Sovietski vojaci pochovaní v Holíči

V archívnych dokumentov portálu pamyat-naroda.ru sú poznatky o 25 červenoarmejcoch, ktorí mali byť na území Holíča pochovaní. Z nich však vojak Sergejev bol do zoznamu Slavína na pamyat-naroda.ru ako prepochovaný z Holíča zaradený chybne a u vojaka Kuliša prichádza do úvahy ako miesto hrobu aj Hodonín.

619. strelecký pluk 203. streleckej divízie

• Aleksej Fjodorovič Abramov (Алексей Федорович Абрамов) sa narodil 12. septembra 1924 v Rusku v dedine Lipjagi (Ruské, Mordovské alebo Čuvašské ?), dnešnej súčasti mesta Novokujbyševsk (Куйбышевская обл., Молотовский р-н, д. Липяги). Do Červenej armády ho 12. júla 1942 v roku 1942 povolal komisariát v meste Koški/Koškino (Кошкинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Semjonovnu Abramovovú z Koškina, ul. Počtovaja 20 (Куйбышевская обл., Кошкинский р-н, с. Кошкино, ул. Почтовая, 20). V rokoch 1943-44 absolvoval Smolenské delostrelecké učilište. Hodnosť podporučíka mu pridelili 1. marca 1944, hodnosť poručíka 19. októbra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty v rote 76-mm kanónov v 619. streleckom pluku 203. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 4. júla 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Holíči na mestskom cintoríne.

• Sergej Iosifovič Šišov (Сергей Иосифович Шишов) sa narodil v roku 1920 v Rusku v meste Maloarchangeľsk (Орловская обл. Малоархангельск). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal Leninský komisariát asi v Čkalovskej oblasti (Ленинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Iosifa Vasiľjeviča Šišova z dôstojníckeho mestečka v meste Bolševo, dnešnej súčasti mesta Koroljov (ст. Болшево, Офицерский городок, д. 13). V roku 1943 absolvoval Molotovské vojenské zdravotnícke učilište. Hodnosť podporučíka mu pridelili 30. septembra 1943. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ zdravotníckej čaty v 619. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Holíči, na severozápadnom okraji cintorína, 100 m severne od kaplnky.

V Holíči bolo pochovaných 5 vojakov 619. streleckého pluku v nižších hodnostiach. Z nich zdravotník ml. seržant Zarivčatskij bol zaznamenaný na inom výkaze strát a bola k nemu priradená samostatná bezmenná mapka hrobu 619. streleckého pluku.

• Ivan Jelisejevič Zarivčatskij (Иван Елисеевич Заривчатский) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine pri meste Kozeľščina v obci zapísanej ako Velikaja Vakulevka, pravdepodobne ide o Vysokú Vakulovku (Полтавская обл., Козельщинский р-н, с. Великая Вакулевка - Высокая Вакуловка ?; ukr. Козельщина, Висока Вакулівка). Do Červenej armády ho 22. mája 1939 povolal komisariát v Kozeľščine (Козельщинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Irinu Abramovnu Zarivčatskú z rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako zdravotník v 619. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v spoločnom hrobe na západnom okraji mestského cintorína v Holíči.
• Pavel Francovič Bondarčuk (Павел Францович Бондарчук) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine pri meste Braclav v obci zapísanej ako Parfilovka (Винницкая обл., Брацлавский р-н, с. Парфиловка; ukr. Брацлав). Do Červenej armády ho 2. júla 1941 povolal komisariát v Braclave (Брацлавский РВК) a 23. septembra 1944 opätovne 230. armádny záložný strelecký pluk na území Rumunska (230 АЗСП, Румыния), pretože od 20. októbra 1942 bol v zajatí. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Irinu Abramovnu Bondarčuk z Parfilovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako pohonič v rote kanónov 45-mm v 619. streleckom pluku 203. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 20. januára 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy a 12. apríla 1945 medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Holíči na mestskom cintoríne.
• Stepan Pavlovič Tkač (Степан Павлович Ткач) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v obci Novaja Obodovka pri býv. okresnej obci Obodovka (Винницкая обл., Ободовский р-н, с. Новая Ободовка; ukr. Ободівка, Нова Ободівка). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Obodovke (Ободовский РВК) a 26. septembra 1944 opätovne 230. armádny záložný strelecký pluk na území Rumunska (230 АЗСП, Румыния), pretože od júla 1942 bol v zajatí. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Galinu/Oľgu Fominičnu Tkač z Novej Obodovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v rote mínometov 82-mm v 619. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Holíči na mestskom cintoríne.
• Nikolaj Leonťjevič Makovickij (Николай Леонтьевич Маковицкий) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Bolotnica pri býv. okresnej obci Talalajevka (Сумская обл., Талалаевский р-н, с. Болотница; ukr. Талалаївка, Болотниця). Do Červenej armády ho 26. septembra 1943 povolal komisariát v Talalajevke (Талалаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Trenťjevnu Makovickú z Bolotnice. V 1140. streleckom pluku 340. streleckej divízie ho 7. marca 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 619. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Holíči na mestskom cintoríne.
• Ignat Pjotrovič Šeršunov (Игнат Петрович Шершунов) sa narodil v roku 1895 v Rusku buď v obci 2. Levokumskij, dnešnej súčasti mesta Levokumka, pri meste Mineralnyje Vody alebo pri meste Kislovodsk v obci zapísanej ako Michailovskoje (Ставропольский край, г. Минеральные Воды, пос. Левокумский 2-й - Левокумка altern. Кисловодский р-н, с. Михаиловское). Do Červenej armády ho 15. septembra 1942 povolal komisariát v Mineraľnych Vodach (Минераловодский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Semjonovnu Gubarevovú/Šeršunovovú z obce 2. Levokumskij, ul. Sovietsky prospekt (Минераловодский р-н, Левокумский 2-й, Советский проспект). V 183. gardovom streleckom pluku 59. gardovej streleckej divízie mu 12. decembra 1943 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 619. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Holíči na mestskom cintoríne.

