Sovietski vojaci pochovaní v Malackách I.

Podkladom pri spracovaní zoznamu sovietskych vojakov pochovaných v meste Malacky je materiál uverejnený na portáli pamyat-naroda.ru. Portál má samostatný zoznam Slavína, v ktorom sa popri hodnosti, roku narodenia uvádza aj pôvodné miesto hrobu vojakov. V zozname je ale z rôznych príčin do Malaciek chybne radený pomerne veľký počet vojakov, ktorých pochovali na iných miestach. Po revízii nesprávnych, nestotožnených a duplicitných zápisov na pamyat-naroda.ru je počet sovietskych vojakov pochovaných pôvodne v Malackách 146 alebo 147. Číslo sa blíži k údaju Jána Dubovského, podľa ktorého bolo v roku 1946 z Malaciek na Slavín prevezených 153 exhumovaných tiel sovietskych vojakov. V tej dobe len tridsať z nich bolo známych po mene. Vo svojej práci spomína lokality hrobov sovietskych vojakov pri štátnej meštianskej škole, v parku pri františkánskom kostole, v parku pri stredoškolskom internáte a na cintoríne (Ján Dubovský: Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 162, 163, 172).
Do pozornosti dávame prácu Andrej Wsól: Sovietski vojaci pochovaní v priestore Malacky, in: Malacky a okolie 11, Malacky 2018, str. 119-142.

Obsah

I. Sovietski vojaci pochovaní v Malackách
Zoznam sovietskych vojakov pochovaných v Malackách
Aleksandr Isaakovič Dubovskij
Chirurgická poľná mobilná nemocnica ChPPG 5217
PPG 44 - poľná mobilná nemocnica 6. gardového jazdeckého zboru
454. zdravotnícko-sanitárny prápor 375. streleckej divízie

II. Sovietski vojaci pochovaní v Malackách
Chirurgická poľná mobilná nemocnica ChPPG 2207
Poľná chirurgická nemocnica PChG 2209
598. samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 93. gardovej streleckej divízie
285. gardový strelecký pluk 93. gardovej streleckej divízie
146. zdravotnícko-sanitárny prápor 141. streleckej divízie
745. strelecký pluk 141. streleckej divízie
687. strelecký pluk 141. streleckej divízie
29. gardový jazdecký pluk 8. gardovej jazdeckej divízie
140. gardový delostrelecko-mínometný pluk 8. gardovej jazdeckej divízie
16. gardový samostatný divizion protivzdušnej obrany 8. gardovej jazdeckej divízie
46. gardový jazdecký pluk 13. gardovej jazdeckej divízie
14. gardový paradesantný pluk 6. gardovej paradesantnej divízie
34. protitanková delostrelecká brigáda
Rôzne jednotky

III. Sovietski vojaci, ktorých v Malackách nepochovali
222. gardový strelecký pluk 72. gardovej streleckej divízie
910. strelecký pluk 243. streleckej divízie
17. gardový paradesantný pluk 6. gardovej paradesantnej divízie
Chirurgická poľná mobilná nemocnica CHPPG 4611
93. gardová strelecká divízia
Rôzne jednotky

