Sovietski vojaci pochovaní v Petrovej Vsi

Obec Petrovu Ves oslobodili vojaci Červenej armády 8. apríla 1945. Podľa strohého záznamu z obecnej kroniky len v intraviláne zostalo po prechode frontu 23 mŕtvych sovietskych vojakov vrátane jedného dôstojníka. Z dokumentov na portáli pamyat-naroda.ru sa dá dohľadať, že v Petrovej Vsi bolo pochovaných 45 sovietskych vojakov (z toho 27 radových, 12 v seržantských hodnostiach a 6 dôstojníkov). Miesta ich hrobov boli na severnom, východnom a južnom okraji obce, v centre a pri kostole. Telá vojakov boli vo februári 1946 exhumované a prevezené na Slavín. Okrem toho sa na obecnom cintoríne zachoval hrob neznámeho sovietskeho vojaka (v roku 2017 obnovený). O histórii hrobu nemáme žiadne poznatky.

Pohrebisko sovietskych vojakov na severnom okraji obce sa nachádzalo pravdepodobne vedľa obecného cintorína. Na severnom okraji obce pochovali dvoch jazdcov, 10 ranených vojakov a jedného vojaka z 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády.

• Georgij Davidovič Boger (Георгий Давидович Богер) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Brjuchoveckaja (Краснодарский край, Брюховецкий район). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Brjuchoveckaja (Брюховецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Pavlovnu Boger z obce Baturinskaja pri meste Brjuchoveckaja (ст. Батуринская, ст. Брюховецкая). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako jazdec v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Petrovej Vsi.
• Pjotr Jefimovič Skorobeľnikov (Петр Ефимович Скоробельников) sa narodil v roku 1904 v Rusku v meste Bijsk (Алтайский край, г. Бийск). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Kemerovo (Кемеровский РВК). Naposledy slúžil ako jazdec v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Klavdiju Andrejevnu Skorobeľnikovovú z Bijska, ul. Revoljucii 66. Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Petrovej Vsi.

10 sovietskych vojakov zo 110. gardovej streleckej divízie, ktorí zomreli po zranení z bojov, mali vo výkaze strát uvedené ako miesto pochovania Petrovu Ves a číslo hrobu. Miesto, kde boli pochovaní (asi okraj obecného cintorína), sa dá určiť z priloženej poľnej mapky. Je na nej zoznam pochovaných (chýba Misjak Separekovič Iskandarjan).

