Z archívnych materiálov portálu pamyat-naroda.ru je známych 21 vojakov Červenej armády, ktorí boli pochovaní v Skalici. Takmer všetci pochádzali z jednotiek 227. streleckej divízie. Na konci súpisu je navyše vojak Antropov, ktorý bol pochovaný v Radimove.
V roku 1967 v Skalici postavili pamätník Oslobodenia a v roku 1985 pod ním inštalovali pamätné tabule s menami 51 padlých sovietskych vojakov. Okrem podplukovníka Pljušča títo vojaci v Skalici pochovaní neboli a padli na iných miestach západného Slovenska.
Spojovací útvar 53. armády
- Viktor Savvič Pljušč (Виктор Саввич Плющ) sa narodil 24. novembra 1913 v Rusku v meste Sevastopoľ (г. Севастополь). V júni 1932 nastúpil na vojenské učilište zvláštnej služby VVS Červenej armády. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevgeniju Vasiľjevnu Pljušč z Vojenského mestečka č. d. 1/7 v meste Uľjanovsk (Куйбышевская обл., г. Ульяновск, Военгородок д. 1/7), otec vojaka Savva Maksimovič Pljušč žil v Sevastopole, ul. Černyševského 12. V roku 1940 ukončil Vojenskú elektrotechnickú akadémiu. V roku 1939 mu bola priznaná hodnosť nadporučíka, v roku 1940 hodnosť kapitána a v roku 1942 hodnosti majora a podplukovníka. V roku 1940 mu udelili medailu Za odvahu, 8. apríla 1942 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy, 18. septembra 1943 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa, 31. októbra 1944 Radom Červenej zástavy a 3. novembra 1944 mu udelili medailu Za bojové zásluhy. Okrem toho bol držiteľom medaily Za obranu Moskvy. Naposledy slúžil v hodnosti podplukovníka ako zástupca náčelníka spojovacieho útvaru 53. armády. Zo stavu ho vyradili 16. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Skalici na hlavnom námestí.
779. strelecký pluk 227. streleckej divízie
- Iľja Stepanovič Kindrat (Илья Степанович Киндрат) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Pomorjany (Львовская обл., Поморянский р-н). Do Červenej armády ho 11. decembra 1944 povolal komisariát v Pomorjanoch (Поморянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Stepanidu Antonovnu Kindrat z obce Čemerince pri Pomorjanoch (Поморянский р-н, с. Чемеринцы; ukr. Поморяни, Чемеринці). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 779. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Skalici na mestskom cintoríne.
- Nikolaj Ivanovič Malejev (Николай Иванович Малеев) sa narodil v roku 1908 v Rusku v meste Neftegorsk pri meste Apšeronsk (Краснодарский край, г. Нефтегорск). Do Červenej armády ho 12. augusta 1941 povolal komisariát mesta Apšeronskaja, dnešným názvom Apšeronsk (Апшеронский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Vasiľjevnu Malejevovú z Neftegorska, ul. Sovetskaja 8. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 779. streleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke mu po 2. zranení v boji 12. augusta 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Skalici na mestskom cintoríne.
- Ivan Dmitrievič Sergejenko (Иван Дмитриевич Сергеенко, niekde Sergienko, Сергиенко) sa narodil v roku 1911 v Rusku pri meste Kantemirovka (Воронежская обл., Кантемировский р-н). Do Červenej armády ho 23. januára 1943 povolal komisariát býv. okresnej obce Polom (Поломский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Dmitrija Ivanoviča Sergejenka z dediny Chreščatyj pri Kantemirovke (Кантемировский р-н, с. Хрещатый). V hodnosti seržanta v guľometnej rote v 230. armádnom záložnom streleckom pluku mu 30. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v tejže hodnosti v 779. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Skalici na mestskom cintoríne.
- Andrej Jefimovič Lantikov (Андрей Ефимович Лантиков, niekde Lantinov, Лантинов) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Borodino, dnešným názvom Budžak (Измаильская обл., Бородинский р-н; ukr. Буджак). Do Červenej armády ho 25. augusta 1944 povolal poľný vojenský komisariát v meste Kyjev alebo bol vojak v rumunskom zajatí a do ČA ho povolal komisariát moldavskej obce Volontirovka (Волонтировский р-н; rum.-mold. Volintiri). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Vasiľjevnu Lantikovovú z obce Petropavlovka pri Borodine (Бородинский р-н, с. Петропавловка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 779. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Skalici na mestskom cintoríne.
- Stepan Gavrilovič Zagorodnjuk (Степан Гаврилович Загороднюк) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine pri meste Skvira (Киевская обл., Сквирский р-н). Do Červenej armády ho 10. apríla 1944 povolal komisariát obce Šamrajevka (?) pri Skvire (Шамраевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevgeniju Markovnu Zagorodnjuk z obce Lavriki pri Skvire (Сквирский р-н, с. Лаврики; ukr. Сквира, Лаврики). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako samopalník v 779. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti po zranení. Pochovali ho v Skalici na mestskom cintoríne.
