Sovietski vojaci pochovaní v Petrovej Vsi

Obec Petrovu Ves oslobodili vojaci Červenej armády 8. apríla 1945. Podľa strohého záznamu z obecnej kroniky len v intraviláne zostalo po prechode frontu 23 mŕtvych sovietskych vojakov vrátane jedného dôstojníka. Z dokumentov na portáli pamyat-naroda.ru sa dá dohľadať, že v Petrovej Vsi bolo pochovaných 45 sovietskych vojakov (z toho 27 radových, 12 v seržantských hodnostiach a 6 dôstojníkov). Miesta ich hrobov boli na severnom, východnom a južnom okraji obce, v centre a pri kostole. Telá vojakov boli vo februári 1946 exhumované a prevezené na Slavín. Okrem toho sa na obecnom cintoríne zachoval hrob neznámeho sovietskeho vojaka (v roku 2017 obnovený). O histórii hrobu nemáme žiadne poznatky.

Pohrebisko sovietskych vojakov na severnom okraji obce sa nachádzalo pravdepodobne vedľa obecného cintorína. Na severnom okraji obce pochovali dvoch jazdcov, 10 ranených vojakov a jedného vojaka z 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády.

• Georgij Davidovič Boger (Георгий Давидович Богер) sa narodil v roku 1926 v Rusku (Краснодарский край, Брюховецкий район). Miesto rodiska nebolo v dokumente bližšie upresnené, ale ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Pavlovnu Boger z obce Baturinskaja pri Krasnodare (Батуринская). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako jazdec 133. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Petrovej Vsi.
• Pjotr Jefimovič Skorobeľnikov (Петр Ефимович Скоробельников) sa narodil v roku 1904 v Rusku v meste Bijsk (Алтайский край, город Бийск). Na posledy slúžil ako jazdec v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Klavdiju Andrejevnu Skorobeľnikovovú z Bijska. Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Petrovej Vsi.

10 sovietskych vojakov zo 110. gardovej streleckej divízie, ktorí zomreli po zranení z bojov, mali vo výkaze strát uvedené ako miesto pochovania Petrovu Ves a číslo hrobu. Miesto, kde boli pochovaní (asi okraj obecného cintorína), sa dá určiť z priloženej poľnej mapky. Je na nej zoznam pochovaných (chýba Misjak Separekovič Iskandarjan).

