Sovietski vojaci pochovaní v Moravskom Svätom Jáne a v Sekuliach

Z dostupnej literatúry je známe, že nemecká armáda v obciach Moravský Svätý Ján a Sekule zničila infraštruktúru, opustila ich bez boja a sústredila sa na obranu rieky Morava pri Hohenau. V literatúre sme nenašli údaje o počte tu pochovaných vojakoch. Je známy len údaj, že sovietski vojaci boli vo väčšom počte pochovaní na cintoríne v Moravskom Svätom Jáne a vo svätojánskom kaštieli bola zriadená poľná nemocnica Červenej armády.
Podľa bojového denníka 375. streleckej divízie, ktorej velil generál-major Vasilij Dmitrievič Karpuchin (*1901, Василий Дмитриевич Карпухин), jej rozhodujúce vojenské sily 1241., 1243. a 1245. strelecký pluk zaujali priestor západne od Moravského Svätého Jána v poobedňajších hodinách 6. apríla 1945. Presunuli sa sem od Malých Levár.
1241. strelecký pluk pod velením podplukovníka Vladimira Grigorjeviča Atamanova (*1897, Владимир Григорьевич Атаманов) obsadil malý nástupný priestor na západnom brehu Moravy pri lokalite Čierne pole 7. apríla po 7.00 hod. Divízia v nasledujúcich troch dňoch viedla márny boj o jeho rozšírenie a prelomenie obrany protivníka. Nepriateľ s podporou guľometnej a delostrelecko-mínometnej paľby v oblasti viackrát prešiel do protiútoku a 11. apríla sa niekoľko desiatok jeho vojakov pokúsilo preniknúť na východný breh Moravy.
10. apríla boli sovietski vojaci vytlačení zo západného brehu Moravy. Jednotky 375. divízie opustili bojisko a po 17.00 hod. konsolidovali svoje sily; 1245. strelecký pluk s veliteľom majorom Pjotrom Petrovičom Spirinom (*1911, Петр Петрович Спирин) na poľnej ceste v lokalite Čierne pole, 1241. strelecký pluk pri Sekuliach a 1243. strelecký pluk s veliteľom podplukovníkom Ivanom Karpovičom Petrikom (*1905, Иван Карпович Петрик) pri Moravskom Svätom Jáne. Popri dvadsiatke mŕtvych a sedemdesiatich zranených divízia vykázala v tento deň až 140 nezvestných vojakov. V tento deň udelil veliteľ 1241. streleckého pluku medaily Za odvahu a Za bojové zásluhy 135 vojakom pluku.
Divízii sa obranu nepriateľa na Morave pri Hohenau nepodarilo prekonať. Na východnom brehu ponechala 1243. strelecký pluk a ďalšie dva pluky vyslala obchvatom prekročiť rieku medzi obcami Gajary a Dürnkrut. Pluky sa na prelome 11. a 12. apríla k Hohenau presunuli z južnej strany a 13. apríla zahájili boj o dobytie obce.
Počas bojov o Moravu pri Moravskom Svätom Jáne divízia v bojovom denníku vykázala medzi 6. a 11. aprílom 70 mŕtvych, 328 zranených a 140 nezvestných vojakov.
Podľa dokumentov Červenej armády zverejnených na portáli pamyat-naroda.ru boli vojaci divízie v tomto čase pochovaní na cintoríne v Moravskom Svätom Jáne. V Sekuliach mal byť pochovaný oveľa menší počet vojakov. Blízkosť intravilánov oboch obcí bola príčinou, prečo v zápisoch o pochovaní pri jednom vojakovi boli často uvedené obe obce.
Portál pamyat-naroda.ru má vlastný zoznam vojakov Slavína, ktorý poslúžil pre zostavenie vojakov padlých pri Moravskom Svätom Jáne. Opravili sme zjavné omyly v zozname portálu, ktoré vyplynuli s podobnosti zápisov Sekule - Senica, Svätý Ján - Svätý Jur. Veľa vojakov mohlo byť pochovaných v chotári Hohenau, pretože v zápise o ich smrti bol uvedený západný breh Moravy pri Moravskom Svätom Jáne, ale systém portálu ich podľa zapísanej lokality zaevidoval do Moravského Svätého Jána. O mnohých vojakoch sa dá predpokladať, že ich telá skončili v rieke. Jeden výkaz 1241. streleckého pluku zaznamenal 10. apríla 59 nezvestných vojakov u obce Ivaň - Rakúsko. Najpravdepodobnejšie sa však jedná o skomolený zápis Sv. Ján.