Zoznam sovietskych vojakov pochovaných v Malackách

Sergej Pavlovič Agafonov (Сергей Павлович Агафонов)
Amanča Ajmenov (Аманча Айменов, niekde Amanša, Аманша)
Vladimir Jegorovič Alsufjev (Владимир Егорович Алсуфьев)
Michail Inokenťjevič Andrejev (Михаил Инокентьевич Андреев)
Sergej Jefimovič Anisimov (Сергей Ефимович Анисимов)
Dmitrij Kirillovič Arnaut (Дмитрий Кириллович Арнаут)
Ivan Ivanovič Atjakšev (Иван Иванович Атякшев)
Stepan Kuzmič Azaročkin (Степан Кузьмич Азарочкин)
Vela Čovidovič Azisov (Вела Човидович Азисов, niekde Vele Čavyčevič, Веле Чавычевич, Vela Čovadaj, Вела Човадавай)
Gapar Bekov (Гапар Беков, niekde Gaper Begov, Гапер Бегов)
Aleksandr Aleksejevič Beljakov (Александр Алексеевич Беляков)
Pjotr Archipovič Belousov (Петр Архипович Белоусов)
Aleksej Akimovič Bezsonov (Алексей Акимович Безсонов), pochovaný v Grinave
Andrej Karpejevič Bondarjuk (Андрей Карпеевич Бондарюк)
Ivan Vasiľjevič Borkunov (Иван Васильевич Боркунов)
Fjodor Vasiľjevič Borovik (Федор Васильевич Боровик)
Nišal Bratalajev (Нишал Браталеев)
Timofej Karpovič Bučanov (Тимофей Карпович Буханов, niekde Budčanov, Будханов)
Semjon Spiridonovič Černobaj (Семен Спиридонович Чернобай)
Jakov Timofejevič Černyj (Яков Тимофеевич Черный)
Nikolaj Aleksejevič Čistjakov (Николай Алексеевич Чистяков), pochovaný v Malackách alebo v Závode
Semjon Semjonovič Čuprin (Семен Семенович Чуприн)
Andrej Semjonovič Davidjuk (Андрей Семенович Давидюк), pochovaný v Cíferi
Jegor Demjanovič Demenev (Егор Демьянович Деменев)
Vasilij Georgievič Derjugin (Василий Георгиевич Дерюгин)
Nikolaj Jakovlevič Dmitrišin (Николай Яковлевич Дмитришин), pozri Mitrišin
Jefim Abramovič Dranickij (Ефим Абрамович Драницкий)
Fjodor Jemeľjanovič Drozdač (Федор Емельянович Дроздач), pochovaný možno pri Sološnici
Aleksandr Isaakovič Dubovskij (Александр Исаакович Дубовский)
Pavel Matvejevič Dudko (Павел Матвеевич Дудко)
Georgij Jurjevič Durakov (Георгий Юрьевич Дураков)
Ivan Jakovlevič Fetisov (Иван Яковлевич Фетисов)
Nikolaj Fjodorovič Filimonov (Николай Федорович Филимонов, niekde Filimončuk, Филимончук), pochovaný v Lukovanoch pri Brne
Pjotr Pavlovič Filipp (Петр Павлович Филипп)
Fjodor Stepanovič Fomič (Федор Степанович Фомич), pochovaný v Jakubove
Fjodor Iľjič Gavrjušenko (Федор Ильич Гаврюшенко)
Aleksej Jegorovič Generalov (Алексей Егорович Генералов)
Aleksandr Vasiľjevič Glazov (Александр Васильевич Глазов)
Pjotr Georgievič Golovin (Петр Георгиевич Головин), pochovaný v Galante
Maksim Fjodorovič Gomena (Максим Федорович Гомена)
Ivan Michajlovič Grekalov (Иван Михайлович Грекалов)
Grigorij Vasiľjevič Grjazev (Григорий Васильевич Грязев)
Jefim Jakovlevič Gruzdkov (Ефим Яковлевич Груздков)
Nikolaj Semjonovič Gusar (Николай Семенович Гусарь)
Ivan Jegorovič Guzenko (Иван Егорович Гузенко)
Isa Chajbulajevič Chajbulajev (Иса Хайбулаевич Хайбулаев), pochovaný v Kuchyni
Mamatisak Umarovič Chamrakulov (Маматисак Умарович Хамракулов, niekde Mamažesak, Chamrokulov, Мамажесак, Хамрокулов)
Grigorij Dmitrievič Charčenko (Григорий Дмитриевич Харченко)
Andrej Danilovič Chmeljuk (Андрей Данилович Хмелюк)
Leonid Vasiľjevič Iljasevič (Леонид Васильевич Илясевич)
Mamot Isatov (Мамот Исатов)
Maksim Grigorjevič Ivajkin (Максим Григорьевич Ивайкин, niekde chybne ako Michal, Михаил)
Stepan Grigorjevič Jakobljuk (Степан Григорьевич Якоблюк)
Michail Andrejevič Jefimov (Михаил Андреевич Ефимов), pochovaný v Cíferi
Nikolaj Demjanovič Jefimov (Николай Демьянович Ефимов)
Stepan Siľverstovič Kapinas (Степан Сильверстович Капинас, niekde Siľvestrovič Kopinos, Сильвестрович Копинос)
Pjotr Dmitrievič Karmanov (Петр Дмитриевич Карманов)
Fjodor Grigorjevič Kijanov (Федор Григорьевич Киянов)
Nikolaj Ivanovič Kitajev (Николай Иванович Китаев)
Savelij Pavlovič Klimakov (Савелий Павлович Климаков, možno Klimanov, Климанов)
Michail Vasiľjevič Kočura (Михаил Васильевич Кочура), pochovaný v Cíferi
Abduacht Kolmadzajev (Абдуахт Колмадзаев)
Aleksandr Jefimovič Kolodčenko (Александр Ефимович Колодченко)
Semjon Semjonovič Komarov (Семен Семенович Комаров)
Vladimir Iľjič Konygin (Владимир Ильич Коныгин)
Stepan Siľvestrovič Kopinos (Степан Сильвестрович Копинос), pozri Kapinas
Sergej Stepanovič Korincev (Сергей Степанович Коринцев)
Aleksandr Jakovlevič Korobka (Александр Яковлевич Коробка)
Fjodor Semjonovič Koršev (Федор Семенович Коршев)
T. Ja. Kostenko (Т. Я. Костенко)
Vladimir Davidovič Kovalenko (Владимир Давидович Коваленко), pochovaný v Gajaroch
Andrej Stepanovič Kovalev (Андрей Степанович Ковалев), pochovaný v Grinave
Aleksandr Ivanovič Krajevskij (Александр Иванович Краевский)
Timofej Kuzmič Krasenko (Тимофей Кузьмич Красенко)
Savva Michajlovič Krivošejko (Савва Михайлович Кривошейко)
Kondratij Ivanovič Kušnir (Кондратий Иванович Кушнир), pochovaný v Gajaroch
Nikolaj Michajlovič Kuzmin (Николай Михайлович Кузьмин)
Ivan Michajlovič Kuzminskij (Иван Михайлович Кузьминский)
Pavel Aleksejevič Lapenko (Павел Алексеевич Лапенко)
Boris Petrovič Lemnickij (Борис Петрович Лемницкий)
Aleksandr Michajlovič Lesničenko (Александр Михайлович Лесниченко), pochovaný v Grinave
Ivan Fjodorovič Lipčanskij (Иван Федорович Липчанский)
Georgij Vasiľjevič Lisovskij (Георгий Васильевич Лисовский)
Pjotr Vladimirovič Lozan (Петр Владимирович Лозан), pochovaný v Cíferi
Vladimir Dmitrievič Lukovnikov (Владимир Дмитриевич Луковников)
Jakov Osipovič Maksimov (Яков Осипович Максимов)
Grigorij Ivanovič Malančuk (Григорий Иванович Маланчук)
Nikolaj Filippovič Marcenjuk (Николай Филиппович Марценюк), pochovaný v Cíferi
Nika Solomonovič Martašvili (Ника Соломонович Марташвили, niekde Nikolaj, Николай)
Nikolaj Vasiľjevič Masjuk (Николай Васильевич Масюк), pochovaný v Gajaroch
Sergej Jakovlevič Mažajev (Сергей Яковлевич Мажаев, niekde Možajev, Можаев), pochovaný pri Plaveckom Štvrtku alebo Lozorne
Ivan Pavlovič Medvedenko (Иван Павлович Медведенко)
Parrfentij Makarovič Meľnik (Парфентий Макарович Мельник, niekde Parfirij Парфирий)
Anna Semjonovna Metaličenko (Анна Семеновна Металиченко)
Michail Maksimovič Michejev (Михаил Максимович Михеев, niekde Michlev, Михлев)
Chamid Mirsalifov (Хамид Мирсалифов, niekde Mirsalichov, Мирсалихов)
Nikolaj Jakovlevič Mitrišin (Николай Яковлевич Митришин, niekde Dmitrišin, Дмитришин)
Aleksej Jefimovič Molčanov (Алексей Ефимович Молчанов)
Ivan Michajlovič Motozlevskij (Иван Михайлович Мотозлевский), pochovaný v Cíferi
Sergej Jakovlevič Možajev (Сергей Яковлевич Можаев), pozri Mažajev
Vasilij Antonovič Musatov (Василий Антонович Мусатов)
Ivan Antonovič Nasaľskij (Иван Антонович Насальский)
Georgij Aleksandrovič Nazarov (Георгий Александрович Назаров)
Georgij Polikarpovič Nazarov (Георгий Поликарпович Назаров)
Ivan Petrovič Nečepuruk (Иван Петрович Нечепурук), pochovaný v Šúrovciach
Konstantin Aleksejevič Nesterenko (Константин Алексеевич Нестеренко), pochovaný v Kittsee
Neznámy vojak (zomrel 12. apríla 1945 v PPG 44)
Neznámy vojak (zomrel 16. apríla 1945 v ChPPG 5217)
Neznámy vojak ( zomrel 17. apríla 1945 v ChPPG 5217)
Vasilij Spiridonovič Nikiforov (Василий Спиридонович Никифоров)
Nikolaj Aleksandrovič Nikulin (Николай Александрович Никулин)
Nestor Petrovič Nosko (Нестор Петрович Носко)
Aleksej Fjodorovič Olech (Алексей Федорович Олех)
Jemeľjan Dmitrievič Olejnik (Емельян Дмитриевич Олейник)
Sergej Ivanovič Olejnik (Сергей Иванович Олейник), pochovaný v Královej pri Modre
Mitrofan Ivanovič Oľchov (Митрофан Иванович Ольхов)
Boris Aleksejevič Osipov (Борис Алексеевич Осипов)
Dmitrij Tichonovič Ovčarov (Дмитрий Тихонович Овчаров)
Nikolaj Aleksejevič Ovsjannikov (Николай Алексеевич Овсянников)
Aleksandr Ivanovič Parenkov (Александр Иванович Паренков, niekde Pyrenkov, Пыренков)
Nikolaj Stepanovič Parfenťjev (Николай Степанович Парфентьев)
Nikolaj Aleksandrovič Parulev (Николай Александрович Парулев)
Vladimir Vasiľjevič Pavlov (Владимир Васильевич Павлов)
Nikolaj Grigorjevič Petrov (Николай Григорьевич Петров), utopil sa v Morave
Sergej Aleksandrovič Petrov (Сергей Александрович Петров)
Andrej Iosifovič Pinajev (Андрей Иосифович Пинаев)
Danil Stepanovič Pinov (Данил Степанович Пинов), pochovaný v Cíferi
Vasilij Aleksejevič Piňkov (Василий Алексеевич Пиньков, niekde Pyňkov, Пыньков)
Michail Ivanovič Podčufarov (Михаил Иванович Подчуфаров)
Pavel Nikolajevič Podolejev (Павел Николаевич Подолеев)
Ivan Sergejevič Poleščuk (Иван Сергеевич Полещук, niekde Poliščuk, Полищук)
Vasilij Aleksejevič Poltarackij (Василий Алексеевич Полтарацкий), pozri Poltareskul
Vasilij Aleksejevič Poltareskul (Василий Алексеевич Полтарескул, niekde Poltarackij, Полтарацкий)
Dmitrij Parfiľjevič Popa (Дмитрий Парфильевич Попа, niekde Porfirievič, Порфирьевич)
Ivan Nikolajevič Prima (Иван Николаевич Прима, niekde Prijma, Прийма)
Pavel Grigorjevič Procišin (Павел Григорьевич Процишин)
Aleksej Vasiľjevič Pyľnev (Алексей Васильевич Пыльнев)
Vasilij Aleksejevič Pyňkov (Василий Алексеевич Пыньков), pozri Piňkov
Aleksandr Ivanovič Pyrenkov (Александр Иванович Пыренков), pozri Parenkov
Nikolaj Michajlovič Račkov (Николай Михайлович Рачков), pochovaný v Cíferi
Pavel Vladimirovič Račkovskij (Павел Владимирович Рачковский)
Valler Sergejevič Rachlov (Валлер Сергеевич Рахлов), pozri Rochlov
Ivan Karpovič/Kornejevič Rjabčinskij (Иван Карпович-Корнеевич Рябчинский), pozri Rybčinskij
Valerij Sergejevič Rochlov (Валерий Сергеевич Рохлов, niekde Valler Sergejevič Rachlov, Валлер Сергеевич Рахлов)
Leontij Andrejevič Romanenko (Леонтий Андреевич Романенко)
Ivan Korolevič Rybčinskij (Иван Королевич Рыбчинский, niekde Kirillovič, Кириллович, Karpovič-Kornejevič Rjabčinskij, Карпович-Корнеевич Рябчинский)
Ivan Petrovič Saburov (Иван Петрович Сабуров)
Matvej Timofejevič Sagaš (Матвей Тимофеевич Сагаш)
Jefim Vasiľjevič Samojlenko (Ефим Васильевич Самойленко), pochovaný v Častej
Stepan Pavlovič Sanockij (Степан Павлович Саноцкий, niekde Sanodckij, Санодцкий)
Ivan Michajlovič Sekernickij (Иван Михайлович Секерницкий), pochovaný v Gajaroch
Viktor Pavlovič Selichin (Виктор Павлович Селихин)
Aleksej Petrovič Simonov (Алексей Петрович Симонов), pochovaný v Jakubove
Ivan Jemeľjanovič Skibera (Иван Емельянович Скибера), pochovaný v Cíferi
Aleksandr Ivanovič Smaľkov (Александр Иванович Смальков)
Aleksej Ivanovič Smirnov (Алексей Иванович Смирнов)
Stepan Semjonovič Sokolovskij (Степан Семенович Соколовский)
Leonid Vasiľjevič Solobojev (Леонид Васильевич Солобоев, niekde Solobajev, Солобаев)
Grigorij Anikievič Stacenko (Григорий Аникиевич Стаценко)
Ivan Timofejevič Stoljarov (Иван Тимофеевич Столяров)
Timofej Michajlovič Susoj (Тимофей Михайлович Сусой, niekde nesprávne Afanasjevič, Афанасьевич)
Filipp Ivanovič Šalimov (Филипп Иванович Шалимов)
Ivan Ivanovič Šijan (Иван Иванович Шиян)
Andrej Semjonovič Šmyga (Андрей Семенович Шмыга), pochovaný v Grinave
Uľjan Fjodorovič Štiľ (Ульян Федорович Штиль, niekde Štyľ, Штыль)
Diomed Tabukašvili (Диомед Табукашвили), pozri Tobukašivili
Grigorij Petrovič Tanček (Григорий Петрович Танчек), vojnu pravdepodobne prežil
Dmitrij Fedotovič Tančuk (Дмитрий Федотович Танчук, niekde Fjodorovič, Федорович)
Nikolaj Stepanovič Timanov (Николай Степанович Тиманов)
Deomid Tobukašivili (Деомид Тобукашивили, niekde Diomed Tabukašvili, Диомед Табукашвили)
Nikolaj Michajlovič Tolmačev (Николай Михайлович Толмачев)
Iosif Vladimirovič Traktbrojdt (Иосиф Владимирович Трактбройдт), pochovaný v Jakubove
Ivan Filippovič Tryj (Иван Филиппович Трый)
Michail Nikolajevič Tumanov (Михаил Николаевич Туманов)
Ivan Pavlovič Ungvickij (Иван Павлович Унгвицкий), pochovaný v Cíferi
Nikolaj Grigorjevič Vasilevskij (Николай Григорьевич Василевский)
Aleksandr Frankovič Veržbickij (Александр Франкович Вержбицкий, niekde Francevič Verbickij, Францевич Вербицкий)
Kuzma Michajlovič Volkov (Кузьма Михайлович Волков)
Ivan Fjodorovič Volosnikov (Иван Федорович Волосников)
Nikolaj Michajlovič Vorobjev (Николай Михайлович Воробьев), pochovaný možno pri Sološnici
Grigorij Pavlovič Voronin (Григорий Павлович Воронин)
Aleksandr Ivanovič Vovk (Александр Иванович Вовк), pochovaný v Cíferi
Vladimir Ivanovič Zdobnjakov (Владимир Иванович Здобняков)
Sergej Kuzmič Zimnikov (Сергей Кузьмич Зимников, niekde nesprávne Zitnikov, Зитников)
Sergej Kuzmič Zitnikov (Сергей Кузьмич Зитников), pozri Zimnikov
Nikolaj Vasiľjevič Zubanov (Николай Васильевич Зубанов)
Ivan Andrejevič Zubinok (Иван Андреевич Зубинок), pochovaný v Cíferi
Aleksandr Dmitrievič Žuk (Александр Дмитриевич Жук)
Vladimir Prochorovič Žukov (Владимир Прохорович Жуков, niekde Prokofjevič, Прокофьевич)
Adam Sidorovič Žuraveľ (Адам Сидорович Журавель)

