Sovietski vojaci pochovaní v Šaštíne-Strážach

V materiáloch portálu pamyat-naroda.ru je možné nájsť mená 53 sovietskych vojakov, ktorí boli pochovaní v meste Šaštín-Stráže. Mimo tohto zoznamu sme ponechali vojaka Nikolaja Petroviča Jelisejeva (Николай Петрович Елисеев), ktorý vojnu pravdepodobne prežil. Len jeden vojak bol pochovaný v časti Stráže (do r. samostatná obec). V pútnickom (kresťanskom) Šaštíne bolo pochovaných a dalo sa tam pochovať až 16 dôstojníkov, z toho boli traja majori a aj podplukovník Čeglakov. Sovietski vojaci boli pochovaní na rôznych miestach. Podľa pamätného rozprávania Rafaeala Menšíka (Menný zoznam strát ..., in: Hlásnik 1/2011, str. 6-8) rad z nich ešte v priebehu roka 1945 prepochovali na námestie, kde až do doby exhumácií – presunu na Slavín malo spočinúť 25 tiel vojakov.
Boje o Šaštín a Stráže prebiehal od večera 5. apríla, obe obce boli oslobodené v priebehu nasledujúceho dňa. V ranných hodinách 7. apríla vkročili do Šaštína početné sovietske jednotky. Pri tej príležitosti tu na námestí nemecký vojak zastrelil majora Pachomova, ktorý na bielom koni viedol skupinu vojakov.

133. jazdecký pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie

Major Semjon Afanasjevič Pachomov (*1901, Семен Афанасьевич Пахомов) bol veliteľom 133. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie len krátko od 26. marca 1945 do 7. apríla 1945, kedy zahynul v Šaštíne. Vo velení pluku ho nahradil major Michail Dmitrievič Agryzkov (*1907, Михаил Дмитриевич Агрызков).
Pluk pochoval v Šaštíne 2 dôstojníkov na námestí a 1 na severnom okraji Šaštína a 10 radových vojakov na západnom a severnom okraji Šaštína (možno pri bazilike a na mestskom cintoríne). Podľa dátumu smrti (prevažne 7. apríl) sa dá predpokladať, že vojaci pluku padli v blízkom okolí Šaštína.

• Semjon Afanasjevič Pachomov (Семен Афанасьевич Пахомов) sa narodil 1. februára 1901 v Rusku v meste Kursk (г. Курск). V Červenej armáde bol nepretržite od mája 1919. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Fainu Vasiľjevnu Pachomovovú z mesta Ostrogožsk, ul. Krasnoarmejskaja 26 (г. Острогож ск, ул. Красноармейская 26). Od začiatku 2. svetovej vojny bol krátko náčelníkom štábu 132. jazdeckého pluku 28. jazdeckej divízie a neskôr veliteľom tohože pluku (až do zranenia v apríli 1942). Hodnosť majora mu udelili 16. marca 1942, 1. apríla 1942 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 3. novembra 1944 Radom Červenej zástavy. Od 26. marca 1945 slúžil v hodnosti majora ako veliteľ 133. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na námestí v Šaštíne.
  Posmrtne 22. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Vo vyznamenaní je zaznamenané, že 7. apríla utrpel smrteľné strelné zranenie v boji o obec Unín.
• Vladimir Sergejevič Kalambetov (Владимир Сергеевич Каламбетов) sa narodil v roku 1918 v Uzbekistane pri meste Taškent v obci seľsovetu zapísaného ako Šingeľdinský. Etymologicky je názvu seľsovetu najpríbuznejšie taškentské prímestské sídlo Čingiľdy (Узбекская ССР, Ташкентская обл., г. Ташкент, Орджоникидзевский р-н, Шингельдинский с/с; Чингильды ?). Do Červenej armády ho v roku 1936 povolal Ordžonikidzevský komisariát, ktorého sídlom bolo pravdepodobne mesto Kibraj pri Taškente (Орджоникидзевский РВК - Кибрай). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Mariju Vladimirovnu z Taškentu zo Šingeľdinského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne na námestí.
• Vasilij Andrejevič Fedulov (Василий Андреевич Федулов) sa narodil v roku 1923 v Rusku pri okresnej obci Zacharovo pri Rjazani (Рязанская обл., Захаровский р-н - с. Захарово). Do Červenej armády ho v októbri 1942 povolal komisariát mesta Ščadrinsk (Шадринский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jekaterinu Grigorjevnu Fedulovovú z Moskvy, časť Taganka, ul. Tovariščevský pereulok 20 (г. Москва, Таганка, Товарищеский переулок 20). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ guľometnej čaty v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 3. júna 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Šaštína.
• Dmitrij Aleksandrovič Stadnik (Дмитрий Александрович Стадник) sa narodil v roku 1925 v Rusku v meste Prokopjevsk (Кемеровская обл., г. Прокопьевск). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Jurga (Юргинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Matrenu Dmitrievnu Stadnik z Prokopjevska, ul. Serafimoviča 61. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Šaštína.
• Boris Aleksejevič Jeremejev (Борис Алексеевич Еремеев) sa narodil v roku 1913 v Rusku v meste Krasnodar (Краснодарский край, г. Краснодар). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Igarka (Игарский ГВК - г. Игарка), podľa nepriameho dokumentu 3. apríla 1943. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Klavdiju Nikolajevnu Jeremejevovú z Krasnodaru, ul. Paškovskaja 67. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Šaštína.
• Aip Imašev (Аип Имашев) sa narodil v roku 1924 v Rusku v obci Gončary v býv. okrese obce Kajsackoje (Сталинградская обл., Кайсацкий р-н - Кайсацкое, Гончары). Do Červenej armády ho 1. decembra 1941 povolal komisariát v Kajsackom (Кайсацкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Kurmaš Imaševovú z obce Zolotari pri Kajsackom (Кайсацкий р-н, Золотари). Pri Kerči 25. mája 1942 padol do zajatia, v ktorom strávil dva roky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Šaštína.
• Leonid Aleksandrovič Lupenko (Леонид Александрович Лупенко) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine v obci Njanevka pri meste Malin (Украинская ССР, Житомирская обл., Малинский р-н, с. Няневка; ukr. Малин, Нянівка). V Červenej armáde bol od 22. decembra 1943, povolal ho komisariát v Maline (Малинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Antoninu Andrejevnu Lupenko z Njanevky. Ako prieskumníkovi v hodnosti slobodníka v 1132. streleckom pluku 336. streleckej divízie mu 7. augusta 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Šaštína.
  Bratom vojaka bol Vladimir Aleksandrovič Lupenko (Владимир Александрович Лупенко), ktorý sa narodil v roku 1920 alebo 1921. Do Červenej armády ho povolal komisariát v Maline v novembri 1939. Od decembra 1943 zostal nezvestným, ako kontaktná osoba bola pri jeho mene uvedená Maria Kuzminična Lupenko z Njanevky, pravdepodobne manželka.
• Iľja Jevstignejevič Dorošenko (Илья Евстигнеевич Дорошенко) sa narodil v roku 1909 v Rusku v dedine Bor pri býv. okresnej obci Stodolišče (Смоленская обл., Стодолищенский р-н, д. Бор). Do Červenej armády ho pred májom 1944 povolal komisariát v meste Ključi v Altajskom kraji (Ключевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Feklu Lavrenťjevnu Dorošenko z Bora. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Šaštína.
• Michail Semjonovič Sugorakov (Михаил Семенович Сугораков) sa narodil v roku 1914 v Tuvianskej republike, ktorá sa v roku 1944 stala súčasťou Ruska, v okrese Pij-Chemskij, ktorého centrom bolo mesto Turan (Тувинская АССР, Пий-Хемский р-н - Туран). Do Červenej armády ho povolal komisariát ruského mesta Kemerovo (г. Кемерово). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Vasiľjevnu Sugorakovovú z okresu Pij-Chemskij. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Šaštína.
• Andrej Ivanovič Kuľča (Андрей Иванович Кульча) sa narodil v roku 1917 v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v býv. Suvorovskom okrese, ktorého centrom bola obec Suvorovo, dnešným názvom Katlabug (Украинская ССР, Измаильская обл., Суворовский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Suvorove (Суворовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Vasiľjevnu Kuľča zo Suvorovského okresu z obce Erdek Burno, dnešným názvom Utkonosivka (Суворовский р-н, с. Ердек-Бурно; ukr. Суворове - Катлабуг, Утконосівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Šaštína.
• Sergej Michajlovič Galiev (Сергей Михайлович Галиев) sa narodil v roku 1907 v Azerbajdžane v meste Baku (Азербайджанская ССР, г. Баку). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov Baku (Шаумяновский РВК - г. Баку). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju/Dusju Michajlovnu Galievovú z Baku, časť Belyj Gorod, štvrť NSZ alebo NZS (г. Баку, Белый Город, пос.НСЗ altern. НЗС). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Šaštína.
• Vasilij Gurjevič Lebedjuk (Василий Гурьевич Лебедюк) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine pri meste Savraň (Украинская ССР, Одесская обл., Савранский р-н; ukr. Саврань). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Savrani (Савранский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Gurija Grigorjeviča Lebedjuka zo Savraňa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Šaštína.
• Vasilij Jefimovič Suchin (Василий Ефимович Сухин) sa narodil v roku 1918 v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, pri býv. okresnej obci Tuzly (Измаильская обл., Тузловский р-н - Тузлы). Do Červenej armády ho povolal komisariát býv. okresného mesta Šabo (Шабинский РВК; ukr. Шабо). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kseniju Suchinovú zo seľsovetu obce Martaza, dnešným názvom Rybaľskoje (Тузловский р-н, Мартаза с/с; ukr. Тузли, Рибальське). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 133. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Šaštína.