592. strelecký pluk 203. streleckej divízie

• Azis Aslamovič Magaramov (Азис Асламович Магарамов) sa narodil v roku 1907 v Azerbajdžane v meste Imišli (Азербайджанская ССР, г. Имишли). Do Červenej armády ho 25. júna 1941 povolal komisariát mesta Imišli (Имишлинский РВК). Manželka vojaka žila v Imišli. Od 16. augusta alebo 13. septembra 1942 bol v zajatí. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 592. streleckom pluku 203. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Holíči na mestskom cintoríne.

337. samostatný ženijný prápor 203. streleckej divízie

• Aleksej Michajlovič Kovalev (Алексей Михайлович Ковалев) sa narodil 23. februára 1913 v Rusku v meste Astrachaň (г. Астрахань). V Červenej armáde bol od 13. októbra 1935 do 26. októbra 1938. Opätovne ho 25. augusta 1941 povolal Kirovský komisariát v Astrachani (Кировский РВК - г. Астрахань). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Vasiľjeviča Kovaleva (Astrachaň, ul. Krasnonaberežnaja 106) a skôr aj manželku Jevdokiju Ivanovnu Kovalevovú (Astrachaň, ul. Abchazskaja 65). Hodnosť poručíka mu priznali v roku 1942, hodnosť nadporučíka v apríli 1943 a kapitána 6. apríla 1944. Naposledy slúžil v hodnosti kapitána ako veliteľ roty a zástupca (pre materiálno-technické zabezpečenie) veliteľa 337. samostatného ženijného práporu 203. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 2. septembra 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, 29. apríla 1944 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa a 4. júla 1944 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Okrem toho bol držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Holíči. Podľa poľnej mapky bol hrob v blízkosti evanjelického kostola.
• Sergej Konstantinovič Ursalov (Сергей Константинович Урсалов) sa narodil 20. júla 1914 na Ukrajine pri meste Ovidiopoľ v obci zapísanej ako Aleksandrovka (Одесская обл., Овидиопольский р-н, с. Александровка; ukr. Овідіополь). V Aleksandrovke bol 19. septembra 1941 ako civil odvedený do rumunského zajatia. Do Červenej armády ho v auguste 1944 povolal poľný vojenský komisariát (полевой ВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Matrenu Kononovnu Ursalovovú z Aleksandrovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 337. samostatnom ženijnom prápore 203. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Holíči, podľa mapky hrobu ho pochovali v blízkosti evanjelického kostola.

