Sovietski vojaci pochovaní v Uníne

Na portáli pamyat-naroda.ru je možné dohľadať 48 vojakov Červenej armády, ktorí boli pochovaní v Uníne. Portál ich v zozname Slavína eviduje až 50, ale v skutočnosti jeden vojak bol pochovaný v Nitre a jeden vojnu prežil. Najväčší počet padlých v Uníne mal 127. samostatný jazdecký pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie. Veliteľom pluku bol major Ali Jusulovič Aľtimirov (*1906, Али Юсупович Альтимиров) a veliteľom divízie plukovník Grigorij Ivanovič Reva (*1902, Григорий Иванович Рева). 127. samostatný jazdecký pluk vykázal vo viacerých divíznych výkazoch strát až 39 mŕtvych pochovaných v Uníne, podľa horeuvedeného ich bolo len 37. Pochovali ich na rôznych miestach obce, pri výkazoch nie sú dostupné poľné mapky pohrebísk.

• Jakov Michajlovič Berežnov (Яков Михайлович Бережнов) sa narodil v roku 1910 v Rusku v obci Komarovského seľsovetu pri obci Boľšaja Martynovka (Ростовская обл., Мартыновский р-н - Большая Мартыновка, Комаровский с/с). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát obce Boľšaja Martynovka (Мартыновский РВК). Adresa manželky sa uvádzala rovnako ako rodisko vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Unína.
• Semjon Anufrievič Febendy (Семен Ануфриевич Фебенды, niekde Debendy, Дебенды) sa narodil v roku 1922 v Besarábii v Izmailskej oblasti pri meste Tatarbunary v obci Eskipolos, dnešným názvom Glubokoje. Oblasť sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл., Татарбунарский р-н, с. Ескиполос - Глубокое; ukr. Татарбунари, Глибоке). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Tatarbunary (Татарбунарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol Agafju Aleksandrovnu Febendy z Eskipolosu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom (Febendy) alebo západnom (Debendy) okraji obce.
• Anatolij Aleksejevič Fjodorov (Анатолий Алексеевич Федоров) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Boľšoje Tolbino príp. v meste Klimovsk, oboje sú dnes súčasti mesta Podoľsk (Московская обл., Подольский р-н, с. Большое Толбино altern. г. Климовск). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Podoľska (Подольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Alekseja Ivanoviča Fjodorova z Klimovska. Podľa iného výkazu bol bydliskom vojaka Klimovsk č. d. 32, kde žil spolu s 50-r. matkou a 17-r. sestrou. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnom okraji Unína.
• Ivan Petrovič Kudrjavcev (Иван Петрович Кудрявцев) sa narodil v roku 1923 v Rusku pri meste Velikie Luky, pravdepodobne v dedine Velebeckoje (Калининская обл., Великолукский р-н, Велебицкий с/с - с. Велебецкое). Do Červenej armády ho povolali v roku 1943. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Unína.
• Nikolaj Danilovič Nosačev (Николай Данилович Носачев) sa narodil v roku 1916 v Rusku pri meste Novoselickoje pri Stavropole, podľa nepriameho dokumentu bolo rodisko upresnené ako obec Černoleskoje (Ставропольский край, Новоселицкий р-н, с. Чернолесское). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát mesta Novoseiickoje (Новоселицкий РВК). Manželka Oľga mala uvedenú rovnakú adresu ako rodisko vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 20. mája 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin pri obci Bíňovce z 3. apríla. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnom okraji Unína.
• Sergej Grigorjevič Otryžkin (Сергей Григорьевич Отрыжкин) sa narodil v roku 1912 v Rusku v Baškirsku v obci Urman pri meste Iglino (Башкирская АССР, ст. Урман). Do Červenej armády ho povolal v roku 1941 komisariát v meste Groznyj (Грозненский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Denisovnu Otryžkinovú z kolchozu Belorus v Urmane (ст. Урман, к/з им. Белорус). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnom okraji Unína.
• Nikolaj Nikolajevič Krivyč (Николай Николаевич Кривыч) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v meste Novaja Vodolaga (Украинская ССР, Харьковская обл., Нововодолажский р-н, с. Новая Водолага). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Novej Vodolagy (Ново-Водолажский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nikolja Stepanoviča Krivyča z Novej Vodolagy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Unína.
• Ivan Martynovič Bukin (Иван Мартынович Букин) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v obci Kazače pri býv. okresnej obci Šalygino (Украинская ССР, Сумская обл., Шалыгинский р-н, с. Казачье; ukr. Шалигине, Козаче). Do Červenej armády ho v roku 1943 alebo pravdepodobnejšie v júni 1944 povolal komisariát Šalygina (Шалыгинский РВК). Matka vojaka žila v obci Kozače, meno otca bolo Martyn Iosifovič Bukin. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Unína.
• Ivan Fjodorovič Ponomarev (Иван Федорович Пономарев, niekde Fedotovič, Федотович) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Andrjuki pri meste Mostovskoj (Краснодарский край, Мостовский р-н, с. Андрюки). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Mostovskom (Мостовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Natalju Nikolajevnu Ponomarevovú z obce Andrjuki. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 4 km východne od Unína.
  V zozname Slavína na portáli pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný pod chybným otcovským prímením Aleksejevič (Алексеевич).
• Ivan Ivanovič Oseckij (Иван Иванович Осецкий) sa narodil v roku 1924 alebo 1925 na Ukrajine v obci Kosakovka pri býv. okresnej obci Nižnije Serogozy (Украинская ССР, Херсонская обл., Нижнесерогозский р-н, с. Косаковка; ukr. Нижні Сірогози, Косаківка). Do Červenej armády ho v roku 1941 alebo 1943 povolal komisariát obce Nižnije Serogozy (Нижнесерогозский РВК). Zo stavu 91. streleckom pluku 37. streleckej divízie bol vyradený po zranení alebo nemoci na prelome rokov 1944-45. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na okraji Unína.
• Kasjan Filippovič Bogat (Касьян Филиппович Богат) sa narodil v roku 1912 v Besarábii v Izmailskej oblasti v býv. okresnej obci Tuzly pri meste Tatarbunary. Oblasť sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл., Тузловский р-н, с. Тузлы). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát obce Tuzly (Тузловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Andrejevnu Bogat z obce Tuzly. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Unína.