• Matvej Aleksejevič Zingan (Матвей Алексеевич Зинган) sa narodil v roku 1899 v Moldavsku v obci Tašlik pri Grigorijopoli (Одесская обл., Григоропольский р-н, с. Ташлык). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Zinoviju Onufrijevnu Zingan z Tašlika. Naposledy slúžil ako ženista v hodnosti vojaka v 117. gardovom ženijnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 na následky zranení z boja. Pochovali ho v Petrovej Vsi v hrobe č. 1, 2. z juhu.
• Vasilij Ivanovič Miščerikov (Василий Иванович Мищериков) sa narodil v roku 1920 v Rusku v obci Veľký Karaj (Саратовская обл., Романовский р-н, с. Большой Карай). Slúžil ako veliteľ oddielu v hodnosti seržanta v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Antonoviča Miščerikova z Veľkého Karaja. Zomrel 14. apríla 1945 na následky zranenia z boja. Pochovaný bol v Petrovej Vsi hrob č. 1, 5. z juhu.
• Nikolaj Sergejevič Gusev (Николай Сергеевич Гусев) sa narodil v Rusku v obci Sidorovskoje pri Moskve (Московская обл., Звенигородский р-н, село Сидоровское). Podľa výkazu ľudských strát sa narodil v roku 1920, pravdepodobnejšie však v roku 1918 podľa ďalších dokumentov. Do Červenej armády ho povolali v októbri 1941. Raz alebo dvakrát bol ranený. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Vasiľjevnu Gusevovú z obce Sidorovskoje. Zomrel 14. apríla 1945 na následky zranení z boja. Pochovali ho v Petrovej Vsi v hrobe č. 1, 6. z juhu.
• Grigorij Semjonovič Gazman (Григорий Семенович Газман, niekde aj v tvare Grigorij Samuilovič Gazman, Самуилович) sa narodil v roku 1924 v Kazachstane v osade Pervomajevka pri meste Lenger (Южно-Казахстанская область, Ленгерский р-н, п/о Первомаевка). Do Červenej armády ho povolali 27. februára 1942. Dvakrát bo ľahko ranený 11. októbra 1942 a 5. novembra 1944. Podľa výkazu ľudských strát naposledy slúžil ako veliteľ oddielu v hodnosti seržanta v Gardovom samostatnom učebnom streleckom prápore 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Vasiľjevnu Gazman z Pervomajevky. Zomrel 14. apríla 1945 z dôvodu smrti na následok zranenia, ktoré utrpel 13. apríla v boji v meste Hodonín. Posmrtne bol vyznamenaný Radom slávy 3. stupňa. V odôvodnení vyznamenania je uvedené, že ho dostal za bojové činy z 12. a 13. apríla v meste Hodonín, kde samopalom a granátom zlikvidoval viacero nepriateľských vojakov. Pochovali ho v Petrovej Vsi v hrobe č. 1, 4. z juhu. V odôvodnení má vojak rozdielne uvedené otcovské prímenie Samuilovič a hodnosť radového vojaka vo funkcii nosiča munície.
• Michail Ivanovič Marčenkov (Михаил Иванович Марченков) sa narodil v roku 1911 v Rusku v obci Jelizavetinskaja pri meste Azov (Ростовская обл., Азовский р-н, ст. Елизаветинская). Do Červenej armády vstúpil v novembri 1938, slúžil ako námorník. Pri Sevastopole 3. júla 1942 bol zajatý a dva roky a tri mesiace strávil v rumunských lágroch. Po vyslobodení bol 24. septembra 1944 opätovne zaradený do armády. Od 18. októbra do stavu 110. gardovej streleckej divízie, v ktorej slúžil v hodnosti vojaka ako rozviedčik štábnej roty 247. gardového delostreleckého pluku.  Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Galinu Andrejevnu Marčenkovovú z obce Jelizavetskaja (meno otca Ivan, meno matky Anna).
