Rodák zo Skalice absolvent Vysokej školy pedagogickej a VŠMU v Bratislave Vladimír Rusko v kariérnych začiatkoch sa uplatnil ako učiteľ základných škôl a osvetový pracovník. V bratislavskom rozhlase sa zamestnal v roku 1960 a strávil v ňom až do odchodu do dôchodku takmer 45 rokov. Vo funkcii slovesnoumeleckého režiséra dbal na pravopisnú čistotu a kultúru reči. Zrežíroval literárne a rozhlasové drámy a pre rozhlasové vysielanie adaptoval poéziu viacerých slovenských básnikov.
V prítomnosti rodiny a bývalých kolegov 11. septembra 2020 manželka Viera s rozhlasovým recitátorom Jozefom Šimonovičom odhalili Vladimírovi Ruskovi pamätnú tabuľu. Zároveň mu bolo udelené čestné občianstvo mesta Skalice.
Ján Bábik: Pamätná tabuľa Vladimírovi Ruskovi, 14. 9. 2020, in: noveslovo.sk