• Pavel Ivanovič Kovalev (Павел Иванович Ковалев) sa narodil v roku 1925 v Rusku na majeri Obolonskij pri býv. okresnej obci Fjodorovka pri Taganrogu (Ростовская обл., Федоровский р-н, х. Оболонский). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Fjodorovky (Федоровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataľju Vasiljevnu Kovalevovú z Obolonského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha guľometu RPD v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Unína.
• Pavel Jegorovič Lipin (Павел Егорович Липин) sa narodil v roku 1925 v Rusku pri meste Usť-Kalmanka v obci Ponomarjovo (Алтайский край, Усть-Калманский р-н, с. Пономарево). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Usť-Kalmanke (Усть-Калманский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Afanasjevnu Lipinovú z Ponomarjova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha guľometu RPD v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Unína.
• Ivan Vasiľjevič Suvorov (Иван Васильевич Суворов) sa narodil v roku 1911 v Rusku v meste Stalingrad, dnešný názvom Volgograd (г. Сталинград). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal jeden z komisariátov Stalingradu (Дзержинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Nikolajevnu Suvorovovú zo Stalingradu, ul. Lagernaja 12. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Unína.
• Stepan Petrovič Utkin (Степан Петрович Уткин) sa narodil v roku 1919 v Rusku v dedine Batran pri býv. okresnej obci Mjaksa pri Čerepovci (Ленинградская обл., Мяксинский р-н, с. Батран). Do Červenej armády ho 13. júna 1944 povolal komisariát mesta Anžero-Sudžensk (Анжеро-Судженский ГВК). Otec vojaka žil v dedine Sobolinka pri Anžero-Sudžensku (Анжеро-Судженский р-н, д. Соболинка). Vo výkaze strát bola ako kontaktná osoba uvedená sestra Julija Petrovna Utkinová z Anžero-Sudženska, ul. Kuzneckaja 7. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Unína.
• Nestor Sergejevič Abuzjarov (Нестор Сергеевич Абузяров) sa narodil v roku 1923 v Rusku v Stavropoľskom kraji; býv. názov Ordžonikidzevský (Орджоникидзевский край). Do Červenej armády ho v júni 1941 povolal komisariát mesta Kislovodsk (Кисловодский ГВК). Bydliskom vojaka bol Kislovodsk, ul. Stalina 3. Do februára 1943 bol v zostave 507. streleckého pluku 148. streleckej divízie. Po vyliečení v marci 1943 bol vyslaný do Kamyšinského tankového učilišťa, ktoré v tom čase sídlilo v Kazachstane. Učilište malo pripravovať veliacich dôstojníkov pre tank T-34, ale Abuzjarov naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha guľometu RPD v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Uníne na hlavnom námestí.
• Michail Grigorjevič Djagilev (Михаил Григорьевич Дягилев) sa narodil v roku 1924 v Rusku v zaniknutej dedine Peňkova pri okresnej obci Abatskoje na polceste medzi Tjumeňom a Omskom (Омская обл., Абатский р-н, д. Пенькова). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v obci Abatskoje (Абатский РВК). V roku 1943 bol v stave 1314. streleckého pluku 17. streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Grigorija Timofejeviča Djagileva z Peňkovy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha guľometu RPD v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Uníne na hlavnom námestí.
• Vasilij Georgievič Gaža (Василий Георгиевич Гажа) sa narodil v roku 1912 v Izmailskej oblasti Besarábie pri meste Tatarbunary v obci Eskipolos, dnešným názvom Glubokoje. Oblasť sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл., Татарбунарский р-н, Ескиполос - Глубокое; ukr. Татарбунари, Глибоке). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Tatarbunary (Татарбунарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Polikarpovnu Gaža z Eskipolosu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Unína.
• Nikolaj Fjodorovič Višnjakov (Николай Федорович Вишняков) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste v Zalari v už nejestvujúcom seľsovete Voznesenskij, ktorého najväčšou súčasťou bola dedina Boľšoj Karluk (Иркутская обл., Заларинский р-н, Вознесенский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Zalari (Заларинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Viktorovnu Višnjakovovú z kolchozu Krasnyj flot vo Voznesenskom seľsovete (Вознесенский с/с, к-з Красный флот). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Unína.
• Ivan Filippovič Jelisejev (Иван Филиппович Елисеев) sa narodil v roku 1925 v Moskve (г. Москва). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal jeden z komisariátov Moskvy Leningradský (Ленинградский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataľju Ivanovnu Jelisejevovú z Moskvy, zo stanice Podmoskovnaja č. d. 8 (ст. Подмосковная д. 8). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 30. mája 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy za bojové činy pri rieke Nitra a pri obci Modranka. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Unína.
• Ivan Ivanovič Voronov (Иван Иванович Воронов) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Čany v obci bývalého Novojablonovského seľsovetu (Новосибирская обл., Чановский р-н, Ново-Яблоновский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Čany (Чановский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Vasiľjeviča Voronova z obce Novojablonovského seľsovetu zapísanej ako N(ová) Zaimka (Ново-Яблоновский с/с, д. Н. Заимка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Unína.
• Dmitrij Vasiľjevič Kopysov (Дмитрий Васильевич Копысов) sa narodil v roku 1912 v Rusku v dedine Michino pri okresnej obci Nema (Кировская обл., Немский р-н, д. Михино). Do Červenej armády ho 25. októbra 1943 povolal komisariát mesta Komsomoľsk na Amure (Комсомольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Michajlovnu Kopysovovú pri meste Komsomoľsk na Amure v obci zapísanej ako Chunkor či Ungar (Хабаровский край, Комсомольский р-н, с. Хункор - д. Унгар). Z evidenčnej karty lekárskeho posudku (po vyliečení zranenia ľavej nohy) z augusta 1944 je známe, že manželka bola vo veku 29 rokov a deti Andrej, Agafja a Aleksandra vo veku 6, 3 a 1 rok. Vojak bol v roku 1931 odsúdený na 2 roky väzenia, trest vykonal v plnom rozsahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Unína.