Aleksandr Isaakovič Dubovskij

V Malackách má svoj hrob major Červenej armády Aleksandr Isaakovič Dubovskij. Pôvodne bol pochovaný v centre Malaciek, ale neskôr jeho hrob preložili na starý mestský cintorín. Jednou z príčin, prečo jeho ostatky neboli v roku 1946 exhumované a preložené na Slavín, mohol byť nápis na pomníku. Z exhumácií sovietskych vojakov boli dočasne vyňatí nositelia titulu Hrdina Sovietskeho zväzu, ktorých ostatky mali byť v neskoršom období prenesené do Prahy. Majorovi Dubovskému tento titul nebol udelený, ale ak mal na pôvodnom hrobe oslavný nápis hrdina ZSSR tak ako dnes, bolo ľahké zameniť si ho s titulom Hrdina Sovietskeho zväzu.

• Aleksandr Isaakovič Dubovskij (Александр Исаакович Дубовский) sa narodil 4. júna 1912 (1913 ?) na Ukrajine v meste Ščors, dnešným názvom Snovsk (Украинская ССР, Черниговская обл., Щорский р-н, г. Щорс; ukr. Сновськ). Základnú vojenskú službu vykonal v rokoch 1937-38, absolvoval na nej kurz pyrotechnikov. V čase vojny bol v Červenej armáde od 28. júna 1941, povolal ho jeden z komisariátov ruského mesta Jaroslavľ (Резинокомбинатский РВК - г. Ярославль). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Vladimirovnu Dubovskú z Jaroslavla, ul. Flotskaja 1/18. Vo februári 1943 získal hodnosť inžinier-kapitán a v decembri 1943 hodnosť inžinier-major. Bol držiteľom medaily Za obranu Stalingradu, 15. marca 1943 a 10. októbra 1943 ho vyznamenali Radmi Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti majora ako tylový zástupca náčelníka operatívneho oddielu štábu 7. gardovej armády. Padol v boji 18. apríla 1945. Pochovali ho v Malackách. Posmrtne 24. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa, vo vyznamenaní bolo zaznamenané, že zahynul 17. apríla. V kartotečnom evidenčnom lístku vojaka je zaznamenaný dátum smrti 19. apríl 1945.

Chirurgická poľná mobilná nemocnica ChPPG 5217

Vojaci, ktorí zomreli v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 5217, boli pochovaní v Malackách na námestí pred kláštorom. Z dostupných materiálov na pamyat-naroda.ru vieme o 27 vojakoch nemocnice, ktorých tu pochovali (z toho 1 žena a 2 neznámi). Podľa priložených poľných mapiek pohrebiska bol počet očíslovaných hrobov 28. Podľa nemocničného úmrtného výkazu sa lokalita hrobov nachádzala 70 m od katolíckeho seminára.

