Po bitke s Napoleonovým vojskom pri moravskom Slavkove, známej ako Bitka troch cisárov, cárska armáda Alexandra I., porazený spojenec rakúskeho cisára, sa stiahla k Holíču. V jeho bezprostrednom okolí sa 3. a 4. decembra 1805 utáborilo asi takmer 50 tisíc ruských vojakov. Pod tlakom kapitulačných podmienok však museli bez zdržovania opustiť krajinu. Poslední z ruských vojakov opustili Holíč 8. decembra. Na rímskokatolíckej fare v Holíči zostal 16-ročný Nikita Sergejevič Lunin (Никита Сергеевич Лунин) v najnižšej dôstojníckej hodnosti korneta cárskeho jazdectva, ktorému zranenie z bojov neumožnilo pokračovať v ceste. Na následky zranení 1. januára 1806 zomrel a bol pochovaný na miestnom cintoríne.
V roku 1845 navštívila Luninov hrob jeho sestra Katarína, vdova po Theodorovi von Uwaroff, ktorá hrobové miesto obnovila. Či sa jednalo o obnovu staršieho alebo zhotovenie nového pomníka dnes nevedno. Na pomníku je reliéf pripomínajúci erb, na ktorom je okrem vojenských insígnií stvárnený pribývajúci a ubývajúci mesiac (luna), ktorý má vzťah k menu Lunin. Návšteva Kataríny zostala v historickej pamäti vďaka nemeckému nápisu, ktorý na pomníku zanechala: Na základe sľubu 3. marca 1845 navštívila toto miesto Katarína von Uwaroff, vdova cisárskeho ruského komorníka, skutočného štátneho radcu, rytiera viacerých vojenských rádov Theodora von Uwaroff, vlastná sestra zvečneného hrdinu, ktorá prišla z ďalekého ruského severu a nechala tento pomník obnoviť.

Zufolge
des Gelübdes,
und am 3-ten März 1845
stattgefundenen Besuches
der Witwe
des kaiserlich russischen Kammerhern
wirklichen Staatsrathes
und Ritters mehrere Militair-Orden
Theodor von Uwaroff,
Catharina von Uwaroff,
der leiblichen Schwester
des verewigten jungen Helden,
die deswegen
von fernem Norden Russlands gekommen,
ist dieses Denkmal renovirt worden.

Pomník ako pozoruhodnosť holíčskeho cintorína prezentoval V. Sasinek už v roku 1876. Publikoval nápisy z pomníka, informáciu z úmrtnej knihy katolíckej fary, podľa ktorej Lunina raneného 3. decembra 1805 pri Slavkove priviezli na faru, kde zomrel. Podľa jeho popisu bol pomník spevnený železnou obručou, z podstavca pomníka už v tom čase boli latinskojazyčná aj ruskojazyčná tabuľa odpadnuté a zlomené na niekoľko kusov. Nepoškodená bola len nemeckojazyčná tabuľa.
V novom tisícročí bol pomník v úbohom stave. Chýbala na ňom tabuľa s ruským nápisom, jej pendant s latinským nápisom na druhej strane pomníka bol neúplný. V roku 2018 dalo mesto Holíč zreštaurovať Luninov pomník s finančnou pomocou Ruskej federácie. Pomník po obnove odhalili 1. februára 2019. Slávnosti sa zúčastnil ruský veľvyslanec Alexej Fedotov, primátor Zdenko Čambal, zástupcovia miestnej rímsko-katolíckej a pravoslávnej cirkvi a Zväzu Rusov na Slovensku. Súčasťou podujatia bolo aj odovzdanie originálnych nápisových tabúľ z náhrobku do úschovy miestneho múzea.
Na obnovenom pomníku boli osadené repliky nemeckej a latinskej tabule. Nápis novej ruskojazyčnej tabule prekopíroval zmysel latinskej. Podľa nich Nikita Lunin, 16-ročný ruský dôstojník, zranený v slavkovskej bitke zomrel 1. januára 1806.

NICHITAS DE LUNINUS
OFFICIALIS RUSSICUS
ANNORUM XVI
EX VULNERE IN PUGNA AUSTERLITZ ACCEPTO
OBIT
ANNO MDCCCVI DIE I. JANUARII
НИКИТА СЕРГЕЕВИЧ ЛУНИН
16-ЛЕТНИЙ РОССИЙСКИЙ ОФИЦЕР
РАНЕННЫЙ ВО ВРЕМЯ БИТВЫ ПРИ СЛАВКОВЕ
СКОНЧАЛСЯ 1 ЯНВАРЯ 1906 ГОДА
Renovata 2018
Ruská federácia a Mesto Holíč

Na pôvodnej ruskej tabuli bol pravdepodobne nasledujúci nápis s dátumom smrti podľa pravoslávneho kalendára: Nikita Sergejevič Lunin, kornet jazdeckého gardového pluku, zomrel 16 rokov po narodení na 20-ty deň decembra 1905.

НИКИТА СЕРГЕЕВИЧ ЛУНИН
КАВАЛЕРГАРДСКОГО ПОЛКА КОРНЕЩ
16-и ЛЕТ ОТ РОДУ
УМЕР
1805-го ГОДА ДЕКАВРЯ 20-го ДНЯ

 

František Víťazoslav Sasinek: Ruský pomník v Holiči, in: Slovenský letopis pre historiu...3/1876, ročník I., str. 191;
Martin Hoferka: Odkázau nám král uherský..., in: Záhorie 6/2005, str. 2-7;
František Kopecký, Jiří Synek: Náhrobek účastníka bitvy u Slavkova v Holíči, in: frantisekkopecky.estranky.cz

Kamerové systémy