• Ivan Grigorjevič Medvedev (Иван Григорьевич Медведев) sa narodil v roku 1925 v Rusku sa narodil pri obci Vača v obci seľsovetu zapísaného ako Belkovský (?), etymologicky najbližší mu je v roku 1956 zrušený Beljakovský, ktorého strediskom bola obec Beljajkovo (Горьковская обл., Вачский р-н, Белковский - Беляйковский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát vo Vači (Вачский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Oľgu Sergejevnu Medvedevovú z Belkovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha protitankovej zbrane v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Unína.
• Georgij Fjodorovič Pučeglazov (Георгий Федорович Пучеглазов) sa narodil v roku 1909 v Rusku v meste Stalinsk, dnešným názvom Novokuzneck, alebo podľa nepriamych dokumentov v meste Kuzneck, dnešnej súčasti Novokuznecka (Кемеровская обл., г. Сталинск). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Stalinska (Сталинский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Vasiljevnu Pučeglazovovú zo Stalinska. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Unína.
• Kuzma Michajlovič Chochlov (Кузьма Михайлович Хохлов) sa narodil v roku 1926 (1927?) v Rusku v Baškirsku v obci Isjangulovo, ktoré je centrom Ziančurinského okresu (Башкирская АССР, Зианчуринский р-н, Исянгулово). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Isjangulove (Зианчуринский РВК) alebo možno aj Kugarčinský komisariát, ktorý sídlil v susednom okrese (Кугарчинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Pavloviča Chochlova, meno matky bolo Anna S. Chochlovová, obaja boli z Isjangulova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Rodina posledný dopis od vojaka obdržala v októbri 1944. Jeho osud úrady vyjasnili asi až v máji 1949 pravdepodobne pre zaznamenané geografické nepresnosti vo výkaze vojenskej jednotky. Pochovali ho na západnom okraji Unína.
• Vasilij Ivanovič Terebenjukov (Василий Иванович Теребенюков) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Adygejskej republike pri meste Majkop (Краснодарский край, Адыгейская АО, Майкопский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Majkope (Майкопский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako mínometčík v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili pravdepodobne 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Unína. Vojakovi do divízneho výkazu strát zapísali pri dátume smrti číslicu, ktorá pripomína číslo 3, ale dá sa prečítať aj ako 7.
• Anton Francevič Vachovskij (Антон Францевич Ваховский) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Medvedovo pri meste Emiľčino, dnešným názvom Jemiľčino (Украинская ССР, Житомирская обл., Эмильчинский р-н; ukr. Ємільчине, Медведеве). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal komisariát ruského mesta Kemerovo (Кемеровский ОВК) alebo 5. júna 1942 Frunzenský komisariát v Alma Atev Kzachstane (Фрунзенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Tamaru Francovnu Vachovskú z Medvedova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako mínometčík v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili pravdepodobne 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Unína. Vojakovi vo výkaze divíznych strát zapísali dátum smrti 3. apríl, ktorý je v prípade Unína ťažko predstaviteľný. Predpokladáme, že obec je vo výkaze zapísaná správne a nepresnosť v dátume vznikla mechanickým opisom z predošlého riadku (Vasilij Ivanovič Terebenjukov). Úrady osud vojaka objasnili až v roku 1950. Z tejto doby je uvedená matka Micha(j)lina Feliksovna Vachovská, bydliskom kolchoz Veselaja Žizň pri meste Belbulak pri Alma Ate (к-з Веселая жизнь, Белбулакский сельсовет).
• Aleksej Iľjič Zemcov (Алексей Ильич Земцов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Peredovojského seľsovetu pri meste Novotrojickaja (Ставропольский край, Егорлыкский р-н, Передовой с/с). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Novotrojickaja, ktoré bolo centrom Jegorlykského okresu (Егорлыкский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Matrenu Gavriilovnu Zemcovovú z Novotrojickej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako mínometčík v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili pravdepodobne 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Unína. Vojakovi vo výkaze divíznych strát zapísali dátum smrti 3. apríl, ktorý je v prípade Unína ťažko predstaviteľný. Predpokladáme, že obec je vo výkaze zapísaná správne a nepresnosť v dátume vznikla mechanickým opisom z predošlého riadku (Vasilij Ivanovič Terebenjukov).
• Pjotr Borisovič Pavlov (Петр Борисович Павлов) sa narodil v roku 1923 v Rusku v Burjatskej republike v meste Bičura (Бурят-Монгольская АССР, Бичурский р-н, с. Бичура). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Bičury (Бичурский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili pravdepodobne 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Unína. Vojakovi vo výkaze divíznych strát zapísali dátum smrti 3. apríl, ktorý je v prípade Unína ťažko predstaviteľný. Predpokladáme, že obec je vo výkaze zapísaná správne a nepresnosť v dátume vznikla mechanickým opisom z predošlého riadku (Vasilij Ivanovič Terebenjukov).
• Michail Anikejevič Jurin (Михаил Аникеевич Юрин) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Novotitarovskaja (Краснодарский край, Новотитаровский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Novotitarovskej (Ново-Титаровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku, bydliskom Novotitarovská, ul. Kirova 42. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Unína.
• Ivan Makarovič Kuleš (Иван Макарович Кулеш) sa narodil v roku 1909 v Rusku pri meste Molotovskoje, dnešným názvom Krasnogvardejskoje, v obci seľsovetu zapísaného ako Prigradský, ktorému je etymologicky najbližšie obec Pregradnoje (Ставропольский край, Молотовский р-н, Приградский с/с - с. Преградное). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Molotovskom (Молотовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Davidovnu Kuleš z Prigradského seľsovetu. V zostave 456. delostreleckého pluku padol do zajatia. Od 28. marca 1943 bol pridelený do 138. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 22. apríla 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku tejže divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Unína.
