Sovietski vojaci pochovaní v Štefanove

Z materiálov pamyat-naroda.ru je známych 44 mien sovietskych vojakov, ktorí mali byť v Štefanove pochovaní. Ale je pravdepodobné, že 4 z nich vojnu prežili. V zozname je len jeden dôstojník v hodnosti nadporučíka.
V obci bol bezprostredne po vojne postavený pamätník červenoarmejcom s nápismi v azbuke s menoslovom 23 padlých vojakov.
Pozoruhodnú udalosť z doby prechodu frontu zaznamenal kronikár Michal Písecký v štefanovskej pamätnej knihe (Kronika obce Štefanov - Kniha I., str. 99-100, 151), ktorú dokončil vo vianočnom čase v roku 1950. Na ceste do Unína pri kríži v lokalite Najárčia 7. apríla 1945 črepiny delostreleckého granátu ťažko zranili majora delostreleckej jednotky Červenej armády na pozorovacom stanovisku. Major mal na rukách štvoro hodiniek a viacero zlatých prsteňov. Skonal ešte v ten deň. Bol pochovaný v truhle pri kríži na hornom konci obce. Keď 9. júla vykopávali padlých sovietskych vojakov (nevedno z akého dôvodu, možno aby boli ich telá preložené na riadny cintorín), zistilo sa, že truhlu majora už niekto skoršie potajme vykopal. Neznáme osoby truhlu, možno len telo, preniesli o 800 krokov ďalej (lokalita Úzke), mŕtveho o cennosti okradli a tam zahrabali.

133. jazdecký pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie

133. jazdecký pluk 30. jazdeckej divízie pochoval v Štefanove 3 radových vojakov na severozápadnom konci obce.

• Vasilij Maksimovič Smirnov (Василий Максимович Смирнов) sa narodil v roku 1910 v Rusku pri meste Sarai v býv. okrese obce Muravljanka (Рязанская обл., Муравлянский р-н). Do Červenej armády ho 16. decembra 1942 povolal komisariát Muravljanky (Муравлянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Matrenu Agafjevnu Smirnovovú z dediny zapísanej ako Borisovka z býv. seľsovetu obce Taptykovo pri meste Sarai (Муравлянский р-н, Таптыковский с/с, д. Борисовка). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ jazdeckého oddielu v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnom okraji Štefanova.
  Vojak sa v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru nenachádza.
• Michail Ivanovič Streľmašuk (Михаил Иванович Стрельмашук, niekde Steľmašuk, Стельмашук) sa narodil v roku 1902 v Rusku v meste Kotovsk pri Tambove (Тамбовская обл., г. Котовск). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Komsomoľsk na Amure (Комсомольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Jefimovnu Streľmašuk z Kotovska, ul. Oktjabrskaja 4. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Podľa výkazu strát ho zo stavu vyradili 6. mája 1945 z dôvodu smrti v boji a pochovali ho na severozápadnom okraji Štefanova. Predpokladáme, že v zápise je chybne uvedený ojedinelý dátum, aj keď sa nedá vylúčiť, že miesto hrobu bolo opísané mylne z predošlého riadku výkazu (vojak Smirnov).
  Vojak sa v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru nenachádza.
• Aleksej Andrejevič Busko (Алексей Андреевич Бусько) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v býv. okrese obce Červonoarmejsk, dnešným názvom Puliny (Украинская ССР, Житомирская обл., Червоноармейский р-н - п. Пулины). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Červonoarmejsku (Красноармейский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Andreja Markoviča Buska z obce Kurnoje pri Červonoarmejsku (Червоноармейский р-н, Курное; ukr. Пулини, Курне). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnom okraji Štefanova.
  Vojak sa v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru nenachádza.

4. samostatný ženijný eskadron 30. samostatnej jazdeckej divízie

Vo výkaze strát mali vojaci Tišin, Ustinov a Sazonov zo 4. samostatného ženijného eskadronu 30. samostatnej jazdeckej divízie uvedený dátum úmrtia 7. apríl 1945 a miesto hrobu moravskú obec Kostice. Dátum alebo miesto hrobu bolo uvedené nesprávne, pretože pri Kosticiach prví vojaci padli 12. apríla. Mená všetkých troch vojakov však boli zaznamenané na pomníku červenoarmejcov v Štefanove, kde boli aj s najväčšou pravdepodobnosťou pochovaní.