1037. delostrelecký pluk 203. streleckej divízie

• Ivan Gurjevič Kuliš (Иван Гурьевич Кулиш) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Zajcevo pri meste Pavlograd (Днепропетровская обл., Павлоградский р-н, с. Зайцево; ukr. Павлоград, Зайцеве). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Pavlograde (Павлоградский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Tichonovnu Kuliš zo Zajceva. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1037. delostreleckom pluku 203. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 21. júna 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu na poľnej mapke bol pochovaný na severovýchodnej strane Holíča, 500 m východne od samostatne stojaceho kríža. Vo výkaze strát je miesto hrobu zmätočne zapísané na stroji a prepisované. Mohlo by ísť o Hodonín, podľa dátumu smrti je ale pravdepodobnejší Holíč.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný v Holíči.

310. gardový strelecký pluk 110. gardovej streleckej divízie

• Ivan Abramovič Pavlenko (Иван Абрамович Павленко) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v meste Kyjev (г. Киев; ukr. Київ). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Kyjeve (Киевский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Michajlovnu Pavlenko z Kyjeva, ul. Čkalova 29. Absolvoval 2. kyjevské delostrelecké učilište. Hodnosť poručíka mu pridelili v roku 1942, hodnosť nadporučíka 27. augusta 1943 a kapitána 24. apríla 1944. Naposledy slúžil v hodnosti kapitána ako veliteľ roty 120-mm mínometov v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnej strane Holíča.

313. gardový strelecký pluk 110. gardovej streleckej divízie

K výkazu padlých 313. gardového streleckého pluku bola priložená mapka hrobu dôstojníkov pluku (jediný známy tam pochovaný je poručík Galejev) a mapka hrobu bez bližších identifikačných údajov (pravdepodobne len pre vojaka Peljucha).

• Džamšid Batyrovič Galejev (Джамшид Батырович Галеев) sa narodil v roku 1923 v Turkménsku v meste Kuška, dnešným názvom Serchetabad (Туркменская ССР, Марыйская обл., г. Кушка - Серхетабад). V Červenej armáde bol od detského veku od roku 1934. Príbuzných nemal. V hodnosti poručíka ako adjutantovi náčelníka 2. časti 92. samostatnej streleckej brigády mu 4. novembra 1942 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ práporu v 313. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severovýchodnom okraji Holíča.
  Posmrtne 15. mája 1945 vojaka vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Podľa zápisu v dekréte vyznamenania padol 8. apríla v boji o obec Unín.
• Ivan Dmitrievič Peljuch (Иван Дмитриевич Пелюх) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine pri meste Kulikov v obci (Velikie alebo Malyje) Peredremichi (Львовская обл., Куликовский р-н, с. Передремихи; ukr. Великі/Малі Передримихи). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Kulikove (Куликовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju Ivanovnu Peljuch z obce Peredremichi. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako ženista v 313. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Holíča.

247. gardový samostatný prápor 110. gardovej streleckej divízie

• Talat Bakov (Талат Баков) sa narodil v roku 1925 v Kazachstane v obci Aul. č. 14 pri meste Karkaralinsk (Карагандинская обл., Каркаралинский р-н, Аул № 14). Do Červenej armády ho 27. januára 1943 povolal komisariát mesta Alma Ata (Фрунзенский РВК - г. Алма-Ата). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Mugulsam Bakovovú z Alma Aty, ul. K. Marxa 66. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako prieskumník v 247. gardovom samostatnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 11. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu a 24. marca 1945 a 20. apríla 1945 ho vyznamenali Radmi slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Holíči.
• Pjotr Trofimovič Kljujev (Петр Трофимович Клюев) sa narodil v roku 1921 v Bielorusku pri meste Suraž v obci zapísanej ako St. Mostišče v Šabrovskom seľsovete, ktorého centrom bola obec Ozjorky (Белорусская ССР, Витебская область, Суражский район, Шабровский с/с, Ст. Мостище). Do Červenej armády ho 20. septembra 1940 povolal komisariát v meste Minsk (Сталинский РВК - г. Минск) a opätovne poľný vojenský komisariát v rumunskom meste Craiova (полевой ВК, г. Крайов), pretože od 28. septembra 1941 strávil 3 roky v zajatí. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Trofima Mironoviča Kljujeva zo St. Mostišča. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 247. gardovom samostatnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 18. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Holíči na námestí pri kostole.