  Bol vyznamenaný medailou Za odvahu za bojové činy medzi 11. a 19. januárom 1945 pri obciach Dolná Strehová a Vieska (pri Lučenci). Posmrtne bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Podľa odôvodnenia to bolo za tri bojové činy (šesťkrát preplával Hron 25. marca 1945, spolu s druhmi zajal vo Veľkom Lapáši 30. marca početnú skupinu nepriateľských vojakov, pri bojovej úlohe v meste Hodonín 15. apríla 1945 padol - tento dátum je mylný, v zozname ľudských strát divízie je uvedený 13. apríl na následky zranenia). Bol pochovaný v Petrovej Vsi v hrobe pre zranených vojakov hrob č. 1, 1. z juhu.
• Pjotr Gavrilovič Kornijenko (Петр Гаврилович Корниенко) sa narodil v roku 1920 v Rusku v obci Jegorjevka (pravdepodobne obec Georgijevskaja pri meste Nevinnomyssk, Георгиевская; Орджоникидзевский край, Невинномысский р-н, ст. Егорьевка). Žil v Rostove na Done (г. Ростов, поселок Северный, улица Фурманова 6) spolu s bratom Ivanom Gavrilovičom Kornijenkom, ktorého uvádzal ako kontaktnú osobu. Do Červenej armády ho povolali v roku 1940. Slúžil v hodnosti práporčíka 235. záložného streleckého pluku a 30. augusta 1942 padol do zajatia, z ktorého bol vyslobodený 1. septembra 1944. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Do jej zostavy bol zaradený deň pred svojou smrťou. Zomrel 14. apríla 1945 na následky zranenia z boja. Pochovaný bol v Petrovej Vsi hrob č. 2, 1. z juhu.
• Pavel Saveľjevič Simonenko (Павел Савельевич Симоненко) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine v meste Záporožie - časť Peredatočnyj (г. Запорожье, п. Передаточный, ул. Бабушкина; ukr. Запоріжжя). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1943. V meste Belgorod bol v boji ťažko ranený 21. júla 1943, obdržal za to medailu Za bojové zásluhy. Po návrate z nemocnice bol zaradený ako strelec v hodnosti vojaka do 310. gardového streleckého pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Simonenko z Peredatočného. V zostave 110. divízie bol však len dva dni. Zomrel 15. apríla 1945 na následky zranenia z boja. Pochovali ho v Petrovej Vsi, hrob č. 2, 4. z juhu.
• Jakov Naumovič Chomenko (Яков Наумович Хоменко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Zvenigorodka (Киевская обл., г. Звенигородка, ул. Базарная Площадь 8). Do Červenej armády ho povolali v roku 1944. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ mínometnej čaty (82 mm) v Gardovom samostatnom učebnom streleckom prápore 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nauma Iľjiča Chomenka zo Zvenigorodky. Vyznamenali ho medailou Za odvahu za bojové činy z konca roka 1944. Zomrel 16. apríla 1945 na následky zranenia z boja. Pochovali ho v Petrovej Vsi, hrob č. 2, 5. z juhu.
• Ivan Kuzmič Kopanistyj (Иван Кузьмич Копанистый) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v obci Vaškivci (Черновицкая обл., Секурянский р-н, с. Воскоуцы; ukr. Чернівці, Сокиряни, Вашківці). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Arsenťjevnu Kopanistuju z obce Vaškivci. Zomrel 15. apríla 1945 na následky zranenia z boja. Pochovaný bol v Petrovej Vsi hrob č. 2, 6. z juhu.
• Misjak Separekovič Iskandarjan (Мисяк Сепарекович Искандарьян) sa narodil v roku 1910 v Náhornom Karabachu v Azerbajdžane v obci Gatek (Азербайджанская ССР, Мардакиянский р-н, с. Гатек). Naposledy slúžil ako veliteľ oddielu v hodnosti ml. seržanta v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel 15. apríla 1945 na následky zranenia z boja. Pochovali ho v Petrovej Vsi, hrob č. 2, 3. z juhu.