• Dmitrij Aeksejevič Tišin (Дмитрий Алексеевич Тишин) sa narodil v roku 1921 alebo 1922 v Rusku v obci Chutorok, dnešnej súčasti mesta Novokubansk (Краснодарский край, Новокубанский р-н, пос. Хуторок). Do Červenej armády ho v roku 1941 alebo 1943 povolal komisariát obce Novokubanskij, dnešnej súčasti mesta Novokubansk (Ново-Кубанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Fedosiju Ivanovnu Tišinovú zo Stalinovho sovchozu v Chutorku (Новокубанский р-н, с-з "Хуторок им. Сталина"). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 4. samostatnom ženijnom eskadrone 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 28. apríla 1944 udelili medailu Za odvahu a 17. augusta 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy.
  Podľa zápisu vo výkaze strát ho spolu s ďalšími 2 vojakmi tejto jednotky zo stavu vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji a pochovali v moravskej obci Kostice. Predpokladáme, že zápis o hrobe v Kosticiach je chybný, pretože mená tejto trojice vojakov sú zaznamenané na pomníku červenoarmejcov v Štefanove.
• Boris Konstantinovič Ustinov (Борис Константинович Устинов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Cerkovnovo pri meste Ivanovo (Ивановская обл., Ивановский р-н, с. Церковново). Do Červenej armády ho v roku 1943 (podľa nepriameho dokumentu 14. novembra) povolal komisariát v Ivanove (Ивановский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jekaterinu Nikolajevnu Ustinovovú z Cerkovnova. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 4. samostatnom ženijnom eskadrone 30. samostatnej jazdeckej divízie.
  Podľa zápisu vo výkaze strát ho spolu s ďalšími 2 vojakmi tejto jednotky zo stavu vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji a pochovali v moravskej obci Kostice. Predpokladáme, že zápis o hrobe v Kosticiach je chybný, pretože mená tejto trojice vojakov sú zaznamenané na pomníku červenoarmejcov v Štefanove.
• Michail Pavlovič Sazonov (Михаил Павлович Сазонов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v nelokalizovanej obci, zapísanej ako Krutoje (Орловская обл., Медвединский р-н, с. Крутое). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Medvedického okresu v Stalingradskej oblasti, ktorého centrom bolo mesto Linjovo, pri meste Žirnovsk (Медведицкий РВК - пос. Линёво). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Sergejevnu Sazonovovú z dnes opustenej dediny Majak pri okresnej obci Žirjatino pri Brjansku (Брянская обл., Жирятинского р-н, с. Маяк). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 4. samostatnom ženijnom eskadrone 30. samostatnej jazdeckej divízie.
  Podľa zápisu vo výkaze strát ho spolu s ďalšími 2 vojakmi tejto jednotky zo stavu vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji a pochovali v moravskej obci Kostice. Predpokladáme, že zápis o hrobe v Kosticiach je chybný, pretože mená tejto trojice vojakov sú zaznamenané na pomníku červenoarmejcov v Štefanove.

1675. delostrelecko-mínometný pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie

V Štefanove pochoval troch vojakov 1675. delostrelecko-mínometný pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie. Veliteľom pluku bol major Ivan Ivanovič Lesnoj (*1913, Иван Иванович Лесной), veliteľom divízie plukovník Grigorij Ivanovič Reva (*1902, Григорий Иванович Рева).

• Boris Semjonovič Aguľjanc (Борис Семенович Агульянц) sa narodil v roku 1924 v Rusku v meste Slavjanskaja, dnešným názvom Slavjansk na Kubani (Краснодарский край, Славянский р-н, ст. Славянская - Славянск на Кубани). V stave Červenej armády bol od roku 1942, povolal ho komisariát Slavjanskej (Славянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Semjona Christoforoviča Aguľjanca zo Slavjanskej. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ mínometu v 1675. delostrelecko-mínometnom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 1. augusta 1944 udelili medailu Za odvahu, 14. novembra 1944 medailu Za bojové zásluhy a 18. januára 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v centre Štefanova.
• Andrej Pavlovič Kontarev (Андрей Павлович Контарев) sa narodil v roku 1924 v Rusku v dedine Uspenka pri obci Nechajevskaja (Сталинградская обл., Нехаевский р-н - ст. Нехаевская, х. Успенка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Nechajevskej (Нехаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jekaterinu Ivanovnu Kontarevovú z Uspenky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha mínometu v 1675. delostrelecko-mínometnom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 18. januára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v centre Štefanova.
• Pavel Markovič Mocak (Павел Маркович Моцак, niekde Makarovič) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci Irklejev pri meste Čerkasy (Украинская ССР, Полтавская обл., Ирклеевский р-н, с. Ирклеев; ukr. Іркліїв, Черкаси). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Irklejeve (Ирклеевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Davidovnu Mocak z Irklejeva. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha mínometu v 1675 delostrelecko-mínometnom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Štefanove.

134. tankový pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie

V Štefanove pochoval dvoch vojakov 134. tankový pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie. Miesto pohrebiska nie je upresnené, podľa popisu ich hroby ležali vedľa seba.

• Semjon Jemeľjanovič Bondarenko (Семен Емельянович Бондаренко) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v obci Pesčannaja (Украинская ССР, Сумская обл., Сумский р-н). V Červenej armáde bol od októbra 1939, povolal ho komisariát (Сумский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Jemeľjana Dimitrieviča Bondarenka z Pesčannej. Ako vodičovi stredne ťažkého tanku v hodnosti seržanta v zostave 52. tankovej brigády mu 29. januára 1943 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil ako rotný technik v hodnosti staršinu v 134. tankovom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 16. augusta 19444 udelili medailu Za bojové zásluhy, 4. decembra 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy a posmrtne 11. júna 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Štefanove v hrobe č. 1 v 1. rade.
• Aleksej Vasiľjevič Lebedev (Алексей Васильевич Лебедев) sa narodil v roku 1923 v Rusku v Moskve (г. Москва). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov Moskvy (Бауманский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Michajlovnu Lebedevovú z Moskvy, ul. Spartakovskaja 3. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako radista v 134. tankovom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu ako obsluhe tanku 1. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Štefanove v hrobe č. 2 v 1. rade.

247. gardový delostrelecký pluk 110. gardovej streleckej divízie

Na severnom okraji Štefanova boli v spoločnom hrobe pochovaní traja vojaci 247. gardového delostreleckého pluku 110. gardovej streleckej divízie. Veliteľom pluku bol major Dmitrij Grigorjevič Kojčurenko (*1919, Дмитрий Григорьевич Койчуренко).