Samostatný učebný prápor 110. gardovej streleckej divízie

Vojak Sergejev z učebného práporu nemal vo výkaze strát uvedené miesto, kde bol pochovaný. Na pamyat-naroda.ru ho do zoznamu pochovaných v Holíči zaradili chybne len podľa predošlého riadku výkazu strát vojaka Nikiševa.

• Grigorij Ivanovič Nikišev (Григорий Иванович Никишев) sa narodil v roku 1922 alebo 1923 v Rusku v dedine Belikovo pri meste Baryš (Куйбышевская обл., Барышский р-н, с. Беликово). Do Červenej armády ho 23. novembra 1941 povolal komisariát v meste Kujbyšev, dnešným názvom Samara (Дзержинский РВК - г. Куйбышев). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Nikolajevnu Nikiševovú z Kujbyševa, ul. Samarskaja 49. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Holíča.
• Semjon Aleksejevič Ivanov (Семен Александрович Иванов) sa narodil v roku 1915 v Rusku v Baškirskej republike v seľsovete obce Ochlebinino pri meste Iglino (Башкирская АССР, Иглинский р-н, Охлебининский с/с). Do Červenej armády ho 20. februára 1942 povolal komisariát v meste Ufa (Сталинский РВК - г. Уфа). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Pavlovnu Savinovú z Ochlebininského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Holíča.
  Posmrtne 30. júla 1945 vojaka vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
• Michail Afanasjevič Sergejev (Михаил Афанасьевич Сергеев) sa narodil v roku 1913 v Doneckej časti Ukrajiny v meste Makejevka (Донбасс, Макеевка). Do Červenej armády ho 23. marca 1944 povolal komisariát mesta Golovanevsk (Голованевский РВК; ukr. Голованівськ). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevgeniju Makarovnu Sergejevovú z obce Kamennaja Krinica pri býv. okresnej obci Gruška (Одесская обл., Грушковский р-н, с. Каменная Криница; ukr. Грушка, Кам'яна Криниця). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti na otravu. Miesto hrobu nemal vo výkaze strát uvedené.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný v Holíči.

456. mínometný pluk 30. delostreleckej prielomovej divízie RGK

• Dmitrij Dmitrievič Adušin (Дмитрий Дмитриевич Адушин) sa narodil v Rusku v seľsovete obce Alešnja pri meste Dubrovka (Брянская обл., Дубровский р-н, Алешинский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Dubrovke (Дубровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jefrosiňju Jakovlevnu Adušinovú z dediny Boľšoj Ugol pri Alešnje (Дубровский р-н, Алешинский с/с, д. Большой Угол). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 456. mínometnom pluku 30. delostreleckej prielomovej divízie RGK. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji, zahynul pri delostreleckom ostreľovaní. Pochovali ho na vŕšku v Holíči.
• Michail Aleksandrovič Proničev (Михаил Александрович Проничев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v seľsovete obce Alešnja pri meste Dubrovka (Брянская обл., Дубровский р-н, Алешинский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Dubrovke (Дубровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataľju Nikitičnu z obce Alešnja, ktorá bola centrom Alešinského seľsovetu, alebo z 20-km vzdialenej malej dediny Alešnja, ktorá do spomenutého seľsovetu ale nepatrila (Дубровский р-н, Алешинский с/с, д. Алешня). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha mínometu v 456. mínometnom pluku 30. delostreleckej prielomovej divízie RGK. V tejto jednotke mu 14. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji, zahynul pri delostreleckom ostreľovaní. Pochovali ho na vŕšku v Holíči.
• Gennadij Konstantinovič Pravilo (Геннадий Константинович Правило) sa narodil v roku 1926 v Bielorusku v meste Polock (Белорусская ССР, Витебская обл., г. Полоцк). Do Červenej armády ho povolal komisariát litovského mesta Vilnjus (Вильнюсский УВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Konstantina Jakovleviča Pravila z Polocka, ul. Janka Kupalu 45 alebo 15 (г. Полоцк, ул. Янки Купалы, 45 altern. 15). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 456. mínometnom pluku 30. delostreleckej prielomovej divízie RGK. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji, zahynul pri delostreleckom ostreľovaní. Pochovali ho na vŕšku v Holíči.
• Michail Ivanovič Kuromec (Михаил Иванович Куромец, niekde Koromec, Коромец) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Chiševiči pri meste Rudki (Дрогобычская обл., Рудковский р-н, с. Хишевичи; ukr. Рудки, Хишевичі). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Rudkoch (Рудковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Ľvovnu/Ivanovnu Kuromec z Chiševiči. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha mínometu v 456. mínometnom pluku 30. delostreleckej prielomovej divízie RGK. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Holíči.

