Sovietski vojaci pochovaní v Malackách II.

Okres Malacky Posledná aktualizácia: 25. február 2025

Chirurgická poľná mobilná nemocnica ChPPG 2207

V chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2207 v Malackách zomrelo 6 vojakov (z toho 1 dôstojník) medzi 18. a 25. aprílom 1945. Pochovaní boli na pohrebisku vojenského gorodku, radových vojakov pochovali do spoločných hrobov a dôstojníka do individuálneho hrobu.

Stepan Siľverstovič Kapinas (Степан Сильверстович Капинас, niekde Siľvestrovič Kopinos, Сильвестрович Копинос) sa narodil v roku 1909 v Izmailskej oblasti Besarábie. Oblasť sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл.). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát obce Šabo, ktorá bola centrom Limanského okresu v Izmailskej oblasti (Лиманский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nadeždu Natovnu Kapinas z obce Papušoj, neskôr premenovanej na Peremnožnoje a aglomerovanej do mesta Belgorod-Dnestrovský (Измаильская обл., Лиманский р-н, Папушой - Переможное - Белгород-Днестровский; ukr. Переможне, Білгород-Дністровський). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zomrel 18. apríla 1945 v chirurgickej poľnej nemocnici ChPPG 2207 na následky zranení z 13. apríla. Do nemocnice nastúpil 18. apríla. Pochovali ho 21. apríla v Malackách na pohrebisku vojenského mestečka v spoločnom hrobe č. 1.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak zapísaný duplicitne aj pod menom Stepan Siľvestrovič Kopinos (Степан Сильвестрович Копинос), zomrel 21. apríla 1945. Je to chybný zápis v tvare mena aj v dátume smrti.
Ivan Ivanovič Šijan (Иван Иванович Шиян) sa narodil v roku 1923 (niekde chybne 1913) na Ukrajine v obci Novopavlovka pri meste Velikaja Aleksandrovka (Украинская ССР, Николаевская обл. → Херсонская обл., Великоалександровский р-н, с. Ново-Павловка; ukr. Велика Олександрівка, Новопавлівка). Do Červenej armády ho v roku 1943 alebo 23. augusta 1941 povolal komisariát mesta Bereznegovatoje (Березнеговатский РВК; ukr. Березнегувате). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ljubov Ivanovnu Šijan zo sovchozu Rekonstrukcija pri Bereznegovatom, sovchoz sa nachádzal asi v obci Lepeticha (Украинская ССР, Николаевская обл., Березнеговатский р-н, зерносовхоз Реконструкция - с. Лепетиха). Na rovnakej adrese žila aj jeho sestra Galina Ivanovna Šijan. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zomrel 20. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici ChPPG 2207 na následky zranení zo 16. apríla. Na liečenie ho prijali 19. apríla. Pochovali ho 21. apríla v Malackách na pohrebisku vojenského mestečka v spoločnom hrobe č. 1.
Rodina nepoznala vojakov osud ani v roku 1947.
Ivan Antonovič Nasaľskij (Иван Антонович Насальский) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine vo Vinnickej oblasti (Украинская ССР, Винницкая обл.). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal Tyvrovský komisariát, ktorý sídlil pravdepodobne v meste Tyvrov pri Vinnici (Тывровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Diľfinu Filippovnu Nasaľskú z obce Piljava pri Tyvrove (Винницкая обл., Тывровский р-н, с. Пилява; ukr. Тиврів, Пилява). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 72. gardovej streleckej divízie. Zomrel 20. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici ChPPG 2207 na následky zranení z 15. apríla. Na liečenie ho prijali 17. apríla. Pochovali ho 21. apríla v Malackách na pohrebisku vojenského mestečka v spoločnom hrobe č. 1.
Valerij Sergejevič Rochlov (Валерий Сергеевич Рохлов, niekde Valler Sergejevič Rachlov, Валлер Сергеевич Рахлов) sa narodil v roku 1918 v ruskom meste Nový Oskol alebo pri ukrajinskom meste Dnepro. Do Červenej armády nastúpil 8. augusta 1941, povolal ho komisariát ukrajinského mesta Dnepropetrovsk, dnešným názvom Dnepro (Днепропетровский РВК; ukr. Дніпро). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Sergeja Aleksandroviča Rachlova z Nového Oskola (Курская обл., г. Новый Оскол). Naposledy slúžil v hodnosti kapitána v 81. gardovom ženijnom prápore 72. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 21. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Okrem toho bol od 3. decembra 1944 držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Zomrel 21. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici ChPPG 2207 na následky zranení z 18. apríla. Na liečenie ho prijali 19. apríla. Pochovali ho 24. apríla v Malackách na pohrebisku vojenského mestečka v samostatnom hrobe č. 2.
Vladimir Ivanovič Zdobnjakov (Владимир Иванович Здобняков) sa narodil v roku 1902 v Rusku vo Sverdlovskej oblasti (Свердловская обл.). Do Červenej armády ho 14. júla 1943 povolal komisariát mesta Nižnjaja Salda (Нижне-Салдинский РВК - г. Нижняя Салда). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taisiju Vasiľjevnu Zdobnjakovovú z Nižnej Saldy, ul. Sverdlova 70 (Свердловская обл., г. Нижняя Салда, ул. Свердлова 70). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 677. streleckom pluku 409. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 9. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 22. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici ChPPG 2207 na následky zranení z 20. apríla. Na liečene ho prijali 20. apríla. Pochovali ho 25. apríla v Malackách na pohrebisku vojenského mestečka v spoločnom hrobe č. 3.
Dmitrij Parfiľjevič Popa (Дмитрий Парфильевич Попа, niekde Porfirievič, Порфирьевич) sa narodil v roku 1925 v Moldavsku v oblasti mesta Beľce (Молдавская ССР, Бельцкий уезд). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát bývalej okresnej obce Kornešty (Корнештский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Parfiľjija Ivanoviča Popu z obce Napadeny pri Kornešty (Бельцкий уезд, Корнештский р-н, Нападены; rum-mold. Bălți, Corneşti, Năpădeni). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 849. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zomrel 25. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici ChPPG 2207 na následky zranení zo 16. apríla. Na liečenie ho prijali 19. apríla. Pochovali ho 25. apríla v Malackách na pohrebisku vojenského mestečka v spoločnom hrobe č. 3.

Poľná chirurgická nemocnica PChG 2209

V poľnej chirurgickej nemocnici Červenej armády PChG 2209 v Malackách zomreli dvaja vojaci. Pochovaní boli v samostatných hroboch pri vojenskom gorodku, ktorý sa podľa mapky nachádzal pri železničnej trati. Na mapke sú ich hroby očíslované ako 2. a 3.

Ivan Fjodorovič Lipčanskij (Иван Федорович Липчанский) sa narodil v roku 1891 v Rusku v obci Nikoloberjozovského seľsovetu pri okresnej obci Miljutinskaja (Ростовская обл., Милютинский р-н, Николо-Берёзовский с/с). V Červenej armáde bol od 29. apríla 1943, povolal ho komisariát v Miljutinskej (Милютинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anisiju Demjanovnu Lipčanskú z rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako ženista v 43. stavebnom oddiele 15. útvaru vojenskej poľnej výstavby. V tejto jednotke mu 5. októbra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 27. apríla 1945 v na následky zranení v poľnej chirurgickej nemocnici PChG 2209. Na liečenie ho prijali 24. apríla. Pochovali ho v Malackách na pohrebisku vojenského mestečka v samostatnom hrobe.
Dmitrij Fedotovič Tančuk (Дмитрий Федотович Танчук, niekde Fjodorovič, Федорович) sa narodil v roku 1916 na Ukrajine v obci Zjatkovce pri meste Gajsin (Украинская ССР, Винницкая обл., Гайсинский р-н, Зятковцы; ukr. Гайсин, Зятківці). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Gajsine (Гайсинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataliju Fjodorovnu Tančuk zo Zjatkoviec. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 315. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zomrel 27. apríla 1945 v poľnej chirurgickej nemocnici PChG 2209 na následky zranení z 15. apríla. Na liečenie ho prijali 16. apríla. Pochovali ho v Malackách na pohrebisku vojenského mestečka v samostatnom hrobe.

598. samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 93. gardovej streleckej divízie

Pri Malackách medzi 9. a 12. aprílom 1945 pochoval 8 vojakov 598. samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 93. gardovej streleckej divízie. Lokalita pohrebiska sa nachádzala 2 km od Malaciek pri ceste do Bratislavy oproti lesníckemu dvoru.

Aleksandr Vasiľjevič Glazov (Александр Васильевич Глазов) sa narodil v roku 1923 v Rusku v Čuvašskej republike v okrese obce Šemurša v dedine Nikišino (do úvahy pripadajú dve susedné obce rovnakého mena rozlíšené len číslovkami, boli vysídlené po roku 1963; Чувашская АССР, Шемуршинский р-н, д. Никишино-1 / Никишино-2). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Šemurše alebo Stalinský komisariát uzbeckého mesta Taškent (Шемуршинский РВК altern. Сталинский РВК - г. Ташкент). Kontaktné osoby neuvádzal. V roku 1943 bol v stave 175. gardového streleckého pluku 58. gardovej streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ guľometnej čaty v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 20. januára 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, 27. septembra 1944 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa a 13. máj 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa Zomrel 11. apríla 1945 v 598. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 93. gardovej streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho 2 km južne od Malaciek pri ceste do Bratislavy oproti lesníckemu dvoru.
Pavel Aleksejevič Lapenko (Павел Алексеевич Лапенко) sa narodil v roku 1925 v severnom Kazachstane v obci zapísanej ako Akan pri býv. okresnej obci Arykbalyk (Казахская ССР, Акмолинская обл., Арык-Балыкский р-н, с. Акан; kaz. Арықбалық). Do Červenej armády ho povolal komisariát Arykbalyka (Арык-Балыкский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Alekseja Pavloviča Lapenka z Moskovského rajónu uzbeckého mesta Taškent (г. Ташкент, Московский р-н). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 v 598. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 93. gardovej streleckej divízie na následky zranení. Do nemocnice ho prijali v ten deň pravdepodobne už mŕtveho. Pochovali ho 2 km južne od Malaciek pri ceste do Bratislavy oproti lesníckemu dvoru.
Aleksandr Ivanovič Parenkov (Александр Иванович Паренков, niekde Pyrenkov, Пыренков) sa narodil v roku 1918 v Rusku v obci zapísanej ako Tatarincevo pri meste Vjazniki (Ивановская обл., Вязниковский р-н, с. Татаринцево). Do Červenej armády ho v roku 1939 alebo 1941 povolal komisariát mesta Kovrov (Ковровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Uľjanu Dmitrievnu Parenkovovú z Tatarinceva. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 24. novembra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 12. apríla 1945 v 598. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 93. gardovej streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 10. apríla. Pochovali ho 2 km južne od Malaciek pri ceste do Bratislavy oproti lesníckemu dvoru.
Nikolaj Jakovlevič Mitrišin (Николай Яковлевич Митришин, niekde Dmitrišin, Дмитришин) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Goculovka, dnešnej súčasti býv. okresnej obce Černevce (Украинская ССР, Винницкая обл., Черневецкий р-н, с. Гоцуловка; ukr. Чернівці). V Červenej armáde bol od marca 1944, povolal ho komisariát v Černevcoch (Черневецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Stepanidu Semjonovnu Mitrišinovú z Goculovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ľahkého guľometu v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 10. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zomrel 11. apríla 1945 v 598. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 93. gardovej streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 7. apríla. Pochovali ho 2 km južne od Malaciek pri ceste do Bratislavy oproti lesníckemu dvoru.
Nika Solomonovič Martašvili (Ника Соломонович Марташвили, niekde Nikolaj, Николай) sa narodil 5. februára 1902 v Gruzínsku v obci Kardenachi pri meste Gurdžaani (Грузинская ССР, Гурджанский р-н - Гурджаани, с. Карденахи). Do Červenej armády ho 29. augusta 1941 povolal komisariát v Gurdžaani (Гурджанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Aleksejevnu Martašvili z Kardenachi. Pri Kerči na Kryme padol 12. mája 1942 do zajatia, v ktorom strávil čas do 24. septembra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zomrel 11. apríla 1945 v 598. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 93. gardovej streleckej divízie na následky zranení. Do nemocnice ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho 2 km južne od Malaciek pri ceste do Bratislavy oproti lesníckemu dvoru.
Viktor Pavlovič Selichin (Виктор Павлович Селихин) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v meste Nikolajev (Украинская ССР, Николаевская обл., г. Николаев). V Červenej armáde bol od októbra 1944, povolal ho komisariát mesta Razdeľnaja alebo Stalinský komisariát mesta Nikolajev (Раздельнянский РВК altern. Сталинский РВК - г. Николаев, ukr. Роздільна , Миколаїв). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Grigorjevnu Selichinovú z Nikolajeva, ul. Plotničnaja 19 (г. Николаев, ул. Плотничная 19). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 6. mája 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zomrel 9. apríla 1945 v 598. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 93. gardovej streleckej divízie na následky zranení. Do nemocnice ho prijali ten istý deň. Pochovali ho 2 km južne od Malaciek pri ceste do Bratislavy oproti lesníckemu dvoru.
Pavel Vladimirovič Račkovskij (Павел Владимирович Рачковский) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Černevce (Украинская ССР, Винницкая обл., Черневецкий р-н). Do Červenej armády ho v apríli 1944 povolal komisariát v Černevciach (Черневецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Timofejevnu Račkovskú z obce zapísanej ako Bobrovka pri Černevciach, asi má byť správne Borovka (Черневецкий р-н, с. Боровка; ukr. Чернівці, Борівка). V stave 464. streleckého pluku 78. streleckej divízie mu 22. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zomrel 9. apríla 1945 v 598. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 93. gardovej streleckej divízie na následky zranení. Do nemocnice ho prijali ten istý deň. Pochovali ho 2 km južne od Malaciek pri ceste do Bratislavy oproti lesníckemu dvoru.
Abduacht Kolmadzajev (Абдуахт Колмадзаев) sa narodil v roku 1925 v Uzbekistane pri meste Altynkuľ (Узбекская ССР, Андижанская обл., Алтын-Кульский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Andižan (Андижанский РВК). Ako kontaktná osoba bol uvedený otec Challordzie Mamatkulov z kolchozu Kujbyšev v seľsovete obce Suvjulduz pri Altynkule (Алтын-Кульский р-н, Сувюлдузский с/с, к-з Куйбышев) . Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zomrel 10. apríla 1945 na následky zranení v 598. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 93. gardovej streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 9. apríla. Pochovali ho 2 km južne od Malaciek pri ceste do Bratislavy oproti lesníckemu dvoru.

285. gardový strelecký pluk 93. gardovej streleckej divízie

285. gardový strelecký pluk 93. gardovej streleckej divízie pochoval v Malackách troch vojakov. Vojak Tumanov mal byť pochovaný na hlavnom námestí, miesto hrobu ďalších dvoch vojakov je zdokumentované aj poľnou mapkou, malo to byť v lese juhovýchodne od poľovníckej chaty Bažantnica.