138. jazdecký pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie

Veliteľom 138. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie bol podplukovník Pjotr Ivanovič Telešev (*1927, Петр Иванович Телешев). Pluk pochoval v Šaštíne 4 dôstojníkov a 7 radových vojakov. Podľa dátumu smrti padli 2 z dôstojníkov a všetci radoví vojaci v boji o mesto. Miesto ich hrobu sa poväčšine neupresňuje.

• Zinur Zigangarejevič Nurkajev (Зинур Зигангареевич Нуркаев) sa narodil v roku 1923 v Rusku v Tatarstane pri meste Agryz (Татарская АССР, Агрызский р-н). Do Červenej armády ho v auguste 1941 povolal komisariát v Agryze (Агрызский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Fatimu Gabdulovnu Nurkajevovú z dediny Iž-Bajki pri Agryze (Агрызский р-н, д. Иж-Байки). Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty 138. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne. Posmrtne 11. júna 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, vo vyznamenaní je uvedené, že padol v boji o mesto Šaštín.
• Kornej Danilovič Dušin (Корней Данилович Душин) sa narodil v roku 1916 v Kazachstane v obci Petropavlovka v Urljutjubskom okrese, ktorého centrom bola obec Železinka (Казахская ССР, Павлодарская обл., Урлютюбский р-н - Железинка, Михайловский с/с, д. Петропавловка). V Červenej armáde bol v rokoch 1937-1940 a od augusta 1941. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiniju Archipovnu Gusakovovú, ktorej adresu sme nedokázali geograficky určiť (Гусакова; Краснодарский край, Сороминский р-н, Рудник Подвиск) ako ani miesto povolávacieho komisariátu (Сороминский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty 138. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne. Posmrtne 11. júna 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, vo vyznamenaní je uvedené, že padol v boji o mesto Šaštín.
• Pjotr Aleksandrovič Bakanov (Петр Александрович Баканов) sa narodil v roku 1908 v Rusku v osade Karamyševo pri býv. okresnej obci Kukoboj, ktorá bývala sídlom Pervomajského okresu (Ярославская обл., Первомайский р-н - с. Кукобой, д. Карамышево). Do Červenej armády ho v roku 1932 povolal komisariát v Kukoboji (Первомайский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Aleksandra Ivanoviča Bakanova z Karamyševa. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne.
• Michail Vasiľjevič Lobanok (Михаил Васильевич Лобанок) sa narodil v roku 1920 v Bielorusku pravdepodobne na žel. stanici Puchoviči v meste Marjina Gorka alebo v obci Puchoviči pri Marjina Gorke (Белорусская ССР, Минская обл., ст. Пуховичи; biel. Мар’іна Горка, Пухавічы). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát gruzínskeho mesta Boržomi (Боржомский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Nikolajeviča Lobanoka z Minska, Leninova ul. 42/2. Hodnosť nadporučíka mu udelili 14. septembra 1943, hodnosť kapitána 27. mája 1944. V hodnosti poručíka ako veliteľovi guľometnej čaty v 603. armádnom pluku protivzdušnej obrany mu 24. decembra 1942 udelili medailu Za bojové zásluhy. Od 26. marca 1944 slúžil ako veliteľ protilietadlovej guľometnej roty v 32. gardovej tankovej brigáde. Naposledy ho uvádzajú v hodnosti nadporučíka ako veliteľa roty v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne na námestí.
• Ivan Vasiľjevič Danilčuk (Иван Васильевич Данильчук) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Meľnica, dnes známej ako Meľnica Podoľskaja, v dedine zapísanej ako Micheňki (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Мельницкий р-н, д. Михеньки; ukr. Мельниця-Подільська). Do Červenej armády ho 12. októbra 1940 povolal komisariát Meľnice (Мельницкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Semjonoviča Daniľčuka z dediny Micheňki. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne.
• Jason Aleksandrovič Džondžua (Ясон Александрович Джонджуа) sa narodil v roku 1924 v Gruzínsku v Cchakajevskom okrese, ktorého centrom bolo mesto Micha-Cchakaja, dnešným a historickým názvom Senaki, v obci zapísanej ako Ledzidzjana, etymologicky najpríbuznejšia k nej je obec Ledzadzame (Грузинская ССР, Цхакаевский р-н - Миха Цхакая - Сенаки, с. Ледзидзяна - Ледзадзаме?). Do Červenej armády ho 15. septembra 1942 povolal komisariát mesta Micha-Cchakaja (Цхакаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Dariku Džondžua z Ledzidzjany. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne.
• Nikolaj Petrovič Jelisejev (Николай Петрович Елисеев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Novopokrovskaja (Краснодарский край, Новопокровский р-н, ст. Новопокровская). Do Červenej armády ho 22. apríla 1944 alebo v roku 1943 povolal komisariát Novopokrovskej (Ново-Покровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Jelisejevovú z Novopokrovskej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne pri kostole.
  Podľa nepriameho dokumentu v roku 1985 vyznamenali osobu rovnakého mena, roku a miesta narodenia, je tak možné, že vojak vojnu prežil.