• Grigorij Michajlovič Kiselev (Григорий Михайлович Киселев) sa narodil v roku 1914 v Rusku pri meste Moršansk v dedine Maloje Pičajevo (Тамбовская обл., Моршанский р-н, с. Малое Пичаево). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát turkménskeho mesta Krasnovodsk, dnešným názvom Turkmenbaši (Красноводский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Semjonovnu Kiselevovú z Malého Pičajeva. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako ženista v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Unína.
• Pavel Filippovič Počtar (Павел Филиппович Почтарь) sa narodil v roku 1919 pri býv. okresnej obci Starokazačje (pravdepodobne v obci Daľničen) v Besarábii v Izmailskej oblasti. Oblasť sa stala v roku 1940 súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл., Староказацкий р-н - с. Староказачье, с. Дальничень; ukr. Староказаче, Дальнічень). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Starokazačjom (Староказацкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Juliju Fillipovnu Počtar pravdepodobne z Dalničen. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako mínomečík v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Unína.
• Oleg Aleksandrovič Svekoľnikov (Олег Александрович Свекольников) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Ivanovo (Ивановская обл., г. Иваново). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Ivanove (Ивановский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Aleksandra Jevgenieviča Svekoľnikova z Ivanova, ul. Narodnaja 29. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako mínometčík v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Unína.
• Michail Petrovič Selivestrov (Михаил Петрович Селиверстов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci býv. Bykovského seľsovetu okresu Rakša pri meste Moršansk (Тамбовская обл., Ракшинский р-н, Быковский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát býv. okresnej obce Rakša (Ракшинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Fjodorovnu Seliverstovovú z Bykovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako delostrelec v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Unína.
• Michail Ignaťjevič Lipienko (Михаил Игнатьевич Липиенко) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v Doneckej oblasti (Украинская ССР, Донецкая обл.). Do Červenej armády ho v auguste 1942 povolal komisariát ruského mesta Mozdok (Моздокский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Matvejevnu Lipienko z obce Pavlodoľskaja v Mozdokskom okrese, ktorý sa v roku 1944 stal súčasťou Republiky Severné Osetsko - Alania (Ставропольский край, Моздокский р-н, ст. Павлодольская). Na sprievodnom lístku pri preradení v júli 1943 o ňom napísali, že je nedisciplinovaný bojovník, ktorý spal v službe. Z inej preraďovacej sprievodky vieme, že v neznámom čase strávil jeden a pol mesiaca v zajatí. V roku 1944 bol v stave 100. gardového streleckého pluku 35. gardovej streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako delostrelec v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Unína.
• Pjotr Vladimirovič Šiškin (Петр Владимирович Шишкин) sa narodil v roku 1924 v Rusku vo Voronežskej oblasti v obci Krasnopoľje pri okresnej obci Vorobjovka (Воронежская обл., Воробьевский р-н, с. Краснополье). Do Červenej armády ho 24. augusta 1942 povolal komisariát mesta Urjupinsk alebo v roku 1944(?) komisariát susednej obce Dobrinka (Урюпинский РВК altern. Добринский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vladimira Kilistratoviča Šiškina z obce Verchnesojinského seľsovetu (Сталинградская обл., Добринский р-н, Верхнесоинский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 14. mája 1944 ako spojovateľovi roty 45 mm kanónov udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Unína. V roku 1947 pátrala na úradoch po osude vojaka jeho sestra Irina Vladimirovna Rjabcevová z dediny Verchnesojanskij (х. Верхнесоинский).
• Ivan Sergejevič Meľničuk (Иван Сергеевич Мельничук, niekde Meľnečuk, Мельнечук) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v obci Dorosiny pri meste Rožišče (Украинская ССР, Волынская обл., Рожищенский р-н, с. Доросины; ukr. Рожище, Доросині). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát Rožišča (Рожищенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Tichonovnu Meľničuk z obce Dorosiny. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Podľa zápisu v divíznom výkaze strát ho zo stavu vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovaný mal byť na severozápadnom okraji Unína.
  V Uníne však nezomrel. Vojaka hospitalizovali 13. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 5152 v Nitre. V nej zomrel 25. apríla 1945. Pochovali ho na dvore štátnej nemocnice v Nitre.
  V zoznam Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný duplicitne; ako Ivan Sergejevič Meľničuk (Иван Сергеевич Мельничук) prepochovaný z Unína a aj ako Ivan Sergejevič Meľnečuk (Иван Сергеевич Мельнечук) prepochovaný z Nitry.
• Ivan Demjanovič Pogrebnjak (Иван Демьянович Погребняк) sa narodil 14. decembra 1926 v Rusku v obci Majkopskoje pri meste Guľkeviči (Краснодарский край, Гулькевичский р-н, с. Майкопское). Do Červenej armády ho 21. apríla 1943 povolal komisariát v Guľkeviči (Гулькевичский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Ivanovnu Pogrebnjak z mesta Naľčik, časť Promgorodok, ul. 3. linia, č. d. 71 (Кабардино-Балкарская АССР, г. Нальчик, Промгородок, ул. 3-я линия, № 71). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Uníne na hlavnom námestí (podľa výkazu strát) alebo na východnom okraji Unína (podľa oznámenia o smrti zaslaného rodine vojaka).
  Podľa iných materiálov na pamyat-naroda.ru však tento vojak vojnu prežil a zomrel 19. mája 1991. Dňa 30. mája 1951 bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. V odôvodnení vyznamenania je uvedený fakt, že 4(?). apríla 1945 pri nastávajúcom boji pod obcou Unín utrpel ťažké zranenie záhlavia, na následky ktorého sa stal invalidom. Dňa 6. novembra 1985 bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa.