• Matvej Aleksejevič Zingan (Матвей Алексеевич Зинган) sa narodil v roku 1899 v obci Tašlik pri meste Grigoriopoľ, ktoré sú dnes súčasťami Podnesterskej republiky (Григоропольский р-н, с. Ташлык). Do Červenej armády ho povolal 14. apríla 1944 komisariát v Grigoriopoli (Григориопольский РВК), v auguste a v septembri 1944 utrpel zranenia. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Zinoviju Onufrievnu Zingan z Tašlika. V zostave 313. gardového streleckého pluku 110. gardovej streleckej divízie bol 27. februára 1945 vyznamenaný Radom slávy 3. stupňa za bojový čin z 31. decembra 1944 z územia Maďarska. Po 20. februári 1945 bol zaradený v hodnosti vojaka ako ženista v 117. gardovom ženijnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja. Pochovali ho v Petrovej Vsi v spoločnom hrobe č. 1, 2. z juhu.
• Vasilij Ivanovič Miščerikov (Василий Иванович Мищериков) sa narodil v roku 1920 v Rusku v obci Boľšoj Karaj pri meste Romanovka (Саратовская обл., Романовский р-н, с. Большой Карай). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov Leningradu (Красногвардейский РВК). Slúžil ako veliteľ oddielu v hodnosti seržanta v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Antonoviča Miščerikova z obce Boľšoj Karaj. Zomrel 14. apríla 1945 v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja. Pochovaný bol v Petrovej Vsi v spoločnom hrobe č. 1, 5. z juhu.
• Nikolaj Sergejevič Gusev (Николай Сергеевич Гусев) sa narodil v Rusku v obci Sidorovskoje pri meste Zvenigorod (Московская обл., Звенигородский р-н, с. Сидоровское). Podľa výkazu ľudských strát sa narodil v roku 1920, podľa početnejších dokumentov však pravdepodobne v roku 1918 (raz 1924). Do Červenej armády ho povolal 19. októbra 1941 komisariát vo Zvenigorode (Звенигородский РВК) a v decembri 1944 opakovane komisariát Moskvy (Тимирязевский РВК). V medziobdobí vojak utrpel dve zranenia a bol hospitalizovaný a pravdepodobne aj odsúdený na 18 mesiacov. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Vasiľjevnu (možno A. V., možno Mariju ...) Gusevovú z obce Sidorovskoje. Podľa výkazu personálnych strát 110. gardovej streleckej divízie mal slúžiť v 307. gardovom streleckom pluku tejže divízie ako strelec v hodnosti vojaka. V tomto pluku 6. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu vojakovi rovnakého mena v hodnosti seržanta vo funkcii veliteľa obsluhy mínometu (82 mm) za bojový čin z 26. marca neďaleko Kalnej nad Hronom v obci zapísanej ako Deoš a Dioš. Vojak bol podľa vyznamenania ukrajinec narodený v roku 1918, v Červenej armáde bol od roka 1941, povolal ho komisariát mesta Zvenygorodka na Ukrajine (Звенигородский РВК, ukr. Звенигородка). Jedná sa s najväčšou pravdepodobnosťou o rovnakého vojaka, ktorý o sebe neuvádzal vždy pravdivé údaje. Zomrel 14. apríla 1945 v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore horeuvedenej divízie na následky ďalšieho zranenia z boja. Pochovali ho v Petrovej Vsi v spoločnom hrobe č. 1, 6. z juhu.
• Grigorij Semjonovič Gazman (Григорий Семенович Газман, niekde Samuilovič, Самуилович) sa narodil v roku 1924 v Kazachstane pri meste Lenger v obci zapísanej ako Pervomajevka (Южно-Казахстанская область, Ленгерский р-н, п. Первомаевка). Do Červenej armády ho povolal 27. februára 1942 komisariát v Lengere (Ленгерский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Vasiľjevnu Gazman z kolchozu Traktor v Pervomajevke (к-з Трактор). Dvakrát utrpel ľahšie zranenia 11. októbra 1942 a 5. novembra 1944. Podľa výkazu ľudských strát naposledy slúžil ako veliteľ oddielu v hodnosti seržanta v Gardovom samostatnom učebnom streleckom prápore 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení, ktoré utrpel 13. apríla v boji v meste Hodonín. Pochovali ho v Petrovej Vsi v spoločnom hrobe č. 1, 4. z juhu. Dňa 27. mája 1945 bol vyznamenaný Radom slávy 3. stupňa. V odôvodnení vyznamenania je uvedené, že ho dostal za bojové činy z 12. a 13. apríla v meste Hodonín v hodnosti radového vojaka vo funkcii nosiča munície.
  Vzhľadom k rozdielnym údajom vo výkaze strát a vyznamenaní predpokladáme, že údaje o hodnosti a funkcii vo výkaze strát pri G. S. Gazmanovi a N. S. Gusevovi boli z nepozornosti zapisovateľa vzájomne zamenené.