• Ivan Nikitovič Žmyr (Иван Никитович Жмырь) sa narodil v roku 1906 v Rusku v meste Berezanskaja pri okresnom meste Vyselki (Краснодарский край, Выселковский р-н, ст. Березанская). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát vo Vyselkoch (Выселковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Polikarpovnu Žmyr z Berezanskej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne.
• Pjotr Pavlovič Ivanov (Петр Павлович Иванов) sa narodil v roku 1905 v Rusku v Novosibírskej oblasti (Новосибирская обл.). Do Červenej armády ho 26. júna 1944 povolal komisariát ukrajinského mesta Artjomovsk, dnešným názvom Bachmut (Артемовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Zinaidu Ignaťjevnu Smalousovovú z Artjomovska, ul. K. Liebknechta 32 (Сталинская обл., г. Артемовск, ул. К. Либкнехта 32). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 25. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne.
• Ivan Grigorjevič Červjakov (Иван Григорьевич Червяков) sa narodil v roku 1926 v Kazachstane v obci Novopokrovka v býv. okrese obce Beľ-Agač (Казахская ССР, Семипалатинская обл., Бельагачский р-н, с. Ново-Покровка). Do Červenej armády ho 4. novembra 1943 povolal komisariát obce Beľ-Agač (Бельагачский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Fedosiju Davidovnu Červjakovovú z Novopokrovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne.
• Kim Petrovič Komlev (Ким Петрович Комлев) sa narodil v roku 1925 v Rusku v Leningrade (г. Ленинград). Do Červenej armády ho vo februári 1943 povolal komisariát mesta Molotovsk, dnešným názvom Severodvinsk (Молотовский ГВК - Северодвинск). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Polinu Andrejevnu Komlevovú z Molotovska, Osoaviachimovská ul. 27/33 (г. Молотовск, Осоавиахимовская ул. 27/33). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 138. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne na hlavnom námestí.

127. jazdecký pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie

127. jazdecký pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie pochoval na námestí v Šaštíne 3 dôstojníkov.

• Anton Dimitrievič Čeglakov (Антон Димитриевич Чеглаков) sa narodil v roku 1906 v Rusku v dedine Nadeždovka pri meste Ľgov (Курская обл., Льговский р-н, Надеждовка). Základnú vojenskú službu v Červenej armáde vykonal v rokoch 1928-1930. Do ďalšej služby nastúpil v roku 1935. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Arsnťjevnu Čeglakovovú z ukrajinského mesta Starokonstantinov, ul. Manuiľského 23 (Каменец-Подольская обл. Староконстантинов, ул. Мануильского 23; ukr. Старокостянтинів). Hodnosť podplukovníka mu udelili 13. februára 1943. Od 25. júla 1944 bol veliteľom 133 jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie, od 10. augusta 1944 veliteľom 42. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie a od 7. marca 1945 veliteľom 127. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie.
  Ako práporného komisára 29. jazdeckého pluku 13. jazdeckej divízie ho 24. augusta 1942 vyznamenali Radom Červenej zástavy a 27. februára 1943 Radom Červenej hviezdy ako práporného komisára vo funkcii zástupcu veliteľa 40. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne na námestí.
  Posmrtne 22. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Vo vyznamenaní je uvedené, že 11. apríla 1945 utrpel smrteľné strelné zranenie v boji pri železničnej stanici v moravskom Lanžhote.
• Aleksandr Logvinovič Kovbasa (Александр Логвинович Ковбаса) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v meste Černigov (Украинская ССР, Черниговская обл., г. Чернигов; ukr.Чернігів ). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Černigove alebo v ruskom meste Kamensk-Šachtinskij (Черниговский ГВК altern. Каменский РВК - Каменск-Шахтинский). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Akimovnu Kovbasa z Černigova, ul. Ševčenka 33 (г. Чернигов, ул. Шевченко 33). Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty 127. jazdeckej divízie 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 16. augusta 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne na námestí.
• Ivan Andrejevič Bogomolov (Иван Андреевич Богомолов) sa narodil 10. júna 1902 v Kazachstane v meste Glubokoje pri býv. okresnej obci Predgornoje (Казахская ССР, Восточно-Казахстанская обл., Предгорненский р-н, р.п. Глубокое). V Červenej armáde bol od roku 1924 do roku 1934 a v roku 1941 ho do Červenej armády povolal komisariát turkménskeho mesta Ašchabad (Ашхабадский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Antonovnu Bogomolovovú z tadžického mesta Stalinabad, dnešným názvom Dušanbe, nám. Kujbyševa 14 (Сталинабад - Душанбе, сквер Куйбышева 14). V hodnosti podporučíka 219. jazdeckého pluku 61. jazdeckej divízie mu 18. februára 1943 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ eskadronu v 127. jazdeckom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne na námestí.