• Vela Čovidovič Azisov (Вела Човидович Азисов, niekde Vele Čavyčevič, Веле Чавычевич, Vela Čovadaj, Вела Човадавай) sa narodil v roku 1898 v Arménsku (Армянская ССР), ale vo vyznamenaniach ho spomínajú ako Azerbajdžanca. V Červenej armáde bol od 15. júla 1941, povolal ho komisariát arménskeho mesta Basargečar, dnešným názvom Vardenis (Басаргечарский РВК - Басаргечар - Варденис). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Muakze Kurat z obce pri Basargečare zapísanej ako Kejso (Басаргечарский р-н, с. Кейсо). Zranenia utrpel v septembri 1943, v marci a decembri 1944. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako zástupca veliteľa čaty v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 11. augusta 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy, 29. januára 1945 ho vyznamenali Radom Červenej zástavy a 11. februára 1945 Radom Červenej hviezdy Zomrel 14. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení, na liečenie ho prijali 14. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od budovy františkánskeho gymnázia v hrobe č. 4.
  V starších materiáloch Slavína na pamyat-naroda.ru (aj Jaroslav Klič: Slavín - pamätník vďaky, Bratislava 1973, str. 44) sa vojak chybne spomína ako vojačka Vela Čuvadovna Azisovová (Вела Чувадовна Азисова) narodená v roku 1898, pôvodne pochovaná v Malackách.
• Michail Inokenťjevič Andrejev (Михаил Инокентьевич Андреев) sa narodil v roku 1920 v Rusku v obci Teľma pri meste Usoľje-Sibirskoje (Иркутская обл., Усольский р-н - Усолье-Сибирское , пос. Тельма). V Červenej armáde bol od 11. júla 1940, povolal ho komisariát obce Balagansk v Irkutskej oblasti (Балаганский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Stepanidu Kapitonovnu Andrejevovú z obce Teľma, ul. Lenina 60 (пос. Тельма, ул. Ленина 60). Spočiatku slúžil v námornej jednotke, naposledy v hodnosti slobodníka v 8. gardovej mínometnej brigáde. Zomrel 14. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení, na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od budovy františkánskeho gymnázia v hrobe č. 5.
• Andrej Danilovič Chmeljuk (Андрей Данилович Хмелюк) zo 78. gardového streleckého pluku 25. gardovej streleckej divízie zomrel 15. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 12. apríla, na liečenie ho prijali 14. apríla. Jeho meno z nemocničného kartotečného lístka bolo možné stotožniť s Malackami vďaka poľnej mapke pohrebiska ChPPG 5217 v Malackách, na ktorej je vojak A. D. Chmeljuk pod poradovým číslom 4 v zozname pochovaných v hrobe č. 6.
  V materiáloch pamyat-naroda.ru je len jeden výkaz, v ktorom sa spomína vojak rovnakého mena, ale aj tak to nemusí byť práve ten z Malaciek. Narodil sa v roku 1904 na Ukrajine pri meste Kremenec pri Ternopoli (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Кременецкий р-н; ukr. Кременець). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Kremenci (Кременецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Petrovnu Chmeljuk z obce pri Kremenci zapísanej ako Križec (Кременецкий р-н; с. Крижец). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 13. gardovej jazdeckej divízie. Spomína sa v divíznom výkaze strát v početnom zozname vojakov, ktorí zostali od 12. decembra 1944 nezvestní na území Maďarska.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojak nie je evidovaný.
• Nikolaj Aleksejevič Ovsjannikov (Николай Алексеевич Овсянников) sa narodil v roku 1925 v Rusku v dedine Šaldež pri meste Semjonov (Горьковская обл., Семеновский р-н, Шалдеж). Do Červenej armády ho 10. augusta 1943 povolal komisariát v Semjonove (Семеновский РВК) a nastúpil do pechotného učilišťa. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Vasiľjevnu Ovsjannikovovú zo Semjonova, ul. Junyj Komunar č. 7. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty, podľa nepriameho dkumentu v 1057. streleckom pluku 297. streleckej divízie. Zomrel 16. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 7.
• Neznámy vojak zomrel 16. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení, na liečenie ho ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 8.
• Aleksandr Ivanovič Smaľkov (Александр Иванович Смальков) sa narodil v roku 1918 v Rusku v Irkutskej oblasti (Иркутская обл.). Do Červenej armády ho v roku 1938 povolal komisariát mesta Zima alebo mesta Tulun, obe v Irkutskej oblasti (Зиминский РВК altern. Тулунский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Dorofejeviča Smaľkova z osady alebo ulice mesta Zima zapísanej ako 2-á Traktovaja č. 25 (Иркутская обл, ст. Зима, 2-ая Трактовая № 25). Dlhodobo slúžil v 8. jazdeckej divízii ako organizátor Komsomolu, pravdepodobne preto prechádzal rôznymi jednotkami divízie, ako je to zrejmé z vyznamenaní, ktoré obdržal. V zostave 8. samostatného divizionu protivzdušnej obrany mu 2. apríla 1944 udelili medailu Za odvahu, v zostave 455. samostatného divizionu protivzdušnej obrany ho 1. januára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 163. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie divízie. V tejto jednotke ho 4. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zomrel 15. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení zo 6. apríla (podľa vyznamenania 5. apríla), na liečenie ho prijali 14. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 10.
• Savelij Pavlovič Klimakov (Савелий Павлович Климаков, možno Klimanov, Климанов) z 1310. streleckého pluku 19. streleckej divízie zomrel 18. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 15. apríla, na liečenie ho prijali 16. apríla. Jeho meno z nemocničného kartotečného lístka bolo možné stotožniť s Malackami vďaka poľnej mapke pohrebiska ChPPG 5217 v Malackách, na ktorej je vojak S. P. Klimakov pod poradovým číslom 8 v zozname pochovaných v hrobe č. 11.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojak nie je evidovaný.
• Neznámy vojak zomrel 17. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení, na liečenie ho prijali 15. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 12.
• Jakov Timofejevič Černyj (Яков Тимофеевич Черный) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v obci Kamyševatoje / Kamyševatka, dnešnej súčasti býv. okresnej obce Kompanejevka v Kirovogradskej oblasti (Украинская ССР, Кировоградская обл., Компанеевский р-н, с. Камышеватое-Камышеватка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Kompanejevky (Компанеевский РВК; ukr. Компаніївка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akulinu Vasiľjevnu Černú z Kamyševatky. Slúžil v zostave 235. gardového streleckého pluku 81. gardovej streleckej divízie a od 3. marca 1945 v hodnosti vojaka v 299. streleckom pluku 72. streleckej divízie. Zomrel 16. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 10. apríla, na liečenie ho prijali 14. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 13.
• Ivan Pavlovič Medvedenko (Иван Павлович Медведенко) z 93. gardovej streleckej divízie zomrel 16. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 11. apríla, na liečenie ho prijali 14. apríla. Jeho meno z nemocničného kartotečného lístka bolo možné stotožniť s Malackami vďaka poľnej mapke pohrebiska ChPPG 5217 v Malackách, na ktorej je vojak I. P. Medvedenko pod poradovým číslom 2 v zozname pochovaných v hrobe č. 14.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojak nie je evidovaný.
• Adam Sidorovič Žuraveľ (Адам Сидорович Журавель) sa narodil v roku 1899 na Ukrajine vo Vinnickej oblasti (Украинская ССР, Винницкая обл.). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát mesta Tomašpoľ (Томашпольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Klavdiju Davydovnu Žuraveľ z obce Stena pri Tomašpoli (Винницкая обл., Томашпольский р-н, с. Стена; ukr. Вінниця, Томашпіль, Стіна). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zomrel 16. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 9. apríla, na liečenie ho prijali 13. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 15.
• Ivan Filippovič Tryj (Иван Филиппович Трый) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v Poltavskej oblasti (Украинская ССР, Полтавская обл.). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát mesta Gadjač v Poltavskej oblasti (Гадячский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Vasiľjevnu Tryj z obce pri Gadjači zapísanej ako Ljutenca, pravdepodobne ide o obec Ljuteňka (Полтавская обл., Гадячский р-н, с. Лютенца - Лютенька; ukr. Гадяч, Лютенька). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 303. streleckej divízie. Zomrel 17. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení, na liečenie ho prijali 14. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 16.
• Sergej Stepanovič Korincev (Сергей Степанович Коринцев) sa narodil v roku 1919 v Rusku v oblasti mesta Rostov nad Donom (Ростовская обл.). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal Cimljanský komisariát, ktorý sídlil v obci Cimljanskaja, dnes zatopenej vodou priehrady na Done (Цимлянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol bratranca Michaila Ivanoviča Korinceva z kirgizského mesta Frunze, ul. Kaganoviča 62. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 17. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 5. apríla, na liečenie ho prijali 14. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 17.
• Sergej Jefimovič Anisimov (Сергей Ефимович Анисимов) sa narodil v roku 1916 v Rusku v obci Bachtajského seľsovetu pri meste Kutulik v Alarskom okrese (Иркутская обл., Аларский р-н, Бахтайский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1939 alebo 1940 povolal Alarský komisariát, ktorý sídlil v Kutuliku (Аларский РВК - пос. Кутулик). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Jefima Osipoviča Anisimova z dediny Apchajta z Bachtajského seľsovetu (Аларский р-н, Бахтайский с/с, с. Апхайта). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 141. streleckej divízie. Zomrel 16. apríla 1945 v ChPPG 5217 na následky zranení z 15. apríla, na liečenie ho prijali 16. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 18.
• Deomid Tobukašivili (Деомид Тобукашивили, niekde Diomed Tabukašvili, Диомед Табукашвили) sa narodil v roku 1901 v Gruzínsku (Грузинская ССР). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát gruzínskej obce Charagauli (Харагаульский РВК; oficiálny názov obce a okresu medzi rokmi 1932-1989 mal byť Ordžonikidze, Орджоникидзе, Орджоникидзевский р-н). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Sonju Saľčanovnu Tobukašvili z obce pri Charagauli zapísanej ako Koroľ (Харагаульский р-н, с. Король). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 78. gardovom streleckom pluku 25. gardovej streleckej divízie. Zomrel 20. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 13. apríla, na liečenie ho prijali 16. alebo 17. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 19.
• Nikolaj Michajlovič Kuzmin (Николай Михайлович Кузьмин) sa narodil v roku 1923 v Rusku v meste Nižnij Tagil (Свердловская обл., г. Нижний Тагил). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát Nižného Tagila (Нижне-Тагильский ГВК). Blízkych príbuzných nemal. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v delostreleckej jednotke s poradovým číslom 16 v názve. Zomrel 21. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z toho istého dňa. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 21.
• Dmitrij Kirillovič Arnaut (Дмитрий Кириллович Арнаут) sa narodil v roku 1923 v Izmailskej oblasti Besarábie. Oblasť sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл.). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát obce Suvorovo, hist. názvom Šikirlikitaj, dnešným Katlabug (Суворовский РВК - с. Шикирликитай; ukr. Суворове - Катлабуг). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marijku Arnaut z obce Erdek-Burno, dnešným názvom Utkonosovka, alebo z obce zapísanej ako Idebra, obe pri Suvorove (Измаильская обл., Суворовский р-н, с. Эрдек-Бурно - Утконосовка altern. Идебра; ukr. Утконосівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 4. gardovom jazdeckom pluku 2. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 23. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 11. apríla, na liečenie ho prijali 14. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 22.
• Semjon Semjonovič Komarov (Семен Семенович Комаров) sa narodil v roku 1915 v Rusku v Čečensku v meste Groznyj (Чечено-Ингушская АССР, г. Грозный). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Groznom (Грозненский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Petrovnu Komarovovú z Grozného, ul. Vedenskaja 19. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta 93. streleckej divízie. Zomrel 22. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 8. apríla, na liečenie ho prijali 14. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 23.
  Podľa iných materiálov pamyat-naroda.ru sa vojak narodil vo Voronežskej oblasti v obci zapísanej ako Podgorlinskoje, poprípade v Kalačajevskom okrese tejže oblasti (Воронежская обл., с. Подгорлинское altern. Калачеевский р-н), Do armády ho povolal Molotovský komisariát v Groznom (Молотовский РВК - г. Грозный). Slúžil v 7. prápore obnovy železničných tratí 29. železničnej brigády prípadne v 7. samostatnom mostovom železničnom prápore. Od 7. augusta 1942 zostal nezvestný pri dedine Kian, ktorá sa nachádza na železničnej trati medzi mestami Nevinnomyssk a Mineraľnyje Vody.
  V roku 1946 vyplnila úradný dotazník Anna Konstantinovna Vasjukovová z kolchozu Dunajeva v dedine Dunajevka, pôv. názvom Tempeľgof, v okrese Mineraľnyje Vody (Ставропольский край, Минераловодский р-н, Прикумский сельсовет, к-з Дунаева, с. Дунаевка - Темпельгоф), ktorá bola označená za manželku vojaka rovnakého mena narodeného vo Voroneži (г. Воронеж) v roku 1915. V roku 1940 ho povolal komisariát v Groznom, kde dovtedy prebýval. Podľa dotazníka posledný dopis od vojaka dostala v júni 1941 (akýkoľvek kontakt s vojakom bol prerušený 11. februára 1945 ?). Záver úradníka vojenského komisariátu bol, že vojak je od októbra 1942 nezvestný, dodatočne bolo dopísané, že je nezvestný od augusta 1943.
• Fjodor Semjonovič Koršev (Федор Семенович Коршев) sa narodil v roku 1919 v Rusku v Mordovskej republike v obci Staroje Sindrovo (Мордовская АССР, Краснослободский р-н, Старое Синдрово). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal Oktjabrský komisariát Moskvy (Октябрьский РВК - г. Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Fjodorovnu Korševovú z mesta Malachovka pri Moskve, ul. Sverdlova 34 (Ленинская железная дорога, ст. Малаховка, ул. Свердлова 34). V zostave 527. streleckého pluku 118. streleckej divízie ako ml. seržant mínometného oddielu zostal od 23. augusta 1942 nezvestný pri meste Ržev, pri dedine zapísanej ako Černikovo (Калининская обл., Ржевский р-н, д. Черниково). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 697. samostatnej autodopravnej rote ako šofér štábu 7. gardovej armády. V tejto jednotke mu 31. januára 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Okrem toho bol držiteľom medaily Za obranu Stalingradu Zomrel 24. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení, na liečenie ho prijali 18. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 24.
  Z jedného výkazu strát sú údaje o vojakovi rovnakého mena s podobnými údajmi. Narodil sa v roku 1912 v Rusku v Mordovskej republike v obci Sindrovo-Zavod, dnešnej súčasti obce Staroje Sindrovo (Мордовская АССР, Краснослободский р-н, Синдрово-Завод - Старое Синдрово). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Starom Sindrove (Старо-Синдровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Andrejevnú Korševovú z obce Sindrovo-Zavod. Vojaka vykázali ako nezvestného od júla 1941 a iné informácie nie sú k dispozícii.
• Sergej Pavlovič Agafonov (Сергей Павлович Агафонов) sa narodil v roku 1918 v Rusku pravdepodobne pri býv. okresnej obci Čebsara pri Vologde (Вологодская обл., Чейсарский ?- Щейщерский ? - Чебсарский р-н - пос. Чёбсара). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal jeden z komisariátov Leningradu (Московский РВК - г. Ленинград) alebo komisariát Čebsary. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Ivanovnu Agafonovovú z dediny zapísanej ako Lepatrova pri Čebsare ? (Чейсарский - Щейщерский р-н, д. Лепатрова). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ tanku v 21. gardovej tankovej brigáde 5. gardového tankového zboru. V tejto jednotke ho 23. mája 1945 vyznamenali Radom Červenej zástavy. Zomrel 26. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 21. apríla. Na liečenie ho prijali 26. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia v hrobe č. 27.
• Anna Semjonovna Metaličenko (Анна Семеновна Металиченко) sa narodila v roku 1924 na Ukrajine v Charkovskej oblasti (Украинская ССР, Харьковская обл.). Ako kontaktnú osobu uviedla manžela Michaila Jefimoviča Astapenka. Naposledy slúžila v hodnosti vojačky v 90. gardovom delostreleckom pluku 40. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke jej ako telefonistke 24. mája 1944 udelili medailu Za odvahu. Vo vyznamenaní bol uvedený komisariát, v ktorom ju povolali do armády, ako Vasiľjevský v Charkovskej oblasti. Vasiľjevský okres a komisariát by mali byť príslušné do Záporožskej oblasti. V materiáloch sú tak uvedené chybne buď Charkovská oblasť alebo Vasiľjevský komisariát (Васильевский РВК ?, Харьковская - Запорожская обл. ?). Zomrela 13. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky nemoci, na liečenie ju prijali v ten istý deň. Pochovali ju v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia.
• Fjodor Vasiľjevič Borovik (Федор Васильевич Боровик) sa narodil v roku 1902 v Bielorusku pri meste Narovlja (Белорусская ССР, Полесская обл., Наровлянский р-н; biel. Нароўля). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát ruského mesta Michnevo (Михневский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Antonovnu Nemcovovú z dnešnej súčasti mesta Domodedovo z obce Barybino, ul. 2-á Vokzaľnaja 8 (Михневский р-н, ст. Барыбино, ул. 2-я Вокзальная 8). Naposledy slúžil ako ženista v hodnosti vojaka v 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 27. septembra 1944 a 4. februára 1945 udelili medaily Za odvahu. Zomrel 14. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 12. apríla, na liečenie ho prijali 14. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia.
• Leontij Andrejevič Romanenko (Леонтий Андреевич Романенко) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine pri meste Čigirin v seľsovete obce Stecevka v osade zapísanej ako Verbovka (Украинская ССР, Кировоградская обл.. Чигиринский р-н, Стецевский с/с, х. Вербовка; ukr. Чигирин, Стецівка). Do Červenej armády ho 23. augusta 1941 povolal komisariát ruského mesta Usť-Labinsk (Усть-Лабинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Charitonovnu Romanenko z obce Stecevka. V zostave 7. jazdeckého pluku pri Odese 6. (16?) septembra 1941 padol do zajatia, strávil v ňom čas do 24. augusta 1944. V zostave 14. gardového paradesantného pluku 6. gardovej paradesantnej divízie bol dvakrát pohrešovaný, vždy v skupine asi troch desiatok vojakov, 22. decembra 1944 a 23. februára 1945. V tejto jednotke ho 16. decembra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 224. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 v na následky zranení v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 12. apríla, na liečenie ho prijali 14. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia.
• Timofej Michajlovič Susoj (Тимофей Михайлович Сусой, niekde nesprávne Afanasjevič, Афанасьевич) sa narodil v roku 1899 na Ukrajine pri meste Pavlograd (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Павлоградский р-н). Do Červenej armády ho 14. februára 1942 povolal Terektinský komisariát v Kazachstane, ktorý mal sídliť v obci Fjodorovka, neskorším názvom Terekty (Теректинский РВК). Mal osem detí, ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Filipovnu Susoj z obce 13. aul, č. d. 204 zo seľsovetu zapísaného ako Čenčerlukský v Terektinskom okrese (Западно-Казахстанская обл., Теректинский р-н, Ченчерлукский с/с, Аул № 13, дом 204). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v jednotke označenej číselným kódom 57324. Zomrel 15. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z toho istého dňa. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia.
  V nemocničnom výkaze strát je vojak chybne zapísaný pod otcovským prímením Afanasjevič. Na nemocničnom kartotečnom lístku má už správne meno Michajlovič, pod ktorým je možné na pamyat-naroda.ru dohľadať aj ďalšiu dokumentáciu k jeho osobe.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný ako Timofej Afanasjevič Susoj (Тимофей Афанасьевич Сусой).
• Nikolaj Semjonovič Gusar (Николай Семенович Гусарь) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v Charkovskej oblasti (Украинская ССР, Харьковская обл.). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát býv. okresnej obce Začepilovka (Зачепиловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Olitu Jakovlevnu Gusar z poľnohospodárskeho družstva Nový Život v seľsovete obce Runovščina pri Začepilovke (Харьковская обл., Зачепиловский р-н, Руновщинский с/с, артель Новая Жизнь; ukr. Зачепилівка, Рунівщина). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 93. gardovej streleckej divízie. Zomrel 19. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 15. apríla, na liečenie ho prijali 16. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia.
• Leonid Vasiľjevič Iljasevič (Леонид Васильевич Илясевич) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v Kamenec-Podoľskej oblasti (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл.). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát mesta Kamenec-Podoľskij (Каменец-Подольский ГВК; ukr. Кам'янець-Подільський). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Vladimirovnu Iljasevič z Kamenec-Podoľského, ul. Vorošilova 31. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 17. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 11. apríla, na liečenie ho prijali 14. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia.
• Nikolaj Michajlovič Tolmačev (Николай Михайлович Толмачев) sa narodil 16. decembra 1925 v Rusku v dedine Tolmačevo pri meste Mcensk (Орловская обл., Мценский р-н, д. Толмачево). Do Červenej armády ho v januári 1943 povolal komisariát mesta Saratov (Саратовский ГВК) z miestnej väznice, v ktorej sa ocitol po odsúdení vojenským tribunálom na 5 rokov väzenia za útek z práce. Matkou vojaka bola Taťjana Ivanovna Tolmačevová z Tolmačeva. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zomrel 26. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 5217 na následky zranení z 13. apríla, na liečenie ho prijali 16. apríla. Pochovali ho v centre Malaciek 70 m od františkánskeho gymnázia.
  Vo výkaze strát bolo uvedené meno matky s nesprávnym otcovským prímením Grigorjevna. V rovnakom tvare mena bolo na jej adresu zaslané aj oznámenie o smrti vojaka. Matka požiadala v roku 1975 vojenský komisariát v Mcensku o opravu svojho mena v dokumentácii.