• Ivan Ivanovič Brunenek (Иван Иванович Бруненек) sa narodil v roku 1925 v Rusku v dedine Chandala pri meste Tasejevo (Красноярский край, Тасеевский р-н - с. Тасеево, д. Хандала). V Červenej armáde bol od 1. januára 1943, povolal ho komisariát v Tasejeve (Тасеевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Arinu Stepanovnu Brunenek z Chandaly. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 247. gardovom delostreleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 11. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu a 30. júla 1945 ho posmrtne vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Vo vyznamenaní sa udáva, že padol pri výbuchu míny 7. apríla pri obci Dojč. Pochovali ho na severnom okraji Štefanova v spoločnom hrobe, 1. zo severnej strany.
• Pjotr Ivanovič Plaksin (Петр Иванович Плаксин) sa narodil v roku 1900 v Kerči na Kryme (Крымская АССР, г. Керчь). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Feodosija (Феодосийский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Michajlovnu Plaksinovú z Kerča. Od 9. mája 1944 bol v stave 227. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako povozný v 247. gardovom delostreleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Štefanova v spoločnom hrobe, 3. zo severnej strany.
• Savva Sergejevič Goloverda (Савва Сергеевич Головерда) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v obci Siňki pri býv. okresnej obci Gruška pri Golovanevsku (Украинская ССР, Одесская обл., Грушковский р-н - с. Грушка, с. Синьки). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Gruške (Грушковский РВК). Ako vojak 270. streleckej divízie bol od 10. októbra 1941 pohrešovaný. Do Červenej armáde ho 22. marca 1944 opätovne povolal komisariát mesta Golovanevsk (Голованевский РВК; ukr. Голованівськ). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Maksimovnu Goloverda z obce Siňki. Ako vojakovi 78. gardového streleckého pluku 25. gardovej streleckej divízie mu 13. mája 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako povozný v 247. gardovom delostreleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 3. apríla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy za bojový čin pri meste Vráble z 27. marca. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Štefanova v spoločnom hrobe, 2. zo severnej strany.

863. protitankový delostrelecký pluk 34. protitankovej delostreleckej brigády

V Štefanove pochoval troch vojakov 863. protitankový delostrelecký pluk 34. protitankovej delostreleckej brigády. Veliteľom pluku bol major Nikifor Aleksejevič Zverev (*1905, Никифор Алексеевич Зверев). Podľa poľnej mapky mohli byť vojaci pochovaní na východnom okraji obce poprípade juhovýchodne od kostola.

• Vasilij Andrejevič Solovej (Василий Андреевич Соловей) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Onoprievka pri meste Taľnoje (Украинская ССР, Киевская обл., Тальновский район, с. Оноприевка; ukr. Тальне, Онопріївка). Základnú vojenskú službu v Červenej armáde vykonal v rokoch 1932-34, v dobe vojny nastúpil 8. marca 1944, povolal ho komisariát mesta Zvenigorodka (Звенигородский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Vasilisu Prokopovnu Solovej z Onoprievky. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha dela v 863. protitankovom delostreleckom pluku 34. protitankovej delostreleckej brigády. V tejto jednotke ho 23. októbra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, 3. novembra 1944 a 22. januára 1945 mu udelili medaily Za odvahu a 17. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Štefanove.
• Ivan Jegorovič Sviščev (Иван Егорович Свищев) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci zapísanej ako Išino v Saženskom okrese pri Belgorode, podľa nepriameho dokumentu by to mala byť obec Šeino pri Belgorode (Курская обл., Саженский р-н, с. Ишино - Шеино). Do Červenej armády ho 15. marca 1943 povolal Saženský komisariát, ktorý mal sídliť v obci Sabynino pri Belgorode (Саженский РВК, с. Сабынино). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataľju Sergejevnu Sviščevovú z Išina. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha dela v 863. protitankovom delostreleckom pluku 34. protitankovej delostreleckej brigády. V tejto jednotke mu 4. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu, 24. januára 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 30. apríla 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Štefanove.
• Ivan Nikitovič Dibrov (Иван Никитович Дибров) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Lužok pri býv. okresnej obci Černevce (Украинская ССР, Винницкая обл., Черневецкий р-н - Черневцы, с. Лужок; ukr. Чернівці). V Červenej armáde bol od 28. marca 1944, povolal ho komisariát obce Černevce (Черневецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Jakovlevnu Dibrovovú z obce Lužok. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha dela v 863. protitankovom delostreleckom pluku 34. protitankovej delostreleckej brigády. V tejto jednotke mu 22. januára 1945 udelili medailu Za odvahu a 17. mája 1945 Rad Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojový čin pri Štefanove zo 7. apríla 1945. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Štefanove.

152. gardový protitankový delostrelecký pluk

V Štefanove pochoval jedného vojaka 152. gardový protitankový delostrelecký pluk, ktorému velil podplukovník Jevgenij Arseňjevič Kostylev (* 1914, Евгений Арсеньевич Костылев).

• Aleksandr Zacharovič Poluchin (Александр Захарович Полухин) sa narodil v roku 1922 v Rusku v obci Čerjomnovského seľsovetu pri meste Barnaul (Алтайский край, Павловский р-н, Черемновский с/с, г. Барнаул). V Červenej armáde bol od decembra 1941, povolal ho komisariát mesta Pavlovsk pri Barnaule (Павловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Sofju Vasiľjevnu Poluchinovú z obce Čerjomnovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 152. gardovom protitankovom delostreleckom pluku. V tejto jednotke mu 3. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu, Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne 30. júna 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Vo vyznamenaní sa uvádza, že padol 7. apríla pri Štefanove. Pochovali ho v Štefanove na námestí pri kostole.

255. protilietadlový delostrelecký pluk

V Štefanove pochoval 255. protilietadlový delostrelecký pluk vojaka Lepechina.

• Leontij Prochorovič Lepechin (Леонтий Прохорович Лепехин) sa narodil v roku 1915 v Rusku v obci Zolotucha medzi mestami Charabali a Aktubinsk (Сталинградская обл., Харабалинский р-н, с. Золотуха). Do Červenej armády ho v júli 1940 povolal komisariát v Charabali (Харабалинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Feklu Ivanovnu Lepechinovú z obce Tuzuklej pri meste Kamyzjak (Сталинградская обл., Камызякский р-н, с. Тузуклей). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako delostrelec v 255. protilietadlovom delostreleckom pluku. V tejto jednotke mu 23. februára 1943 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Štefanove 600 metrov severovýchodne od kostola.