1675. delostrelecko-mínometný pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie

Veliteľom 1675. delostrelecko-mínometného pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie bol major Ivan Ivanovič Lesnoj (*1913, Иван Иванович Лесной). Pluk pochoval v Šaštíne 1 dôstojníka a 1 radového vojaka, ktorí padli v boji o mesto.

• Michail Georgievič Rybkin (Михаил Георгиевич Рыбкин) sa narodil v roku 1914 v Rusku v okrese obce Kletskaja pri Volgograde v dnes už opustenej usadlosti Verchne Salomakovskij (Сталинградская обл., Клетский р-н, х. Верхне-Саломаковский). Do Červenej armády ho 1. novembra 1936 povolal komisariát v Kletskej (Клетский РВК). Vo výkaze strát bola uvedená ako jeho manželka Valentina Fjodorovna Nalivajko (Наливайко) z Kletskej, ul. Budenovskaja 39, kým v iných dokumentoch Jelizaveta Jemeľjanovna Izrazovová (Изразова) z Kletskej, ul. Leninskaja 24. V roku 1940 mu udelili hodnosť podporučíka, v januári 1944 hodnosť kapitána. V rokoch 1943 a 1944 bol v stave 127. jazdeckého pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti kapitána ako náčelník štábu 1675. delostrelecko-mínometného pluku tejže divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne na námestí. Udelili mu početné vyznamenania; Rad Červenej hviezdy 19. mája 1944 a 23. mája 1944, Rad Bogdana Chmeľnického 3. stupňa 25. augusta 1944, medailu Za obranu Kaukazu 31. januára 1945, Rad Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa 19. marca 1945 a posmrtne Rad Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa 22. mája 1945. V poslednom vyznamenaní je zaznamenané, že ho v boji o mesto Šaštín pri rieke Myjava zabila črepina náboja. O smrti kapitána Rybkina je zmienka aj v divíznom bojovom denníku v tom zmysle, že padol v Šaštíne 6. apríla pri presune svojej jednotky.
• Fjodor Jefimovič Safonov (Федор Ефимович Сафонов) sa narodil v roku 1898 pravdepodobne v Rusku v obci Krasnotalovského seľsovetu pri býv. okresnej obci Mačecha (zaznamenané: Сталинская обл., Магушанский-Мачушанский р-н, Краснотаевский с/с ???; pravdepodobné: Сталинградская обл., Мачешанский р-н, Красноталовский с/с). Do Červenej armády ho povolal pravdepodobne komisariát v Mačeche. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Antoninu Nikolajevnu Safonovovú žijúcu na adrese rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1675. delostrelecko-mínometnom pluku 30. samostatnej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v centre Šaštína.

Prieskumný oddiel 30. samostatnej jazdeckej divízie

• Pavel Gavrilovič Kozlov (Павел Гаврилович Козлов) sa narodil v roku 1911 v Rusku v býv. okresnej obci Kozlovka, terajšej súčasti Ternovského okresu (Воронежская обл., Козловский р-н, с. Козловка). Do Červenej armády ho 4. mája 1942 povolal komisariát mesta Petrovskoje, dnešným názvom Svetlograd (Петровский РВК - Петровское - Светлоград). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Safronovnu Belikovovú z Petrovskovského, ul. Rodničanskaja 2. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta (?) ako prieskumník divíznej rozviedky 30. samostatnej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho v hodnosti vojaka 18. januára 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne na námestí.

141. gardový delostrelecko-mínometný pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

Veliteľom 141. gardového delostrelecko-mínometného pluku bol podplukovník Sergej Prokofjevič Sideľnikov (*1907, Сергей Прокофьевич Сидельников). Pluk pochoval 1 vojaka v Strážoch, 2 pri bazilike a 7 pri železničnej stanici.

Vojak Fjodorov bol pochovaný na západnom okraji obce Stráže pravdepodobne na mieste boja.

• Gavril Jefimovič Fjodorov (Гаврил Ефимович Федоров) sa narodil v roku 1908 v Rusku v meste Obiľnoje pri meste Aleksandrijskaja, ktoré bolo centrom Aleksandrijsko-obilnenského okresu (Ставропольский край, Александрийско-Обиленский р-н, п. Обильное). Do Červenej armády ho v roku 1941 alebo vo februári 1943 povolal komisariát Aleksandrijskej (Александрийско-Обиленский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju Nikiforovnu Fjodorovovú z Obiľného. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 30. novembra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Stráže, podľa mapky hrobu to bolo západne od obce na okraji hája.

Dvoch vojakov pluk pochoval pri bazilike.

Nikolaj Iosifovič Kudrin (Николай Иосифович Кудрин) sa narodil v roku 1910 v Rusku v Kabardino-balkarskej republike v obci Novopoltavskoje v Primalkinskom okrese, ktorého centrom v tom čase bolo mesto Altud (Кабардино-Балкарская АССР, Прималкинский р-н - с.. Алтуд, с. Ново-Полтавское). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v meste Altud (Прималкинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Kudrinovú z Novopoltavského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha konského povozu pre zásobovanie muníciou v rote 76. mm kanónov v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 1. augusta 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti na následky zranenia. Pochovali ho v Šaštíne, podľa poľnej mapky hrobu to bolo pri bazilike, pri hrobe spolubojovníka Krivonosova.
Posmrtne 5. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je zápis, že padol počas bojov o moravskú obec Lanžhot, kde osobne nosil náboje do kanónov v ťažkom teréne na vzdialenosť 1 km.