• Michail Ivanovič Marčenkov (Михаил Иванович Марченков) sa narodil v roku 1911 v Rusku v obci Jelizavetinskaja pri meste Azov (Ростовская обл., Азовский р-н, ст. Елизаветинская). Do Červenej armády ho v novembri 1938 povolal komisariát v Azove (Азовский РВК), slúžil ako námorník. Pri Sevastopole 3. júla 1942 bol zajatý a dva roky a tri mesiace strávil v rumunských lágroch. Po vyslobodení bol 24. septembra 1944 opätovne zaradený do armády. Od 18. októbra do stavu 110. gardovej streleckej divízie, v ktorej slúžil v hodnosti vojaka ako rozviedčik štábnej roty 247. gardového delostreleckého pluku. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Galinu Andrejevnu Marčenkovovú z obce Jelizavetinskaja (meno otca Ivan, meno matky Anna). Bol vyznamenaný medailou Za odvahu za bojové činy medzi 11. a 19. januárom 1945 pri obciach Dolná Strehová a Vieska (pri Lučenci). Posmrtne bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Podľa odôvodnenia to bolo za tri bojové činy (šesťkrát preplával Hron 25. marca 1945, spolu s druhmi zajal vo Veľkom Lapáši 30. marca početnú skupinu nepriateľských vojakov, pri bojovej úlohe v meste Hodonín 15. apríla 1945 padol). Dátum z vyznamenania je mylný, zomrel 13. apríla 1945 v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja. Bol pochovaný v Petrovej Vsi v spoločnom hrobe pre zranených vojakov (hrob č. 1, 1. z juhu).
• Pjotr Gavrilovič Kornienko (Петр Гаврилович Корниенко) sa narodil v roku 1920 v Rusku v obci Jegorjevka (pravdepodobne obec Georgijevskaja pri meste Nevinnomyssk; Орджоникидзевский край, Невинномысский р-н, ст. Егорьевка - ст. Георгиевская). Červenej armády ho povolal v roku 1940 komisariát mesta Rostov nad Donom (Октябрьский РВК). Ako kontaktnú osobu uvádzal brata Ivana Gavriloviča z Rostova nad Donom, Severnyj poselok, ul. Furmanova 6 (г. Ростов-на-Дону, п. Северный, ул. Фурманова, 6). V hodnosti práporčíka 235. záložného streleckého pluku padol 30. augusta 1942 do zajatia, z ktorého bol oslobodený 1. septembra 1944. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie, do ktorej bol zaradený deň pred svojou smrťou. Zomrel 14. apríla 1945 v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja. Pochovaný bol v Petrovej Vsi v spoločnom hrobe č. 2, 1. z juhu.
• Pavel Saveľjevič Simonenko (Павел Савельевич Симоненко) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine v meste Záporožie - časť Peredatočnyj (г. Запорожье, п. Передаточный, ул. Бабушкина; ukr. Запоріжжя). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1943 komisariátom Záporožia (Запорожский ГВК). V zostave 799. streleckého pluku 228. streleckej divízie bol v boji pri meste Belgorod ťažko ranený 21. júla 1943, obdržal za to medailu Za bojové zásluhy. Neskôr bol zaradený do 458. streleckého pluku 78 streleckej divízie a po ďalšej hospitalizácii po zranení ako strelec v hodnosti vojaka do 310. gardového streleckého pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Simonenko z Peredatočného (ul. Babuškina, ул. Бабушкина - dnes ukr. Мальв вулиця). V zostave 110. divízie bol však len dva dni. Zomrel 15. apríla 1945 v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja. Pochovali ho v Petrovej Vsi v spoločnom hrobe č. 2, 4. z juhu.
• Jakov Naumovič Chomenko (Яков Наумович Хоменко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v meste Zvenigorodka (Киевская обл., г. Звенигородка, ул. Базарная Площадь 8). Do Červenej armády ho povolal komisariát Zvenigorodky (Звенигородский РВК) v roku 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nauma Iľjiča Chomenka zo Zvenigorodky, ul. Bazarnaja ploščaď 8. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ mínometného oddielu (82 mm) v Gardovom samostatnom učebnom streleckom prápore 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 25. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 16. apríla 1945 v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja. Pochovali ho v Petrovej Vsi v spoločnom hrobe č. 2, 5. z juhu.
• Ivan Kuzmič Kopanistyj (Иван Кузьмич Копанистый) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v obci Vaskovce pri meste Sokirjany (Черновицкая обл., Сокирянский р-н, с. Васковцы-Вашковцы; ukr. Чернівці, Сокиряни, Вашківці). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Arsenťjevnu Kopanistú z obce Vaskovce. Do Červenej armády ho povolal komisariát v Sokirjany (Сокирянский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 15. apríla 1945 v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja. Pochovaný bol v Petrovej Vsi v spoločnom hrobe č. 2, 6. z juhu.
• Misjak Separekovič Iskandarjan (Мисяк Сепарекович Искандарьян, niekde Misak Istrekovič, Мисак Истрекович) sa narodil v roku 1910 v Náhornom Karabachu v Azerbajdžane pri meste Mardakert (dnes Agdere, Мардакерт-Агдере) v obci zapísanej ako Gatek (Азербайджанская ССР, Мардакертский р-н, с. Гатек). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Mardakerte (Мардакертский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Šachi... Iskandarjan, ktorá bývala v obci Jevlach v Arménsku (možno Jevlach v Azerbajdžane, ст. Евлах) a v obci Atyrk (pravdepodobne Aterk - dnes Gasanpriz v Náhornom Karabachu; Атерк-Гасанриз). Naposledy slúžil ako veliteľ oddielu v hodnosti ml. seržanta v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie, do ktorej ho zaradili 13. apríla 1945. Zomrel 15. apríla 1945 v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja. Pochovali ho v Petrovej Vsi v spoločnom hrobe č. 2, 3. z juhu.