1815. pluk samochodných diel

V Štefanove na rovnakom mieste v rovnakom čase boli pochovaní dvaja vojaci samochodného dela SU-76. Je možné, že tvorili posádku jedného stroja v 1815. pluku samochodných diel.

• Iľja Semjonovič Rulev (Илья Семенович Рулев) sa narodil v roku 1915 v Rusku v dedine Malygino medzi mestami Kaljazin a Kašin (Калининская обл., Калязинский р-н, д. Малыгино). V Červenej armáde bol medzi aprílom 1938 a novembrom 1940 a od januára 1941. Povolal ho jeden z komisariátov Leningradu (Выборгский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Stepanovnu Beljajevovú z Leningradu 68, Sadovaja(-yj) 65 (г. Ленинград 68, Садов. 65). V zostave 998. streleckého pluku 286. streleckej divízie ho 25. júla 1942 vyznamenali Radom Červenej zástavy. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka 4. gardového jazdeckého zboru ako veliteľ roty samohybných diel SU-76 pravdepodobne v 1815. pluku samochodných diel. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Štefanova.
• Ivan Prochorovič Minakov (Иван Прохорович Минаков) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Lemešovského seľsovetu pri meste Sevsk (Орловская обл., Севский р-н, Леме шовский с/с). Do Červenej armády ho vo februári 1943 povolal komisariát v Orlovskej oblasti, pravdepodobne v okresnej obci Kolpna (Колпна). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Roz. Minakovovú z obce Lemešovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako obsluha samochodného dela SU-76 v 1815. pluku samochodných diel. V tejto jednotke ho 29. októbra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Štefanova.

34. gardový jazdecký pluk 9. gardovej jazdeckej divízie

V Štefanove pochoval 4 vojakov 34. gardový jazdecký pluk 9. gardovej jazdeckej divízie. K identifikácii vojaka Mambetova pomohol nápis na pomníku červenoarmejcov v Štefanove.

• Roman Borisovič Mambetov (Роман Борисович Мамбетов) sa narodil v roku 1907 v Rusku v obci Abdulovo, dnešným názvom Puškinskij, v býv. okrese obce Ivanovka pri meste Plešanovo (Чкаловская обл., Ивановский р-н, с. Абдулово - Пушкинский). Do Červenej armády ho 19. júna 1944 povolal jeden z komisariátov mesta Omsk (Ленинский РВК - г. Омск). Zaznamenané moslimské mená matky a manželky by sa dali interpretovať len s chybami, obe žili v Abdulove. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Štefanova.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa vojak nenachádza. Meno obce, kde bol pochovaný, bolo vo výkazoch strát zapísané nepresne. K identifikácii hrobu pomohol nápis na pomníku červenoarmejcov v Stefanove, kde je uvedený ako gardový vojak s tvarom mena Kambetov R. B. (Камбетов Р. Б.) a rokom narodenia 1907.
• Anatolij Jakovlevič Gončarov (Анатолий Яковлевич Гончаров) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v osade cukrovaru pri obci Sitkovce (Украинская ССР, Винницкая обл., Ситковецкий р-н - Ситковцы, Сахарный з-д). Do Červenej armády ho 18. marca 1944 povolal komisariát obce Sitkovce (Ситковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Zinaidu Ivanovnu Gončarovovú z cukrovaru v Sitkovciach. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severovýchodnom okraji Štefanova v malom sade domu č. 88.
• Ivan Ivanovič Gordienko (Иван Иванович Гордиенко) sa narodil v roku 1922 v Rusku v meste Tomsk (г. Томск). Do Červenej armády ho 17. júna 1944 povolal komisariát mesta Prokopjevsk (Прокопьевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Praskevju Ivanovnu Gordievovú z Tomska, ul. Čeremošniki 21 (г. Томск, ул. Черемошники № 21). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako radista v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Štefanove.
• Nikolaj Tichonovič Komrakov (Николай Тихонович Комраков) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Pervomajskij (Тамбовская обл., Первомайский р-н). Do Červenej armády ho 12. novembra 1943 povolal komisariát v Pervomajskom (Первомайский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandru Sergejevnu Komrakovovú z obce Malo-Snežatovského seľsovetu pri Pervomajskom, podľa nepriameho dokumentu z obce Malyj Snežatok (Первомайский р-н, Мало Снежатовский с/с - с. Малый Снежеток). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ zbrane v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Štefanove.

767. strelecký pluk 228. streleckej divízie

Podľa dostupných materiálov pamayat-naroda.ru 767. strelecký pluk 228. streleckej divízie pochoval v Štefanove 19 vojakov na troch miestach. 4 vojaci z tohto počtu však vojnu pravdepodobne prežili.
Na obecnom cintoríne boli pochovaní vojaci Levin a Tverdochleb zo 767. streleckého pluku. Miesto hrobu je vyznačené na poľnej mapke a v početnejšom zozname pochovaných vojakov sú ich mená graficky odlíšené.

• Mendeľ Samojlovič Levin (Мендель Самойлович Левин, niekde Samuilovič, Самуилович) sa narodil v roku 1916 v Bielorusku pri obci Ivenec (Белорусская ССР, Барановичская обл., Ивенецкий р-н; biel. Івянец). V stave Červenej armády bol od decembra 1944, povolal ho komisariát zapísaný ako Teplovský v Čkalovskej (dnešným názvom Orenburgskej) oblasti Ruska (Тепловский РВК, Чкаловская обл.). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Samojla Semjonoviča Levina z býv. Iveneckého okresu (Ивенецкий р-н). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 20. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Štefanove.
• Stepan Aleksejevič Tverdochleb (Степан Алексеевич Твердохлеб) sa narodil v roku 1908 v Černovickej oblasti, ktorá sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, pri meste Kicmaň (Украинская ССР, Черновицкая обл., Кицманский р-н; ukr. Чернівці, Кіцмань). V Červenej armáde bol od novembra 1944, povolal ho komisariát v Kicmane (Кицманский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Stepanidu Onufrievnu Tverdochlebovú z obce zapísanej ako Baškivka alebo Bašnivka, etymologicky najpríbuznejšia existujúca je Laškivka pri Kicmane (Кицманский р-н, Башкивка-Башнивка; ukr. Лашківка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Štefanove na obecnom cintoríne.