Nikolaj Pavlovič Krivonosov (Николай Павлович Кривоносов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Moršansk (Тамбовская обл., г. Моршанск). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Moršansku (Моршанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Nikolajevnu Krivonosovovú z Moršanska, ul. Gorkého 14. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti na následky zranenia. Pochovali ho v Šaštíne, podľa poľnej mapky hrobu to bolo pri bazilike, pri hrobe spolubojovníka Kudrina.

Skupina 7 vojakov pluku, ktorí padli v boji o mesto pri obsluhe protitankových diel, bola pochovaná v blízkosti železničnej stanice. Podľa informácie z úvodu telá vojakov z hrobu boli prepochované na hlavné námestie.

• Ivan Nikitovič Lobanov (Иван Никитович Лобанов) sa narodil v roku 1917 v Rusku pri býv. okresnej obci Bakury v dedine zapísanej ako Knjazevka (Саратовская обл., Бакурский р-н, д. Князевка). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal jeden z komisariátov mesta Saratov (Волжский РВК - г. Саратов). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Stepanovnu Lobanovovú zo Saratova, Mičurinova ul. 77 (г. Саратов, ул. Мичурина 77). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ obsluhy 76 mm kanóna v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 21. septembra 1943 udelili medailu Za odvahu, 2. decembra 1944 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa a 13. apríla 1945 Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne, podľa poľnej mapky to bolo v spoločnom hrobe pluku pri železničnej stanici.
  Posmrtne 5. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Podľa zápisu vo vyznamenaní Lobanovovi vojaci v boji o mesto Šaštín zo svojho kanóna zlikvidovali obrnený transportér, ťahač so 75 mm kanónom a 30 vojakov nepriateľa a Lobanov potom zahynul po výstrele z nemeckého tanku.
• Fjodor Mitrofanovič Lisačev (Федор Митрофанович Лисачев) sa narodil v roku 1922 v Rusku pri meste Černjanka pri Belgorode (Курская обл., Чернянский р-н), alebo pravdepodobnejšie tak, ako to zaznamenali vyznamenania, v obci Vesjoloje v býv. Budjonovskom okrese, ktorého centrom bolo mesto Budjonnoje, neskorším názvom Krasnogvardejskoje a dnešným aj historickým Birjuč (Воронежская обл., Буденновский р-н - Будённое - Красногвардейское - Бирюч, с. Весёлое). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Budjonnom alebo v Černjanke (Буденновский РВК altern. Чернянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Stepanidu Martanovnu Lisačevovú z obce zapísanej ako Černjanskaja, Leninova ul. 48 (pravdepodobne ide o mesto Černjanku; Чернянский р-н, ст. Чернянская, ул. Ленина 48). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha 76 mm kanóna v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 15. mája 1944 a 16. januára 1945 udelili medaily Za odvahu, Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne, podľa poľnej mapky to bolo v spoločnom hrobe pluku pri železničnej stanici.
  Posmrtne 5. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Podľa zápisu vo vyznamenaní v boji o Šaštín z kanóna zničil 2 obrnené transportéry, 2 ťahače kanónov, 3 guľometné hniezda a 50 vojakov nepriateľa. Zranený guľkou pokračoval v boji, ale zabil ho výstrel z tanku.
• Nikolaj Vasiľjevič Atlanov (Николай Васильевич Атланов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Baškirskej republike v obci Angasjak pri meste Djurtjuli (Башкирская АССР, Дюртюлинский р-н, д. Ангасяк). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Djurtjuli (Дюртюлинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Zoju Lavrenťjevnu Atlanovovú z Angasjaku. V jednom dokumente bolo rodisko a bydlisko vojaka zapísané ako obec Masadi v Iliševskom okrese, ktorého centrom bola obec Verchnejarkejevo (Башкирская АССР, Илишевский р-н - Верхнеяркеево, с. Масади - ?). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha 76 mm kanóna v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 15. mája 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne, podľa poľnej mapky to bolo v spoločnom hrobe pluku pri železničnej stanici.
  Posmrtne 5. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je zápis, že vojak padol v boji o Šaštín.
• Ivan Michailovič Šaronov (Иван Михаилович Шаронов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Krylovka pri býv. okresnej obci Sviščovka medzi Penzou a Tambovom (Пензенская обл., Свищевский р-н, с. Крыловка). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Sviščovky (Свищевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Petrovnu Šaronovovú z Krylovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha 76 mm kanóna v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne, podľa poľnej mapky to bolo v spoločnom hrobe pluku pri železničnej stanici.
  Posmrtne 5. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je zápis, že vojak padol v boji o Šaštín.
• Nikonor Ivanovič Kvasichin (Никонор Иванович Квасихин) sa narodil v roku 1897 v Rusku v obci Kirejkovo pri okresnej obci Uľjanovo, predošlým názvom Rumjancevo a historickým Plochino (Орловская обл., Ульяновский р-н - с. Плохино - Румянцево - Ульяново, с. Кирейково). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Uľjanove (Ульяновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Grigorjevnu Kvasichinovú z Kirejkova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha 76 mm kanóna v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne, podľa poľnej mapky to bolo v spoločnom hrobe pluku pri železničnej stanici.
  Posmrtne 5. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je zápis, že padol v boji o Šaštín.
• Aleksej Vasiľjevič Tjužin (Алексей Васильевич Тюжин) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Mordovskaja Seliťba, bývalej súčasti okresu obce Jelchovka (Куйбышевская обл., Елховский р-н, с. Мордовская Селитьба). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Jelchovke (Елховский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Kirillovnu Tjužinovú z Mordovskej Seliťby. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha 76 mm kanóna v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne, podľa poľnej mapky to bolo v spoločnom hrobe pluku pri železničnej stanici.
  Posmrtne 5. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je zápis, že padol v boji o Šaštín.
• Fjodor Aleksejevič Šapoval (Федор Алексеевич Шаповал) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Pesčanoje pri meste Kremenčug (Украинская ССР, Полтавская обл., Кременчугский р-н, с. Песчаное; ukr. Кременчук, Піщане). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Kremenčugu (Кременчугский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ustiňju Pavlovnu Šapoval z Peščaného. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha 76 mm kanóna v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne, podľa poľnej mapky to bolo v spoločnom hrobe pluku pri železničnej stanici.
  Posmrtne 5. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je zápis, že padol v boji o Malacky?.