520. samostatný divizion protivzdušnej obrany 30. samostatnej jazdeckej divízie pochoval v Uníne troch vojakov. Veliteľom divizionu bol nadporučík Georgij Charitonovič Karginov (*1914, Георгий Харитович Каргинов), ktorého práve za boj jeho jednotky pri Šaštíne (6. apríl) a Uníne (7. apríl) vyznamenali Radom Červenej zástavy.

• Aleksej Arsenťjevič Akinfejev (Алексей Арсентьевич Акинфеев) sa narodil 23. februára 1918 v Rusku v obci zapísanej ako Vymsk, čo bol - je pravdepodobne alternatívny názov dediny Jegošinskaja pri meste Luza (Архангельская обл., Ласевский(?) р-н, г. Луза, с. Вымск - д. Егошинская). Do Červenej armády ho v septembri 1938 povolal komisariát mesta Kurganinsk (Курганинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Nikolajevnu Akinfejevovú zo sovchozu č. 2 z Kurganinského okresu (Курганинский р-н, с-з 2). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 520. samostatnom divizione protivzdušnej obrany 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Uníne.
• Pavel Vasiľjevič Zjulev (Павел Васильевич Зюлев) sa narodil v roku 1923 v Bielorusku v dedine Zalesje pri Čeretjanke pri býv. okresnej obci Terechovka (Гомельская обл., Тереховский р-н, д. Залесье; biel. Церахоўка, Залессе, Чарацянка). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Terechovky (Тереховский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Dmitrievnu Zjulevovú zo Zalesja. Bojoval v zostave 118. streleckého pluku 54. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 520. samostatnom divizione protivzdušnej obrany 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 2 km severozápadne od Unína.
• Pailap Agapovič Matevosjan (Паилап Агапович Матевосьян, niekde Pajlak Akopovič, Пайлак Акопович) sa narodil v roku 1920 v Arménsku pravdepodobne pri meste Artik (okres bol zapísaný ako Artikturský ?) v obci zapísanej asi ako Armutly (Армянская ССР, Арктиктурский ? - Артикский р-н, с. Армутлы). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal asi komisariát v Artiku (Арктиктурский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Agapa Aratuňjana z Armutly. Asi po zranení bol evakuovaný z frontu do vojenskej nemocnice v meste Gulrypš v Abcházsku. Od 26. októbra 1944 bol zaradený do školy sanitárnych inštruktorov v Tbilisi. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako sanitárny inštruktor v 520. samostatnom divizione protivzdušnej obrany 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 2 km severozápadne od Unína.

