovovú z Mantjubji. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 779. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zomrel 7. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali 8. mája ho na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 9.
• Babkin Vardenovič Nazarov (Бабкин Варденович Назаров) sa narodil v roku 1926 v Arménsku pri meste Aštarak v osade zapísanej ako Vurika (Армянская ССР, Аштаракский р-н, д. Вурика). Do Červenej armády ho povolal v roku 1943 komisariát v Aštaraku (Аштаракский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Vardu Abramoviča Nazarova z Vuriky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 16. mechanizovanej brigáde 7. mechanizovaného zboru. Zomrel 7. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 8. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 10.
• Vasilij Timofejevič Panečkin (Василий Тимофеевич Панечкин, niekde Paničkin, Паничкин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v Dagestane v obci Brjansk (Дагестанская АССР, Грозненская обл., Крайновский р-н, с. Брянск). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát dagestanského mesta Kizljar (Кизлярский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Timofeja Romanoviča Panečkina z Brjanska. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 30. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 5. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin pri Trnave a 31. mája 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za bojový čin pri moravskej obci Tikovice. Zomrel 8. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 8. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 11.
• Nikolaj Vasiľjevič Burmistrov (Николай Васильевич Бурмистров) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v obci Bondurovo pri meste Gajvoron (Украинская ССР, Одесская обл., Гайворонский р-н, с. Бондурово; ukr. Гайворон, Бандурове). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Gajvorone (Гайворонский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Vasiľjevnu Burmistrovovú z obce pri Gajvorone. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v v 30. gardovej mechanizovanej brigáde 9. gardového mechanizovaného zboru. Zomrel 10. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 12. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 12.
• Karim Amanbajev (Карим Аманбаев) sa narodil v roku 1897 v Kazachstane v obci Egiľského seľsovietu (našli sme len toponymum Esil) Okťjabrského okresu, ktorého centrom bolo v neskoršej dobe mesto Sergejevka (Казахская ССР, Северо-Казахстанская обл., Октябрьский р-н, Егильский с/с; Сергеевка, каз. Сергеев). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal Okťjabrský komisariát (Октябрьский РВК), ktorý mohol v tej dobe sídliť v obci Marjevka - toponymum sme nenašli (с. Марьевка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Sochiš Amanbajevovú z kolchozu Kenes Egiľského seľsovetu (к-з Кенес). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 11. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 13. mája v Senici na mestskom cintoríne na vojenskom nemocničnom pohrebisku v časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 13.
• Ivan Antonovič Ivanin (Иван Антонович Иванин) sa narodil v roku 1908 na Kryme v meste Jalta (Крымская АССР, г. Ялта). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Jalty (Ялтинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Jemeľjanovnu Chemeľkovovú z Jalty. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v neznámej jednotke. Zomrel 12. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 15. mája v Senici na mestskom cintoríne na vojenskom nemocničnom pohrebisku v časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 14.
• Ivan Jegorovič Šestakov (Иван Егорович Шестаков) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri meste Troickoje v Altajskom kraji v obci zapísanej ako B(oľšaja) Ryľskaja (Алтайский край, Троицкий р-н; с. Б.-Рыльская). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Troickoje (Троицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Jegora Grigorjeviča Šestakova z obce B. Ryľskaja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 6. gardovej mechanizovanej brigáde 2. gardového mechanizovaného zboru. Zomrel 13. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 15. mája v Senici na mestskom cintoríne na vojenskom nemocničnom pohrebisku v časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 15.
• Nikolaj Nikolajevič Vyšlov (Николай Николаевич Вышлов) sa narodil v roku 1905 v Azerbajdžane pri meste Kedabek v obci Slavjanka (Азербайджанская ССР, Орджоникидзевский край, Кедабекский р-н, с. Славянка). Do Červenej armády ho 23. júna 1941 povolal komisariát v Kedabeku (Кедабекский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jevdokiju Semjonovnu Vyšlovovú zo Slavjanky. Od 19. mája 1942 bol v zajatí, v ktorom strávil 2. roky a 4 mesiace. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 136. gardovom streleckom pluku 42. gardovej streleckej divízie. Zomrel 14. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 2. mája. Pochovali ho 16. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 16.
• Andrej Fjodorovič Sadovskij (Андрей Федорович Садовский) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v Odese (Украинская ССР, г. Одесса). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal jeden z komisariátov Odesy (Ленинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Timofejevnu Sadovskú z Odesy, ul. Baltovskaja 10. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 15. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 2. mája. Pochovali ho 16. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 17.
• Vasilij Aleksandrovič Kolomiec (Василий Александрович Коломиец) sa narodil v roku 1908 v Rusku pri meste Čerlak (Омская обл., Черлакский р-н). Do Červenej armády ho povolal v roku 1941 komisariát v Čerlaku (Черлакский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Ninu Sergejevnu Kolomiec z obilného sovchozu Kommunist pri meste Čerlak. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha dela v 4. gardovej mechanizovanej brigáde 2. gardového mechanizovaného zboru, do ktorého bol zaradený od 13. marca 1945. Zomrel 16. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 2. mája. Pochovali ho 18. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 18.