777. strelecký pluk 227. streleckej divízie
- Aleksandr Ivanovič Ovečkin (Александр Иванович Овечкин) sa narodil v roku 1923 v Rusku v okresnom meste Bykovo (Сталинградская обл., Быковский р-н, с. Быково). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Bykove (Быковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marinu Zacharevnu Ovečkinovú z Bykova. Hodnosť podporučíka mu priznali 20. marca 1943 a hodnosť poručíka 20. júla 1943. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ guľometnej čaty v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 4. novembra 1943 a 5. apríla 1944 vyznamenali 2 krát Radom Červenej hviezdy, 2. júla 1944 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, 3. januára 1945 mu udelili medailu Za odvahu a 29. marca 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Skalici na námestí.
- Michail Dmitrievič Borisov (Михаил Дмитриевич Борисов) sa narodil v roku 1918 v Rusku v obci Novoje Pavšino pri meste Dubna (Тульская обл., Дубенский р-н, с. Новое Павшино). Do Červenej armády ho 22. februára 1942 povolal komisariát v meste Tula (Тульский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Jefimovnu Borisovovú z Tuly, ul. Maxima Gorkého 208. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 15. marca 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Skalici na námestí pri kostole.
Vojaka posmrtne 1. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej Vlasteneckej vojny 1. stupňa. V dekréte vyznamenania bolo zaznamenané, že vojak padol 16. apríla 1945 v boji. - Stepan Iosifovič Torochtij (Степан Иосифович Торохтий, niekde Osifovič, Осифович) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v obci Mečebilovo pri býv. okresnej obci Petrovskoje (Харьковская обл., Петровский р-н, с. Мечебилово; ukr. Петрівське, Мечебилове). Do Červenej armády ho v júni 1941 povolal komisariát v ruskom meste Timašjovsk (Тимашевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefimiju Aleksejevnu Torochtij z kolchozu 1. mája pri Timašjovsku (Краснодарский край, Тимашевский р-н, к-з 1-е мая). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 6. mája 1944 udelili medailu Za odvahu a 3. decembra 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Skalici na námestí.
Vojaka posmrtne 28. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. V dekréte vyznamenania je zápis, že padol v boji 9. apríla na kopanici Halabríni (?).
371. zdravotnícko-sanitárny prápor 227. streleckej divízie
- Ivan Nikolajevič Bespalov (Иван Николаевич Беспалов) sa narodil v roku 1918 v Rusku pri meste Kostroma (Ярославская обл., Костромской р-н). Do Červenej armády ho 25. mája 1938 povolal komisariát v Kostrome (Костромской РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Vasiľjevnu Bespalovovú z obce zapísanej ako Semjonovo pri Kostrome (Костромской р-н, с. Семеново). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke ho 18. marca 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, 2. marca 1945 mu udelili medailu Za odvahu a 31. marca 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zomrel 17. apríla 1945 v 371. zdravotnícko-sanitárnom prápore 227. streleckej divízie na následky zranení, na liečenie ho prijali 16. apríla. Pochovali ho v Skalici.
- Fjodor Timofejevič Jermolin (Федор Тимофеевич Ермолин) sa narodil v roku 1896 na Ukrajine pri meste Lubny (Полтавская обл., Лубенский р-н). Do Červenej armády ho 25. decembra 1943 povolal komisariát v Lubnoch (Лубенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akulinu Nikolajevnu Jermolinovú z obce Oľšanka pri Lubnoch (Лубенский р-н, с. Ольшанка; ukr. Лубни, Вільшанка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ľahkého guľometu v 570. streleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 4. mája 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zomrel 26. apríla 1945 v 371. zdravotnícko-sanitárnom prápore 227. streleckej divízie na následky zranení, na liečenie ho prijali 22. apríla. Pochovali ho v Skalici na mestskom cintoríne.
- Konstantin Petrovič Isajev (Константин Петрович Исаев) sa narodil v roku 1925 v Rusku pri meste Kupino (Новосибирская обл., Купинский р-н). Do Červenej armády ho 12. januára 1943 povolal komisariát v Kupine (Купинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Feklu Demenťjevnu Isajevovú z obce Kopkuľ pri Kupine (Купинский р-н, с. Копкуль). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zomrel 17. apríla 1945 v 371. zdravotnícko-sanitárnom prápore 227. streleckej divízie na následky zranení, na liečenie ho prijali 15. apríla. Pochovali ho v Skalici.