Vojak I. V. Gončarenko z 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigáde mal vo výkaze strát uvedené miesto pochovania na severnom okraji (asi obecného) cintorína.

• Ivan Konstantinovič Gončarenko (Иван Константинович Гончаренко) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v osade Boľšaja Korenicha (dnes časť mesta Nikolajev; Николаевская обл., Варваровский р-н, с. Большая Корениха; ukr. Миколаїв, Варварівка, Велика Корениха). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov mesta Astrachaň (Микояновский РВК) 25. mája 1942. V zostave 6. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie mu 26. decembra 1943 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil ako prieskumník-ženista v hodnosti vojaka výzvednej motorizovanej roty v 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigáde. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Konstantina Fedoroviča Gončarenka z Boľšoj Korenichy. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji cintorína v Petrovej Vsi.

Na východnom okraji Petrovej Vsi boli pochovaných 7 vojakov zo 133. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie.

• Pavel Michajlovič Demjanov (Павел Михайлович Демянов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v osade Alfjorovo pri meste Beljov (Тульская обл., Белевский р-н, д. Алферово). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Beljove (Белевский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti staršieho seržanta ako veliteľ oddielu v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Ivanovnu Demjanovovú z Alfjorova. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi.
• Ivan Grigorjevič Žukov (Иван Григорьевич Жуков) sa narodil 1. januára 1926 v Rusku pri obci Galkino (medzi mestami Čeljabinsk a Kurgan) alebo v obci Ičkino pri meste Šadrinsk (Курганская обл., Галкинский р-н altern. Курганская обл., Шадринский р-н, с. Ичкино). Do Červenej armády bol povolaný 5. novembra 1943 komisariátom v Galkine (Галкинский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ obsluhy mínometu alebo dela v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Oľgu Illarionovnu Žukovovú a otca Grigorija Nikitiča Žukova z obce Gladskoje seľsovetu Gladskij pri Galkine (с. Гладское, с/с Гладский, с. Галкино). Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi. Dňa 12. apríla 1945 mu udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 30. marca 1945, keď zo svojej zbrane zničil 2 mínometné postavenia nepriateľa (v obci zapísanej ako Losletnek). V odôvodnení vyznamenania je zaznamenaný v hodnosti vojaka.
• Afar Zakirov (Афар Закиров) sa narodil v roku 1917 v Tadžikistane, býval pri meste Kanibadam v kolchoze Karla Marxa seľsovetu Sarikuj (Таджикская ССР, Ленинабадская обл., Канибадамский р-н, Сарикуй с/с, к-з Карла Маркса). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom Kanibadamu (Канибадамский РВК). Naposledy slúžil ako jazdec v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Ait Zakirovovú z kolchozu Karla Marxa. Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi.
  V roku 1917 v Tadžikistane pri Kanibadame (Таджикская ССР, Ленинабадская обл., Канибадамский р-н; tadž. Конибодом) sa narodil vojak s podobným menom Apar Zakirov (Апар Закиров). Do Červenej armády ho 31. apríla 1942 povolal komisariát mesta Leninabad, dnes Chudžand (Ленинабадский ГВК, Ленинабад-Худжанд; tadž. Хуҷанд). Prešiel jednotkami 42. záložný strelecký pluk a 215. gardový strelecký pluk 77. gardovej streleckej divízie. Jediný záznam o ňom je z 21. apríla 1943, preto by sa mohlo jednať o totožnú osobu.
• Aleksandr Denisovič Ziberov (Александр Денисович Зиберов; niekde Zibarov, Зибаров) sa narodil v roku 1907 pravdepodobne v Rusku v obci Rjabinky pri meste Jelec (Орловская обл., Елецкий р-н, с. Рябинки). Niekde uvedené rodisko mesto Simferopoľ na Kryme (г. Симферополь) je pravdepodobne len jeho bydliskom. Manželka bola zapísaná ako Anna aj ako Jelena vždy s otcovským prímením Ivanovna, žila v Simferopole v časti Ukrajinka na ulici Mašinistov 48. Do Červenej armády ho povolal 23. júna 1941 komisariát Simferopoľa (Симферопольский ГВК), slúžil ako sanitárny inštruktor v hodnosti vojaka v 36. ženijnom prápore 3. Krymskej motorizovanej divízie. V septembri 1941 padol do zajatia, kde strávil tri roky. Naposledy slúžil ako jazdec v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Dňa 12. apríla 1945 mu udelili medailu Za odvahu za bojový čin pri rieke Váh z 31. marca. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi.
• Sergej Lukič Tarasevič (Сергей Лукич Тарасевич) sa narodil v roku 1920 v Bielorusku pri obci Šerešovo (Брестская обл., Шерешевский р-н; biel. Шарашэва). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Šerešove (Шерешевский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako jazdec v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Stepanovnu Tarasevičovú z dediny Galeni pri Šerešove (biel. Галены). Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi.
• Jakov Georgievič Foľk (Яков Георгиевич Фольк, niekde Foľko, Фолько) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Karačajsko-čerkeskej republike v meste Zelenčukskaja (Ставропольский край, Зеленчукский р-н, ст. Зеленчукская). Do Červenej armády ho povolal vo februári 1943 komisariát mesta Zelenčukskaja a opätovne ten istý komisariát v januári 1945. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kseniju Ivanovnu Foľk z mesta Zelenčukskaja, ul. Rabočaja 79. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako nosič munície v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Vyradený zo stavu jednotky bol 2.(?) apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi.
  Otázku vyvoláva dátum smrti vojaka z výkazu ľudských strát, ktorý nie je zoradený chronologicky. Pluk v tom čase pochoval svojich mŕtvych v centre obce Klčovany. Najjednoduchším vysvetlením je pripustiť omyl zapisovateľa. Vojaka vyradili zo stavu jednotky 7.-8. apríla a pochovali v Petrovej Vsi. Ak je správny dátum 2. apríl 1945, vojaka pochovali v Klčovanoch.
• Naum Jakovlevič Šur (Наум Яковлевич Шур) sa narodil v roku 1900 v Poľsku na území, ktoré bolo od roku 1939 do 20. septembra 1944 súčasťou Bieloruska, v meste Sokolka (Белостокская обл., Соколковский р-н, г. Соколка; poľ. Białystok, Sokółka). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Ivdeľ na Urale (Ивдельский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako sanitárny inštruktor v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Vasju Šur zo Sokolky. Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi.

Na južnom okraji obce pochoval osem mŕtvych 307. gardový strelecký pluk 110. gardovej streleckej divízie.

