Rajmund Ondruš sa narodil v Močidlanoch (dnešnej súčasti obce Popudinské Močidľany). V roku 1947 sa pridal k jezuitom, ale jeho štúdium prerušilo násilné zatváranie kláštorov v roku 1950. V tomto období strávil niekoľko rokov v pomocných technických práporoch PTP. V roku 1960 bol v rámci skupiny jezuitov spolu s tajným biskupom Jánom Korcom odsúdený do väzenia za ilegálnu rehoľnú činnosť. Trojročný trest mu bol skrátený amnestiou, v roku 1968 odišiel do Rakúska, kde dokončil štúdium teológie, tam ho v roku 1969 vysvätili za kňaza. Od roku 1971 žil v Taliansku, pracoval v slovenskom oddelení Vatikánskeho rozhlasu. V roku 1978 sa presťahoval do Kanady k početnej komunite slovenských jezuitov a pôsobil vo vydavateľstve Dobrá kniha. V roku 1992 sa vrátil na Slovensko, stal sa zástupcom najvyššieho predstaviteľa (provinciála) jezuitov na Slovensku (1993-1997). Jeho najznámejšou literárnou prácou je viaczväzkové dielo životopisov svätcov Blízki Bohu a ľuďom. Zomrel v bratislavskej nemocnici. pochovali ho na trnavskom cintoríne na Kamennej ceste.
Starostka obce Popudinské Močidľany Dana Žúrková spolu s jezuitským provinciálom na Slovensku pátrom Jozefom Šofrankom odhalili 16. marca 2024 po svätej omši pamätnú tabuľu venovanú Rajmundovi Ondrušovi na jeho rodnom dome. Slávnosť sa konala v prítomnosti rodinných príslušníkov, zástupcov viacerých rehoľných spoločností a Konfederácie politických väzňov Slovenska. Tabuľu venovala KPVS, po odhalení ju požehnal jezuitský páter Martin Halčák.
Peter Sandtner: Odhalenie pamätnej tabule, in: Obecný hlásnik (Popudinské Močidľany) 1/2024, str. 7