Michail Nikolajevič Tumanov (Михаил Николаевич Туманов) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v obci Cholodnaja Balka pri Odese (Украинская ССР, Одесская обл., с. Холодная Балка; ukr. Холодна Балка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Odesy (Одесский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol známu Foniju Ivanovnu Dubovú (Фония Ивановна Дубовая) z Cholodnej Balky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne ho 11. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa, v odôvodnení je zaznamenané, že padol 6. apríla pri prechode rieky Morava. Pochovali ho v Malackách na hlavnom námestí.
Vasilij Aleksejevič Piňkov (Василий Алексеевич Пиньков, niekde Pyňkov, Пыньков) sa narodil v roku 1918 v Rusku v dedine Jelino pri býv. okresnej obci Ljachi (Горьковская обл., Ляховский р-н - с. Ляхи, д. Елино). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát obce Ljachi (Ляховский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Alekseja Sergejeviča Piňkova z Jelina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu ako obsluhe ťažkého guľometu 24. novembra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 13. mája 1945 ho vo funkcii telefonistu vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 1,2 km juhovýchodne od Malaciek z juhovýchodnej strany poľovníckej chaty Bažantnica.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je meno vojaka zapísané v tvare Pyňkov. Pravdepodobne správny tvar mena bude Piňkov, ktorý sa vyskytol v písomnostiach oveľa častejšie.
Grigorij Anikievič Stacenko (Григорий Аникиевич Стаценко) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v obci Chlerovka v býv. Korsunskom okrese, ktorého centrom bolo mesto Korsuň Ševčenkovský (Украинская ССР, Киевская обл., Корсунский р-н - Корсунь-Шевченковский, с. Хлеровка; ukr. Корсунь-Шевченківський, Хлерівка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát mesta Korsuň Ševčenkovský (Корсунский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Dmitrievnu Stacenko z Chlerovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 1,2 km juhovýchodne od Malaciek z juhovýchodnej strany poľovníckej chaty Bažantnica.

146. zdravotnícko-sanitárny prápor 141. streleckej divízie

V 146. zdravotnícko-sanitárnom prápore 141. streleckej divízie v Malackách 8. apríla 1945 zomrelo 6 vojakov (z toho 3 dôstojníci). Podľa zápisov z divíznych výkazov strát boli pochovaní na mestskom cintoríne.

Georgij Vasiľjevič Lisovskij (Георгий Васильевич Лисовский) sa narodil v roku 1915 v Lotyšku v meste Riga (Латвийская ССР, г. Рига). Základnú službu v Červenej armáde si odslúžil medzi októbrom 1937 a decembrom 1940. Vo vojnovom čase ho v októbri 1941 komisariát ruského mesta Rostov nad Donom (Ростовский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku brata Arkadija Nataľju Ivanovnu Lisovskú z Rostova nad Donom, ul. Socialističeskaja 104 alebo 194. V stave 348. delostreleckého pluku 141. streleckej divízie ho 21. februára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka intendantnej služby štábu v 687. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zomrel v 146. zdravotnícko-sanitárnom prápore 141. streleckej divízie na následky zranení. Pochovali ho 8. apríla 1945 v Malackách na mestskom cintoríne.
Savva Michajlovič Krivošejko (Савва Михайлович Кривошейко) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v obci Vrublevce pri býv. okresnej obci Dolžok (Каменец-Подольская обл., Должокский р-н, с. Врублевцы; ukr. Довжок, Врублівці). Do Červenej armády ho povolal komisariát v meste Černjachov pri Žitomire alebo v apríli 1944 komisariát v meste Kopajgorod (Черняховский РВК altern. Копайгородский РВК; ukr. Черняхів, Копайгород). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Grigorjevnu Krivošejko z obce Vrublevce. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 13. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa za boj na rieke Morava zo 6. apríla. Zomrel v 146. zdravotnícko-sanitárnom prápore 141. streleckej divízie na následky zranení. Pochovali ho 8. apríla 1945 v Malackách na mestskom cintoríne.
Stepan Grigorjevič Jakobljuk (Степан Григорьевич Якоблюк) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci zapísanej ako Kalusiv aj Kalusov vo Volynskej oblasti v býv. Porickom okrese, ktorého centrom bola asi obec Poryck, dnešným názvom Pavlovka. Oblasť sa stala v roku 1939 súčasťou Ukrajiny (Волынская обл., Порицкий р-н - с. Порыцк - Павловка, с. Калусив - Калусов; ukr. Павлівка). Do Červenej armády ho povolal Porický komisariát (Порицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Grigorija Fjodoroviča Jakobljuka z rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 687. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zomrel 8. apríla 1945 v 146. zdravotnícko-sanitárnom prápore 141. streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 8. apríla. Pochovali ho v Malackách na mestskom cintoríne.
Boris Aleksejevič Osipov (Борис Алексеевич Осипов) sa narodil v roku 1913 v Rusku v Leningrade, dnešným názvom Petrohrad (г. Ленинград). V Červenej armáde bol od mája 1943, povolal ho jeden z komisariátov mesta Čkalov, dnešným názvom Orenburg (Советский РВК - г. Чкалов - Оренбург). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Aleksejevnu Rogožin(ovú) z Čkalova, ul. Sovetskaja 58, niekde má matka chybne uvedené meno ako Oľga. Hodnosť poručíka mu udelili 12. júla 1944. Naposledy slúžil ako veliteľ mínometnej roty v 687. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 14. augusta 1844 a 9. apríla 1945 vyznamenali Radmi Červenej hviezdy. Zomrel v 146. zdravotnícko-sanitárnom prápore 141. streleckej divízie na následky zranení. Pochovali ho 8. apríla 1945 v Malackách na mestskom cintoríne.
Na rukou písanom kartotečnom evidenčnom lístku je zápis, že 12. apríla 1945 mu udelili hodnosť nadporučíka, že 8. apríla po zranení bol evakuovaný do poľnej nemocnice 141. streleckej divízie, ale aj ďalší zápis, podľa ktorého padol v boji 14. apríla (?) a pochovali ho v rakúskej obci Hohenau.
Vasilij Antonovič Musatov (Василий Антонович Мусатов) sa narodil v roku 1920 v Rusku v obci Titovo pri býv. okresnej ovci Golovinščino pri Penze (Пензенская обл., Головинщинский р-н, с. Титово). Do Červenej armády ho v decembri 1940 povolal komisariát v Golovinščine (Головинщинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Pelageju Semjonovnu Musatovovú, v inom výkaze manželku Jelenu Archipovnu Spirin(ovú), obe z Titova. V stave protilietadlovej roty 130. tankovej brigády sa dostal do zajatia alebo obkľúčenia. Po oslobodení bol v marci 1943 zaradený do 133. jazdeckého pluku. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 493. mínometnom pluku 7. gardovej armády. V tejto jednotke ho 22. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za boj na Hrone, v Bratislave a Devínskej Novej Vsi. V odôvodnení vyznamenania sa spomína, že v boji pri rieke Morava 7. apríla utrpel ťažké zranenie. Zomrel v 146. zdravotnícko-sanitárnom prápore 141. streleckej divízie na následky zranení. Pochovali ho 8. apríla 1945 v Malackách na mestskom cintoríne.
Aleksandr Frankovič Veržbickij (Александр Франкович Вержбицкий, niekde Francevič Verbickij, Францевич Вербицкий) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine buď v meste Bar a lebo v obci Pisarevka pri meste Šargorod (Винницкая обл., Барский р-н, г. Бар altern. Винницкая обл.,Шаргородский р-н, с. Писаревка). Do Červenej armády ho v júni 1941 povolal komisariát v Šargorode (Шаргородский РВК). Manželka žila v Pisarevke, jej meno zaznamenali ako Marija Ivanovna a v skoršom výkaze ako Oľga Grigorjevna. V stave 130. streleckej divízie padol v októbri 1941 do zajatia, v ktorom strávil čas do augusta 1944. Od októbra 1944 ho zaradili do 147. armádneho záložného streleckého pluku. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 493. mínometnom pluku 53. armády. V tejto jednotke mu 14. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel v 146. zdravotnícko-sanitárnom prápore 141. streleckej divízie na následky zranení. Pochovali ho 8. apríla 1945 v Malackách na mestskom cintoríne.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je meno vojaka zaznamenané v tvare Aleksandr Francievič Verbickij (Александр Франциевич Вербицкий), ale správnejší tvar je pravdepodobne Aleksandr Frankovič Veržbickij (Александр Франкович Вержбицкий).