• Pavel Michajlovič Aleksandrov (Павел Михайлович Александров) sa narodil v roku 1915 v Rusku v osade zapísanej ako Razbegajlovka, pravdepodobne správne Razbegajevka pri obci Jekimoviči, dnes v okrese mesta Roslavľ (Смоленская обл., Екимовичский р-н, д. Разбегайловка-Разбегаевка, г. Рославль). Do Červenej armády ho povolal v roku 1941 komisariát obce Mokroje pri obci Betlica (bývalé a súčasné centrum Kujbyševského okresu; Куйбышевский РВК, с. Мокрое, пос. Бетлица). Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Ivanovnu Aleksandrovovú z Razbegajlovky. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na plukovom poľnom cintoríne na južnom okraji Petrovej Vsi.
• Aleksandr Stanislavovič Dubas (Александр Станиславович Дубас) sa narodil v roku 1920 v Litve pri meste Troki, dnes Trakaj, v dedine zapísanej ako Novaja (Литовская ССР, Трокинский р-н, д. Новая; lit. Trakai). V roku 1944 ho komisariát mesta Troki (Трокинский РВК) povolal do Červenej armády. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Stanislava Stepanoviča Dubasa, ktorý žil pri meste Troki v obci zapísanej ako Pokaľništa (Покальништа). Istý čas do 27. novembra 1944 strávil v evakuačnej nemocnici EG 1385. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi.
• Ivan Nikolajevič Ivanov (Иван Николаевич Иванов) sa narodil v roku 1907 v Rusku pri meste Soľce v osade Nemeckaja Luka v roku 1953 premenovanej na Naberežnaja (Новгородская обл., Солецкий р-н, г. Сольцы, д. Немецкая Лука - Набережная). Do Červenej armády vstúpil v roku 1944, povolal ho komisariát mesta Soľce (Солецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Aleksandrovnu Ivanovovú z osady Nemeckaja Luka. Dňa 7. novembra 1944 utrpel zranenie, naposledy slúžil ako guľometčík v hodnosti vojaka v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi. Za bojový čin pri rieke a meste Nitra z 30. marca 1945 mu 24. mája udelili medailu Za bojové zásluhy. Návrh vyznamenania bol podpísaný už po jeho smrti.
• Ivan Ivanovič Klejn (Иван Иванович Клейн) sa narodil v roku 1906 v Rusku v meste Tula (г. Тула). Pracoval a býval v rybom mäsokombináte č. d. 24 v meste Mujnak v Karakalpackej republike (г. Муйнак, Узбекская ССР, Кара-Калпакская АССР). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát v Mujnaku (Муйнакский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Michajloviča Kleina z tadžického mesta Stalinabad, dnes Dušanbe, ul. Puškinskaja 64 (Таджикская ССР, Сталинабадская обл., г. Сталинабад-Душанбе). V Samarkande v samom závere roka 1944 absolvoval kurz zdravotných inštruktorov v hodnosti ml. seržanta. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Preradili ho do nej zo zostavy 147. armádneho záložného streleckého pluku 22. marca 1945. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi.
  Oznámenie o smrti jeho rodičom v Dušanbe sa asi nedalo doručiť, pretože komisariát z Dušanbe ho preposielal do Leningradskej oblasti na inú adresu.
• Viktor Fjodorovič Kolonovec (Виктор Федорович Клановец, niekde Kolonovec, Колоновец) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine v meste Černigov alebo v dedine Jamišče pri meste Repky (Украинская ССР, г. Чернигов altern. Черниговская обл., Репкинский р-н, с. Ямище; ukr. Чернігів; Ріпки, Ямище). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941 komisariátom Černigova (Черниговский ГВК). Bol sirotou, v materiáloch kontaktnú osobu neuvádzal. Len v jednom prípade bol ako otec zapísaný Pjotr Saveľjevič Klanovec (podľa mena Pjotr to nebol biologický otec) z Krivého Rohu, časť 1. Solonce, 2. ulica, č. d. 22 (г. Кривой Рог, Дзержинский р-н,1-е Солонцы, 2 ул. д. 22). Na jeho adresu napísal posledný dopis 8. januára 1945. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 14. marca 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 2. marca pri Počúvadle. Dňa 30. apríla ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za bojový čin z Kalnej nad Hronom z 25. marca. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi. Dňa 3. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojový čin z 9. apríla v Petrovej Vsi, pri ktorom padol.
• Fedosej Ivanovič Maľcev (Федосей Иванович Мальцев) sa narodil v roku 1911 v Rusku v dedine Dračevka pri obci Medvenka pri Kursku (Курская обл., Медвенский р-н, д. Драчевка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát bývalého Tiškovského okresu Kirovogradskej oblasti, ktorého sídlo bolo možno v obci Tiškovka pri meste Dobroveličkovka (Тишковский РВК, ukr. Тишківка, Добровеличківка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Stepanovnu Maľcevovú z Dračevky. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi.
• Jakov Vasiľjevič Počtarenko (Яков Васильевич Почтаренко) sa narodil v roku 1918 na Ukrajine pri meste Zlatopoľ (dnes súčasť mesta Novomirgorod) v obci zapísanej ako Postarskoje (Кировоградская обл., Златопольский р-н, с. Постарское; ukr. Златопіль, Новомиргород). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941 komisariátom Zlatopoľa (Златопольский РВК) alebo už v roku 1938 komisariátom mesta Smela (Смелянский РВК,; ukr. Сміла). Naposledy slúžil v hodnosti staršieho seržanta ako veliteľ oddielu v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Do divíznej zostavy ho preradili 20. marca 1945. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Melaňju Markovnu Počtarenko z obce Postarskoje. Dňa 6. apríla 1945 mu udelil medailu Za odvahu za bojový čin z 25. marca na pravom brehu Hrona pri Kálnici (súčasť Kalnej nad Hronom). Vyradený zo stavu jednotky bol 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi.
• Michail Semjonovič Filat (Михаил Семенович Филат) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v obci Domašiv pri meste Rava Russkaja (Львовская обл., Рава-Русский р-н, с. Домашив; ukr. Львів, Рава-Руська, Домашів). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Rava Russkaja (Рава-Русский РВК) v roku 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agafiju Michailovnu Filatovú z Domašiva. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Vyradený zo stavu jednotky bol 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi.