V obci pochoval jedného vojaka 1675. delostrelecko-mínometný pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie.

• Vasilij Ivanovič Savenkov (Василий Иванович Савенков) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Karavannoje pri okresnej obci Liman pri Astrachani (Астраханская обл., Лиманский р-н, Караванное). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Limane (Лиманский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Jegoroviča Savenkova z obce Karavannoje. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1675. delostrelecko-mínometnom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Uníne.

254. zdravotnícko-sanitárny prápor 203. streleckej divízie pochoval na obecnom cintoríne v Uníne dvoch vojakov tejže divízie, ktorí v prápore zomreli na následky zranení.

• Stepan Grigorjevič Bojko (Степан Григорьевич Бойко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v Odeskej oblasti (Украинская ССР, Одесская обл.). V stave Červenej armády bol od apríla 1944, povolal ho komisariát obce Golovanevsk (Голованевский РВК; ukr. Голованівськ). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Taisiju Grigorjevnu Bojko z obce Maňkovskoje (zapísaná ako Maňkovka) býv. okresu Gruška pri meste Blagoveščenskoje (Одесская обл., Грушковский р-н, с. Маньковка - Маньковское; ukr. Маньківське). V zostave 1241. streleckého pluku 375. streleckej divízie mu 17. novembra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 23. januára 1945 medailu Za odvahu. Dňa 16. decembra 1944 utrpel ťažké zranenie. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 610. streleckom pluku 203. streleckej divízie, do ktorej ho preradili 22. marca 1945. Zomrel na následky zranení 10. apríla 1945 v 254. zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie. Pochovali ho v Uníne na západnej strane obecného cintorína v hrobe č. 1.
• Veniamin Dimitrievič Milkov (Вениамин Димитриевич Милков) sa narodil 16. novembra 1925 v Rusku v bývalom okrese Kiknur v obci zapísanej ako Repiki v seľsovete, ktorého centrom bola obec Russkije Kraji (Кировская обл., Кикнурский р-н, Р. Краинский с/с - с. Русские Краи, с. Репики). Do Červenej armády ho 17. marca 1942 povolal komisariát v Kiknure (Кикнурский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Dimitrija Grigorjeviča Milkova z Repikov. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ streleckej čaty v 592. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Zomrel na následky zranení 10. apríla 1945 v 254. zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie. Pochovali ho v Uníne na západnej strane obecného cintorína v samostatnom hrobe č. 2.