745. strelecký pluk 141. streleckej divízie

Podľa divíznych výkazov strát 745. strelecký pluk 141. streleckej divízie pochoval v Malackách na bližšie neurčenom mieste 8 vojakov, ktorí padli v boji. Veliteľom pluku bol major Ivan Gavrilovič Kuznecov (*1914, Иван Гаврилович Кузнецов) a veliteľom divízie generál-major Vasilij Nikolajevič Moložajev (*1901, Василий Николаевич Моложаев).
Z uvedeného zoznamu 8 vojakov však vojak Tanček vojnu pravdepodobne prežil a vojak Chajbulajev zomrel v zdravotníckom prápore v obci Kuchyňa, kde ho pochovali. Oboch v konečnom dôsledku do zoznamu pochovaných v Malackách nerátame.

Parrfentij Makarovič Meľnik (Парфентий Макарович Мельник, niekde Parfirij Парфирий) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v obci Usťje pri meste Beršaď (Украинская ССР, Винницкая обл., Бершадский р-н, с. Устье; ukr. Бершадь, Устя). V Červenej armáde bol od 20. marca 1944, povolal ho komisariát v Beršadi (Бершадский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Matrenu Srgejevnu Meľnik z Usťja. Zranenia utrpel v júni a decembri 1944 a v januári 1945. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu ako zdravotníkovi 25. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách.
V zozname Slavína na pamyat-naroda,ru je vojak evidovaný s menom Parfirij, správne bude asi ale Parfentij.
Grigorij Petrovič Tanček (Григорий Петрович Танчек) sa narodil v roku 1902 vo Ľvovskej oblasti v okrese mesta Rava-Russkaja v obci zapísanej ako Viľki-Mazovecki aj Vilko-Mazovetska. Oblasť sa stala v roku 1939 súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Рава-Русский р-н, с. Вильки-Мазовецки / Вилко-Мазоветска). V Červenej armáde bol od 3. novembra 1944, povolal ho komisariát Ravy-Russkej (Рава-Русский РВК; ukr. Рава-Руська). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju Semjonovnu Tanček z rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 27. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu.
Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách.
Je však možné, že vojak vojnu prežil. Podľa neskoršieho divízneho výkazu bol pohrešovaný od 1. mája 1945. Podľa iného záznamu o vojnových zajatcoch, ktorý ak bol správne vyplnený, mal stráviť nasledujúcich 5 mesiacov v nemenovanom tábore.
Isa Chajbulajevič Chajbulajev (Иса Хайбулаевич Хайбулаев) sa narodil v roku 1899 v Rusku v Dagestane v obci Iškarty pri meste Bujnaksk (Дагестанская АССР, Буйнакский р-н, с. Ишкарты). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Bujnaksku (Буйнакский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Iľmuchat Chajbulajevovú z obce Iškarty. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie.
Podľa divízneho výkazu strát ho zo stavu vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji a pochovali ho v Malackách. Bude to pravdepodobne ale chybný zápis, pretože vojaka rovnakého mena z tohože pluku bez ďalších bližších údajov evidovali v nemocničnej knihe 146. zdravotnícko-sanitárneho práporu 141. streleckej divízie, v ktorom zomrel a bol 7. apríla 1945 pochovaný v obci Kuchyňa.
Vojak je na pamyat-naroda.ru evidovaný ako prepochovaný z Malaciek, pravdepodobne správne má byť z Kuchyne.
Ivan Timofejevič Stoljarov (Иван Тимофеевич Столяров) sa narodil v roku 1912 v Rusku v Moskve (г. Москва). Do Červenej armády ho 23. júna 1941 povolal jeden z komisariátov Moskvy (Ростокинский РВК - г. Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Fjodorovnu Stoljarovovú z Moskvy, časť Boľšaja Perejaslavka 55 (г. Москва, Большая Переяславка 55). S manželkou mal jedno dieťa vo veku 5 rokov (v čase smrti vojaka). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách.
Jemeľjan Dmitrievič Olejnik (Емельян Дмитриевич Олейник) sa narodil v roku 1919 na Ukrajine v obci Četvertinovka pri býv. okresnom meste Trostjanec (Украинская ССР, Винницкая обл., Тростянецкий р-н, с. Четвертиновка; ukr. Тростянець, Четвертинівка). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Trostjanci (Тростянецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Dmitrija Grigorjeviča Olejnika. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 23. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne 24. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, v odôvodnení vyznamenania je zaznamenané, že padol 5. apríla pri útoku na mesto Malacky. Pochovali ho v Malackách.
Ivan Nikolajevič Prima (Иван Николаевич Прима, niekde Prijma, Прийма) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine v obci zapísanej ako Aleksandrinka a Aleksandrovka v blízkosti obce Elanka - pravdepodobne Elenovka, dnešným názvom Olenovka, pri býv. okresnej obci Oľginka pri Donecku (Украинская ССР, Сталинская обл., Ольгинский р-н, ст. Еланка - Еленовка - Оленовка, с. Александринка - Александровка; ukr. Ольгинка, Оленівка). V Červenej armáde bol od júna 1940, povolal ho komisariát Oľginky (Ольгинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nikolaja Aleksandroviča Primu z rodiska vojaka. Pri Sevastopole padol 9. novembra 1941 do zajatia, v ktorom strávil čas do 29. augusta 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 24. januára 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy, 28. januára 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 27. apríla 1945 Radom slávy 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách.
Aleksej Vasiľjevič Pyľnev (Алексей Васильевич Пыльнев) sa narodil v roku 1921 v Rusku v obci Troickoje pri meste Novochopjorsk (Воронежская обл., Новохоперский р-н, Старожиловский с/с, с. Троицкое). V Červenej armáde bol od 26. apríla 1944, povolal ho komisariát Novochopjorska (Новохоперский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Spiridonovnu Pyľnevovú z Troického. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 23. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne 24. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, v odôvodnení vyznamenania zapísali, že 5. apríla padol v boji. Pochovali ho v Malackách.
Fjodor Grigorjevič Kijanov (Федор Григорьевич Киянов) sa narodil v roku 1921 v Rusku v obci Pravokumskij, dnešným názvom Pravokumskoje, pri obci Voroncovo-Aleksandrovskoje, dnešnej súčasti mesta Zelenokumsk (Орджоникидзевский / Ставропольский край, Воронцово-Александровский р-н - c. Воронцово-Александровское / г. Зеленокумск, пос. Правокумский). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát vo Voroncove-Aleksandrovskom (Воронцово-Александровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Mariju Grigorjevnu Jeremenko z Pravokumského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V rote 120 mm mínometov tejto jednotky mu 5. augusta 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 5. apríla z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách.