Vojak I. V. Gončarenko z 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigáde mal vo výkaze strát explicitne uvedené miesto pochovania na severnom okraji (asi obecného) cintorína.

• Ivan Konstantinovič Gončarenko (Иван Константинович Гончаренко) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v osade Velika Korenicha (dnes časť mesta Mikolajiv; Николаевская обл., Варваровский р-н, с. Большая Корениха; ukr. Миколаїв, Варварівка, Велика Корениха). Do Červenej armády ho povolali 25. mája 1942. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka výzvednej motorizovanej roty v 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigáde. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Konstantina Fedoroviča Gončerenka z Veľkej Korenichy.. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji cintorína v Petrovej Vsi.

Na východnom okraji Petrovej Vsi boli pochovaných 7 vojakov zo 133. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie.

• Pavel Michajlovič Demjanov (Павел Михайлович Демянов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v obci Alferovo pri meste Beljov (Тульская обл., Белевский р-н, д. Алферово). Naposledy slúžil v hodnosti staršieho seržanta ako veliteľ čaty v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Ivanovnu Demjanovovú z Alferova. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi.
• Ivan Grigorjevič Žukov (Иван Григорьевич Жуков) sa narodil 1. januára 1927 v Rusku v obci Gladskij, Gladskoje (na mape sme nenašli, možno Gladyševo pri meste Šumicha; Курганская обл., Галкинский р-н, altern. Курганская обл., Шумихинсий р-н, кд. Гладское). Do Červenej armády bol povolaný 5. novembra 1943. Naposledy slúžil v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Oľgu Illarionovnu Žukovovú z obce Gladskij. Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi.
  Posmrtne bol vyznamenaný medailou Za odvahu za bojový čin z 30. marca 1945, keď zo svojej zbrane zničil 2 mínometné postavenia nepriateľa. Podľa výkazu strát mal hodnosť seržanta, v odôvodnení vyznamenania je zaznamenaný ešte v hodnosti vojaka.
• Afar Zakirov (Афар Закиров; niekde Apar, Апар ) sa narodil v roku 1917 v Tadžikistane pri meste Konibodom (Таджикская ССР, Ленинабадская обл., Канибадамский р-н, Сарикуй с/с, к/з Карл Маркс). Do Červenej armády bol povolaný 18. decembra 1942. Naposledy slúžil ako jazdec v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Ait Zakirovovú. Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi.
• Aleksandr Denisovič Zibjerov (Александр Денисович Зиберов; niekde Zibarov, Зибаров ) sa narodil v roku 1907 na Kryme v meste Simferopol, alebo v Rusku v osade Rjabinky pri meste Jelec (г. Симферополь, ukr. Сімферополь, altern. Орловская обл., Елецкий р-н, Рябинки). Ide o rovnakého vojaka, ako kontaktná osoba bola v oboch prípadoch uvedená manželka žijúca na ulici Mašinistov 48 v Simferopole. Manželka bola zapísaná ako Anna a raz ako Jelena vždy s otcovským prímením Ivanovna. Do Červenej armády ho povolali 23. júna 1941, slúžil ako sanitárny inštruktor v hodnosti vojaka v 36. ženijnom prápore 3. Krymskej motorizovanej divízie. V septembri 1941 padol do zajatia, kde strávil tri roky. Naposledy slúžil ako jazdec v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Vyznamenaný bol medailou Za odvahu za bojový čin pri rieke Váh z 31. marca 1945, keď zlikvidoval dvoch nemeckých vojakov a získal dve nepriateľské vozidlá so strelivom. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi.
• Sergej Lukič Tarasevič (Сергей Лукич Тарасевич) sa narodil v roku 1920 v Bielorusku pri obci Šaraševo (Брестская обл., Шерешевский р-н; biel. Шарашэва). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako jazdec v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Stepanovnu Tarasevičovú z obce Galeni pri Šaraševe (biel. Галены). Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi.
• Jakov Georgijevič Foľko (Яков Георгиевич Фолько, niekde sa spomína ako Foľk, Фольк) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Karačajsko-čerkeskej republike v meste Zelenčukskaja (Ставропольский край, Зеленчукский р-н). Do Červenej armády ho povolali vo februári 1943 a opätovne v januári 1945. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako nosič munície v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kseniju Ivanovnu Foľko z mesta Zelenčukskaja. Vyradený zo stavu jednotky bol 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi.
  Otázku vyvoláva dátum smrti vojaka z výkazu ľudských strát, ktorý bol zaznamenaný na písacom stroji a nie je zoradený chronologicky. Pluk v tom čase pochoval svojich mŕtvych v centre obce Klčovany. Najjednoduchším vysvetlením je pripustiť omyl zapisovateľa. Vojaka vyradili zo stavu jednotky 7.-8. apríla a pochovali v Petrovej Vsi, alebo je dátum správny a vojaka pochovali v Klčovanoch.
• Naum Jakovljevič Šur (Наум Яковлевич Шур) sa narodil v roku 1900 v Bielorusku alebo v Poľsku v meste Sokolka - Sokovka (Белостокская обл., г. Соколка, Соковка; poľ. Białystok,...). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako sanitárny inštruktor v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Vasju Šur zo Sokovky. Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Petrovej Vsi.

Na južnom okraji obce pochoval osem mŕtvych 307. gardový strelecký pluk 110. gardovej streleckej divízie.