Dvoch vojakov z 310. gardového streleckého pluku 110. gardovej streleckej divízie pochovali v centre obce. Miesto sa nachádzalo asi v neveľkej vzdialenosti južne od kostola.

• Pjotr Dmitrievič Karakozov (Петр Дмитриевич Каракозов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Baškirskej republike v obci Kamjonka pri meste Bižbuljak (Башкирская АССР, Бижбулякский р-н, с. Каменка). Do Červenej armády ho mal povolať 18. augusta 1943 komisariát mesta Čusovoj (Чусовской ГВК, г. Чусовой). V zostave armády bol už skôr, existuje oznámenie zo 451. streleckého pluku o jeho nezvestnosti. Nezvestným sa stal 3. marca 1943 pri rieke Žizdra pri dedine zapísanej ako Puzanovka (Жиздринский р-н, д. Пузановка). Ako kontaktnú osobu uvádzal sestru Mariju Dmitrievnu Karakozovovú z Kamjonky. Spomenuté oznámenie o nezvestnosti bolo zaslané na meno ďalšej sestry Very Dmitrievny Karakozovovej z Kamjonky. Naposledy slúžil v hodnosti staršieho seržanta ako zástupca veliteľa čaty v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v centre Petrovej Vsi.
• Aleksandr Vasiľjevič Malachov (Александр Васильевич Малахов) sa narodil v Rusku v meste Petrovsk pri meste Saratov (г. Петровск). Do Červenej armády ho povolal 28. februára 1942 jeden z komisariátov Saratova (Кировский РВК). Slúžil v hodnosti staršieho seržanta ako zástupca veliteľa čaty 310. streleckého pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiňju Aleksandrovnu Ševčuk zo Saratova, ul. Kirpičnaja. Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v centre Petrovej Vsi.

Pri kostole bolo pohrebisko 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo severozápadnej strany kostola bolo pochovaných 5 kozáckych jazdcov v hodnosti vojakov z 36. gardového jazdeckého pluku.

• Kechba Kurdov (Кехба Курдов) sa narodil v roku 1921 v Uzbekistane v Karakalpackej republike v obci zapísanej ako Chačiľ (Каракалпакская АССР, Нюс. р-н, с. Хачиль). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1943 v Turkménsku komisariátom zapísanom ako Chačelinský (Хачелинский РВК, Туркменская ССР). Naposledy slúžil ako kozácky jazdec v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nigveg Kurdovovú z Chačiľa. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Petrovej Vsi pri kostole.
• Fjodor Jevdokimovič Dovdnja (Федор Евдокимович Довдня) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v obci Kamenné Potoky pri meste Kremenčug (Полтавская обл., Кременчугский р-н, с. Каменные Потоки; ukr. Кременчук, Кам'яні Потоки). Do služby v Červenej armáde nastúpil v roku 1943, povolal ho komisariát obce Onufrijevka pri Kremenčugu alebo priamo v Kremenčugu (Онуфриевский РВК; ukr. Онуфріївка altern. Кременчугский ГВК). Naposledy slúžil ako kozácky jazdec v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Dmitrievnu Dovdnja z Kamenných Potokov (meno otca Jevdokim Vasiľjevič Dovdnja). Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovaný bol pri kostole v Petrovej Vsi.
• Nikolaj Pavlovič Ševčenko (Николай Павлович Шевченко) sa narodil v roku 1923 v Rusku v meste Taganrog (Ростовская обл., г. Таганрог). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1944 komisariátom v Taganrogu (Таганрогский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Anufrijevnu Vdovenko z Taganrogu, ul. 11. pereulok 62 (alebo 26). Naposledy slúžil ako kozácky jazdec v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.
• Kuzma Aleksandrovič Kaglik (Кузьма Александрович Каглик) sa narodil v roku 1898 v Rusku v Čečensku v obci Novyj Ščedrin (-Novoščedrinskaja) pri meste Šelkovskaja (Грозненская обл., Шелковский р-н, ст. Новый Щедрин - Ново-Щедринская; čečen. Шелковски, Новощедрински). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941 komisariátom v meste Šelkovskaja (Шелковский РВК). Naposledy slúžil ako kozácky jazdec v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Fjodorovnu Kaglik z obce Novyj Ščedrin. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.
• Arsentij Andrejevič Kiseljov (Арсентий Андреевич Киселев) sa narodil v roku 1911 v Rusku pri meste Severojenisejskij alebo v dedine Veprin pri meste Klince (Красноярский край, Северо-Енисейский р-н altern. Орловская обл., Клинцовский р-н, д. Веприн). Do Červenej armády ho povolal komisariát sídliaci v Krasnojarskom kraji v roku 1942. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akulinu Kondraťjevnu Kiseljovovú, rod. Ljubimovovú, z obce zapísanej ako Tejstroj pri Severojenisejskom (Северо-Енисейский р-н, п. Тейстрой). Naposledy slúžil ako guľometčík v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Dňa 25. apríla 1945 mu udelili medailu Za bojové zásluhy za bojový čin v Smoleniciach z 3. apríla 1945. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Petrovej Vsi pri kostole.