PPG 44 - poľná mobilná nemocnica 6. gardového jazdeckého zboru

Podľa dostupných materiálov na pamyat-naroda.ru v poľnej mobilnej nemocnici 6. gardového jazdeckého zboru PPG 44 zomrelo medzi 7. a 15. aprílom 1945 celkovo 35 vojakov, z toho bol jeden neznámy. Mená sú známe z 2 nemocničných výkazov strát, ktoré nezaznamenali všetkých vojakov a boli doplnené o ďalšie mená z nemocničných kartotečných lístkov so skúpymi údajmi. Cintorín nemocnice sa podľa poľnej mapky pohrebiska nachádzal za juhovýchodným intravilánom mesta medzi železničnou traťou a cestou na Pernek. Na štyroch mapkách je zdokumentovaných 19 mien vojakov z toho nadporučík Mirsalifov a kapitán Poleščuk majú individuálne mapky hrobu. Vojakov Zimnikova a Gavrjušenka evidovali výkazy strát ako pochovaných aj v iných obciach, ale s najväčšou pravdepodobnosťou mylne. Na konci zoznamu uvádzame trojicu vojakov, ktorí v nemocnici zomreli, ale pochovali ich materské jednotky na inom mieste Malaciek.

• Chamid Mirsalifov (Хамид Мирсалифов, niekde Mirsalichov, Мирсалихов) sa narodil v roku 1913 v Uzbekistane v meste Taškent (Узбекская ССР, г. Ташкент). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal jeden z komisariátov Taškentu (Октябрьский РВК - г. Ташкент). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Ajisu Tatabajevovú z Taškentu. Ako podporučíka 54. jazdeckého pluku 44. jazdeckej divízie ho 30. apríla 1942 vyznamenali Radom Červenej zástavy. V tejto jednotke sa stal držiteľom medaily Za obranu Moskvy. Neskôr slúžil v 4. gardovom jazdeckom pluku 2. gardovej jazdeckej divízie a naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 5. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Zomrel 8. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 7. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Ivan Sergejevič Poleščuk (Иван Сергеевич Полещук, niekde Poliščuk, Полищук) sa narodil 25. augusta 1914 na Ukrajine pri meste Grosulovo, dnešným názvom Velikaja Michajlovka, v osade Durbajly (Украинская ССР Одесская обл., Гросуловский р-н - Гросулово - Великая Михайловка, с. Дурбайлы; ukr. Велика Михайлівка, Дурбайли). Do Červenej armády ho v októbri 1935 povolal komisariát v Grosulove prípadne v neznámom čase jeden z komisariátov Moskvy (Гроссуловский РВК altern. Кировский РВК - г. Москва). Bol absolventom Puchovičského vojenského pechotného učilišťa, ktoré začalo činnosť v januári 1940 v bieloruskej obci Puchoviči a v lete 1941 sa presťahovalo do mesta Velikij Ustjug pri Vologde. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Poleščuk z Moskvy, ul. Čudovka 27 (г. Москва, ул. Чудовка 27). Naposledy slúžil v hodnosti kapitána vo funkcii zástupcu náčelníka štábu v operatívnom oddelení 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 4. mája 1045 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 12. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 11. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Aleksandr Jakovlevič Korobka (Александр Яковлевич Коробка) sa narodil v roku 1904 v Bielorusku v dedine zapísanej ako Ozerki pri obci Mir pri meste Baranoviči (Белорусская ССР, Барановичская обл., Мирский р-н, д. Озерки; biel. Баранавічы, Мір). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Mire (Мирский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ljubov Nikolajevnu Korobka z ddiny Ozerki. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 7. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 6. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Aleksej Ivanovič Smirnov (Алексей Иванович Смирнов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v dedine Trukši pri obci Puškinskije Gory (Псковская обл., Пушкиногорский р-н, Трукши). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Puškinských Gorach (Пушкиногорский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku A. S. Smirnovovú z Trukši. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 8. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 7. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Nikolaj Stepanovič Parfenťjev (Николай Степанович Парфентьев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Karélili v dedine Uljalega pri obci Prjaža (Карело-Финская ССР, Пряжинский р-н, д. Улялега). Do Červenej armády ho povolal komisariát baškirského mesta Janaul (Янаульский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Matrenu Ivanovnu Parfenťjevovú z Uljalegy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako chemický inštruktor v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 8. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 7. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Nikolaj Vasiľjevič Zubanov (Николай Васильевич Зубанов) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Elektrostaľ (Московская обл., г. Электросталь). Do Červenej armády ho pred 29. augustom 1944 povolal komisariát v Elektrostale (Электростальский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija T. Zubanova z dediny zapísanej ako Šabanovskij č. d. 36, pravdepodobne ide o Šibanovo, dnešnú súčasť obce Ivanisovo pri Elektrostale (г. Электросталь, пос. Шабановский - д. Шибаново - с. Иванисово). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 8. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 7. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Aleksandr Ivanovič Krajevskij (Александр Иванович Краевский) sa narodil v roku 1917 na Ukrajine pri meste Tyvrov v obci Šenderov alebo Kleščov (Украинская ССР, Винницкая обл. Тывровский р-н, с. Шендеров altern. с. Клещов; ukr. Тиврів, Шендерів, Кліщів). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Tyvrove (Тывровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Antoninu Grigorjevnu Krajevskú z Kleščova. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho ako zdravotníka mínometnej roty 22. októbra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zomrel 9. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Naliečenie ho prijali 8. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Sergej Kuzmič Zimnikov (Сергей Кузьмич Зимников, niekde nesprávne Zitnikov, Зитников) sa narodil v roku 1916 v Rusku v meste Čeremchovo (Иркутская обл., г. Черемхово). Do Červenej armády ho povolal komisariát Čeremchova (Черемховский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Aleksejevnu Zimnikovovú z mesta zapísaného ako Židostroj (ul. Židodvskaja 23) v Burjatsku v Zakamenskom okrese (Бурят-Монгольская АССР, Закаменский р-н, г. Жидострой, ул. Жидовская
  23). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zomrel 9. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 7. apríla. Pochovali ho v Malackách.
  Vo výkaze strát 8. jazdeckej divízie ho chybne evidovali ako padlého 8. apríla 1945 pri obci Kúty. Tam mal byť aj pochovaný na spoločných pohrebiskách pluku, k dispozícii je poľná mapka pohrebísk so zoznamom, v ktorom je jeho meno.
  V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný duplicitne, raz ako prepochovaný z mesta Malacky v nesprávnom tvare mena Zitnikov (Зитников) a druhýkrát chybne ako prepochovaný z obce Kúty pod správnym menom Zimnikov (Зимников).
• Aleksej Jegorovič Generalov (Алексей Егорович Генералов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Volčij Vrag medzi mestami Tamala a Belinskij (Пензенская обл., Чембарский р-н, с. Волчий Враг). Do Červenej armády ho v auguste 1943 povolal komisariát mesta Čembar, dnešným názvom Belinskij (Чембарский РВК - г. Белинский). V tom čase mala matka Anna Lavrenťjevna Generalovová z Volčieho Vragu 47 rokov a brat 15 rokov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako mínometčík v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 15. mája 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zomrel 9. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 9. apríla. Pochovali ho v Malackách.
  V dotazníkovej časti vyznamenania je zápis, že zranenie utrpel 8. apríla 1945. V odôvodnení vyznamenania, ktoré treba brať s rezervou, sa spomína jeho boj 5. apríla v Malackách, 9. apríla pri rieke Morave a 12. apríla pri moravskej obci Lanžhot, kde mal byť zranený.
• Ivan Jegorovič Guzenko (Иван Егорович Гузенко) sa narodil v roku 1897 v Rusku v Kostromskej oblasti (Костромская обл.). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Makarjev alebo v roku 1941 Frunzenský komisariát mesta Ivanovo (Макарьевский РВК altern. Фрунзенский РВК - г. Иваново). Ako kontaktnú osobu uviedol Fedosju Jevdokimovnu Guzenko z Makarjevského okresu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 10. marca 1944 a 6. februára 1945 udelili medaily Za odvahu. Zomrel 10. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 10. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Timofej Karpovič Bučanov (Тимофей Карпович Буханов, niekde Budčanov, Будханов) sa narodil v roku 1918 na Ukrajine v meste Dnepropetrovsk, dnešným názvom Dnepr, alebo v blízkej obci Ivano-Michajlovka pri meste Perešepino (Украинская ССР, Днепропетровская обл, г. Днепропетровск altern. Перещепинский р-н, с. Ивано-Михайловка; ukr. Дніпро, Івано-Михайлівка, Перещепине). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Perešepine (Перещепинский РВК). Blízkych príbuzných nemal. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 13. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 10. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Fjodor Iľjič Gavrjušenko (Федор Ильич Гаврюшенко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine (Украинская ССР). Do Červenej armády ho 10. februára 1943 povolal komisariát mesta Novoarchangeľsk (Ново-Архангельский РВК; ukr. Новоархангельськ). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Ninu Antonovnu Gavrjušenko z obce Krasnoe pri býv. okresnej obci Lipce pri Charkove (Харьковская обл., Липецкий р-н, Красное; ukr. Харків, Липці, Красне). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie alebo v 230. armádnom záložnom streleckom pluku. Zomrel 13. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 12. apríla. Pochovali ho v Malackách. Jeho meno je v zozname pochovaných pod č. 10 na poľnej mapke nemocničného pohrebiska v Malackách.
  Vo výkaze strát 33. gardového jazdeckého pluku 8. gardovej jazdeckej divízie ho zaevidovali ako padlého 11. apríla 1945 a pochovaného v moravskej obci Lanžhot (k dispozícii je aj poľná mapka spoločného pohrebiska v Lanžhote, na ktorej je jeho meno). Tento zápis pokladáme za chybný, pretože existuje nemocničná dokumentácia o jeho smrti v PPG 44 a mieste hrobu v Malackách.
