Narodil sa v Skalici. Študoval na gymnáziách v Skalici a Solnoku. V roku 1846 vstúpil do kapucínskeho kláštora v bratislavskom Novom meste a v roku 1853 bol vysvätený za kňaza. Sasinek v tomto období zložil básne, ktoré sa po zhudobnení stali súčasťou katolíckeho spevníka. V roku 1864 bol prepustený z kapucínskeho rádu a stal sa profesorom banskobystrického gymnázia. Od roku 1869 bol tajomníkom MS a presťahoval sa do Martina. V tom období bol už známym historikom. V roku 1875 bola MS úradne zatvorená, Sasinek odišiel do Skalice a začal vo vlastnej réžii vydávať Slovenský letopis (6 ročníkov). V rokoch 1882 až 1892 žil v Prahe. Zomrel v nemocnici v Štajerskom Hradci, pochovali ho na cintoríne milosrdných bratov v Kainbachu. V roku 1930 jeho ostatky exhumovali a pochovali ich v kaplnke sv. Anny v Skalici.
Na rodnom dome F. V. Sasinka mu bola 1. mája 1926 odhalená mramorová pamätná tabuľa, ktorú dal zhotoviť miestny odbor MS. Dom na Pivovarskej (dnes Sasinkovej) ulici patril vtedy vdove Alžbete Krahulcovej. Slávnostným rečníkom pri odhalení bol profesor trnavského gymnázia, skalický rodák Pavel Žiška, ktorý na záver predniesol myšlienku, žeby ostatky F. V. Sasinka z cintorína v rakúskom Kainbachu mohli byť prenesené do rodnej Skalice. Popri pamätnej tabuli sa v ten deň odhaľoval v meste aj pomník Jánovi Amosovi Komenskému.
Alojz Kolísek (zost.): František Víťazoslav Sasinek, Skalica 1930, str. 94, 95