Pri kostole zo severozápadnej strany bol pochovaný jeden dôstojník z 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie.

• Enger Arsenovič Cikolija (Енгер Арсенович Циколия) sa narodil v roku 1920 v Abcházskej republike pri meste Gali v obci zapísanej ako Regchocgcheri (Абхазская АССР, Гальский р-н, Регхоцгхери). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1938 komisariátom v Gali (Гальский РВК). Slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ kozáckej jazdeckej eskadry v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktná osoba bol uvedený otec Arsen Kolstorovič Cikolija (niekde Kolistratovič) z obce zapísanej ako Ačemčeta, ul. Internacionaľnaja 79 (niekde mesto Očamčira, rovnaká ulica; Ачемчета, г. Очамчира). Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.

Dvaja kozácki jazdci v hodnosti vojakov z 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie boli pochovaní pri kostole zo severovýchodnej strany.

• Andrej Fjodorovič Pochomov (Андрей Федорович Похомов) sa narodil v roku 1919 v Rusku pri obci Azovo pri Omsku v dedine zapísanej ako Novo-Kursk (Омская обл., Азовский р-н, д. Ново-Курск). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 jeden z komisariátov Omska (Ленинский РВК). Naposledy slúžil ako kozácky jazdec v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Jakovlevnu Pochomovovú z Novo-Kursku. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi, na poľnej mapke má meno v tvare Pachomov (Пахомов).
• Stepan Ivanovič Leljakov (Степан Иванович Леляков) sa narodil v roku 1919 v Rusku v dedine Slobodka pri obci Znamenskoje pri meste Orjol (Орловская обл., Знаменский р-н, д. Слободка). Do Červenej armády ho povolal v roku 1943 komisariát obce Znamenskoje (Знаменский РВК). Naposledy slúžil ako kozácky jazdec v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Agrafenu Petrovnu Leljakovovú zo Slobodky. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Petrovej Vsi pri kostole.

Okolo východnej časti kostola bola pochovaná v samostatných hroboch štvorica dôstojníkov 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie.

• Maksim Chacojevič Camakajev (Максим Хацоевич Цамакаев, niekde Cimakajev, Цимакаев) sa narodil v roku 1917 v Rusku v Severoosetskej republike v meste Vladikavkaz, alebo v meste zapísanom ako Dzautuanac, čo je pravdepodobne len skomolený tvar osetínskeho názvu Vladikavkazu (Северо-Осетинская АССР, Владикавказ, oset. Дзӕуджыхъӕу, г. Дзаутуанац -?). V zostave Červenej armády bol od roku 1941 (možno 1939), povolal ho komisariát obce Čikola, sídla Irafského okresu (Ирафский РВК, с. Чикола). Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ protitankovej mínometnej roty (45 mm) 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nafoncu Bogajevnu Camakajevovú z obce Lesken pri obci Čikola (с. Лескен, Ирафский р-н). Vo funkcii veliteľa čaty protitankových kanónov (76 mm) ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy 16. novembra 1944 a opätovne 2. februára 1945. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.
• Viktor Michajlovič Abramov (Виктор Михайлович Абрамов) narodil sa v roku 1921 v Rusku v obci Iľjinka pri meste Novokuzneck (Кемеровская обл., Кузнецкий р-н, д. Ильинка). V zostave Červenej armády bol od roku 1941, povolal ho komisariát mesta Stalinsk, dnes Novokuzneck (Сталинский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Antoninu Konstantinovnu Abramovovú zo Stalinska, ul. Srednetrudovaja 24. V hodnosti nadporučíka velil mínometnej rote 59. gardového jazdeckého pluku 17. gardovej jazdeckej divízie. V roku 1943 utrpel zranenie. Je držiteľom Radu Červenej hviezdy (1943) a Radu Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa (1944).
  Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ mínometnej roty (82 mm) v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.
• Jevgenij Vasiľjevič Sibirjakov (Евгений Васильевич Сибиряков) sa narodil 12. marca 1925 v Rusku v dedine Buldakova pri meste Kamyšlov (Свердловская обл., Камышловский р-н, д. Булдакова). Do Červenej armády ho povolal v roku 1943 komisariát mesta Sverdlovsk (Свердловский ГВК). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ palebnej čaty z protitankovej mínometnej roty (45 mm) v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Grigorjeviča Sibirjakova z dediny pri Kamyšlove zapísanej ako Iľjinka (možno ide o obec Iľjinskoje medzi mestami Kamyšľov a Bogdanovič, д. Ильинка - с. Ильинское, г. Богданович). Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.
• Stepan Nikolajevič Arsjutov (Степан Николаевич Арсютов) sa narodil v roku 1922 v Rusku v Čuvašskej republike v obci Torchany pri meste Šumerlja (Чувашская АССР, Шумерлинский р-н, д. Торханы). Do služby v armáde ho povolal 3. marca 1942 komisariát mesta Šumerlja (Шумерлинский РВК, г. Шумерля; čuv. Çĕмĕрле). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pavla Semjonoviča Arsjutova, na inom mieste matku Jekaterinu Aleksejevnu Arsjutovovú, oboch z obce Torchany. Slúžil v 24. gardovom jazdeckom pluku 5. gardovej jazdeckej divízie. Dvakrát bol ľahko ranený v roku 1942 a 31. decembra 1943. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ palebnej čaty v mínometnej rote (82 mm) 36. gardového jazdeckého pluku. Bol nositeľom Radu Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa (1944) a Radu Červenej hviezdy za bojový čin z januára 1945. Vyradili ho zo stavu jednotky 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Petrovej Vsi pri kostole.