• Kuzma Michajlovič Volkov (Кузьма Михайлович Волков) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Udmurtskej republike (Кировский край, Удмуртская АО). Do Červenej armády ho 12. augusta 1942 povolal komisariát býv. okresnej obce Pyčas pri meste Možga (Пычасский РВК - с. Пычас, г. Можга). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Kuzminičnu Volkovovú z dediny Pisejevo pri Pyčase (Пычасский р-н, д. Писеево). V januári 1943 bol pohrešovaný. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zomrel 9. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 9. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Vladimir Prochorovič Žukov (Владимир Прохорович Жуков, niekde Prokofjevič, Прокофьевич) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Buj, kde rodina žila na ul. Karla Marxa 44 (Ярославская обл., г. Буй). V Červenej armáde bol od 1. novembra 1943, povolal ho komisariát v meste Kamyšin (Камышинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Fjodorovnu Žukovovú z Leninovho sovchozu v Kamyšinskom okrese (Сталинградская обл., Камышинский р-н, с-з им. Ленина). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 13. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zomrel 10. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 10. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Vladimir Vasiľjevič Pavlov (Владимир Васильевич Павлов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Gorkij, dnešným názvom Nižnij Novgorod (Горьковская обл., г. Горький - Нижний Новгород). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal Kirovský komisariát v Gorkom alebo komisariát obce Tonšajevo (Кировский РВК - г. Горький altern. Тоншаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Semjonovnu Pavlovovú z Gorkého, ul. Henriho Barbussa 17 (г. Горький, ул. Анри Барбюса 17). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zomrel 11. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 11. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Pjotr Archipovič Belousov (Петр Архипович Белоусов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Ljubimovka medzi mestami Korenevo a Sudža (Курская обл., Кореневский р-н altern. Суджанский р-н, с. Любимовка). Do Červenej armády ho v auguste 1943 povolal komisariát v Sudži (Суджанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Ivanovnu Belousovovú z Ljubimovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 11. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 10. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Sergej Aleksandrovič Petrov (Сергей Александрович Петров) sa narodil v roku 1926 v Rusku meste Astrachaň alebo v obci Privolžskij, neskoršej súčasti Astrachane (г. Астрахань altern. пос. Приволжский). Do Červenej armády ho v novembri 1943 povolal komisariát v Privolžskom (Приволжский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Vasilija Aleksandroviča Petrova a v inom výkaze matku Taťjanu Sergejevnu Petrovovú, oboch z Astrachane, ul. Lenina 100. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu udelili 12. októbra 1944 medailu Za bojové zásluhy, 21. októbra 1944 medailu Za odvahu, 4. januára 1945 medailu Za odvahu a 7. mája 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zomrel 12. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 11. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Ivan Ivanovič Atjakšev (Иван Иванович Атякшев) sa narodil v roku 1916 v Rusku v obci Digilevka pri meste Gorodišče pri Penze (Пензенская обл., Городищенский р-н, с. Дигилевка). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Gorodišča (Городищенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marfu Pavlovnu Atjakševovú z Digilevky. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako obsluha ťažkého guľometu v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 27. marca 1943 udelili medailu Za odvahu, 25. septembra 1943 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy, 27. septembra 1944 Radom slávy 3. stupňa a 13. mája 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Zomrel 13. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 11. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Aleksandr Jefimovič Kolodčenko (Александр Ефимович Колодченко) sa narodil v roku 1923 v Rusku v meste Šachty pri Rostove nad Donom (Ростовская обл., г. Шахты). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát mesta Šachty (Шахтинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Jefima Ivanoviča Kolodčenka z mesta Šachty, z bane zapísanej ako Arys (Ростовская обл., г. Шахты, шахта Арысь). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 493. mínometnom pluku. V tejto jednotke ho 21. augusta 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 13. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 10. apríla. Pochovali ho v Malackách.
  Adresa otca v nemocničnom výkaze bola zaznamenaná chybne. Vojenský komisariát mesta Šachty oznámenie o smrti vojaka nevedel doručiť a preposlal ho do tadžického mesta Arys (Таджикская ССР, г. Арысь).
• Jakov Osipovič Maksimov (Яков Осипович Максимов) v hodnosti vojaka v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie zomrel 8. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Pochovali ho v Malackách.
• Amanča Ajmenov (Аманча Айменов, niekde Amanša, Аманша) sa narodil asi v Uzbekistane. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 8. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Pochovali ho v Malackách. Oznámenie o smrti manželke Mariche Ajmenovovej pre nezrovnalosti v adrese (Samarkandská oblasť Uzbekistanu, obec Kremeň, Самаркандская обл., ст. Кремень) putovalo do komisariátu Kermininského okresu Bucharskej oblasti s centrom v meste Karmana (Бухарская обл., Кермининский р-н - пос. Кармана), ale nepodarilo sa nájsť žiadnych príbuzných vojaka.
• Nikolaj Ivanovič Kitajev (Николай Иванович Китаев) sa narodil v roku 1907 v Rusku v dedine Krutce pri meste Melenki (Ивановская обл., Меленковский р-н - г. Меленки, д. Крутцы). Do Červenej armády ho 28. augusta 1941 povolal komisariát v mesta Melenki (Меленковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju Semjonovnu Kitajevovú z dediny Krutce. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 34. gardového jazdeckého pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 10. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Pochovali ho v Malackách na hlavnom námestí.
• Grigorij Dmitrievič Charčenko (Григорий Дмитриевич Харченко). O tomto vojakovi máme len chabú informáciu z nemocničného kartotečného lístka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 11. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Pochovali ho v Malackách.
  Vojak nie je evidovaný v zozname Slavína portálu pamyat-naroda.ru.
• Vladimir Dmitrievič Lukovnikov (Владимир Дмитриевич Луковников) sa narodil v roku 1925 v Rusku v meste Beljov v Tulskej oblasti (Тульская обл., г. Белёв). Do Červenej armády ho v januári 1943 povolal Stalinský komisariát v Moskve (Сталинский РВК - г. Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Kristinu Michajlovnu Lukovnikovovú z Moskvy z Baumanovho mestečka č. d. 1 (г. Москва, городок имени Баумана, дом № 1). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ženijnej čaty v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 12. mája 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 29. januára 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Zomrel 13. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Pochovali ho v Malackách.
  Matka ešte v roku 1948 nepoznala osud vojaka.
• Jegor Demjanovič Demenev (Егор Демьянович Деменев) sa narodil v roku 1908 v Rusku v obci pri meste Zalesovo, zapísanej ako Kamilovka, možno má byť správne Kalinovka (Алтайский край, Залесовский р-н, д. Камиловка - Калиновка ?). Do Červenej armády ho 9. augusta 1941 povolal komisariát uzbeckého mesta Fariš, dnešným názvom Bogdon, pri Samarkande (Фаришский РВК - г. Богдон). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Timofejevnu Chmilininovú z Okťjabrského obvodu Taškentu, ul. Sagban 85 alebo 185. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Pochovali ho v Malackách.
  Manželka s vojakom stratila písomný kontakt už v júni 1944 a jeho osud nepoznala ani v roku 1951, v tom čase žila v Kujbyševskom obvode Taškentu na ul. Ismailova 25.
• Leonid Vasiľjevič Solobojev (Леонид Васильевич Солобоев, niekde Solobajev, Солобаев) zomrel 12. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Pochovali ho v Malackách. Na nemocničnom kartotečnom lístku okrem mena a hodnosti (st. seržant) o vojakovi viac nezaznamenali.
  S najväčšou pravdepodobnosťou ide o vojaka narodeného v roku 1926 v Rusku v meste Zverinogolovskoje (Курганская обл., Звериноголовский р-н, с. Звериноголовское). Do Červenej armády ho 5. novembra 1943 povolal komisariát vo Zverinogolovskom (Звериноголовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Michajloviča Solobajeva zo Zverinogolovského. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako obsluha samochodného dela SU-76 v 250. gardovom tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 5. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. V dotazníkovej časti vyznamenania sa uviedlo, že v apríli 1945 utrpel zranenie. V odôvodnení vyznamenania zapísali, že od 26. marca bojoval pri Nových Zámkoch, Grinave, Pezinku, Malackách, Veľkých Levároch a Lanžhote. Posledný dopis príbuzným zaslal 14. marca 1945, rodina jeho osud nepoznala ani v roku 1958.
• Vladimir Jegorovič Alsufjev (Владимир Егорович Алсуфьев) zomrel 10. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Pochovali ho v Malackách. Na nemocničnom kartotečnom lístku okrem mena, hodnosti (seržant) a vojenskej jednotky zapísanej číselným kódom (25606) o vojakovi viac nezaznamenali.
  S najväčšou pravdepodobnosťou ide o vojaka narodeného v roku 1903 v Rusku v osade Choľmovskaja pri býv. okresnej obci Čerevkovo (Архангельская обл., Черевковский р-н, д. Холмовская). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Čerevkove alebo podľa nepriameho dokumentu v roku 1942 komisariát mesta Murmansk (Черевковский РВК altern. Микояновский РВК - г. Мурманск). Bol ženatý. Od roku 1942 do marca 1943 bol v stave 32. morskej streleckej brigády. Ako slobodníka v 6. inžiniersko-ženijnom prápore 5. (horskej) inžiniersko-ženijnej brigády ho 30. septembra 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
• Neznámy vojak zomrel 12. apríla 1945 v poľnej mobilnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Pochovali ho v Malackách.
• T. Ja. Kostenko (Т. Я. Костенко) v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie zomrel 15. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Pochovali ho v Malackách.
• Dmitrij Tichonovič Ovčarov (Дмитрий Тихонович Овчаров) v hodnosti vojaka v 127. gardovom streleckom pluku 42. gardovej streleckej divízie zomrel 15. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Pochovali ho v Malackách.
• Georgij Jurjevič Durakov (Георгий Юрьевич Дураков) sa narodil v roku 1925 v Rusku pri býv. okresnom meste Samarskoje pri Rostove nad Donom v obci Veselaja Pobeda, dnešným názvom Pobeda (Ростовская обл., Самарский р-н - Самарское, с. Веселая Победа - Победа). Do Červenej armády ho v auguste 1942 povolal komisariát mesta Usť-Labinskaja, dnešným názvom Usť-Labinsk (Усть-Лабинский РВК). V zostave 45. gardového divizionu protivzdušnej obrany 10. gardovej jazdeckej divízie ho ako obsluhu guľometu DŠK 2. októbra 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a v roku 1944 27. apríla a 15. augusta mu udelili medaily Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu ako obsluhe ťažkého guľometu udelili 9. apríla 1945 medailu Za odvahu za bojový čin z 29. marca pri Nových Zámkoch. Zomrel 11. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Pochovali ho v Malackách.
  Rodina osud vojaka nepoznala ani niekoľko rokov po vojne. Z výkazov nezvestných vojakov z roku 1948 poznáme meno jeho matky Ljubov Antonovny Durakovovej z Usť- Labinskej, ul. Ostrovského 82 a z neskoršieho výkazu z roku 1950 meno otca Jurija Grigorjeviča Durakova z Usľ-Labinskej, ul. Sovetskaja 25.
• Ivan Korolevič Rybčinskij (Иван Королевич Рыбчинский, niekde Kirillovič Кириллович, niekde Karpovič-Kornejevič Rjabčinskij, Карпович-Корнеевич Рябчинский).
  V poľnej nemocnici PPG 44 zomrel 18. apríla 1945 na následky zranení vojak, ktorému zaznamenali meno v tvare Ivan Kirillovič Rybčinskij (Иван Кириллович Рыбчинский). Pochovali ho v Malackách. V nemocničnom zázname mal uvedený rok narodenia 1907, hodnosť vojaka, jednotku 36. jazdecký pluk. Tento pluk naším územím neprechádzal, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou 36. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie. Otcovské meno vojaka Kirillovič aj rok narodenia boli zaznamenané pravdepodobne chybne.
  V roku 1947 pátrala neúspešne po osude brata Vicenja Karpovna Rjabčinská (Виценя Карповна Рябчинская) z ukrajinskej obce Babičovka pri býv. okresnej obci Červenoarmejsk, dnešným názvom Puliny (Украинская ССР, Житомирская обл., Червоноармейский район - Пулины, с. Бабичовка; ukr. Пулини, Бабичівка). Otcovské meno vojaka v dokumente zaznamenali ako Kornejevič (Иван Корнеевич Рябчинский), ale podľa otcovského mena sestry by mohlo byť správne Karpovič (Карпович). Vojak sa narodil v roku 1923 v Babičovke. Do Červenej armády ho v januári 1944 povolal komisariát v Červenoarmejsku (Червоноармейский РВК). Jeho vojenská jednotka bola zaznamenaná len číselným kódom priradenej poľnej pošty 33102, ktorý patrí 36. gardovému jazdeckému pluku. Rodina stratila s vojakom písomný styk na prelome apríla a mája 1945. V dvoch iných výkazoch nezvestných vojakov Červenoarmejského okresu je meno vojaka zaznamenané v tvare Ivan Korolevič Rybčinskij (Иван Королевич Рыбчинский) a meno sestry Vicenjy s otcovským menom Korolevna.