V poli pri obci pochoval troch vojakov 42. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie. Veliteľom pluku bol podplukovník Michail Ivanovič Vedešin (* 1907, Михаил Иванович Ведешин).

• Ivan Fjodorovič Butyrin (Иван Федорович Бутырин) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v okrese Boľšaja Pisarevka, dnešným názvom Velikaja Pisarevka (Украинская ССР, Сумская обл., Больше-Писаревский р-н; ukr. Велика Писарівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Boľšaja Pisarevka (Больше-Писаревский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju z okresu Boľšaja Pisarevka (Больше-Писаревский р-н, Вольное; ukr. Велика Писарівка, Вільне). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 22. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Uníne v poli, 500 m severozápadne od okraja obce. Posmrtne 20. júna 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Podľa odôvodnenia vyznamenania vojak padol v 8. apríla v boji o obec Unín, kde jeho eskadróne bránili v postupe dva ľahké guľomety nepriateľa. Butyrin sa odvážne priblížil k jednému z nich a zlikvidoval ho granátmi, ale bol zasiahnutý streľbou druhého z nich.
• Aleksej Vasiľjevič Chlopeckij (Алексей Васильевич Хлопецкий) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v Kirovogradskej oblasti, podľa zápisu v Romenskom okrese, ktorý ale bol súčasťou inej oblasti (Украинская ССР, Кировоградская обл. ?, Роменский р-н ?). Komisariát rovnakého okresu ho mal povolať do Červenej armády. Bližšie údaje o manželke a bydlisku nie je možné prečítať pre nízke rozlíšenie skenu dokomentu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v poli pri Uníne, 500 m severozápadne od okraja obce.
• Ivan Fjodorovič Kovalenko (Иван Федорович Коваленко) sa narodil v roku 1913 v Rusku v Špakovskom okrese, ktorého centrom bola obec Kuguľta (Ставропольский край, Шпаковский р-н - с. Кугульта). Do Červenej armády ho v roku 1941 prípadne ešte v júni 1940 povolal komisariát Kuguľty (Шпаковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju z obce Kazinka medzi mestom Michajlovsk a Kuguľtou (Шпаковский р-н, с. Казинка). V roku 1944 bol v zostave 596. streleckého pluku 122. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v poli pri Uníne, 500 m severozápadne od okraja obce.

Pri cintorínskom kostole pochoval jedného vojaka 45. gardový samostatný divizion protivzdušnej obrany 10. gardovej jazdeckej jazdeckej divízie.

• Michail Nikitovič Gornak (Михаил Никитович Горнак, niekde Gornjak, Горняк) sa narodil v roku 1925 v Bielorusku v meste Senno (Белорусская ССР, г. Сенно; biel. Сянно). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát ruského mesta Kemerovo (Кемеровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Stepanovnu Gornak z mesta Senno, ul. Lenina 22. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha guľometu DŠK v 45. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 10. gardovej jazdeckej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 14. augusta 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 23. januára 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole na severnom okraji Unína.

V obci padol jeden dôstojník 502. protitankového delostreleckého pluku 34. protitankovej delostreleckej brigády. Hrob mal byť vyznačený krížikom, ktorý na poľnej mapke nie je možné rozpoznať.

• Vladimir Rafailovič Teper (Владимир Рафаилович Тепер) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v meste Odesa (Украинская ССР, Одесская обл., г. Одесса). Do Červenej armády ho 15. augusta 1942 povolal komisariát (Павлодарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Rafaila Benjaminoviča Tepera z Odesy, ul. Tiraspoľskaja 17. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty v 502. protitankovom delostreleckom pluku 34. protitankovej delostreleckej brigády. V tejto jednotke ho 17. mája 1945 posmrtne vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa za bojový čin z 8. apríla 1945 v Uníne, pri ktorom padol. Pochovali ho v Uníne.
  V odôvodnení vyznamenania o ňom napísali: V bojoch v chotári obce Unín (Československo) 8. apríla 1945 paľbou svojej čaty spálil dva stredne veľké tanky protivníka, zničil muničný sklad, umlčal 6 guľometných hniezd, zničil dve pozorovacie stanovištia a zlikvidoval až 20 vojakov a dôstojníkov nepriateľa. V tomto boji hrdinsky padol.