Podľa výkazu strát a poľnej mapky bolo v 1. hrobe pri kóte 305 pochovaných 12 vojakov 767. streleckého pluku. Vojak Etlišev z tohto zoznamu však podľa iných materiálov pri Štefanove nezomrel a nemohol tam byť pochovaný. Rozpor nevieme vysvetliť, nevieme, či tu nakoniec nebolo pochovaných len 11 vojakov, alebo prípadne aj iný neznámy vojak.
Spoločná poľná mapka zaznamenala aj umiestnenie hrobu 2 vojakov na cintoríne v Štefanove a spoločný zoznam pochovaných.

• Archip Karpovič Matyševskij (Архип Карпович Матышевский) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Komarovka medzi mestami Borzna a Nežin (Украинская ССР, Черниговская обл., Комаровский р-н; ukr. Комарівка, Борзна, Ніжин). V Červenej armáde bol od apríla 1943, povolal ho komisariát Komarovky (Комаровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Karpa Pantelejeviča Matyševského z obce pri Komarovke zapísanej ako Brižanka (Комаровский р-н, с. Брижанка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako mínometčík v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 5. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho západne od Štefanova na kóte 305.
• Dmitrij Zotovič Archipenko (Дмитрий Зотович Архипенко) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine pri meste Krasnoarmejskoje, dnešným názvom Pokrovsk (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Красноармейский р-н; ukr. Покровськ). V Červenej armády bol od augusta 1944, povolal ho komisariát v Krasnoarmejskom (Красноармейский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol tetu Jekaterinu Stepanovnu Vorobjevovú z obce zapísanej ako Novaja Gupalovka pri Krasnoarmejskom (Красноармейский р-н; с. Новая Гупаловка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako mínometčík v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. V tejto jednotke ho posmrtne 21. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojový čin z 30. marca pri meste Nitra. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho západne od Štefanova na kóte 305.
• Fjodor Semjonovič Šabalkin (Федор Семенович Шабалкин) sa narodil v roku 1915 v Rusku pri meste Bezenčuk (Куйбышевская обл., Безенчукский р-н). V Červenej armáde bol od februára 1942, povolal ho jeden z komisariátov mesta Kujbyšev, dnešným názvom Samara (Пролетарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Serafinu Vasiľjevnu Šabalkinovú z obce Obrazcovyj pri meste Syzraň (г. Сызрань, с. Образцовый). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ obsluhy mínometu v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 22. januára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho západne od Štefanova na kóte 305.
• Ivan Iosifovič Šmanev (Иван Иосифович Шманев) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v meste Melitopol (Украинская ССР, Днепропетровская обл., г. Мелитополь). Do Červenej armády ho v septembri 1944 povolal komisariát Melitopola (Мелитопольский РВК), ale bude to len opätovný povolávací rozkaz, pretože ako vojak 871. streleckého pluku 276. streleckej divízie bol v rumunskom zajatí od 14. mája 1942. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Amjaru Ivanovnu Šmanevovú z Melitopola, ul. Černyševského 101. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako mínometčík v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 22. marca 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 28. februára pri Bzovíku. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho západne od Štefanova na kóte 305.
• Dmitrij Borisovič Kogtev (Дмитрий Борисович Когтев) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v meste Stalino, dnešným názvom Doneck (Украинская ССР, Сталинская обл., г. Сталино; ukr. Донецьк). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Stalino (Сталино-Заводский РВК). Slúžil ako námorník 8. brigády morskej pechoty v Čiernomorskej flotile. Od 3. júla 1942 padol do rumunského zajatia, predpokladalo sa, že padol. Do Červenej armády ho v októbri 1944 opätovne povolal komisariát v Staline (Сталинский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Vladimirovnu Kogtevovú zo Stalina, ul. Narlitovskaja 18 (г. Сталино, ул. Нарпитовская 18). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. V tejto jednotke ho posmrtne 21. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojový čin z 30. marca pri meste Nitra. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho západne od Štefanova na kóte 305.
• Aleksej Michajlovič Andrejanov (Алексей Михайлович Андреянов) sa narodil v roku 1923 v Rusku pri meste Ostaškov (Калининская обл., Осташковский р-н). V stave Červenej armády bol od 25. júna 1941, povolal ho komisariát v Osaškove (Осташковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandru Moisejevnu Andrejanovovú z osady Ljubimka pri Ostaškove (Осташковский р-н, с. Любимка). Od októbra 1941 pôsobil v partizánskom oddiele. Od 2. februára 1942 bol zaradený do stavu 1122. streleckého pluku 334. gardovej streleckej divízie, kde mu službu ukončilo ťažké zranenie zo 4. apríla 1942. Od 21. januára 1943 bol preložený ako špeditér do 230. armádneho záložného streleckého pluku. V tejto jednotke mu 30. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako telefonista v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho západne od Štefanova na kóte 305.
• Manom Dmitrievič Vološin (Маном Дмитриевич Волошин) sa narodil v roku 1919 v Černovickej oblasti, ktorá sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, pri meste Kicmaň (Украинская ССР, Черновицкая обл., Кицманский р-н). V Červenej armáde bol od októbra 1944, povolal ho komisariát v Kicmane (Кицманский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Vasiľjevnu Vološinovú z obce Revakovce pri Kicmane (Кицманский р-н, с. Реваковцы; ukr. Кіцмань, Реваківці). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho západne od obce Štefanov na kóte 305.
• Kuzma Stepanovič Kartašev (Кузьма Степанович Карташев) sa narodil v roku 1906 alebo pravdepodobnejšie v roku 1908 v Rusku pri meste Ľgov (Курская обл., Льговский р-н). Do Červenej armády ho 24. júna 1944 povolal komisariát mesta Čkalov, dnešným názvom Orenburg (Чкаловский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Kartaševovú (otcovským prímením Iosipovna alebo Ivanovna) z obce Teljatnikovo pri Ľgove (Льговский р-н, с. Телятниково). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej ho zaradili od 20. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho západne od Štefanova na kóte 305.
• Makar Nikitovič Kovaľčuk (Макар Никитович Ковальчук) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Božedarovka pri meste Kamenskoje (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Божедаровский р-н; ukr. Божедарівка, Кам'янське). V Červenej armáde bol od mája 1944, povolal ho komisariát mesta Teplik (Тепликский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Christinu Matvejevnu Kovaľčukovú z obce Petrašovka pri Tepliku (Винницкая обл., Тепликский р-н, с. Петрашовка; ukr. Теплик, Петрашівка). Bol vojakom 458. streleckého pluku 78. streleckej divízie a neskôr 10. gardového paradesantného pluku 3. gardovej paradesantnej divízie, z ktorých ho vyradili hospitalizácie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej ho zaradili 22. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho západne od Štefanova na kóte 305.
• Stepan Nikolajevič Darij (Степан Николаевич Дарий, niekde nesprávne Semjon, Семен) sa narodil v roku 1913 v Černovickej oblasti, ktorá sa po roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, pri meste Vižnica (Украинская ССР, Черновицкая обл., Вижницкий р-н; ukr. Чернівці, Вижниця). Do Červenej armády ho v októbri 1944 povolal komisariát Vižnice (Вижницкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Vasilisu Stepanovnu Darij z mesta Bergomet, dnešným názvom Beregomet, pri Vižnici (Вижницкий р-н, с. Бергомет - Берегомет). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej ho zaradili 22. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho západne od Štefanova na kóte č. 305.
• Pavel Vasiľjevič Vetkin (Павел Васильевич Веткин) sa narodil v roku 1914 v Rusku pri meste Pestovo (Ленинградская обл., Пестовский р-н). V Červenej armáde bol od júla 1941, povolal ho komisariát v Pestove (Пестовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Darju Bogdanovnu Vetkinovú z dediny Trebesovo pri Pestove (Пестовский р-н, д. Требесово). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako strelec v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený 22. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho západne od Štefanova na kóte 305.
• Džiba Seľmanovič Etlišev (Джиба Сельманович Этлишев) sa narodil v roku 1896 v Rusku v Karačajevo-Čerkeskej republike pri aule (obci) Erakson, ktorý bol sídlom Kuvinského okresu (Черкесская АО, Кувинский р-н, аул Эрсакон). V Červenej armáde bol od septembra 1942, povolal ho komisariát v Eraksone (Кувинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Chuzi Etliševovú z aulu Vako-Žile (Кувинский р-н, аул Вако-Жиле). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho západne od Štefanova na kóte 305. Je zaznamenaný aj v mennom zozname na poľnej mapke pohrebiska.
  Vojak však v Štefanove nezomrel, existuje dokument s dátumom 17. apríl 1945, v ktorom sa žiada o opravu mylného zápisu o jeho smrti vo výkaze divíznych strát. Dňa 7. júna 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za bojový čin z 8. mája 1945 pri obci zapísanej ako Grečany.