687. strelecký pluk 141. streleckej divízie

687. strelecký pluk 141. streleckej divízie pochoval v Malackách na bližšie neurčenom mieste 4 vojakov, ktorí padli v boji. Veliteľom 687. streleckého pluku bol major Michail Pavlovič Lovcov (*1915, Михаил Павлович Ловцов) a veliteľom 141. streleckej divízie generál-major Vasilij Nikolajevič Moložajev (*1901, Василий Николаевич Моложаев).

Nikolaj Aleksandrovič Nikulin (Николай Александрович Никулин) sa narodil v roku 1919 v Rusku v obci Linec pri meste Fatež pri Kursku (Курская обл., Фатежский р-н, с. Линец). Do Červenej armády ho 25. marca 1943 povolal komisariát vo Fateži (Фатежский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelizavetu Fjodorovnu Nikulinovú z Linca. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako prieskumník v rote 76 mm kanónov v 687. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 12. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu, 21. septembra 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 23. apríla 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách v centre.
Vasilij Georgievič Derjugin (Василий Георгиевич Дерюгин) sa narodil v roku 1918 na Ukrajine v obci Krapivnoje pri býv. okresnej obci Dmitrievka, dnešným názvom Dmitrovka (Украинская ССР, Черниговская обл., Дмитриевский р-н - Дмитриевка - Дмитровка, с. Крапивное; ukr. Дмитрівка, Кропивне). V Červenej armáde bol od septembra 1943, povolal ho komisariát Dmitrievky (Дмитриевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Gainofoše Ivanovnu Derjuginovú z Krapivného. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v rote 76 mm kanónov v 687. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu udelili viacero vyznamenaní; 30. apríla 1944 medailu Za odvahu, 12. augusta 1944 medailu Za bojové zásluhy, 21. septembra 1944 Rad slávy 3. stupňa, 16. mája 1945 Rad Červenej hviezdy (podpísaný veliteľom pluku majorom Lovcovom už v decembri 1944), 13. mája 1945 Rad Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. V poslednom vyznamenaní je uvedené, že padol v boji pri meste Malacky. Pochovali ho v Malackách.
Vasilij Aleksejevič Poltareskul (Василий Алексеевич Полтарескул, niekde Poltarackij, Полтарацкий) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Cebrikovo v obci zapísanej ako Jarmoševka, asi sa jedná o obec Armaševka (Одесская обл., Цебриковский р-н, с. Ярмошевка - Армашевка; ukr. Цебрикове, Армашівка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát podnesterského mesta Tiraspoľ (Тираспольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Sergejevnu Poltareskul, zapísanú ako Poltaracká, z Moldavska. Bližšie uvedená lokalita jej adresy sa nedala identifikovať (Молдавская АССР, г. Туресный, с. Колбалка). Podľa dokumentu z roku 1975 žila manželka v Tiraspole, ul. 20-teho Partsjezda 9 (г. Тирасполь, ул. 20 Партсъезда 9). V tomto čase požiadala o opravu priezviska manžela, ktorého vojenské úrady dovtedy evidovali v tvare Poltarackij. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v rote 76 mm kanónov v 687. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 13. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako Vasilij Aleksejevič Poltarackij, správne má byť Vasilij Aleksejevič Poltareskul.
Mitrofan Ivanovič Oľchov (Митрофан Иванович Ольхов) sa narodil v roku 1912 v Rusku v okrese mesta Roveňki v 2. seľsovete (?) (Воронежская обл., Ровеньский р-н, 2-й сельсовет). V Červenej armáde bol od 28. januára 1942, povolal ho komisariát mesta Roveňki (Ровеньский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Petroviča Oľchova z rodiska vojaka. V januári a v októbri 1943 utrpel zranenia. V zostave 495. samostatného guľometného práporu 141. streleckej divízie ho 6. januára 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 687. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 8. novembra 1943 ako veliteľa streleckej čaty vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách.

29. gardový jazdecký pluk 8. gardovej jazdeckej divízie

29. gardový jazdecký pluk 8. gardovej jazdeckej divízie pochoval v Malackách 1 dôstojníka pri kláštornom kostole a 7 vojakov v nižších hodnostiach na pohrebisku. ktoré sa podľa poľnej mapky nachádzalo na juhovýchodnom okraji mesta medzi cestou na Pernek a bývalou železničnou traťou do Rohožníka.

Mamatisak Umarovič Chamrakulov (Маматисак Умарович Хамракулов, niekde Mamažesak, Chamrokulov, Мамажесак, Хамрокулов) sa narodil v roku 1922 v Kirgizsku (Киргизская ССР). Do Červenej armády bol povolaný v Uzbekistane buď komisariátom mesta Aim pri Andižane alebo 7. decembra 1941 komisriátom mesta Vorošilovsk, dnešným názvom Karasu (Аимский РВК - Аим altern. Ворошиловский РВК - Ворошиловск - Карасу; uzb. Қорасув). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Churulinu Chamrokulovovú z býv. okresu mesta Aim, z kolchozu Stalinobad v Kukalamskom seľsovete (Андижанская обл., Аимский р-н, Кукаламский с/с, к-з Сталинобад; uzb. Ойим, Кўкалам). Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty protitankových zbraní v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 12. marca 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa a 29. apríla 1944 a 1. novembra 1944 Radmi Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je meno vojaka v tvare Mamažesak Umarovič Chamrokulov (Мамажесак Умарович Хамрокулов), ako ho zaznamenal divízny výkaz strát. Myslíme, že správnejší bude tvar mena, ktorý častejšie a jednotne zaznamenali vo vyznamenaniach ako Mamatisak Umarovič Chamrakulov (Маматисак Умарович Хамракулов).
Pavel Grigorjevič Procišin (Павел Григорьевич Процишин) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine v obci Gordievka pri býv. okresnom meste Trostjanec (Украинская ССР, Винницкая обл., Тростянецкий р-н, с. Гордиевка; ukr. Тростянець, Гордіївка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Trostjanci (Тростянецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Filimonovnu Procišinovú z Gordievky. V zostave 970. streleckého pluku 255. streleckej divízie bol od 24. augusta 1941 pohrešovaný. V neskoršej dobe sa predpokladalo, že v zostave 1127. streleckého pluku 337. streleckej divízie 3. júna 1944 padol a bol pochovaný v Rumunsku. Podľa iného dokumentu utrpel v tej dobe len zranenie a do konca augusta strávil čas v evakuačnej nemocnici EG 5894. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na pohrebisku pluku na juhovýchodnom okraji Malaciek.
Pjotr Pavlovič Filipp (Петр Павлович Филипп) sa narodil v roku 1910 v Moldavsku v obci Panašenty pri meste Strašeny (Молдавская ССР, Кишиневский уезд, Страшенский р-н, с. Панашешты; rum-mold. Strășeni, Pănășești). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Strašeny (Страшенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Petrovnu Filipp z obce Panašenty. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na pohrebisku pluku na juhovýchodnom okraji Malaciek.
Andrej Karpejevič Bondarjuk (Андрей Карпеевич Бондарюк) sa narodil v roku 1901 v Černovickej oblasti v obci Raškov pri meste Chotin. Oblasť sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Черновицкая обл., Хотинский р-н, с. Рашков; ukr. Хотин, Рашків). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Chotine (Хотинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Michajlovnu Bondarjuk z Raškova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na pohrebisku pluku na juhovýchodnom okraji Malaciek.
Andrej Iosifovič Pinajev (Андрей Иосифович Пинаев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Verešagino pri Perme (Молотовская обл., Верещагинский р-н, г. Верещагино). Do Červenej armády ho povolal komisariát ukrajinského mesta Korosteň (Коростенский РВК; ukr. Коростень). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku z Verešagina, ul. 3. Internacionály č. 4 (г. Верещагино, ул. 3-го Интернационала № д. 4). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na pohrebisku pluku na juhovýchodnom okraji Malaciek.
Podľa Knihy pamäte Permskej oblasti (1995) sa vojak narodil v dedine Verešaginského okresu zapísanej ako Poljudovo (Верещагинский р-н, д. Полюдово), do Červenej armády bol povolaný v roku 1943.
Pjotr Dmitrievič Karmanov (Петр Дмитриевич Карманов) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v býv. okresnej obci Byšev pri Kyjeve (Украинская ССР, Киевская обл., Бышевский р-н, с. Бышев; ukr. Бишів). Do Červenej armády ho povolal komisariát Byševa (Бышевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Dmitrija Timofejeviča Karmanova z Byševa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na pohrebisku pluku na juhovýchodnom okraji Malaciek.
Nestor Petrovič Nosko (Нестор Петрович Носко) sa narodil v roku 1909 v Bielorusku v dedine Berežno pri býv. okresnej obci Mir (Белорусская ССР, Барановичская обл., Мирский р-н; Прилукский с/с, д. Бережно; biel. Мір, Беражна). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Mire (Мирский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Sevastjanovnu Nosko z Berežna. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na pohrebisku pluku na juhovýchodnom okraji Malaciek.
Michail Ivanovič Podčufarov (Михаил Иванович Подчуфаров) sa narodil v roku 1912 v Rusku v meste Podoľsk (Московская обл., г. Подольск). V Červenej armáde bol od roka 1941 alebo skôr, povolal ho komisariát Moskvy (Советский РВК - г. Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Michajlovnu Podčufarovovú z Moskvy, ul. Gruzínsky Val č. d. 28/45 (г. Москва, Грузинский Вал № д. 28/45). Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v rote 76 mm kanónov v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 25. júna 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, 13. septembra 1943 mu udelili medailu Za odvahu a 25. februára 1944 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Okrem toho je aj držiteľom medaily Za obranu Moskvy. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na pohrebisku pluku na juhovýchodnom okraji Malaciek.

