Gymnaziálne štúdiá začal Titus Zeman u saleziánov v Šaštíne, dokončil ich maturitou na rímskokatolíckom gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Teológiu vyštudoval v Ríme a Turíne, kde ho aj vysvätili za kňaza. Po návrate na Slovensko, pôsobil krátko v pastoračnej službe v Bratislave. V roku 1943 ho saleziáni uvoľnili, aby mohol vyučovať na biskupskom gymnáziu v Trnave. Po perzekúciách rehoľníkov na Slovensku začal organizovať ich ilegálne prechody za hranice. Pri treťom z nich bol zatknutý a v roku 1952 odsúdený na 25 rokov väzenia, ktoré postupne strávil vo všetkých slávnych československých trestniciach. Po podmienečnom prepustení v roku 1964 mu bolo umožnené neskôr spovedať a aj slúžiť verejné omše. Toto privilégium si ale už dlho neužil, pretože v roku 1969 po prežitých tortúrach predčasne zomiera.
Na podporu procesu blahorečenia Titusa Zemana, s ktorým sa započalo v roku 2010, mu boli v roku 2012 odhalené viaceré pamätné tabule. Prvú z nich odhalil v šaštínskej bazilike v dopoludňajšom čase po svätej omši 8. januára biskupský vikár Zboru väzenskej a justičnej stráže Bartolomej Juhász. Na tabuli je portrétny reliéf Titusa Zemana, ktorého autorom je architekt Stanislav Májek.
Ďalšia pamätná tabuľa bola odhalená vo vajnorskom kostole ešte v ten istý deň. Ďalšia na saleziánskom kostole na Miletičovej ulici v Bratislave 11. marca a ďalšia na budove gymnázia v Trnave 4. novembra.