Telá vojakov Beljakova, Timanova a Saburova. ktorí zomreli v poľnej mobilnej nemocnici PPG 44, si vyzdvihli ich materské jednotky a pochovali ich na inom mieste v Malackách.

• Aleksandr Aleksejevič Beljakov (Александр Алексеевич Беляков) sa narodil v roku 1899 v Rusku v Moskve (г. Москва). V Červenej armáde bol od 28. septembra 1944, povolal ho jeden z komisariátov Moskvy (Сокольнический РВК - г. Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Matrenu Jefimovnu Beljakovovú z Moskvy, ul. Vostočnaja 4 (mali tri deti narodené v rokoch 1926, 1930, 1937). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 22. mája 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 8. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Vo vyznamenaní sa spomenulo, že v boji za obec Šaštín 5. apríla bol zranený a odvezený do nemocnice. Podľa priloženej mapky hrobu ho nedala pochovať nemocnica na svojom pohrebisku, ale materská jednotka mu zhotovila hrob pravdepodobne na hlavnom námestí Malaciek.
• Nikolaj Stepanovič Timanov (Николай Степанович Тиманов) sa narodil v roku 1906 v Rusku pri býv. okresnej obci Pavlovka pri Orenburgu (Чкаловская обл., Павловский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Pavlovke (Павловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Jefimovnu Timanovovú z dediny zapísanej ako Dačkovka v Pavlovskom okrese (Павловский р-н, д. Дачковка). Ako členovi politického ideového oddelenia 8. gardovej jazdeckej divízie mu 17. novembra 1943 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka vo veliteľskej eskadróne 13. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Podľa priloženej poľnej mapky hrobu nebol pochovaný na nemocničnom pohrebisku, ale materská jednotka mu zhotovila individuálny hrob v inej časti mesta.
• Ivan Petrovič Saburov (Иван Петрович Сабуров) sa narodil v roku 1902 v Rusku v obci zapísanej ako Urjum v Ljuksemburgskom okrese, ktorého centrom bola býv. okresná obec Jaškino medzi Orenburgom a Samarou (Чкаловская обл. - г. Оренбург,, Люксембургский р-н - с. Яшкино, пос. Урюм). Do Červenej armády ho v júni 1941 povolal komisariát v Jaškine (Люксембургский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akulinu Aleksandrovnu Saburovovú z Urjumu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ obsluhy guľometu DŠK v 17. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 29. augusta 1943 a 23. februára 1944 udelili medaily Za odvahu, 26. októbra 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 27. mája 1945 Radom slávy 2. stupňa. Zomrel 14. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení, ale podľa priloženej mapky hrobu ho pochovala materská jednotka v centre Malaciek.