140. gardový delostrelecko-mínometný pluk 8. gardovej jazdeckej divízie

Na mestskom cintoríne v Malackách bola v spoločnom hrobe pochovaná dvojica vojakov 140. gardového delostrelecko-mínometného pluku 8. gardovej jazdeckej divízie.

Ivan Vasiľjevič Borkunov (Иван Васильевич Боркунов) sa narodil v roku 1918 v Rusku v osade Vasiľjevskij v Rostovskej oblasti (Ростовская обл., х. Васильевский). Do Červenej armády ho 1. októbra 1939 povolal komisariát Kamenského okresu v Rostovskej oblasti, ktorý sídlil v meste Kamensk-Šachtinskij, ale v spomenutom období medzi rokmi 1935-40 mal byť okres prechodne zrušený (Каменский РВК - г. Каменск-Шахтинский). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Vasiľjeviča Borkunova z mesta Kamensk-Šachtinskij, časti Socgorodok (г. Каменск, Соцгородок). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v rote 76 mm kanónov v 140. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 28. februára 1944 udelili medailu Za odvahu a 15. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách na mestskom cintoríne v spoločnom dvojhrobe.
Jefim Abramovič Dranickij (Ефим Абрамович Драницкий) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v Kyjevskej oblasti (Украинская ССР, Киевская обл.). Do Červenej armády ho 22. marca 1943 povolal komisariát Ordžonikidzevského okresu v Taškentskej oblasti Uzbekistanu (Орджоникидзевский РВК - Ташкентская обл.). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Filippovnu Germaj z ukrajinského mesta Charkov, ul. Ivanovskaja 41 (Мария Филипповна Гермай, г. Харьков, ул. Ивановская 41). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v rote 76 mm kanónov v 140. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 30. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách na mestskom cintoríne v spoločnom dvojhrobe.

16. gardový samostatný divizion protivzdušnej obrany 8. gardovej jazdeckej divízie

Traja vojaci 16. gardového samostatného divizionu protivzdušnej obrany 8. gardovej jazdeckej divízie boli podľa poľných mapiek hrobov pochovaní v Malackách pri kláštornom kostole.

Stepan Semjonovič Sokolovskij (Степан Семенович Соколовский) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine v obci Dzjalov, dnešným názvom Kamenogorka, pri býv. okresnej obci Stanislavčik (Украинская ССР, Винницкая обл., Станиславчикский р-н, с. Дзялов - Каменногорка; ukr. Станіславчик, Кам'яногірка ). Do Červenej armády ho v roku 1940 povolal komisariát mesta Žmerinka (Жмеринский РВК; ukr. Жмеринка). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Semjona Vasiľjeviča Sokolovského zo Dzjalova. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ obsluhy guľometu DŠK v 16. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 22. februára 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 24. novembra 1944 Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách pri kláštornom kostole.
Semjon Spiridonovič Černobaj (Семен Спиридонович Чернобай) sa narodil v roku 1912 v Rusku v pri meste Vengerovo v dedine zapísanej ako Maryšinsk (Новосибирская обл., Венгеровский р-н, д. Марышинск). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát vo Vengerove alebo v uzbeckom meste Taškent (Венгеровский РВК altern. Ташкентский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anna Nikolajevnu Černovovú z Taškentu, mestečka Seľmaš (г. Ташкент, городок Сельмаш). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty guľometov DŠK v 16. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 2. decembra 1944 a 23. mája 1945 vyznamenali Radmi Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. V poslednom vyznamenaní je zaznamenané, že padol v boji o Veľké Leváre. Pochovali ho v Malackách pri kláštornom kostole.
Vladimir Iľjič Konygin (Владимир Ильич Коныгин) sa narodil v roku 1924 v Rusku v osade Zemjatčino pri okresnej obci Bondari pri Tambove (Тамбовская обл., Бондарский р-н, с. Земятчино). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát mesta Ačinsk (Ачинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Iľju Ivanoviča Konygina z obce Boľšaja Salyr pri Ačinsku (д. Большая Салырь, ул. Ворошилова 22). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty guľometov DŠK v 16. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 18. januára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 23. mája 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla z dôvodu smrti v boji. V poslednom vyznamenaní je zaznamenané, že 5. apríla padol v boji o obec Veľké Leváre. Pochovali ho v Malackách pri kláštornom kostole.

46. gardový jazdecký pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

46. gardový jazdecký pluk 13. gardovej jazdeckej divízie pochoval pri Malackách pri už nejestvujúcej železničnej trati vedúcej do Rohožníka 8 alebo 9 vojakov. Miesto pohrebiska je zdokumentované poľnými mapkami. Miesto hrobu vojaka Čistjakova je neisté, mohol byť pochovaný aj v obci Závod.