414. mínometný pluk 45. mínometnej brigády

• Aleksej Iľjič Močalin (Алексей Ильич Мочалин) sa narodil v roku 1918 v Rusku v usadlosti Chozino pri meste Pervomajsk (Горьковская обл., Первомайский р-н, с. Хозино). Do Červenej armády ho v roku 1938 povolal komisariát v Pervomajsku (Первомайский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Mariju Iľjiničnu z Chozina. Manželka vojaka Aleksandra Pavlovna Močalinová žila v usadlosti Lachma pri Pervomajsku (Первомайский р-н, пос. Лахма), Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 414. mínometnom pluku 45. mínometnej brigády. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Holíči.

Tylová poľná jednotka 53. armády

• Dmitrij Michajlovič Dubanov (Дмитрий Михайлович Дуванов) sa narodil v roku 1897 v Rusku pri meste Karsun v obci zapísanej ako Belogorje, podľa nepriamych dokumentov v obci Belozerje (Ульяновская обл., Карсунский р-н, с. Белогорье – Белозерье ?). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Karsune (Карсунский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Dubanovovú z Belogorja. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako pohonič v poľnej tylovej jednotke 53. armády. Zo stavu ho vyradili 20. apríla 1945 z dôvodu smrti. Pochovali ho v Holíči.

Zoznam

Referenčným materiálom, podľa ktorého bol zostavený zoznam pochovaných červenoarmejcov v Holíči, bol zoznam Slavína na portáli pamyat-naroda.ru. Farebne zvýraznené poznámky za menoslovom sa vzťahujú k tomuto zoznamu Slavína.

Aleksej Fjodorovič Abramov (Алексей Федорович Абрамов)
Dmitrij Dmitrievič Adušin (Дмитрий Дмитриевич Адушин)
Talat Bakov (Талат Баков)
Pavel Francovič Bondarčuk (Павел Францович Бондарчук)
Dmitrij Michajlovič Dubanov (Дмитрий Михайлович Дуванов)
Džamšid Batyrovič Galejev (Джамшид Батырович Галеев)
Semjon Aleksejevič Ivanov (Семен Александрович Иванов)
Pjotr Trofimovič Kljujev (Петр Трофимович Клюев)
Michail Ivanovič Koromec (Михаил Иванович Коромец), pozri Kuromec
Aleksej Michajlovič Kovalev (Алексей Михайлович Ковалев)
Ivan Gurjevič Kuliš (Иван Гурьевич Кулиш), pochovaný: pravdepodobne Holíč, možno Hodonín; ev.: Holíč
Michail Ivanovič Kuromec (Михаил Иванович Куромец, niekde Koromec, Коромец)
Azis Aslamovič Magaramov (Азис Асламович Магарамов)
Nikolaj Leonťjevič Makovickij (Николай Леонтьевич Маковицкий)
Aleksej Iľjič Močalin (Алексей Ильич Мочалин)
Grigorij Ivanovič Nikišev (Григорий Иванович Никишев)
Ivan Abramovič Pavlenko (Иван Абрамович Павленко)
Ivan Dmitrievič Peljuch (Иван Дмитриевич Пелюх)
Gennadij Konstantinovič Pravilo (Геннадий Константинович Правило)
Michail Aleksandrovič Proničev (Михаил Александрович Проничев)
Michail Afanasjevič Sergejev (Михаил Афанасьевич Сергеев), ev.: chybne Holíč
Ignat Pjotrovič Šeršunov (Игнат Петрович Шершунов)
Sergej Iosifovič Šišov (Сергей Иосифович Шишов)
Stepan Pavlovič Tkač (Степан Павлович Ткач)
Sergej Konstantinovič Ursalov (Сергей Константинович Урсалов)
Ivan Jelisejevič Zarivčatskij (Иван Елисеевич Заривчатский)