- Šakro Krystašešvili (Шакро Крысташешвили) sa narodil v roku 1903 v Gruzínsku pri meste Baškičeti, dnešným názvom Dmanisi (Грузинская ССР, Башкичетский р-н - Дманиси). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Baškičeti (Башкичетский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Salinku Krystašešvili z obce Gomareti pri Baškičeti (Башкичетский р-н, с. Гомарети). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 779. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zomrel 16. apríla 1945 v 371. zdravotnícko-sanitárnom prápore 227. streleckej divízie na následky zranení, na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho v Skalici.
- Selivestr Pjotrovič Legkiev (Селивестр Петрович Легкиев) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine pri meste Velikie Mosty (Львовская обл., Великомостовский р-н; ukr. Великі Мости). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát vo Velikych Mostoch (Великомостовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Michajlovnu Legkievovú z obce zapísanej ako Kumiry pri Velikych Mostoch (Великомостовский р-н, с. Кумиры). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 v 371. zdravotnícko-sanitárnom prápore 227. streleckej divízie na následky zranení, na liečenie ho prijali 13. apríla. Pochovali ho v Skalici na mestskom cintoríne.
- Vasilij Konstantinovič Slipčenko (Василий Константинович Слипченко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine pri meste Ržiščev v obci zapísanej ako Nikolajevka (Киевская обл., Ржищевский р-н, с. Николаевка; ukr. Ржищів). Do Červenej armády ho 13. júla 1941 povolal komisariát na Kryme v meste Sejtler, dnešným názvom Nižnegorskij (Сейтлерский РВК – Нижнегорский; ukr. Нижньогірський). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Gavrilovnu Timošenkovú z obce Bij Gazy, dnešnej súčasti obce Dvurečje, pri Sejtleri, pracovala v kolchoze 17. zjazdu komunistickej strany (Крымская АССР, Сейтлерский р-н, с. Бий-Газы – Двуречье, к-з имени 17 партсъезда). Do augusta 1942 bol námorníkom v Čiernomorskej flotile. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 v 371. zdravotnícko-sanitárnom prápore 227. streleckej divízie na následky zranení, na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho v Skalici na mestskom cintoríne.
- Vasilij Fedotovič Iščenko (Василий Федотович Ищенко) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine pri meste Orechov (Запорожская обл., Ореховский р-н). Do Červenej armády ho v októbri 1944 povolal oddiel kontrarozviedky SMERŠ (ОКР СМЕРШ). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Timofejevnu Iščenkovú z obce Žerebec, dnešným názvom Tavričeskoje, pri Orechove (Ореховский р-н, ст. Жеребец - Таврическое; ukr. Оріхів, Таврійське). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 779. streleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 12. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 14. apríla 1945 v 371. zdravotnícko-sanitárnom prápore 227. streleckej divízie na následky zranení, na liečenie ho prijali 12. apríla. Pochovali ho v Skalici na mestskom cintoríne.
- Vladimir Dmirievič Surkov (Владимир Дмитриевич Сурков) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Kalininsk (Саратовская обл., Калининский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Kalininsku (Калининский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Pelageju Surkovovú z obce zapísanej ako Apanice pri býv. okresnej obci Širokij Buerak (Саратовская обл., Широко-Буеракский р-н, с. Апаницы altern. с. Апалиха). Podľa Pamätnej knihy padlých vojakov Saratovskej oblasti (1994) ide o obec Apalicha pri Širokom Bueraku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zomrel 17. apríla 1945 v 371. zdravotnícko-sanitárnom prápore 227. streleckej divízie na následky zranení, na liečenie ho prijali 14. apríla. Pochovali ho v Skalici na mestskom cintoríne.
- Aleksej Ivanovič Sidorov (Алексей Иванович Сидоров) sa narodil v roku 1925 v Rusku pri meste Guľkeviči (Краснодарский край, Гулькевичский р-н). V Červenej armáde bol od 15. mája 1943, povolal ho komisariát v Guľkeviči (Гулькевичский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Nikonorovnu Sidorovovú zo seľsovetu obce Sokolovskoje pri Guľkeviči (Гулькевичский р-н, Соколовский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 570. streleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke mu vo funkcii pešieho prieskumníka 6. mája 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 10. septembra 1944 vo funkcii veliteľa družstva samopalníkov medailu Za odvahu. Zomrel 16. apríla 1945 v 371. zdravotnícko-sanitárnom prápore 227. streleckej divízie na následky zranení, na liečenie ho prijali 15. apríla. Pochovali ho v Skalici na mestskom cintoríne.
604. samostatný spojovací prápor 227. streleckej divízie
- Nikolaj Georgievič Jevsjukov (Николай Георгиевич Евсюков) sa narodil v roku 1907 v Rusku v meste Leningrad, dnešným názvom Petrohrad (г. Ленинград - Санкт-Петербург). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Leningrade (Ленинградский ОВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Aleksandrovnu Jevsjukovovú z Leningradu, ul. Voskova 27/18. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka vo funkcii veliteľa štábnej čaty v 604. samostatnom spojovacom prápore 227. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Skalici pri pomníku padlých v 1. svetovej vojne.