Filipp Ivanovič Šalimov (Филипп Иванович Шалимов) sa narodil v roku 1908 v Rusku v obci Ivanovka pri meste Saľsk (Ростовская обл., Сальский р-н, с. Ивановка). V Červenej armáde bol od 28. augusta 1941, povolal ho komisariát v Saľsku (Сальский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Antonidu Makarovnu Šalimovovú z Ivanovky. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne 18. mája 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. V odôvodnení vyznamenania je zaznamenané, že padol v boji v Šaštíne 4. apríla. Pochovali ho 4 km východne od Malaciek pri železničnej trati.
Georgij Aleksandrovič Nazarov (Георгий Александрович Назаров) sa narodil v roku 1919 v Rusku v Odojevskom okrese pri obci Losinskoje v dedine zapísanej ako Pavlovka (Тульская обл., Одоевский р-н - пгт. Одоев, Лосинский с/с - с. Лосинское, д. Павловка). V Červenej armády bol od 27. septembra 1939, povolal ho jeden z komisariátov Moskvy (Первомайский РВК - г. Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Ivana Aleksandroviča Nazarova z Pavlovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 13. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 4 km východne od Malaciek pri železničnej trati.
Aleksej Jefimovič Molčanov (Алексей Ефимович Молчанов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v Krasnoselskom okrese s centrom v meste Krasnoje nad Volgou (Ярославская обл., Красносельский р-н - пос. Красное-на-Волге). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Krasnom nad Volgou (Красносельский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Pelageju Fjodorovnu Molčanovovú z Krasnoseľského okresu zo seľsovetu zapísaného ako Karejevský, podľa nepriamych dokumentov z dediny Vysočki dnešného Čapajevského seľsovetu tohože okresu (Красносельский р-н, Кареевский с/с altern. Чапаевский с/с, д. Высочки). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 4 km východne od Malaciek pri železničnej trati.
Ivan Fjodorovič Volosnikov (Иван Федорович Волосников) sa narodil v roku 1914 v Rusku v okrese mesta Remontnenskoje v seľsovete obce Krestovoje, dnešným názvom Pervomajskoje, v usadlosti zaznamenanej ako Gašun-Sala (Ростовская обл., Ремонтненский р-н, Крестовский с/с - Крестовое - Первомайское, х./с. Гашун-Сала). V Červenej armáde bol od 3. júla 1941, povolal ho komisariát kalmyckého mesta Elista (Элистинский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Ivanovnu Volosnikovovú z Krestovského seľsovetu.
Tento vojak bol v roku 1947 zaznamenaný v zozname strát Stepného okresu Astrachanskej oblasti, ktorého centrom bolo mesto Stepnoj (v rokoch 1944-57 dočasný názov Elisty, Степной - Элиста). V písomnosti je uvedený dátum povolávacieho rozkazu vojaka 1. január 1943 v Eliste a meno jeho manželky ako Jevdokija Petrovna Kurilovová zo Stepného, ul. Papanina 3 (г. Степной, ул. Папанина 3).
Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako obsluha ľahkého guľometu v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 13. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 4 km východne od Malaciek pri železničnej trati.
Semjon Semjonovič Čuprin (Семен Семенович Чуприн) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine pri meste Snežnoje v Doneckej oblasti (Украинская ССР, Сталинская обл., Снежнянский р-н; ukr. Сніжне). V Červenej armáde bol od 18. septembra 1943, povolal ho komisariát v Snežnom (Снежнянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Matrenu Davidovnu Čuprinovú zo seľsovetu obce Manujlovka pri Snežnom alebo v usadlosti Dolžak či Dolžanka pri Snežnom (Снежнянский р-н; Мануйловский с/с altern. х. Должак - Должанка). V zostave sanitárnej čaty 162. gardového streleckého pluku 54. gardovej streleckej divízie mu 28. novembra 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy a 10. februára 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. V marci 1944 a v decembri 1944 utrpel zranenia. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 13. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 4 km východne od Malaciek pri železničnej trati.
Georgij Polikarpovič Nazarov (Георгий Поликарпович Назаров) sa narodil v roku 1895 (1914 ?) v Rusku vo Volovskom okrese medzi Kurskom a Lipeckom (Курская обл., Воловский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát obce Volovo (Воловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Polikarpovnu Milokovovú/Molokovovú z dediny Zacharovka pri Volove (Воловский р-н, д. Захаровка). V zostave 13. gardovej jazdeckej divízie bol od 17. decembra 1944 istý čas pohrešovaný. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 46. gardovom jazdeckom pluku tejže divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 4 km východne od Malaciek pri železničnej trati.
Nikolaj Aleksejevič Čistjakov (Николай Алексеевич Чистяков) sa narodil v roku 1926 v Rusku v okrese mesta Kinešma (Ивановская обл., Кинешемский р-н - г. Кинешма). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Kinešme (Кинешемский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Karpovnu Čistjakovovú z osady Martynicha pri meste Zavolžsk (Кинешемский/Заволжский р-н, Чегановский с/с, д. Мартыниха). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie.
Záver služby vojaka sa spomína až v troch divíznych výkazoch strát. V jednom ho evidujú ako nezvestného od 31. apríla 1945.
Podľa iného výkazu strát padol v boji a bol pochovaný na spoločnom pohrebisku 46. gardového jazdeckého pluku 4 km východne od Malaciek. Miesto je zdokumentované poľnou mapkou s menným zoznamom pochovaných.
Podľa iného výkazu strát vojak padol v boji 5. apríla 1945 a bol pochovaný na západnom okraji obce Závod pri samostatne stojacom dome na ľavej strane poľnej cesty vedúcej od železničnej trate. Miesto hrobu bolo zdokumentované individuálnou poľnou mapkou.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný zo Závodu.
Pavel Matvejevič Dudko (Павел Матвеевич Дудко) sa narodil v roku 1925 v Bielorusku pri meste Nesviž (Белорусская ССР, Барановичская обл., Несвижский р-н; biel. Нясвіж). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Stolbce (Столбцовский РВК; biel. Стоўбцы). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Matveja Antonoviča Dudka zo seľsovetu zapísaného ako Vnovskij v Nesvižskom okrese (Несвижский р-н, Вновский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 4 km východne od Malaciek pri železničnej trati.
Boris Petrovič Lemnickij (Борис Петрович Лемницкий) sa narodil v roku 1922 v Bielorusku v dedine Kostrovo pri býv. okresnej obci Osveja (Белорусская ССР, Витебская обл., Освейский р-н - Освея, д. Кострово; biel. Асвея, Кастрова). Od 6. marca 1943 bol v partizánskom oddiele Simackého (партизанский отряд им. Симацкого). Do Červenej armády ho 2. januára 1944 povolal komisariát v Osveje (Освейский РВК). Rodina žila v Kostrove; otec Pjotr Jakovlevič Lemnickij 54 r., matka Nadežda Semjonovna Lemnická 48, brat Leonid 18, sestry Galina 15, Nina 4 a Tamara 2. V zostave 272. gardového streleckého pluku 90. gardovej streleckej divízie ho 6. apríla 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 4 km východne od Malaciek pri železničnej trati.

14. gardový paradesantný pluk 6. gardovej paradesantnej divízie

Trojica vojakov 14. gardového paradesantného pluku 6. gardovej paradesantnej divízie bola podľa výkazu strát pochovaná v Malackách v ohrade kostola v spoločnom hrobe. Podľa poľnej mapky hrobu sa jednalo o kláštorný kostol.