Pri kóte 305 bol zhotovený aj spoločný hrob č. 2. Podľa výkazu strát aj poľnej mapky bolo v ňom pochovaných päť vojakov 767. streleckého pluku. Pri troch vojakoch z tohto hrobu však existujú na pamyat-naroda.ru aj iné dokumenty, ktoré spochybňujú ich úmrtie. Nemáme predstavu ako vysvetliť tieto rozpory a koľko vojakov bolo nakoniec v hrobe pochovaných.

• Ivan Vasiľjevič Dovbnja (Иван Васильевич Довбня) sa narodil v roku 1919 pri meste Zastavna v Černovickej oblasti, ktorá sa stala súčasťou Ukrajiny v roku 1940 (Украинская ССР, Черновицкая обл., Заставновский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Zastavne (Заставновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Arkaďjevnu Dovbnja z obce Vasilev pri Zastavne (Заставновский р-н, Василев; ukr. Заставна, Василів). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej ho preradili 22. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 7. alebo 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 2 km od Štefanova v spoločnom hrobe.
  Je celkom možné, že vojak vojnu prežil. Podľa nepriameho dokumentu vojak bol 10. mája 1945 vyradený z 96. záložného streleckého pluku.
• Akim Ivanovič Nagornjak (Аким Иванович Нагорняк) sa narodil v roku 1922 v Černovickej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, pri meste Sekurjany, dnešným názvom Sokirjany (Украинская ССР, Черновицкая обл., Секурянский р-н, Секуряны - Сокиряны; ukr. Сокиряни). Do Červenej armády ho 12. januára 1945 povolal komisariát v Sekujanoch (Секурянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Ivanoviča Nagornjaka z obce Lomačince pri Sekurjanoch (Секурянский р-н, с. Ломачинцы; ukr. Ломачинці). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej ho preradili 22. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 7 alebo 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 2 km západne od Štefanova v spoločnom hrobe č. 2.
• Lazar Chaimovič Mendeľson (Лазарь Хаимович Мендельсон) sa narodil v roku 1904 v Lotyšsku v meste Riga (Латвийская ССР, Рижский уезд, г. Рига). Do Červenej armády ho 22. decembra 1944 povolal komisariát ruského mesta Orsk (Орский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Saru Gajševnu Mendeľson z mesta Perovo, dnešnej súčasti Moskvy, ul. Kavkaz, Karačarovský kombinát, dom č. 2 (ст. Перово, ул. Кавказ, Карачаровский комбинат, дом № 2). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. alebo 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 2 km západne od Štefanova v spoločnom hrobe. Okrem záznamu v divíznom výkaze strát o smrti vojaka svedčila aj poľná mapka pohrebiska s menným zoznamom.
  Iné dokumenty zverejnené na pamyat-naroda.ru horeuvedenú informáciu o smrti vojaka spochybňujú. Pluk 16. apríla 1945 zaslal spoločné oznámenie o smrti vojaka (7. apríl 1945) manželke a komisariátu v Perove (Kalininský obvod Moskvy). Manželka ale niekedy pred 18. júnom 1945 Kalininskému komisariátu oznámila, že manžel bol zranený a od 14. apríla 1945 hospitalizovaný vo vojenskom zariadení (číslo poľnej pošty zariadenia 29590). Posledný dopis, ktorý od manžela dostala, bol datovaný k 27. máju 1945. Podľa nepriameho dokumentu bol vojak 4. júna 1945 preložený z nemocnice EG 2919 do inej SEG 1872. Nie sú dostupné žiadne ďalšie informácie, či tento vojak prežil, alebo zomrel za iných okolností.
• Fjodor Ivanovič Boldyrev (Федор Иванович Болдырев) sa narodil v roku 1911 v Rusku v meste Mednogorsk (Чкаловская обл., г. Медногорск). V Červenej armáde bol od januára 1945, povolal ho komisariát mesta Kuvandyk (Кувандыкский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marfu Ivanovnu Boldyrevovú z Mednogorsku, ul. Kooperativnaja 3/2. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej ho zaradili od 20. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 7. alebo 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 2 km západne od obce Štefanov v spoločnom hrobe č. 2.