454. zdravotnícko-sanitárny prápor 375. streleckej divízie

V materiáloch pamyat-naroda.ru bolo možné dohľadať 14 vojakov (z toho dvoch dôstojníkov), ktorí zomreli v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie v Malackách. Kde v meste boli pochovaní vojaci najnižších hodností nevedno, dôstojníkov a vojaka Michejeva pochovali v parku pri zámku. Miesto hrobu zdokumentované mapkou je len u Michejeva.

• Nikolaj Grigorjevič Vasilevskij (Николай Григорьевич Василевский) sa narodil v roku 1905 pravdepodobne v Brestskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Bieloruska. Do Červenej armády ho povolal komisariát bieloruského mesta Berjoza (Березовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Danilovnu Vasiľjevskú z obce Zditovo pri Berjoze (Белорусская ССР, Брестская обл., Березовский р-н, с. Здитово; biel. Бяроза, Зьдзітава). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 7. apríla 1945 v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 7. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Grigorij Pavlovič Voronin (Григорий Павлович Воронин) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine. Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Golovanevsk v Kirovogradskej oblasti (Голованевский РВК; ukr. Голованівськ). Ako kontaktnú osobu uviedol Domnu Voroninovú z obce Peregonovka medzi Golovanevskom a býv. okresnou obcou Podvysokoje (Кировоградская обл., Подвысоцкий р-н, с. Перегоновка; ukr. Підвисоке, Перегонівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 7. apríla 1945 v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 7. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Nišal Bratalajev (Нишал Браталеев) sa narodil v roku 1919 v Uzbekistane. Do Červenej armády ho povolal komisariát Termezského okresu (Термезский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Ratatju Bratalejevovú z kolchozu zapísaného ako Čigrjapik v Oktjabrskom seľsovete Termezského okresu (Сурхандарьинская обл., Термезский р-н, Октябрьский с/с, к-з Чигряпик). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 8. apríla 1945 v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 8. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Grigorij Ivanovič Malančuk (Григорий Иванович Маланчук) sa narodil v roku 1899 na Ukrajine. V Červenej armáde bol od 27. marca 1944, povolal ho komisariát v meste Mogiljov-Podoľskij (Могилев-Подольский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Paraskovju Fedotovnu Malančuk z obce Ozarince pri Mogiljove-Podoľskom (Винницкая обл., г. Могилев-Подольский, Озаринцы; ukr. Могилів-Подільський, Озаринці). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 9. marca 1945 a 11. apríla 1945 udelili medaily Za odvahu. V druhom vyznamenaní sa spomína, že 7. apríla utrpel zranenie pri rieke Morava. Zomrel 8. apríla 1945 v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali ho prijali 7. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Maksim Grigorjevič Ivajkin (Максим Григорьевич Ивайкин, niekde chybne ako Michal, Михаил) sa narodil v roku 1919 v Rusku. V Červenej armáde bol od 1. septembra 1939, povolal ho komisariát mesta Jurga pri Kemerove (Юргинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Jegora Vasiľjeviča Ivajkina z obce Rečnoj pri Jurge (Новосибирская обл., Юргинский р-н, с. Речной). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako obsluha rádiostanice v 820. samostatnom spojovacom prápore 375. streleckej divízie. Prvú medailu Za odvahu mu udelili 25. decembra 1943 v 84. samostatnej spojovacej rote, od novembra 1944 transformovanej na 820. samostatný spojovací prápor. V roku 1945 mu udelili viacero vyznamenaní, Rad Červenej hviezdy, 2x medailu Za odvahu a 23. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zomrel 8. apríla 1945 v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 7. apríla. Pochovali ho v Malackách. V poslednom vyznamenaní je zápis, podľa ktorého vojak 7. apríla 1945 západne od Veľkých Levár pri delostreleckej paľbe nepriateľa utrpel ťažké zranenie.
  V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný pod menom Michail, správne má byť Maksim.
• Uľjan Fjodorovič Štiľ (Ульян Федорович Штиль, niekde Štyľ, Штыль) sa narodil v roku 1899 pri meste Grubešovka v obci zapísanej ako Streľce v Cholmskej gubernii, ktorá je dnes súčasťou Poľska (Холмская губерния, Грубешовский уезд, с. Стрельцы; poľ. Chełm, Hrubieszów). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Stalingrad, dnešným názvom Volgograd, alebo ukrajinského mesta Žitomir (Сталинградский ГВК altern. Житомирский ОВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Tofiliju Jakovlevnu Štiľ zo Žitomiru, štvrť Bogunija, ul. Zelanaja 11 (г. Житомир, Богуния, ул. Зеленая 11). Naposledy slúžil v hodnosti majora ako veliteľ streleckého práporu v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 8. apríla 1945 v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 8. apríla. Pochovali ho v Malackách v zámockom parku 50 m od kaštieľa.
• Ivan Michajlovič Grekalov (Иван Михайлович Грекалов) sa narodil v roku 1922 asi na Ukrajine, keďže v materiáloch sa uvádzal ako Ukrajinec. V Červenej armáde bol od 15. septembra 1940, povolal ho komisariát v meste Balanda, dnešným názvom Kalininsk (Баландинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestu Mariju Michajlovnu Grekalovovú z Balandy, ul. Kommunističeskaja 48 (Саратовская обл., пос. Баланда, ул. Коммунистическая 48). Na rovnakej adrese žila matka Aleksandra Grigorjevna Grekalovová. Po absolvovaní vojenského učilišťa v Taškente mu v septembri 1943 udelil hodnosť podporučíka. V tejto hodnosti ho 27. apríla 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckje vojny 1. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ prieskumnej čaty v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 11. apríla 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 9. apríla 1945 v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 8. apríla. Pochovali ho v Malackách v zámockom parku, 50 m od kaštieľa.
• Timofej Kuzmič Krasenko (Тимофей Кузьмич Красенко) sa narodil v roku 1911 v Izmailskej oblasti Besaránie v Limanskom okrese v obci zapísanej ako Malaja Marjanovka. Oblasť sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл., Лиманский р-н, с. Малая Марьяновка). Do Červenej armády ho 15. septembra 1944 povolal komisariát Limanského okresu, ktorý sídlili v obci Šabo (Лиманский РВК; ukr. Шабо). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Maksimovnu Krasenko z Malej Marjanovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 10. apríla 1945 v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 10. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Gapar Bekov (Гапар Беков, niekde Gaper Begov, Гапер Бегов) sa narodil v roku 1909 alebo 1906 pravdepodobne v Uzbekistane (Узбекская ССР). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v uzbeckom meste Karakuľ (Каракульский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Urbegaj Bekovovú z Karakulského okresu z neznámej obce seľsovetu zapísaného ako Sialský (Узбекская ССР, Бухарская обл., Каракульский р-н, Сиалский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 10. apríla 1945 v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 10. apríla. Pochovali ho v Malackách.
• Michail Maksimovič Michejev (Михаил Максимович Михеев, niekde Michlev, Михлев) sa narodil v roku 1908 v Rusku pri býv. okresnej obci Utogroš v dedine Krasovice v býv. seľsovete obce Ljudjatino (Ленинградская обл., Уторгошский р-н, Людятинский с/с, д. Красовицы). Do Červenej armády ho 23. júna 1943 povolal komisariát v Utogroši (Уторгошский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Lidiju Arsenťjevnu Michejevovú z dediny Krasovice. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako ženista v 37. rezervnom streleckom pluku pohraničných vojsk NKVD. Zomrel v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky smrteľného zranenia koňom. Podľa nemocničnej knihy zomrel 10. apríla 1945, podľa zápisov z výkazov strát 8. apríla. Pochovali ho v Malackách v zámockom parku.
  V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je zapísaný duplicitne, raz s chybným tvarom priezviska ako Michail Maksimovič Michlev (Михаил Максимович Михлев).
• Aleksandr Dmitrievič Žuk (Александр Дмитриевич Жук) sa narodil v roku 1903 pravdepodobne v bývalom okrese obce Krakovec vo Ľvovskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Краковецкий р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Krakovci (Краковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Ivanovnu Žuk z obce Nagačev pri Krakovci (Краковецкий р-н, Нагачев; ukr. Краковець, Нагачів). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel v apríli 1945 v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení. Pochovali ho v Malackách.
• Maksim Fjodorovič Gomena (Максим Федорович Гомена) sa narodil v roku 1918 v Moldavsku pravdepodobne pri býv. okresnej obci Raspopeny (Молдавская ССР, Распопенский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Raspopenoch (Распопенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Tamaru Fjodorovnu Gomena z obce Pečištja pri Raspopenoch (Распопенский р-н, Печиштя; rum-mold. Răspopeni, Pecişte). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 9. apríla 1945 v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho v Malackách.
• Mamot Isatov (Мамот Исатов) sa narodil v roku 1916. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 11. apríla 1945 v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranenia. Na liečenie ho prijali 9. apríla. Pochovali ho v Malackách.
  Bližšie údaje o vojakovi nemali v zdravotníckom prápore k dispozícii, v nemocničnej knihe je zápis, že sa ich od pluku pokúsili získať 12. apríla a 27. mája 1945.
• Vasilij Spiridonovič Nikiforov (Василий Спиридонович Никифоров) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine pravdepodobne pri býv. okresnej obci Vesjoloje pri Melitopoli (Украинская ССР, Запорожская обл., Веселовский р-н). Do Červenej armády ho 1. októbra 1943 povolal komisariát vo Vesjolom (Веселовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Paraskovju Grigorjevnu Nikiforovovú z obce Matvejevka pri Vesjolom (Веселовский р-н, Матвеевка; ukr. Веселе, Матвіївка). V stave 276. streleckého pluku 77. streleckej divízie mu 23. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu ako členovi protitankovej roty 3. marca 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 11. apríla 1945 v 454. zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 9. apríla. Pochovali ho v Malackách.