Z dát uverejnených vo viacerých dokumentoch pamyat-naroda.ru sa uvádzajú dvaja radoví vojaci s rovnakým menom Vitalij Nikolajevič Antropov (Виталий Николаевич Антропов), ktorí zahynuli na Slovensku. V prípade vojaka narodeného v roku 1924, pochovaného v Trnave, ide asi o omyl, v aktuálnom zozname pochovaných na Slavíne sa už nenachádza. Rovnako sa dá predpokladať, že preklepom na písacom stroji bolo meno omylom zaznamenané aj v tvare Antronov (Антронов).
V. N. Antropov sa narodil v osade Prudki pri obci Počinok v Smolenskej oblasti v Rusku (Прудки, Починок, Смоленск) v roku 1926. Povolaný do Červenej armády bol v meste Biržai v Litve v roku 1944. Slúžil ako telefonista v 30. delostreleckej prielomovej divízii 46. armády. Ako kontaktnú osobu uviedol len matku Anisju Nikolajevnu Jakunenkovovú (Анисья Николаевна Якуненкова). Padol 11. apríla 1945. Ako miesto pochovania je pomimo spomenutej Trnavy raz omylom uvedená Skalica a častejšie nepresne zaznamenaná obec v Skalickom okrese, ktorá názvom pripomína Radimov.
Niektoré údaje sú známe z pamätnej tabule, ktorú V. N. Antropovovi odhalili v Radimove za pomníkom padlých na dome školského bytu v roku 1975. Popri mylnom dátume úmrtia je na nej upresnený dátum narodenia 24. november 1926 v obci Berezno. Takto zaznamenané informácie pochádzajú asi od Vitalijovej matky Anisje, ktorá Radimov navštívila v roku 1967. Rozpor s rodiskom uvedeným na pamyat-naroda.ru nevieme vysvetliť.

 

VITALIJ NIKOLAJEVIČ
ANTROPOV
* 24. 11. 1926 BEREZNO ZSSR

† 12. 4. 1945 RADIMOV

ZAHYNUL HRDINSKOU SMRŤOU
PRI OSLOBODZOVANÍ OBCE.


ČESŤ JEHO PAMIATKE!

 

Ďalšie informácie o vojakovi a návštevu Vitalijovej matky Anisje v Radimove v roku 1967 zaznamenal spätne kronikársky zápis z roku 1984. Obec bola oslobodená 9. apríla 1945. Druhý deň prišiel do Radimova V. N. Antropov so svojimi spolubojovníkmi. Ubytovaný bol v Párovciach v dome Marty Šústkovej, rod. Bílkovej a jej sestry Márie Jankovcovej. Keď 11. apríla viezli sovietski vojaci zbrane a potraviny do Holíča, na hradskej pri rázcestí na Budkovany zasiahla ich voz mína a Vitalija smrteľne zranila. Vojaci jeho telo odviezli naspäť do domu, v ktorom bol ubytovaný. Sestry Marta a Mária jeho telo obriadili a pripravili na pohreb. Pochovaný bol na novom cintoríne v obci. Vojaci urobili fotografiu z Vitalijovho pohrebu a odovzdali ju jeho matke. Vitalij bol jediným dieťaťom učiteľky Anisje Nikolajevny Jakunenkovovej. Anisja v septembri 1967 oslovila obecný úrad v Radimove písomne a v decembri pricestovala na dohodnutú návštevu. Ubytovaná bola u Terézie Masarykovej, predsedníčky obecného úradu (MNV). Počas pobytu absolvovala viacero verejných stretnutí s obyvateľmi a členmi spoločenských organizácií v Radimove, Holíči, Senici, Borskom Mikuláši a Veľkých Levároch. Viackrát navštívila hrob syna na Slavíne v sprievode miestnych a straníckych (KSS) funkcionárov z obce (exhumované telá sovietskych vojakov z Radimova previezli na Slavín začiatkom roka 1946). Písomný styk s obcou Anisja ukončila v pokročilom veku v roku 1976(-7).

pamyat-naroda.ru;
Kronika obce Radimov, str. 26-31

Kamerové systémy