• Ivan Sidorovič Grek (Иван Сидорович Грек) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine pri meste Novoselica v Černovickej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Украинская ССР, Черновицкая обл., Новоселицкий р-н; ukr. Новоселиця). Do Červenej armády ho 24. novembra 1944 povolal komisariát v Novoselici (Новоселицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Iosifovnu Grek z obce Giždev, dnešným názvom Jarovka (Новоселицкий р-н, с. Гиждев - Яровка; ukr. Ярівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený 22. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 7. alebo 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 2 km západne od Štefanova v spoločnom hrobe č. 2.
  Je celkom možné, že vojak vojnu prežil. Podľa nepriameho dokumentu ho 10. mája 1945 vyradili z 96. záložného streleckého pluku.

Mylný zápis

Jeden vojak je v zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru omylom evidovaný ako prepochovaný zo Štefanova.

• Pjotr Petrovič Karakačan (Петр Петрович Каракачан) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine pri Lisičansku (Украинская ССР, Ворошиловградская обл., Лисичанский р-н). Slúžil v hodnosti seržanta v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. alebo 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. V divíznom výkaze strát aj v súbornej knihe ľudských strát 767. pluku má uvedené ako miesto pohrebiska obec Prievaly (býv. Šandorf). Je zaznamenaný aj v mennom zozname na poľnej mapke pohrebiska v Prievaloch. V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je pravdepodobne len nedopatrením evidovaný ako prepochovaný z obce Štefanov.

Zoznam

Boris Semjonovič Aguľjanc (Борис Семенович Агульянц)
Aleksej Michajlovič Andrejanov (Алексей Михайлович Андреянов)
Dmitrij Zotovič Archipenko (Дмитрий Зотович Архипенко)
Fjodor Ivanovič Boldyrev (Федор Иванович Болдырев)
Semjon Jemeľjanovič Bondarenko (Семен Емельянович Бондаренко)
Ivan Ivanovič Brunenek (Иван Иванович Бруненек)
Aleksej Andrejevič Busko (Алексей Андреевич Бусько)
Stepan Nikolajevič Darij (Степан Николаевич Дарий, niekde nesprávne Semjon, Семен)
Ivan Nikitovič Dibrov (Иван Никитович Дибров)
Ivan Vasiľjevič Dovbnja (Иван Васильевич Довбня), vojnu asi prežil
Džiba Seľmanovič Etlišev (Джиба Сельманович Этлишев), vojnu prežil
Savva Sergejevič Goloverda (Савва Сергеевич Головерда)
Anatolij Jakovlevič Gončarov (Анатолий Яковлевич Гончаров)
Ivan Ivanovič Gordienko (Иван Иванович Гордиенко)
Ivan Sidorovič Grek (Иван Сидорович Грек), vojnu asi prežil
Pjotr Petrovič Karakačan (Петр Петрович Каракачан), pochovaný bol v obci Prievaly
Kuzma Stepanovič Kartašev (Кузьма Степанович Карташев)
Dmitrij Borisovič Kogtev (Дмитрий Борисович Когтев)
Nikolaj Tichonovič Komrakov (Николай Тихонович Комраков)
Andrej Pavlovič Kontarev (Андрей Павлович Контарев)
Makar Nikitovič Kovaľčuk (Макар Никитович Ковальчук)
Aleksej Vasiľjevič Lebedev (Алексей Васильевич Лебедев)
Leontij Prochorovič Lepechin (Леонтий Прохорович Лепехин)
Mendeľ Samojlovič Levin (Мендель Самойлович Левин, niekde Samuilovič, Самуилович)
Roman Borisovič Mambetov (Роман Борисович Мамбетов)
Archip Karpovič Matyševskij (Архип Карпович Матышевский)
Lazar Chaimovič Mendeľson (Лазарь Хаимович Мендельсон), vojnu asi prežil
Ivan Prochorovič Minakov (Иван Прохорович Минаков)
Pavel Markovič Mocak (Павел Маркович Моцак, niekde Makarovič)
Akim Ivanovič Nagornjak (Аким Иванович Нагорняк)
Pjotr Ivanovič Plaksin (Петр Иванович Плаксин)
Aleksandr Zacharovič Poluchin (Александр Захарович Полухин)
Iľja Semjonovič Rulev (Илья Семенович Рулев)
Michail Pavlovič Sazonov (Михаил Павлович Сазонов)
Vasilij Maksimovič Smirnov (Василий Максимович Смирнов)
Vasilij Andrejevič Solovej (Василий Андреевич Соловей)
Michail Ivanovič Streľmašuk (Михаил Иванович Стрельмашук, niekde Steľmašuk, Стельмашук)
Ivan Jegorovič Sviščev (Иван Егорович Свищев)
Fjodor Semjonovič Šabalkin (Федор Семенович Шабалкин)
Ivan Iosifovič Šmanev (Иван Иосифович Шманев)
Dmitrij Aeksejevič Tišin (Дмитрий Алексеевич Тишин)
Stepan Aleksejevič Tverdochleb (Степан Алексеевич Твердохлеб)
Boris Konstantinovič Ustinov (Борис Константинович Устинов)
Pavel Vasiľjevič Vetkin (Павел Васильевич Веткин)
Manom Dmitrievič Vološin (Маном Дмитриевич Волошин)