46. gardový jazdecký pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

V boji o mesto padli 3 vojaci 46. gardového jazdeckého pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Pochovali ich na dvoch miestach, dvoch pri železničnej trati a jedného južnejšie na kraji lesa.

• Dmitrij Petrovič Nikitin (Дмитрий Петрович Никитин) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine asi pri meste Amvrosievka (Украинская ССР; ukr. Амвросіївка). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát mesta Batumi v Adžarskej republike v Gruzínsku (Батумский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Vasiľjevnu Nikitinovú z býv. Aleksandrovského okresu Doneckej oblasti (Сталинская область, Александровский р-н). Ako sanitárovi v stave 104. streleckého pluku 62. streleckej divízie mu 4. apríla 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne, Podľa poľnej mapky ho pochovali v hrobe spolu s vojakom Parfenovom pri železničnej trati západne od železničnej stanice v Šaštíne.
• Iľja Petrovič Parfenov (Илья Петрович Парфенов) sa narodil v roku 1911 alebo 1913 v Rusku v Mordovskej republike v usadlosti Lesnoje Pluksovo pri meste Temnikov (Мордовская АССР, Темниковский р-н, д. Лесное Плуксово). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Temnikove (Темниковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Stepanovnu Parfenovovú z nemenovanej obce býv. Lesno-Cibajevského seľsovetu pri Temnikove (Темниковский р-н, Лесно-Цибаевский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky ho pochovali v hrobe spolu s vojakom Nikitinom pri železničnej trati západne od železničnej stanice v Šaštíne.
• Semjon Jegorovič Ovčinnikov (Семен Егорович Овчинников) sa narodil v roku 1901 v Rusku v obci Kalikino pri okresnej obci Aleksandrovka v Orenburskej oblasti (Чкаловская обл., Александровский р-н, с. Каликино). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Aleksandrovky (Александровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Timofejevnu Ovčinnikovovú z Kalikina. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 19. januára 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri Šaštíne asi 300 m južne od železničnej stanice na okraji lesa.

Chirurgická poľná mobilná nemocnica ChPPG 601

• Vasilij Fjodorovič Andruško (Василий Федорович Андрушко) sa narodil v roku 1926 v Černovickej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v seľsovete obce Brodok pri meste Zastavna (Украинская ССР, Черновицкая обл., Заставновский р-н, Бродок с/с; ukr. Заставна, Брідок). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Zastavne (Заставновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Andruško zo seľsovetu obce Brodok. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 125. streleckom pluku 6. streleckej divízie. Zomrel na následky zranenia 16. apríla 1945 pri prevoze do poľnej nemocnice ChPPG 601. Pochovali ho 17. apríla na cintoríne v Šaštíne zo severozápadnej strany vojenského pohrebiska.
• Georgij Fedosejevič Dubovik (Георгий Федосеевич Дубовик) sa narodil v roku 1919 v Rusku v obci Syčovo pri meste Kurtamyš (Курганская обл., Куртамышский р-н, д. Сычево). Do Červenej armády ho povolal komisariát Kurtamyša (Куртамышский РВК), podľa nepriameho dokumentu to bolo v roku 1939. Zomrel na následky zranenia 16. apríla 1945 v poľnej nemocnici ChPPG 601. Slúžil v hodnosti vojaka v jednotke, ktorú nemocničný výkaz zaznamenal nedostatočne skratkami ako 4. samostatný bojový divizion 4. jazdeckého zboru. Pochovali ho 17. apríla na cintoríne v Šaštíne zo severozápadnej strany vojenského pohrebiska.
• Viktor Ivanovič Kalinuškin (Виктор Иванович Калинушкин) sa narodil v roku 1917 v Rusku v meste Gorkij, dnešným názvom Nižný Novgorod (г. Горький - Нижний Новгород). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov v Gorkom (Сталинский РВК - Горький). Zomrel 17. apríla 1945 na následky zranenia v poľnej nemocnici ChPPG 601. V nemocničnom výkaze ho zaznamenali v hodnosti staršinu 84. tankového pluku 63. mechanizovanej brigády. Pochovali ho 17. apríla na cintoríne v Šaštíne zo severozápadnej strany vojenského pohrebiska. V nemocničných záznamoch nebola uvedená kontaktná osoba rodiny vojaka. Oznámenie o smrti, ktoré poľná nemocnica odoslala 19. apríla 1945 do komisariátu v Gorkom, bolo preposlané do Moskvy s tým, že sa nenašiel žiadny príbuzný vojaka.
  V starších zoznamoch Slavína je uvedený staršina V. A. Kalunuškin (В. А. Калунушкин). Tvar mena Kalunuškin sa v materiáloch portálu pamyat-naroda.ru mimo tento prípad nenachádza. Predpokladáme preto, že je to osoba totožná s horeuvedeným vojakom. Predpokladáme, že otcovské meno vojaka Ivanovič bolo v nemocničnom výkaze chybne zaznamenané a správne by malo byť Andrejevič.
  Staršina Viktor Andrejevič Kalinuškin (Виктор Андреевич Калинушкин) narodený v roku 1918 v obci Ljapnja pri okresnej obci Gagino (Нижегородская обл., Гагинский р-н, с. Ляпня) je spomenutý ako padlý v boji v roku 1945 v Pamätnej knihe padlých vojakov Oblasti Nižného Novgorodu (1996). Pravdepodobne sa však narodil v roku 1917, ako sa to spomína v iných materiáloch. Ako kontaktnú osobu uviedol tetu Je. Jefimovnu Voroninovú z Ljapnje (Е??? Еф. Воронина). Do Červenej armády ho v októbri 1938 povolal Stalinský komisariát v Gorkom. V hodnosti seržanta 35. samostatnej trestnej roty 220. streleckej divízie mu 31. decembra 1943 udelili medailu Za odvahu. Podľa nepriameho dokumentu v roku 1944 slúžil v 48. gardovom streleckom pluku 17. gardovej streleckej divízie.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak zaznamenaný s otcovským menom Ivanovič, pravdepodobne správne má byť Andrejevič.

556. samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor

• Pavel Kuzmič Livirickij (Павел Кузмич Ливирицкий; niekde Livarickij, Ливарицкий) sa narodil 7. septembra 1907 v Rusku asi v meste Čerepovec (Вологодская обл., г. Череповец ). Podľa nepriameho dokumentu to mohlo byť aj v ukrajinskej obci Minino, dnešnej súčasti obce Stavki pri meste Radomyšľ (Радомышльский р-н, Минино - Ставки). V Červenej armáde bol od septembra 1928. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku N. A. Livirickú z Čerepovca, ul. Puškinskaja 18.
  Ako zástupcu náčelníka oddielu rozviedky štábu 25. tankového zboru v hodnosti kapitána ho 2. novembra 1942 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. V hodnosti majora bol 3. novembra 1944 vyznamenaný Radom Červenej hviezdy. V hodnosti majora vo funkcii veliteľa 20. samostatného tankového práporu 20. tankovej brigády mu udelili medailu Za obranu Moskvy.
  Naposledy slúžil v hodnosti majora ako náčelník rozviedky v 16. mechanizovanej brigáde. Zomrel 17. apríla 1945 na následky zranení v 556. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore. Na liečenie nastúpil 16. apríla. Pochovali ho v Šaštíne.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je meno vojaka zapísané v tvare Livarickij, častejšie zaznamenaný asi správny tvar je Livirickij, V starších zoznamoch Slavína je vojak zaznamenaný ako major Livinickij (Павел К. Ливиницкий)
• Nikolaj Matvejevič Pančecha (Николай Матвеевич Панчеха) sa narodil v roku 1916 (alebo 1917 ?) v Rusku v meste Krasnogvardejskij pri býv. okresnom meste Jegoršino, dnešnej súčasti mesta Artjomovskij (Свердловская обл., Егоршинский р-н - Артемовский, п. Красногвардейский). V Červenej armáde bol od roku 1937. Ako kontaktnú osobu uviedol príbuznú Nataľju Ľvovnu Ančuchinovú z Krasnogvardejského. Absolvoval Chabarovské pechotné učilište. Hodnosť podporučíka mu udelili 27. októbra 1944. Naposledy slúžil v tejže hodnosti v 41. gardovej tankovej brigáde. Zomrel 16. apríla 1945 na následky zranení v 556. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore. Pochovali ho v Šaštíne.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru má vojak zaznamenaný chybný dátum narodenia 28. marec 1905.
• Jegor Aleksejevič Kuznecov (Егор Алексеевич Кузнецов) naposledy slúžil v hodnosti vojaka 16. mechanizovanej brigády. Zomrel 16. apríla 1945 na následky zranenia v 556. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore. Pochovali ho v Šaštíne.
  Podľa Pamätnej knihy padlých vojakov Belgorodskej oblasti (1993) by malo ísť o vojaka z obce Pravoroť (с. Правороть), ktorý zahynul 16. apríla 1945, pochovaný bol v Šaštíne. V obci Pravoroť v Prochorovskom okrese, ktorý v rokoch 1934-54 prináležal do Kurskej oblasti (Курская обл., Прохоровский р-н, с. Правороть) sa narodil v roku 1925 vojak rovnakého mena. Slúžil v 98. gardovom delostreleckom pluku 48. streleckej divízie, bol zranený a evakuovaný z frontu. Po vyliečení ho 11. februára 1945 vo vojenskom presídľovacom mieste v Tbilisi zaradili do ďalšej služby.
  Iné údaje o vojakovi neboli k dispozícii.

1813. pluk samohybných diel

V boji o Šaštín padli 2 vojaci samohybných diel. Pochovali ich južne od Šaštína na okraji lesa.

• Michail Aleksandrovič Peňkov (Михаил Александрович Пеньков) sa narodil v roku 1920 v Rusku v meste Pugačov (Саратовская обл., г. Пугачев). Do Červenej armády ho v roku 1940 povolal jeden z komisariátov mesta Kujbyšev, dnešným názvom Samara (Фрунзенский РВК - г. Куйбышев - Самара). Ako kontaktnú osobu uviedol tetu Ninu Ksenofontovnu Kostyržickú z Kyjeva, ul. Nazarevská 5 (Костыржицкая, г. Киев, ул. Назарьевская 5). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ roty samohybných diel SU-76 v 1813. pluku samohybných diel. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 300 m južne od Šaštína na okraji lesa.
• Leontij Leonťjevič Kravčenko (Леонтий Леонтьевич Кравченко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine. Rodisko vojaka bolo na dvoch miestach zapísané so zmätočnými geografickými údajmi ako usadlosť Rejance alebo obec Otradnoje (Украинская ССР; х. Реянцы altern. с. Отрадное). Do Červenej armády ho v januári 1943 povolal komisariát obce Šuľgino pri Tambove (Шульгинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Leontija Safronoviča Kravčenka zo Stalinovho sovchozu pri Šuľgine (Тамбовская обл., Шульгинский р-н, с-з им. Сталина). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako obsluha samohybného dela SU-76 v 1813. pluku samohybných diel. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 300 m južne od Šaštína na okraji lesa.

11. delostrelecká divízia

• Aleksej Aleksejevič Jelistratov (Алексей Алексеевич Елистратов) sa narodil v roku 1908 v Rusku v meste Podoľsk (Московская обл., г. Подольск). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Podoľska (Подольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nadeždu Petrovnu Jelistratovovú z mesta Gorkij, ul. Aerodromnaja 11. Hodnosť nadporučíka mu udelili 12. decembra 1942, hodnosť kapitána 9. januára 1944 a hodnosť majora 29. januára 1945. Naposledy slúžil v hodnosti majora vo funkcii politruka-agitátora 11. delostreleckej divízie. V tejto jednotke mu v rovnakej funkcii 28. decembra 1943 udelili medailu Za odvahu, 8. júla 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 16. mája 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Šaštíne na námestí.

225. gardový armádny pluk protivzdušnej obrany

Vojak Meľnikov padol pri Šaštíne, podľa výkazu strát ho pochovali na južnom okraji Šaštína, ale na poľnej mapke sa nedá miesto hrobu určiť.