711. delostrelecký pluk 227. streleckej divízie
- Viktor Aleksejevič Korolev (Виктор Алексеевич Королев) sa narodil v roku 1912 v Rusku v Novosibírskej oblasti (Новосибирская обл.). Do Červenej armády ho 30. mája 1941 povolal komisariát mesta Novosibirsk (Новосибирский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Fjodoru Andrejevnu Korolevovú z obce Novolugovoje pri Novosibirsku (Новосибирский р-н, с. Новолуговое). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako pohonič v 711. delostreleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 31. októbra 1943 a 19. mája 1944 udelili medaily Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Skalici v parku.
12. samostatný prápor mechanizácie železničných prác 27. železničnej brigády
- Aleksandr Ivanovič Perminov (Александр Иванович Перминов) sa narodil 16. novembra 1912 v Rusku v Moskve (г. Москва). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Moskve (Дзержинский РВК - г. Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Zoju Michajlovnu Žukovovú z Moskvy, ul. Bachmeťjevskaja 24. Mali syna Borisa narodeného v roku 1935. Hodnosť poručíka mu priznali 17. októbra 1942, nadporučíka 26. mája 1943, hodnosť kapitána 10. februára 1944. Naposledy slúžil v hodnosti kapitána ako veliteľ roty mechanizácie mostových prác v 12. samostatnom prápore mechanizácie železničných prác 27. železničnej brigády. V tejto jednotke ho 30. novembra 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 13. marca 1944 mu udelili medailu Za bojové zásluhy, okrem toho bol držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Zo stavu ho vyradili 1. mája 1945 z dôvodu smrti. Pochovali ho v centre Skalice oproti kostolu na námestí.
45. mínometná brigáda 30. delostreleckej prielomovej divízie RGK
- Vitalij Nikolajevič Antropov (Виталий Николаевич Антропов, niekde Antronov, Антронов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v dedine Prudki pri meste Počinok (Смоленская обл., Починковский р-н, д. Прудки). Do Červenej armády ho v septembri 1944 povolal komisariát v litovskom meste Vilnius (Вильнюсский УВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anisju Nikolajevnu Jakunenkovovú z dediny Prudki. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 45. mínometnej brigáde 30. delostreleckej prielomovej divízie RGK. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovaný bol v Radimove.
Vojaka posmrtne 29. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
Vo výkaze strát je u vojaka len čiastočne čitateľná lokalita hrobu. Systém portálu pamyat-naroda.ru ho do zoznamu Slavína zaevidoval chybne ako prepochovaného zo Skalice.
Zoznam
Referenčným materiálom, podľa ktorého bol zostavený zoznam Červenoarmejcov pochovaných v Skalici, bol zoznam Slavína na portáli pamyat-naroda.ru. Farebne zvýraznená poznámka za menoslovom vojakov sa vzťahuje k tomuto zoznamu Slavína.
Vitalij Nikolajevič Antropov (Виталий Николаевич Антропов, niekde Antronov, Антронов), ev. chybne: Skalica, pochovaný: Radimov
Ivan Nikolajevič Bespalov (Иван Николаевич Беспалов)
Michail Dmitrievič Borisov (Михаил Дмитриевич Борисов)
Konstantin Petrovič Isajev (Константин Петрович Исаев)
Vasilij Fedotovič Iščenko (Василий Федотович Ищенко)
Fjodor Timofejevič Jermolin (Федор Тимофеевич Ермолин)
Nikolaj Georgievič Jevsjukov (Николай Георгиевич Евсюков)
Iľja Stepanovič Kindrat (Илья Степанович Киндрат)
Viktor Aleksejevič Korolev (Виктор Алексеевич Королев)
Šakro Krystašešvili (Шакро Крысташешвили)
Andrej Jefimovič Lantikov (Андрей Ефимович Лантиков)
Selivestr Pjotrovič Legkiev (Селивестр Петрович Легкиев)
Nikolaj Ivanovič Malejev (Николай Иванович Малеев)
Aleksandr Ivanovič Ovečkin (Александр Иванович Овечкин)
Aleksandr Ivanovič Perminov (Александр Иванович Перминов)
Viktor Savvič Pljušč (Виктор Саввич Плющ)
Ivan Dmitrievič Sergejenko (Иван Дмитриевич Сергеенко)
Aleksej Ivanovič Sidorov (Алексей Иванович Сидоров)
Vasilij Konstantinovič Slipčenko (Василий Константинович Слипченко)
Vladimir Dmirievič Surkov (Владимир Дмитриевич Сурков)
Stepan Iosifovič Torochtij (Степан Иосифович Торохтий)
Stepan Gavrilovič Zagorodnjuk (Степан Гаврилович Загороднюк)