• Eduard Ivanovič Pujšeľ (Эдуард Иванович Пуйшель, niekde Iduar, Идуар) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v meste Anaňjev (Украинская ССР, Одесская обл., г. Ананьев; ukr. Ананьїв). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Anaňjeva (Ананьевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Petrovnu Pujšeľ z Anaňjeva. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako spojovateľ v jednotke zapísanej asi mylne ako 956. strelecký pluk. Zomrel 11. mája 1945 v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4326 na následky zranení zo 16. apríla, do nemocnice ho preložili 3. mája z ChPPG 4366. Pochovali ho 12. mája v Senici na mestskom cintoríne na vojenskom nemocničnom pohrebisku v časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 19.
• Aleksej Jemeľjanovič Olejnik (Алексей Емельянович Олейник) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v obci Gurovka pri meste Dolinskaja (Украинская ССР, Кировоградская обл., Долинский р-н, с. Гуровка; ukr. Долинська, Гурівка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát (Долинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Charipinu Filippovnu Olejnik z Gurovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 431. streleckom pluku 52. streleckej divízie. Zomrel 19. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 2. mája. Pochovali ho 22. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 20.
• Jakov Ivanovič Litvinov (Яков Иванович Литвинов) sa narodil v roku 1896 na Ukrajine v obci Terpeňje pri meste Melitopol (Украинская ССР, Запорожская обл., Мелитопольский р-н, с. Терпенье; ukr. Мелітополь, Терпіння). Do Červenej armády ho povolal 22. novembra 1943 komisariát v Melitopoli (Мелитопольский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Kondraťjevnu Litvinovovú z Terpeňja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 439. streleckom pluku 52. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 1. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 20. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 22. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 21.
• Safan Machmedovič Antyngužin (Сафан Махмедович Антынгужин) sa narodil v roku 1904 v Rusku v Baškirskej republike v Gafurijskom okrese v obci zapísanej ako Babin (toto toponymum sme nenašli). Podľa ďalších materiálov by mohla byť jeho rodiskom obec Kovardy (Башкирская АССР, Гафурийский р-н, д. Бабин altern. с. Коварды). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Krasnousoľskij, ktorý bol centrom Gafurijského okresu (Гафурийский РВК, с. Красноусольский). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Marfu Kendeševnu Antyngužin z Babina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 32. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 23. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 25. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 22.
• Jakov Narkarajev (Яков Наркараев) sa narodil v roku 1925 v Uzbekistane pri meste Šerabad v obci zapísanej ako Chatauľni (Узбекская ССР, Сурхандарьинская обл., Шерабадский р-н, с. Хатаульни). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Šerabadu (Шерабадский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Unuk Narkorievnu Narkarajevovú z Chatauľni. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 64. mechanizovanej brigáde 7. mechanizovaného zboru. Zomrel 24. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 4. mája. Pochovali ho 26. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 23 v druhom rade.
• Ivan Filipovič Bojko (Иван Филипович Бойко) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v bývalom Mostovskom okrese, ktorého centrom bola obec Mostovoje, v osade zapísanej ako Bondarenko Michailovského seľsovetu (Украинская ССР, Одесская обл., Мостовский р-н, Михайловский с/с, х. Бондаренко). Do Červenej armády ho v máji 1944 povolal komisariát v obci Mostovoje (Мостовский РВК; ukr. Мостове). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Kondraťjevnu Bojko z Bondarenka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 21. mája 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy za bojový čin pri obci Hrnčiarovce nad Parnou z 1. apríla 1945. Zomrel 26. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení z 22. apríla, do nemocnice ho prijali 3. mája. Počas služby v armáde utrpel jedno ľahké a tri ťažké zranenia, Na následky posledného z 22. apríla pri Brne zomrel. V ChPPG 4326 v Senici mu 8. júna 1945 udelili medailu Za odvahu (návrh bol podpísaný ešte počas života vojaka). Pochovali ho 28. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 24 v druhom rade.
• Ivan Dmitrievič Tverdochlebov (Иван Дмитриевич Твердохлебов) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v meste Charkov alebo v obci Lipce pri Charkove (Украинская ССР, г. Харьков altern. Харьковская обл., Липецкий р-н, с. Липцы; ukr. Харків, Липці). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát ruského mesta Engeľs (Энгельский РВК) alebo 3. septembra 1941 jeden z komisariátov v Charkove (Коминтерновский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Aleksandru Andrejevnu Tverdochlebovovú z Charkova alebo z obce Chruščovaja Nikitovka pri obci meste Bogoduchov pri Charkove (ukr. Богодухів, Хрущова Микитівка). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako vodič-mechanik pravdepodobne v 240. streleckej divízii. Zomrel 27. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 29. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 25 v druhom rade.
