Na budove rímsko-katolíckej fary je pamätná tabuľa venovaná osobnostiam vysväteným za rímsko-katolíckych kňazov, ktorí v Skalici žili a pracovali, prípadne sa tam narodili. Niektoré mená na tabuli neboli odpočiatku a boli vytesané dodatočne (Černoch, Šátek, Buchta, Bránecký). Meno Ľudovíta Horvátha na nej pribudlo v roku 2017.
- Ján Černoch (1852 - 1927), rodák zo Skalice, sa stal v roku 1913 ostrihomským arcibiskupom a neskôr kardinálom.
- František Víťazoslav Sasinek (1830 – 1914) bol najvýznamnejší slovenský historik 19. storočia.
- Ľudovít Okánik (1869 - 1944), rodák zo Skalice, pôsobil aj v politike. V rokoch 1923 až 1929 bol bratislavským starostom. Zomrel v Bratislave ako kanonik, ale pochovaný je v Skalici.
- Emanuel Jozef Cubínek (1913 - 1965) pôsobil v Skalici ako študent aj ako farár. Prekladal klasiku z chorvátskeho jazyka a španielčiny, bol farárom vo Svätom Jure pri Bratislave, kde sa stal obeťou doteraz nevyjasnenej vraždy.
- Pavel Blaho st. (1844 - 1938), rodák zo Skalice, bol farárom na rôznych miestach Záhoria. Zomrel ako kanonik v Bratislave.
- Jozef Karol Viktorin (1822 - 1874) za účasť v protimaďarskom odboji v roku 1848 bol pár mesiacov vo väzení. V Skalici pôsobil ako kaplán od roku 1850 do 1852. Vynikol ako redaktor a publicista.
- Jozef Šátek (1910 - 1978) bol narodený a pochovaný v Skalici. Zaoberal sa regionálnymi dejinami Skalice a Bratislavy.
- Ján Buchta (1922 - 1972), tajne vysvätený kňaz, sa narodil a zomrel v Skalici. Prekladal náboženskú literatúru. Jeho kultúrno-historické články so skalickou tematikou boli posmrtne publikované aj v súbornom vydaní.
- Jozef Bránecký (1882 - 1962), rodák zo Skalice, bol autorom historických prozaických diel.
- Ľudovít Horváth (1907 - 1985), rodák zo Skalice, pôsobil na rôznych farách. V dobe nástupu socializmu bol odsúdený na desať rokov väzenia. Do pastoračnej služby sa mohol vrátiť až v dôchodkovom veku.
