Radošovce boli oslobodené v noci z 9. na 10. apríla 1945. Podľa materiálov z portálu pamyat-naroda.ru po prechode frontu zostali v obci pochovaní štyria vojaci Červenej armády. Patrili do zostavy 227. streleckej divízie, ktorej velil plukovník Georgij Nikolajevič Prjeobraženskij (*1897, Георгий Николаевич Преображенский). Boli z rôznych častí divízie, zomreli medzi 10. a 12. aprílom v poľnej divíznej ošetrovni (371. samostatný zdravotnícky prápor) na následky zranení, ktoré si priniesli z bojovej línie na západ od obce. Pochovali ich v spoločnej hrobovej jame na východnom okraji Radošoviec. Začiatkom februára 1946 ich telá exhumovali a preniesli na Slavín.
- Ljeontij Ivanovič Gucu (Леонтий Иванович Гуцу) sa narodil v roku 1920 v Moldavsku pri obci Viertjužani (Соркская обл., Вертюжанский р-н; mold. Soroca, Vertiujeni). V Červenej armáde bol od 8. apríla 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec (guľometčík) v 779. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Ako kontaktná osoba bola vo výkaze ľudských strát jednotky uvedená manželka Jekaterina Ivanovna Kondrašnu z obce Košernica pri obci Viertjužani (mold. Coșernița). Zo stavu jednotky bol vyradený 12. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, do poľnej nemocnice ho prijali 11. apríla. Pochovali ho v Radošovciach.
Krátko po smrti bol vyznamenaný Radom slávy 3. stupňa. Podľa odôvodnenia vyznamenania ho dostal za bojový čin z 12. apríla pri prekročení rieky Morava. Priamo v odôvodnení sa nespomína, že by bol pri tom zranený, ale vo formulári vyznamenania je zaznamenaný dátum zranenia 12. apríl 1945. Dátum 11. apríl 1945 z výkazu strát je asi správnejší. - Vladimir Aljeksandrovič Ržitkovskij (Владимир Александрович Ржитковский) sa narodil v roku 1917 v Rusku v meste Jakutsk. Do Červenej armády ho povolali v roku 1941. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Aljeksejevnu Ržitkovskú z obce Kommunarka pri Moskve. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako šofér v 1358. protilietadlovom delostreleckom pluku 227. streleckej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. apríla 1945. Do poľnej nemocnice ho prijali o deň skôr, zomrel po nemoci alebo na následky zranení. Pochovali ho na východnom okraji Radošoviec v spoločnom hrobe.
V materiáloch pamyat-naroda.ru je ku Radošovciam duplicitne priradený vojak s podobným (asi zle zapísaným) menom Vladimir Aljeksandrovič Ožipkovskij (Ожипковский). Pravdepodobne však ide o jednu osobu. - Vasilij Nikolajevič Semiščenko (Василий Николаевич Семищенко) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine (Украинская ССР, Киевская обл., Велико-Половецкий р-н, с. Яхны). Do Červenej armády ho povolali v marci 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevgeniju Vasiľjevnu Semiščenko z obce Jachny. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 570. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Podľa výkazu strát bol zo stavu jednotky vyradený 12. apríla 1945, do nemocnice ho prijali v ten istý deň, zomrel na následky zranení. Pochovali ho na východnom okraji Radošoviec v spoločnom hrobe.
Pár dní pred smrťou vojaka vyznamenali medailou Za odvahu za bojové činy z 2. a 3. apríla 1945 pri prekročení rieky Nitra a v Horných Chlebanoch. Krátko po smrti ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Podľa odôvodnenia vyznamenania to bolo za bojový čin z 18. apríla 1945 pri moravskej obci Milotice. Ak považujeme údaje z výkazu strát za správne, tak toto vyznamenanie mu bolo priznané omylom. - Aljeksandr Ivanovič Šutenko (Александр Иванович Шутенко; niekde Pavlovič, Павлович) sa narodil v roku 1924 v Rusku (Краснодарский край, Гулькевичский р-н). Do Červenej armády ho povolali v januári 1943, slúžil v 44. streleckej divízii. Od počiatku roka 1944 bol už v zostave 227. streleckej divízie, kedy ho ako telefonistu (1456.) samostatnej spojovacej roty vyznamenali medailou Za bojové zásluhy. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Adrjejevnu Šutenko z osady Otrado-Kubanskoje pri meste Guľkeviči (Отрадо-Кубанское). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako telefonista v 604. samostatnom spojovacom prápore 227. streleckej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 11. apríla 1945, do nemocnice ho prijali v ten istý deň, zomrel na následky zranení. Pochovali ho na východnom okraji Radošoviec v spoločnom hrobe. Iba deň pred smrťou mu divízny náčelník štábu major Vorobjov podpísal dekrét o vyznamenaní medailou Za odvahu za bojový čin zo 6. marca 1945 pri Banskej Štiavnici.
Vo vyznamenaniach bol vojak uvedený pod menom Aljeksandr Pavlovič Šutenko, ale jedná sa o tú istú osobu.