• Voros Avetikovič Tuchtaľjan (Ворос Аветикович Тухтальян) sa narodil 28. decembra 1920 v Arménsku v meste Leninakan (Армянская ССР, г. Ленинакан). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Leninakane (Ленинаканский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Avetika Vorosoviča Tuchtaľjana z Leninakanu, ul. Furmanova 19. Od 18. mája 1942 bol v rumunskom zajateckom tábore 8-Bolgrad. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako guľometčík v 83. brigáde morskej pechoty. Zomrel 28. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 30. mája na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 26 v druhom rade.
• Michail Semjonovič Šafranskij (Михаил Семенович Шафранский) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine pri meste Kulikov pri Ľvove v obci zapísanej ako Zvercevo, mohlo by ísť o obec Zvertiv (Украинская ССР, Львовская обл., Куликовский р-н, с. Зверцево; ukr. Куликів, Звертів). Do Červenej armády ho povolal komisariát Kulikova (Куликовский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Romanovnu Šafranskú zo Zverceva. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 31. mája 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 2. júna na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 27 v druhom rade.
• Nazyr Savilovič Karimov (Назырь Савилович Каримов) sa narodil v roku 1902 v Rusku pravdepodobne v obci Kamennyj Jar pri Volgograde (Сталинградская обл., Черно-Ярский р-н, с. Каменный Яр). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát dagestanského mesta Bujnaksk (Буйнакский РВК) alebo 7. augusta 1941 (10. júla 1942 ?) komisariát Chatyrčinského okresu v Uzbekistane, ktorého centrom bolo mesto Jangirabat (Хатырчинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Gimenzadu Izmailovnu Karimovovú z mesta Bujnaksk, ul. Gogoleva 25 (v roku 1949 Bujnaksk, ul. Urickogo 41). V roku 1943 bol v zostave 1279. streleckého pluku 389. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zástupca veliteľa oddielu v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zomrel 1. júna v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 2. júna na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 28 v 2. rade. Manželka ešte v roku 1949 nepoznala jeho osud.
• Michail Andrejevič Vinik (Михаил Андреевич Виник) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v meste Kazatin (Украинская ССР, Винницкая обл., Казатинский р-н, г. Казатин). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Kazatina (Казатинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jefrosiňju Filipovnu Vinik z Kazatina, ul. Leninskaja 32. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 392. gardovom protilietadlovom delostreleckom pluku. Zomrel 10. júna 1945 na následky zranení v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4326, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 11. júna na mestskom cintoríne v Senici, na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 29 v 2. rade.
• Andrej Michajlovič Kislenko (Андрей Михайлович Кисленко) sa narodil v roku 1917 v Rusku v obci Gruznoje (Курская обл., Борисовский р-н, с. Грузное). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal poľný vojenský komisariát. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Semjonovnu Kislenko z obce Gruznoje. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha mínometu v 31. gardovej mechanizovanej brigáde. Zomrel 11. júna 1945 na následky zranení v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 4326, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 12. júna na mestskom cintoríne v Senici, na vojenskom pohrebisku vyhradenom pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 30 v 2. rade.
• Fjodor Michajlovič Saľnikov (Федор Михайлович Сальников) sa narodil v roku 1914 v Rusku v obci 1. Orlovského seľsovietu pri meste Talovaja (Воронежская обл., Таловский р-н, 1 Орловский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Talovaja (Таловский РВК). Vo výkaze Macačkalskej divízie NKVD sa uvádza, že 25. októbra 1942 bol odsúdený vojenským tribunálom k strate slobody na 10 rokov. V tomto výkaze je uvedená ako jeho manželka Varvara Jemeľjanovna Rybnikovová z obce Prvá Orlovka (с. Первая Орловка). Ako kontaktnú osobu rodiny neskôr uviedol manželku Anastasiju Pavlovnu Saľnikovovú z obce 1. Orlovského seľsovetu. V hodnosti staršinu ako zástupcovi veliteľa oddielu 214. jazdeckého pluku 63. jazdeckej divízie mu 11. januára 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako veliteľ obsluhy zbrane v neidentifikovanej jednotke, zapísanej v nemocničnom výkaze ako 34. delostrelecký pluk. Zomrel 11. júna 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 3. mája. Pochovali ho 12. júna na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 31 v 2. rade.
• Zachar Vasiľjevič Pismenjuk (Захар Васильевич Писменюк) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine pri meste Dašev (Украинская ССР, Винницкая обл., Дашевский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Daševa (Дашевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Teklu Aleksejevnu Pismenjuk z obce pri Daševe zapísanej ako Krešetovka (с. Крешетовка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 606. streleckom pluku 317. streleckej divízie. Zomrel 19. júna 1945 v ChPPG 4326 na následky zranení. Pochovali ho 21. júna na mestskom cintoríne v Senici vo vojenskej časti vyhradenej pre ChPPG 4326 v samostatnom hrobe č. 32 v 2. rade.
  V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je zapísaný dvakrát, raz omylom duplicitne pod menom Zachar Vasiľjevič Mismenjuk (Захар Васильевич Мисменюк).