Pavel Nikolajevič Podolejev (Павел Николаевич Подолеев) sa narodil v roku 1926 vo východnom Kazachstane v obci Majkan pri okresnej obci Andrejevka, dnešným názvom Kabanbaj (Казахская ССР, Талды-Курганская обл., Андреевский р-н - Андреевка - Қабанбай, с. Майкан). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Andrejevke (Андреевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Petrovnu Podolejevovú z Majkanu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách v ohrade kláštorného kostola v spoločnom hrobe, 3. od západu.
Stepan Pavlovič Sanockij (Степан Павлович Саноцкий, niekde Sanodckij, Санодцкий) sa narodil v roku 1904 v obci Kuličkov pri meste Velikie Mosty vo Ľvovskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Великомостовский р-н - Великие Мосты, с. Куличков; ukr. Великі Мости, Куличків). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Peremyšljany (Перемышлянский РВК; ukr. Перемишляни). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Sanockú z Kuličkova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách v ohrade kláštorného kostola v spoločnom hrobe, 1. od západu.
Matvej Timofejevič Sagaš (Матвей Тимофеевич Сагаш) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine pri býv. okresnom meste Monastyriska v obci zapísanej ako Berezovka ale aj ako M. Monastyrišče (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Монастырисский р-н, с. Березовка altern. М. Монастырище). Do Červenej armády ho povolal komisariát Monastyrisky (Монастырисский РВК; ukr. Монастириська). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Juľju Michajlovnu Sagaš z rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách v ohrade kláštorného kostola v spoločnom hrobe, 2. od západu.

34. protitanková delostrelecká brigáda

Dvaja vojaci 34. protitankovej delostreleckej brigády boli pochovaní na mestskom cintoríne.

Aleksej Fjodorovič Olech (Алексей Федорович Олех) sa narodil v roku 1900 v býv. Pinskej oblasti v obci Krai pri býv. okresnej obci Telechany, Oblasť sa stala súčasťou Bieloruska v roku 1939 (Белорусская ССР, Пинская обл., Телеханский р-н, Краи; Целяханы, Краі). Do Červenej armády ho v októbri 1944 povolal komisariát v Telechanoch (Телеханский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Michajlovnu Olech z obce Krai. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 34. protitankovej delostreleckej brigády. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách na mestskom cintoríne.
Ivan Michajlovič Kuzminskij (Иван Михайлович Кузьминский) sa narodil v roku 1908 v Rusku v dedine Svistuny pri meste Ržev (Калининская обл., Ржевский р-н, д. Свистуны). Do Červenej armády ho v júni 1941 povolal komisariát Rževa (Ржевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anisju Sergejevnu Kuzminskú z dediny Svistuny. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 34. protitankovej delostreleckej brigáde. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách na mestskom cintoríne.

Rôzne jednotky

Ivan Jakovlevič Fetisov (Иван Яковлевич Фетисов) sa narodil v roku 1916 v Rusku v meste Kirov pri Kaluge na ulici Krasnyj Bor 16 (Смоленская обл., г. Киров, ул. Красный Бор 16). Do Červenej armády ho v roku 1937 povolal komisariát mesta Usť-Labinskaja, dnešným názvom Usť-Labinsk (Усть-Лабинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Petrovnu Fetisovovú z obce Nekrasovskaja pri Usť-Labinsku (Краснодарский край, Усть-Лабинский р-н, ст. Некрасовская). Ako nadporučíka v stave 198. gardového delostreleckého pluku 93. gardovej streleckej divízie ho 14. októbra 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa a 29. decembra 1944 Radom Aleksandra Nevského. Naposledy slúžil v hodnosti kapitána ako veliteľ 101. gardového samostatného protitankového divizionu 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 24. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malackách v mestskom parku.
Na priloženej poľnej mapke sme nedokázali miesto hrobu identifikovať.
Jefim Jakovlevič Gruzdkov (Ефим Яковлевич Груздков) sa narodil v roku 1911 alebo 1912 v Rusku v osade Frolovskij pri meste Melenki (Ивановская обл., Меленковский р-н, пос. Фроловский). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v meste Rybinsk (Рыбинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku z Frolovského. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako chemik v 11. gardovom mínometnom pluku 6. gardového jazdeckého zboru. V tejto jednotke mu 10. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 6 km severovýchodne od Malaciek v lokalite Červený kríž. Hrob je zdokumentovaný poľnou mapkou.
Grigorij Vasiľjevič Grjazev (Григорий Васильевич Грязев) sa mal narodiť v roku 1920 v Rusku v obci zapísanej ako Samodurovka pri meste Ačinsk (Красноярский край, Ачинский р-н, Самодуровка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Ačinsku (Ачинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataliju Andrejevnu Grjazevovú zo Samodurovky. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako šofér 26. protilietadlovej delostreleckej divízie. Zomrel 21. apríla 1945, v divíznom výkaze strát je uvedené, že bol zabitý, pravdepodobne nie v boji ale možno pri nehode. Pochovali ho v Malackách v centre v parku 30 metrov od pamätníka.
Oznámenie o smrti v Ačinskom vojenskom komisariáte sa nedalo doručiť z dôvodu nesprávnej adresy a preposlali ho do Sajanského komisariátu mesta s podobným názvom Aginsk, odkiaľ ho preposlali do Moskvy ako nedoručiteľné.
Správne dáta vojaka sú známe zo zoznamu vojakov, ktorých príbuzní žili v Altajskom kraji v Chakaskej republike. Jeho otec Vasilij Vasilievič Grjazev žil v obci Belyj Jar (Хакасская АО, Алтайский р-н, с. Белый Яр). Vojak sa narodil v Idrinskom okrese v už zaniknutej obci Lutag, ktorá jestvovala na rieke Syda západne od obce Otrok (Красноярский край, Идринский р-н - с. Идринское, Отрокский с/с, с. Лутаг). Do Červenej armády ho v septembri 1940 povolal komisariát mesta Abakan v Chakaskej republike (Абаканский РВК).
Nikolaj Demjanovič Jefimov (Николай Демьянович Ефимов) sa narodil v roku 1895 v Rusku v meste Železnovodsk (Ставропольский край, г. Железноводск). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Naľčik (Нальчикский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Viktorovnu Jefimovovú z Naľčika. Od septembra 1943 slúžil v hodnosti vojaka ako míner v 207. samostatnom oddiele odmínovania 25. útvaru obrannej výstavby. V tejto jednotke mu 22. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 9. apríla 1945 na následky pľúcnej obštrukcie. Pochovali ho v Malackách v sade 20 m od domu františkánskeho predstaveného.
Nikolaj Aleksandrovič Parulev (Николай Александрович Парулев) sa narodil v roku 1903 v Rusku v dnes opustenej dedine Nižnij Počinok v býv. seľsovete Ivačevo pri meste Kaduj (Вологодская обл., Кадуйский р-н - пос. Кадуй, Ивачевский с/с - д. Ивачево, д. Нижний Починок). Do Červenej armády ho 24. októbra 1941 povolal komisariát v Kaduji (Кадуйский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju/Pavlu Semjonovnu Parulevovú z nemenovanej obce Ivačevského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 20. samostatnom prápore výstavby mostov. Zomrel 27. apríla 1945, vo výkaze strát je zaznamenané, že bol zabitý, pravdepodobne však pri nehode. Pochovali ho na južnom okraji Malaciek.
Stepan Kuzmič Azaročkin (Степан Кузьмич Азарочкин) sa narodil v roku 1918 v Rusku pri meste Novosiľ v obci zapísanej ako Alferovskij (Орловская обл., Новосильский р-н, пос. Алферовский). Do Červenej armády ho v roku 1940 povolal komisariát v Novosile (Новосильский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Matrenu Michajlovnu Azaročkinovú z Alferovského. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ roty v 493. mínometnom pluku. Zomrel 23. apríla 1945 na následky nemoci v Infekčnej poľnej mobilnej nemocnici IPPG 2241, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho v Malackách na hlavnom námestí na križovatke.