• Pavel Michajlovič Aleksandrov (Павел Михайлович Александров) sa narodil v roku 1915 v Rusku v obci Razbegajlovka pri meste Jekimoviči (Смоленская обл., Екимовичский р-н, д. Разбегайловка). Do armády ho povolali v roku 1941. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Ivanovnu Aleksandrovovú z Razbegajlovky. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na plukovom poľnom cintoríne na južnom okraji Petrovej Vsi.
• Aleksandr Stanislavovič Dubas (Александр Станиславович Дубас) sa narodil v roku 1920 v Litve pri meste Trakai (bližšie nevieme určiť; Литовская ССР, Трокинский р-н, д. Новая). V roku 1944 ho povolali do Červenej armády. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Stanislava Stepanoviča Dubasa z obce Pakalniškés (Покалништа). Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi.
• Ivan Nikolajevič Ivanov (Иван Николаевич Иванов) sa narodil v roku 1907 v Rusku pri meste Soľci možno v obci Luga (Новгородская обл., Солетский р-н odvodené od Сольцы, с. Немецкая Лука - c. Немецкие Луки). Do Červenej armády vstúpil v roku 1944, 7. novembra 1944 utrpel zranenie, naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu A. Ivanovovú z obce Nemeckye Luky. Je posmrtným držiteľom medaily Za bojové zásluhy, ktorú získal za bojový čin pri rieke a meste Nitra z 30. marca 1945. Velil guľometnej hliadke a pri zbrani zastúpil zraneného spolubojovníka. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi.
• Ivan Ivanovič Klejn (Иван Иванович Клейн) sa narodil v roku 1906 v Tadžikistane v meste Stalinabad (dnes Dušanbe). Do Červenej armády ho povolali v roku 1944 v Karakalpackej republike (Бударский РВК, Узбекская ССР, Кара-Калпакская АССР). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Michajloviča Kleina zo Stalinabadu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Preradili ho do nej zo zostavy 147. armádneho záložného streleckého pluku len 22. marca 1945. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi.
• Viktor Fjodorovič Kolonovec (Виктор Федорович Колоновец) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine v meste Černigiv (Черниговский ГВК, Украинская ССР, Черниговская обл., г. Чернигов; ukr. Чернігів). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ čaty v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Blízkych príbuzných nemal. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi.
• Fedosej Ivanovič Maľcev (Федосей Иванович Мальцев) sa narodil v roku 1911 v Rusku v obci Drjačevka pri Kursku (Курская обл., Медвенский р-н, д. Дрячевка). Do Červenej armády ho povolali v roku 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Stepanovnu Maľcevovú. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi.
• Jakov Vasiľjevič Počtarenko (Яков Васильевич Почтаренко) sa narodil v roku 1918 na Ukrajine pri bývalom meste Zlatopiľ v obci Postarskoje (na mape sme nenašli; Кировоградская обл., Златопольский р-н, с. Постарское; ukr. Кропивницький - starší názov Kirovograd, Златопіль - dnes súčasť Novomirhorodu). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941. Naposledy slúžil v hodnosti staršieho seržanta ako veliteľ oddielu v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Do divíznej zostavy ho preradili 20. marca 1945. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Melaňju Markovnu Počtarenko z obce Postarskoje. V zozname ľudských strát pluku je vedený v hodnosti staršieho seržanta, v odôvodnení medaily Za odvahu, ktorou ho ocenili krátko pred smrťou, je uvedený ešte len v hodnosti vojaka. Medailu obdržal za bojový čin z 25. marca 1945 na pravom brehu Hrona pri Kalnici (súčasť Kalnéj nad Hronom), keď včasným doručením mín narušil protiútok nepriateľa. Vyradený zo stavu jednotky bol 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi.
• Michail Semjonovič Filat (Михаил Семенович Филат) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v obci Domašiv (Львовская обл., Рава-Русский р-н, с. Домашив; ukr. Львів, Рава-Руська, Домашів). Do Červenej armády ho povolali v roku 1944. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agafiju Michailovnu Filatovú z Domašiva. Vyradený zo stavu jednotky bol 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Petrovej Vsi.

Dvoch vojakov z 310. gardového streleckého pluku 110. gardovej streleckej divízie pochovali v centre obce. Miesto sa nachádzalo asi v neveľkej vzdialenosti južne od kostola.

• Pjotr Dmitrijevič Karakozov (Петр Дмитриевич Каракозов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Baškirskej republike v osade Kamjonka pri meste Bižbuljak (Башкирская АССР, Бижбулякский р-н, с. Каменка). Podľa výkazu strát ho do Červenej armády ho povolali 18. augusta 1943. Pravdepodobne už bol v zostave armády skôr, existuje oznámenie zo 451. streleckého pluku o jeho nezvestnosti. Nezvestným sa stal 3. marca 1943 pri rieke Žizdra. Naposledy slúžil v hodnosti staršieho seržanta ako zástupca veliteľa čaty v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktné osoby uviedol sestru Vjeru (a neskôr sestru Mariju) Dmitrijevny Karakozovové z Kamjonky. Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v centre Petrovej Vsi.
• Aleksandr Vasiľjevič Malachov (Александр Васильевич Малахов) sa narodil v Rusku v meste Petrovsk pri Saratove (г. Петровск). Do červenej armády ho povolali 28. februára 1942. Slúžil v hodnosti staršieho seržanta ako zástupca veliteľa čaty 310. streleckého pluku 110. gardovej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiňju Aleksandrovnu Ševčuk zo Saratova. Vyradený zo stavu jednotky bol 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v centre Petrovej Vsi.

Pri kostole bolo pohrebisko 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo severozápadnej strany kostola bolo pochovaných 5 kozáckych jazdcov v hodnosti vojakov z 36. gardového jazdeckého pluku.