Pomník červenoarmejcov

Na pomníku červenoarmejcov je zaznamenaných 23 mien vojakov. Nepodarilo sa identifikovať 5 vojakov. Nevieme, aký materiál bol podkladom pre jeho zostavenie, ale v menoslove pomníka sú aj 3 vojaci, ktorých v obci nepochovali, nerátajúc vojaka Cybulju z pomedzia chotárov Letničia a Štefanova.

• voj. Sviščov I. Ja. (к-ц Свищов И. Я., *1925) identifikovaný ako Ivan Jegorovič Sviščev (Иван Егорович Свищев)
• voj. Tišin D. A. (к-ц Тишин Д. А., *1920) identifikovaný ako Dmitrij Aeksejevič Tišin (Дмитрий Алексеевич Тишин)
• gard. voj. Cybulja A. (гв. к-ц Цыбуля А., *1925) identifikovaný ako Aleksej Jegorovič Cybulja (Алексей Егорович Цыбуля) pochovaný v Letničí na pomedzí so štefanovským chotárom
• gard. voj. Gontar I. P. (гв. к-ц Гонтарь И. П.), neidentifikovaný
• voj. Kondratev A. (к-ц Кондратев А.), neidentifikovaný
• voj. Lepechin L. P. (к-ц Лепехин Л. П.) identifikovaný ako Leontij Prochorovič Lepechin (Леонтий Прохорович Лепехин)
• voj. Savenko V. I. (к-ц Савенко В. И.), neidentifikovaný
• npor. Rulev I. S. (ст. л-т Рулев И. С., *1915) identifikovaný ako Iľja Semjonovič Rulev (Илья Семенович Рулев)
• staršina Bondarenko S. Je. (старшина Бондаренко С. Е., *1920) identifikovaný ako Semjon Jemeľjanovič Bondarenko (Семен Емельянович Бондаренко)
• st. serž. Šabolkin F. S. (ст. серж. Шаболкин Ф. С., *1915) identifikovaný ako Fjodor Semjonovič Šabalkin (Федор Семенович Шабалкин)
• gard. serž. Žukov I. G. (гв. серж. Жуков И. Г., *1926) identifikovaný ako Ivan Grigorjevič Žukov (Иван Григорьевич Жуков) pochovaný v Petrovej Vsi
• gard. serž. Komarov I. T. (гв. серж. Комаров И. Т., *1924), neidentifikovaný
• serž. Lebedev A. (серж. Лебедев А., *1923) identifikovaný ako Aleksej Vasiľjevič Lebedev (Алексей Васильевич Лебедев)
• serž. Ustinov B. K. (серж. Устинов Б. К., *1926) identifikovaný ako Boris Konstantinovič Ustinov (Борис Константинович Устинов)
• sež. Sazonov M. P. (серж. Сазонов М. П., *1926) identifikovaný ako Michail Pavlovič Sazonov (Михаил Павлович Сазонов)
• serž. Aguľjanujev B. S. (серж. Агульянуев Б. С.) identifikovaný ako Boris Semjonovič Aguľjanc (Борис Семенович Агульянц)
• voj. Gajdukov A. F. (к-ц Гайдуков А. Ф., *1926) identifikovaný ako Arkadij Fjodorovič Gajdukov (Аркадий Федорович Гайдуков), zomrel v poľnej nemocnici v Senici a tam bol pochovaný
• gard. voj. Gordienko I. I. (гв. к-ц Гордиенко И. И., *1922) identifikovaný ako Ivan Ivanovič Gordienko (Иван Иванович Гордиенко)
• gard. voj. Kambetov R. B. (гв. к-ц Камбетов Р. Б., *1907) identifikovaný ako Roman Borisovič Mambetov (Роман Борисович Мамбетов)
• gard. voj. Kuzikov V. Je. (гв. к-ц Кузиков В. E., *1924), neidentifikovaný
• voj. Kiselev G. M. (к-ц Киселев Г. М., *1914) identifikovaný ako Grigorij Michajlovič Kiselev (Григорий Михайлович Киселев) pochovaný v Uníne
• voj. Dibrov I. N. (к-ц Дибров И. Н., *1910) identifikovaný ako Ivan Nikitovič Dibrov (Иван Никитович Дибров)
• gard. voj. Poluchin A. Z. (гв. к-ц Полухин А. З., *1922) identifikovaný ako Aleksandr Zacharovič Poluchin (Александр Захарович Полухин)