Svetozár Hurban Vajanský, syn Jozefa Miloslava Hurbana, dokončil stredné vzdelanie na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystici. Na akadémiách v Bratislave a Budapešti vyštudoval právo, ako koncipient a samostatný advokát pracoval na rôznych miestach. Po návrate z opätovnej vojenskej služby v Bosne sa usadil v Martine a venoval sa novinárskej činnosti. Obnovil vydávanie Slovenských pohľadov, bol redaktorom literárneho časopisu Orol a šéfredaktorom Národných novín. Za kritické články bol uhorskými úradmi trikrát väznený. Svetozár Hurban Vajanský sa stal na prelome 19. a 20. storočia najvýraznejšou osobnosťou slovenského spoločensko-kultúrneho života. V roku 1873 použil literárny pseudonym Vajanský, ktorý sa stal jeho prímením. Popri publicistickej činnosti bol básnikom, prozaikom a literárnym kritikom, prekladateľom z ruskej literatúry, často cestoval po slovanských krajinách.
Pamätná tabuľa Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému na evanjelickej fare v Hlbokom bola odhalená 6. septembra 1936. Udalosť sa konala počas osláv 300-ročného výročia vydania prvého Tranovského kancionála a 20. výročia smrti Vajanského. Pamätná tabuľa s reliéfnou bustou bola dielom sochára Ladislava Majerského. Odhalil ju nitriansky senior, holíčsky farár Peter Boor.
Ján Bezek: Cirkevná kronika..., in: Tranovský evanjelický kalendár na rok 1937, Liptovský Sv. Mikuláš, str. 194