Zoznam pochovaných vojakov v Uníne

Nestor Sergejevič Abuzjarov (Нестор Сергеевич Абузяров)
Aleksej Arsenťjevič Akinfejev (Алексей Арсентьевич Акинфеев)
Jakov Michajlovič Berežnov (Яков Михайлович Бережнов)
Kasjan Filippovič Bogat (Касьян Филиппович Богат)
Stepan Grigorjevič Bojko (Степан Григорьевич Бойко)
Ivan Martynovič Bukin (Иван Мартынович Букин)
Ivan Fjodorovič Butyrin (Иван Федорович Бутырин)
Semjon Anufrievič Debendy (Семен Ануфриевич Дебенды), pozri Febendy
Michail Grigorjevič Djagilev (Михаил Григорьевич Дягилев)
Semjon Anufrievič Febendy (Семен Ануфриевич Фебенды, niekde Debendy, Дебенды)
Anatolij Aleksejevič Fjodorov (Анатолий Алексеевич Федоров)
Vasilij Georgievič Gaža (Василий Георгиевич Гажа)
Michail Nikitovič Gornak (Михаил Никитович Горнак, niekde Gornjak, Горняк)
Aleksej Vasiľjevič Chlopeckij (Алексей Васильевич Хлопецкий)
Kuzma Michajlovič Chochlov (Кузьма Михайлович Хохлов)
Ivan Filippovič Jelisejev (Иван Филиппович Елисеев)
Michail Anikejevič Jurin (Михаил Аникеевич Юрин)
Grigorij Michajlovič Kiselev (Григорий Михайлович Киселев)
Dmitrij Vasiľjevič Kopysov (Дмитрий Васильевич Копысов)
Ivan Fjodorovič Kovalenko (Иван Федорович Коваленко)
Pavel Ivanovič Kovalev (Павел Иванович Ковалев)
Nikolaj Nikolajevič Krivyč (Николай Николаевич Кривыч)
Ivan Petrovič Kudrjavcev (Иван Петрович Кудрявцев)
Ivan Makarovič Kuleš (Иван Макарович Кулеш)
Pavel Jegorovič Lipin (Павел Егорович Липин)
Michail Ignaťjevič Lipienko (Михаил Игнатьевич Липиенко)
Pailap Agapovič Matevosjan (Паилап Агапович Матевосьян, niekde Pajlak Akopovič, Пайлак Акопович)
Ivan Grigorjevič Medvedev (Иван Григорьевич Медведев)
Ivan Sergejevič Meľničuk (Иван Сергеевич Мельничук, niekde Meľnečuk, Мельнечук), bol pochovaný v Nitre
Veniamin Dimitrievič Milkov (Вениамин Димитриевич Милков)
Nikolaj Danilovič Nosačev (Николай Данилович Носачев)
Ivan Ivanovič Oseckij (Иван Иванович Осецкий)
Sergej Grigorjevič Otryžkin (Сергей Григорьевич Отрыжкин)
Pjotr Borisovič Pavlov (Петр Борисович Павлов)
Pavel Filippovič Počtar (Павел Филиппович Почтарь)
Ivan Demjanovič Pogrebnjak (Иван Демьянович Погребняк), vojnu prežil
Ivan Fjodorovič Ponomarev (Иван Федорович Пономарев, niekde Fedotovič, Федотович)
Georgij Fjodorovič Pučeglazov (Георгий Федорович Пучеглазов)
Vasilij Ivanovič Savenkov (Василий Иванович Савенков)
Michail Petrovič Selivestrov (Михаил Петрович Селиверстов)
Ivan Vasiľjevič Suvorov (Иван Васильевич Суворов)
Oleg Aleksandrovič Svekoľnikov (Олег Александрович Свекольников)
Pjotr Vladimirovič Šiškin (Петр Владимирович Шишкин)
Vladimir Rafailovič Teper (Владимир Рафаилович Тепер)
Vasilij Ivanovič Terebenjukov (Василий Иванович Теребенюков)
Stepan Petrovič Utkin (Степан Петрович Уткин)
Anton Francevič Vachovskij (Антон Францевич Ваховский)
Nikolaj Fjodorovič Višnjakov (Николай Федорович Вишняков)
Ivan Ivanovič Voronov (Иван Иванович Воронов)
Aleksej Iľjič Zemcov (Алексей Ильич Земцов)
Pavel Vasiľjevič Zjulev (Павел Васильевич Зюлев)