Do Senice sa prisťahoval na uvoľnené učiteľské miesto. Dával si tlačiť drobné učebnice a príručky. Zaobstaral si vlastnú tlačiareň a od roku 1888 sa začal venovať len vydavateľskej a tlačiarenskej činnosti. Za manželku mal dcéru prietržského farára Ladislava Pauliniho, ktorý u nich dožil starobu. Tlačiareň pohltila aj manželkino veno. U Beža vyrástol ďalší kníhtlačiar Daniel Pažický z Myjavy. Bežo vydával učebnice, kalendár Zora, Knižnicu zábavného a užitočného čítania a od roku 1900 Noviny malých.
Na budovu evanjelickej školy v Senici umiestnili pamätnú tabuľu pripomínajúcu Bežovu pedagogickú a vydavateľskú činnosť. Tabuľu dal vyhotoviť na vlastné náklady učiteľ Pavel Vaníček. Bola odhalená 29. septembra 1941. Budova neskôr slúžila ako ĽŠU, stála na Jilemnického ulici (terajšia Štefánikova) a v roku 1974 bola asanovaná. Pamätná tabuľa bola odložená do depozitu.
Elena Feldsamová: Literatúra Senice a jej najbližšieho okolia, in: Senica, Bratislava 1974, str. 121
