Po zvýšenej aktivite partizánskych skupín prišiel do Senice 9. septembra 1944 130-členný oddiel nemeckej vojenskej polície. Začali ihneď zatýkať a vypočúvať desiatky ľudí. Dočasnú väznicu s kapacitou pre 200 väznených si vytvorili v budove Roľníckeho skladištného družstva. V októbri bol do mesta deponovaný na ich podporu aj početný pohotovostný oddiel Hlinkovej gardy. Antifašistov, ktorých tu umučili, prípadne popravili, pochovali do masových hrobov Surovinského lesa, kde sa pri exhumáciách preukázalo celkovo asi 40 až 50 obetí.
Na budove bývalého Roľníckeho skladištného družstva v Senici odhalili v roku 1974 pamätnú tabuľu, ktorá pripomenula smutnú epizódu v minulosti tejto budovy. V čase od septembra 1944 sa stala sídlom nemeckej vojenskej polície, kde väznili a mučili antifašistov.
Miroslav Minďaš: Novšie dejiny Senice, in: Senica – dejiny mesta, str. 97, 108
