Trojčlenná paradesantná skupina ZINC so spravodajskými úlohami, vycvičená v Anglicku, mala byť vysadená na území protektorátu pri moravskej obci Vřesovice neďaleko hraníc Slovenského štátu. Veliteľom skupiny bol npor. Oldřich Pechal. Navigačnou chybou posádky Halifaxu z RAF parašutisti vyskákali z lietadla v skorých hodinách 28. marca 1942 v gbelskom chotári. Prelet nepriateľského lietadla ochrana štátu zaregistrovala, ale o výsadku nik nevedel až do 30. marca, keď našiel zakopané padáky roľník Saturín Šmida. Na Slovensku sa domnievali, že by výsadkári mohli páchať diverznú činnosť v Naftových doloch. Výsadkári sa v prvý deň, než sa presunuli do Skalických hôr, ukrývali v lese medzi Gbelami a Smolinským. Potom prešli na územie protektorátu.
Pri dramatickom prechode hraníc sa vyzradila Pechalova totožnosť. Gestapo vzápätí zatklo jeho rodičov. Člen skupiny Viliam Gerik sa 6. apríla 1942 sám prihlásil na pražskom gestape, kde zradil svojich druhov. Od Pechala sa konfidenti gestapa v nasledujúcom čase márne pokúšali získať informácie a tak ho 2. júna gestapo priamo zatklo. Jeho rodičov a príbuzných popravili zastrelením v Brne. Pechala popravili obesením v Mauthausene. Člen skupiny Arnošt Mikša padol 30. apríla do pasti, v prestrelke so žandármi pri obci Požáry bol zranený a v beznádejnej situácii sa sám zastrelil. Za pomoc výsadkárom boli popravené alebo prišli o život v koncentračných táboroch vyše tri desiatky českých antifašistov a ich rodinných príslušníkov. Kolaborujúci Gerik sa nakoniec tiež dostal do koncentračného tábora v Dachau, kde prežil koniec vojny. Po oslobodení bol odsúdený k poprave obesením.
Jednoduchá pamätná tabuľa venovaná výsadkárom skupiny ZINC bola osadená na múre pri pomníku padlých v dobe pred májom 2018.
Miroslav Čársky: Nezabudli sme, in: Gbelan 5/2017, str. 9