• Kechba Kurdov (Кехба Курдов) sa narodil v roku 1921 v Uzbekistane v Karakalpackej republike v meste Chačiľ (Xojil) pri meste Nókis-Nukus (Каракалпакская АССР, Нюс. р-н, с. Хачиль). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1943. Naposledy slúžil ako kozácky jazdec v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nigveg Kurdovovú z Chačiľa. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Petrovej Vsi pri kostole.
• Fjodor Jevdokimovič Dovdnja (Федор Евдокимович Довдня) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v osade Kamenné potoky (Полтавская обл., Кременчугский р-н, с. Камено-Потоки; ukr. Полтава, Кременчук, Кам'яні Потоки). Do služby v Červenej armáde nastúpil v roku 1943. Naposledy slúžil ako kozácky jazdec v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Dmitrievnu Dovdnja z Kamenných Potokov, otec sa menoval Jevdokim Vasiľjevič Dovdnja. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovaný bol pri kostole v Petrovej Vsi.
• Nikolaj Pavlovič Ševčenko (Николай Павлович Шевченко) sa narodil v roku 1929 v Rusku v meste Taganrog (Ростовская обл., г. Таганрог). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Anufrijevnu Vdovenko z Taganrogu. Naposledy slúžil ako kozácky jazdec v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.
• Kuzma Aleksandrovič Kaglik (Кузьма Александрович Каглик) sa narodil v roku 1898 v Rusku v Čečensku v osade Novyj Ščedrin - Novoščedrinskaja pri meste Groznyj (Грозненская обл., Шелковский р-н, ст. Новый Щедрин, Ново-Щедринская). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941. Naposledy slúžil ako kozácky jazdec v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Fjodorovnu Kaglik z osady Novyj Ščedrin. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.
• Arsentij Andrejevič Kiseljev (Арсентий Андреевич Киселев) sa narodil v roku 1911 v Rusku (Красноярский край, Северо-Енисейский р-н; altern. Орловская обл., Клинцовский р-н, д. Вепр.). Do Červenej armády ho povolali v roku 1942. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akulinu Kondraťjevnu Kiseljevovú, rod. Ljubimovovú, z osady Tejstroj (Северо-Енисейский р-н). Naposledy slúžil ako kozácky jazdec v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Bol posmrtne vyznamenaný medailou Za bojové zásluhy za bojový čin v Smoleniciach z 3. apríla 1945, pri ktorom guľometom zlikvidoval dvoch nemeckých vojakov. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Petrovej Vsi pri kostole.

Pri kostole zo severozápadnej strany bol pochovaný jeden dôstojník z 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie.

• Enger Arsenovič Cikolija (Енгер Арсенович Циколия) sa narodil v roku 1920 v Gruzínsku v Abcházskej republike (Абхазская АССР, Гальский р-н, Регхоцгхери). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1938. Slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ kozáckej jazdeckej eskadry v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Arsena Kolistratoviča Cikoliju z mesta Očemčira. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.

Dvaja kozácki jazdci v hodnosti vojakov z 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie boli pochovaní pri kostole zo severovýchodnej strany.

• Andrej Fjodorovič Pochomov (Андрей Федорович Похомов) sa narodil v roku 1919 v Rusku v obci Novo-Kursk pri meste Azovo (Омская обл., Азовский р-н, д. Ново-Курск). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1944. Naposledy slúžil ako kozácky jazdec v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Jakovlevnu Pochomovovú z Novo-Kursku. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi, na poľnej mapke má meno v tvare Pachomov (Пахомов).
• Stepan Ivanovič Ljeljakov (Степан Иванович Леляков) sa narodil v roku 1919 v Rusku v obci Slobodka (Орловская обл., Знаменский р-н, д. Слободка). Do Červenej armády ho povolali v roku 1943. Naposledy slúžil ako kozácky jazdec v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Agrafenu Petrovnu Leljakovovú zo Slobodky. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Petrovej Vsi pri kostole.

Okolo východnej časti kostola bola pochovaná v samostatných hroboch štvorica dôstojníkov 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie.