Pri kostole v Petrovej Vsi z juhozápadnej strany pochovali dvoch vojakov seržantských hodností a jedného dôstojníka z 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie.

• Konstantin Vasiľjevič Fedosejev (Константин Васильевич Федосеев) sa narodil v roku 1919 v Rusku v dedine Bechterevo - dnes uličná súčasť mesta Kiržač (Ивановская обл., Киржачский р-н, д. Бехтерево). V zostave Červenej armády bol od roku 1939, počiatkoch slúžil ako námorník, povolal ho komisariát v Kiržači (Киржачский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marfu Stepanovnu Fedosejevovú z Bechterova. Naposledy slúžil ako chemický inštruktor v hodnosti seržanta v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Dňa 23. februára 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za bojový čin z 15. decembra 1944, keď z miesta boja odniesol do nemocnice ťažko zraneného dôstojníka. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.
  S najväčšou pravdepodobnosťou ide o muža rovnakého mena, roku narodenia a rodiska (kontaktnou osobou bol otec Vasil Vasiľjevič Fedosejev z Bechterova), ktorý mal zahynúť v boji 1. januára 1943 v hodnosti vojaka 91. gardového streleckého pluku 33. gardovej streleckej divízie a mal byť pochovaný v spoločnom hrobe pri meste Cimljansk v dedine Novocimljanskaja - od r. 1953 na dne vodnej nádrže (д. Новоцимлянская, г. Цимлянск).
• Iľja Stepanovič Stankovskij (Илья Степанович Станковский) sa narodil v roku 1922 v Rusku v obci Kordovo pri meste Artjomovsk (Красноярский край, Артемовский р-н, с. Кордово). Do Červenej armády ho povolal v roku 1940 komisariát Artjomovska (Артемовский РВК) alebo 25. júna 1941 komisariát mesta Celina (Целинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Ivanovnu Stankovskú z Kordova, na inom mieste manželku Aleksandru Andrejevnu Krivonosovovú zo seľsovetu Chleborobnyj pri Celine (с/с Хлеборобный, пос. Целина). Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako veliteľ guľometného oddielu v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Dňa 3. februára 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.
  Iľjovým bratom bol pravdepodobne vojak Ivan Stepanovič Stankovskij (Иван Степанович Станковский), ktorý sa narodil v roku 1924 v Kordove. Do Červenej armády ho povolal komisariát Artjomovska. Ako kontaktnú osobu uviedol matku A. I. Stankovskú z Kordova. V hodnosti ml. seržanta 387. záložného streleckého pluku 40. armády zomrel 4. októbra 1943 v poľnej vojenskej nemocnici ChPPG 2416 na následky zranenia z boja. Pochovali ho v ukrajinskej obci Gajšin pri meste Perejaslav (Украинская ССР, Киевская обл., Переяславский р-н, с. Гайшин).
• Davlej Mavlybajevič Menibajev (Давлей Мавлыбаевич Менибаев, niekde Davlen, Davlet, Давлен, Давлет) sa narodil v roku 1914 V Rusku v Baškirskej republike v meste Davlekanovo (Башкирская АССР, Давлекановский р-н, с. Давлеканово). Do Červenej armády ho povolal v roku 1940 komisariát Davlekanova (Давлекановский РВК). Slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ jazdeckej čaty v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kamiliju Gariful(in)ovnu Menibajevovú (v tvare Minibajeva) z Davlekanova. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi. Na poľnej mapke hrobu je jeho meno zapísané v tvare Davlet (Давлет), ale najčastejšie sa vyskytuje v tvare Davlej (Давлей).