• Grigorij Petrovič Meľnikov (Григорий Петрович Мельников) sa narodil v roku 1924 v Kazachstane v meste Džarkent (dnešným názvom Žarkent, v rokoch 1942-91 Panfilov) alebo v blízkej obci Taškarasu (dnes Taskarasu) v Ujgurskom okrese, ktorého dnešným sídlom je mesto Čundža (Казахская ССР, Алма-Атинская обл., г. Джаркент -Панфилов - Жаркент altern. Алма-Атинская обл., Уйгурский р-н - с.. Чунджа, с. Ташкарасу - Таскарасу). Do Červenej armády ho 19. augusta 1942 povolal Ujgurský komisariát alebo komisariát v Džarkente (Уйгурский РВК altern. Джаркентский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Semjonovnu Meľnikovovú z obce Taškarasu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka (možno st. seržanta) v 225. gardovom armádnom pluku protivzdušnej obrany. V tejto jednotke mu v hodnosti vojaka 14. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Šaštína. Na poľnej mapke sa nedá miesto hrobu určiť.

34. gardový jazdecký pluk 9. gardovej jazdeckej divízie

• Aleksandr Pavlovič Širokov (Александр Павлович Широков) sa narodil v roku 1919 v Rusku v obci Kolobovo pri meste Šuja (Ивановская обл., Шуйский р-н - Шуя, пос. Колобово). Do Červenej armády ho v roku 1938 povolal komisariát v Šuji (Шуйский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Sergejevnu Širokovovú z Kolobova, ul. Kolchoznaja 6. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka vo funkcii veliteľa roty 45 mm kanónov v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 7. novembra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Okrem toho bol aj držiteľom medaily Za obranu Kaukazu. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v centre Šaštína.

Zoznam

Nikolaj Vasiľjevič Atlanov (Николай Васильевич Атланов)
Vasilij Fjodorovič Andruško (Василий Федорович Андрушко)
Pjotr Aleksandrovič Bakanov (Петр Александрович Баканов)
Ivan Andrejevič Bogomolov (Иван Андреевич Богомолов)
Anton Dimitrievič Čeglakov (Антон Димитриевич Чеглаков)
Ivan Grigorjevič Červjakov (Иван Григорьевич Червяков)
Ivan Vasiľjevič Danilčuk (Иван Васильевич Данильчук)
Iľja Jevstignejevič Dorošenko (Илья Евстигнеевич Дорошенко)
Georgij Fedosejevič Dubovik (Георгий Федосеевич Дубовик)
Kornej Danilovič Dušin (Корней Данилович Душин)

Jason Aleksandrovič Džondžua (Ясон Александрович Джонджуа)
Vasilij Andrejevič Fedulov (Василий Андреевич Федулов)
Gavril Jefimovič Fjodorov (Гаврил Ефимович Федоров)
Sergej Michajlovič Galiev (Сергей Михайлович Галиев)
Aip Imašev (Аип Имашев)
Pjotr Pavlovič Ivanov (Петр Павлович Иванов)
Nikolaj Petrovič Jelisejev (Николай Петрович Елисеев) vojnu pravdepodobne prežil
Aleksej Aleksejevič Jelistratov (Алексей Алексеевич Елистратов)
Boris Aleksejevič Jeremejev (Борис Алексеевич Еремеев)
Vladimir Sergejevič Kalambetov (Владимир Сергеевич Каламбетов)

Viktor Andrejevič Kalinuškin (Виктор Андреевич Калинушкин, niekde Ivanovič, Иванович)
Kim Petrovič Komlev (Ким Петрович Комлев)
Aleksandr Logvinovič Kovbasa (Александр Логвинович Ковбаса)
Pavel Gavrilovič Kozlov (Павел Гаврилович Козлов)
Leontij Leonťjevič Kravčenko (Леонтий Леонтьевич Кравченко)
Nikolaj Pavlovič Krivonosov (Николай Павлович Кривоносов)
Nikolaj Iosifovič Kudrin (Николай Иосифович Кудрин)
Andrej Ivanovič Kuľča (Андрей Иванович Кульча)
Jegor Aleksejevič Kuznecov (Егор Алексеевич Кузнецов)
Nikonor Ivanovič Kvasichin (Никонор Иванович Квасихин)

Vasilij Gurjevič Lebedjuk (Василий Гурьевич Лебедюк)
Fjodor Mitrofanovič Lisačev (Федор Митрофанович Лисачев)
Pavel Kuzmič Livirickij (Павел Кузмич Ливирицкий; niekde Livarickij, Ливарицкий)
Michail Vasiľjevič Lobanok (Михаил Васильевич Лобанок)
Ivan Nikitovič Lobanov (Иван Никитович Лобанов)
Leonid Aleksandrovič Lupenko (Леонид Александрович Лупенко)
Grigorij Petrovič Meľnikov (Григорий Петрович Мельников)
Dmitrij Petrovič Nikitin (Дмитрий Петрович Никитин)
Zinur Zigangarejevič Nurkajev (Зинур Зигангареевич Нуркаев)
Semjon Jegorovič Ovčinnikov (Семен Егорович Овчинников)

Semjon Afanasjevič Pachomov (Семен Афанасьевич Пахомов)
Nikolaj Matvejevič Pančecha (Николай Матвеевич Панчеха)
Iľja Petrovič Parfenov (Илья Петрович Парфенов)
Michail Aleksandrovič Peňkov (Михаил Александрович Пеньков)
Michail Georgievič Rybkin (Михаил Георгиевич Рыбкин)
Fjodor Jefimovič Safonov (Федор Ефимович Сафонов)
Dmitrij Aleksandrovič Stadnik (Дмитрий Александрович Стадник)
Michail Semjonovič Sugorakov (Михаил Семенович Сугораков)
Vasilij Jefimovič Suchin (Василий Ефимович Сухин)
Fjodor Aleksejevič Šapoval (Федор Алексеевич Шаповал)

Ivan Michailovič Šaronov (Иван Михаилович Шаронов)
Aleksandr Pavlovič Širokov (Александр Павлович Широков)
Aleksej Vasiľjevič Tjužin (Алексей Васильевич Тюжин)
Ivan Nikitovič Žmyr (Иван Никитович Жмырь)