• Maksim Chacojevič Camakajev (Максим Хацоевич Цамакаев) sa narodil v roku 1917 v Rusku v Severoosetskej republike pri Vladikavkaze (Северо-Осетинская АССР, г. Дзаутуанац). V zostave Červenej armády bol od roku 1941, v roku 1943 bol ľahko zranený. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ protitankovej mínometnej roty (45 mm) 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nafoncu Bogajevnu Camakajevovú z obce Lesken pri meste Ir (Ирафский р-н). Vyznamenaný bol Radom Červenej hviezdy za bojové úlohy z októbra 1944, velil rote protitankových kanónov (76 mm). Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.
• Viktor Michajlovič Abramov (Виктор Михайлович Абрамов) narodil sa v roku 1921 v Rusku v obci Iľjinka pri Novokuznecku (д. Ильинка Кузнецкого района Кемеровской области). V zostave Červenej armády bol od roku 1941, v roku 1943 bol ranený. V hodnosti nadporučíka velil mínometnej roty 59 gardového jazdeckého pluku 17. gardovej jazdeckej divízie. V roku 1943 utrpel zranenie, držiteľ Radu Červenej hviezdy (1943) a Radu Veľkej vlasteneckej vojny (1944).
  Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ mínometnej roty (82 mm) v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Antoninu Konstantinovnu Abramovovú z mesta Stalinsk (dnes Novokuzneck). Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovaný bol pri kostole v Petrovej Vsi.
• Jevgenij Vasiľjevič Sibirjakov (Евгений Васильевич Сибиряков) sa narodil 12. marca 1925 v Rusku v osade Buldakova pri meste Kamyšlov (Свердловская обл., Камышловский р-н Ожгихинский с/с, д. Булдакова). Do Červenej armády ho povolali v roku 1943. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ palebnej čaty z protitankovej mínometnej roty (45 mm) v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Grigorjeviča Sibirjakova z osady Iľjinskoje pri Kamyšlove. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.
• Stepan Nikolajevič Arsjutov (Степан Николаевич Арсютов) sa narodil v roku 1922 v Rusku v Čuvašskej republike v obci Tarchany pri meste Šumerlja (Чувашская АССР, Шумерлинский р-н, д. Торханы). Do služby v armáde ho povolali 3. marca 1942. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pavla Semjonoviča Arsjutova z obce Tarchany, v inom dokumente matku Jekaterinu Aleksejevnu Arsjutovovú z obce Tarchany. Slúžil v 24. gardovom jazdeckom pluku 5. gardovej jazdeckej divízie. Dvakrát bol ľahko ranený v roku 1942 a 31. decembra 1943. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ palebnej čaty z mínometnej roty (82 mm) 36. gardového jazdeckého pluku. Bol nositeľom Radu Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa (1944) a Radu Červenej hviezdy za bojový čin z januára 1945. Vyradili ho zo stavu jednotky 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Petrovej Vsi pri kostole.

Pri kostole v Petrovej Vsi z juhozápadnej strany pochovali dvoch vojakov seržantských hodností a jedného dôstojníka z 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie.

• Konstantin Vasiľjevič Fedosejev (Константин Васильевич Федосеев) sa narodil v roku 1919 v Rusku v osade Bechterevo - dnes uličná súčasť mesta Kiržač (Ивановская обл., Киржачский р-н, Бехтерево). V zostave Červenej armády bol od roku 1939, v počiatkoch slúžil ako námorník.
  Naposledy slúžil ako chemický inštruktor v hodnosti seržanta v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marfu Stepanovnu Fedosejevovú z Bechterova. Bol vyznamenaný Radom slávy 3. stupňa za bojový čin z 15. decembra 1944, keď z miesta boja odniesol do nemocnice ťažko zraneného dôstojníka. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.
  Pozn. Osoba s pomerne rovnakými občianskymi údajmi, guľometčík v hodnosti vojaka 91. gardového streleckého pluku 33. gardovej streleckej divízie, mala zahynúť v boji 1. januára 1943 a bola pochovaná v obci Novocimljanskaja (Новоцимлянская).
• Iľja Stepanovič Stankovskij (Илья Степанович Станковский) sa narodil v roku 1922 v Rusku v obci Kordovo (Красноярский край, Артемовский р-н, с. Кордово). Do Červenej armády ho povolali v roku 1940 alebo 25. júna 1941. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako veliteľ guľometného oddielu v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Ivanovnu Stankovskú z Kordova. Vyznamenaný bol medailou Za zásluhy za bojový čin z 8. januára 1945 pri Pukanci, keď pri protiútoku nepriateľa zlikvidoval guľometom viacero nemeckých vojakov. Vyradený zo stavu jednotky bol 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.
• Davlet Mavlybajevič Menibajev (Давлет Мавлыбаевич Менибаев, niekde Давлен) sa narodil v roku 1914 V Rusku v Baškirskej republike v meste Davlekanovo (Башкирская АССР, Давлекановский р-н, с. Давлеканово). Do Červenej armády ho povolali v roku 1940. Slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ jazdeckej čaty v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kameliju Garifulovnu Menibajevovú (v tvare Minibajeva) z Davlekanova. Vyradený zo stavu jednotky bol 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. V zozname strát bolo jeho meno uvedené ako Davlen a na poľnej mapke hrobu ako Davlet. Pochovali ho pri kostole v Petrovej Vsi.