598. zdravotnícko-sanitárny prápor 93. gardovej streleckej divízie

• Pavel Galaktionovič Štefan (Павел Галактионович Штефан) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Tiškovka pri meste Kropivnickij (Украинская ССР, Кировоградская обл., Тишковский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Tiškovke (Тишковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Mariju Galaktionovnu Kovragovú z obce Ternovka pri Tiškovke (Коврага; Тишковский р-н, с. Терновка; ukr. Тишківка, Тернівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zomrel 18. apríla 1945 v 598. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení, na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho pri kostole v Moravskom Svätom Jáne.
• Semjon Filippovič Rekuľ (Семен Филиппович Рекуль) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine pri meste Borodjanka pri Kyjeve (Украинская ССР, Киевская обл., Бородянский р-н; ukr. Бородянка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Borodjanky (Бородянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Valentinu Prokopjevnu Rekuľ z Borodjanky. Zomrel 29. apríla 1945 v 598. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 93. gardovej streleckej divízie na následky zranení. Slúžil v hodnosti vojaka pravdepodobne v tejže divízii. Pochovali ho pri kostole v Moravskom Svätom Jáne.
  Otáznik by mohol vzbudzovať neskorý dátum smrti. Na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný v zozname Slavína aj v zozname vojenského cintorína v Brne. Pochovaný bol však najpravdepodobnejšie v Moravskom Svätom Jáne, jeho meno sa objavuje už v starých zoznamoch Slavína (vrátane Jaroslav Klič: Slavín - pamätník vďaky, Bratislava 1973, str. 134).

Poľná mobilná nemocnica PPG 44

Podľa materiálov pamyat-naroda.ru Poľná mobilná nemocnica PPG 44 pochovala v obci Sekule 6 vojakov, ktorí v nej zomreli medzi 14. a 17. aprílom 1945 na následky zranení. Podľa poľných mapiek hrobov st. seržanta Borisa a poručíka Pamazkina je ale zrejmé, že miesto pohrebiska nemocnice bolo v skutočnosti na cintoríne v Moravskom Svätom Jáne.

• Ivan Vasiľjevič Boris (Иван Васильевич Борис) sa narodil v roku 1919 na Ukrajine v obci Oľchovce pri býv. okresnej obci Černelica (Станиславская обл., Чернелицкий р-н, с. Ольховцы Ильновец altern. с. Вильховины; ukr. Чернелиця, Вільхівці). Do Červenej armády ho povolal komisariát Černelice (Чернелицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Stepanoviča Borisova z Oľchoviec. 13. júla 1941 padol do zajatia, v ktorom strávil 3 roky a 2 mesiace. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 na následky zranení v Poľnej mobilnej nemocnici 44, na liečenie ho prijali v ten istý deň. Podľa zápisov bol pochovaný v obci Sekule. Podľa poľnej mapky hrobu to bolo ale na cintoríne v Moravskom Svätom Jáne.
  V zozname Slavína portálu pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z obce Sekule.
• Jegor Pavlovič Pamazkin (Егор Павлович Памазкин) sa narodil v roku 1915 asi v Kazchstane pri meste Sarkand (Казахская ССР, Алма-Атинская обл., Саркандский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Sarkande (Саркандский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Pamazkinovú z obce Kargaly pri Sarkande (Саркандский р-н, с. Каргалы). Manželka Jevdokija Sergejevna Pamazkinová žila v Rusku dedine Černoloknja pri meste Malojaroslavec (Московская область, Малоярославецкий район, Афонасьевский с/с, д. Чернолокня). Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty v 115. jazdeckom pluku 6. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 15. apríla 1945 na následky zranení v Poľnej mobilnej nemocnici 44, na liečenie ho prijali 12. apríla. Podľa zápisov bol pochovaný v obci Sekule. Podľa poľnej mapky hrobu to bolo ale na cintoríne v Moravskom Svätom Jáne.
  V zozname Slavína portálu pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z obce Sekule.
• Viktor Kuzmič Antokov (Виктор Кузьмич Антоков) naposledy slúžil v hodnosti vojaka v jednotke zapísanej ako 127. gardová strelecká autorota. Zomrel 15. apríla 1945 na následky zranení v Poľnej mobilnej nemocnici 44. Podľa zápisov bol pochovaný v obci Sekule. Pravdepodobnejšie to bolo ale na cintoríne v Moravskom Svätom Jáne.
  V zozname Slavína portálu pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z obce Sekule.
  Pravdepodobne ide o radového vojaka menom Viktor Kuzmovič Antonov (Виктор Кузьмович Антонов), ktorý sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Ovsjanikovka pri býv. okresnej obci Velikaja Viska (Украинская ССР, Кировоградская обл., Больше-Висковский / Великовисковский р-н, с. Овсяниковка; ukr. Велика Виска, Овсяниківка). Do Červenej armády ho vo februári 1944 povolal komisariát Velikej Visky (Больше-Висковский РВК). Otec Kuzma Moisejevič Antonov býval v Ovsjanikovke. Vojak zostal nezvestný od apríla 1945.
• Ivan Petrovič Tolstonovskij (Иван Петрович Толстоновский) sa narodil v roku 1918 na Ukrajine v obci Skibin pri meste Žaškov (Украинская ССР, Киевская обл., Жашковский р-н, с. Скибин; ukr. Жашків, Скибин). Do Červenej armády ho povolal komisariát ruského mesta Tavričeskoje (Таврический РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pjotra Oktavjanoviča Tolstonovského z Novo-turkestanskej železnice v Juhokazachstanskej oblasti (Южно-Казахстанская обл., Ново-Туркменская/Туркестанская ?/ ж/д Зак-Пак, 113 разъезд, 3 строй. участок). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta 33. gardového jazdeckého pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 17. apríla 1945 na následky zranení v Poľnej mobilnej nemocnici 44. Podľa zápisov bol pochovaný v obci Sekule. Pravdepodobne to bolo ale na cintoríne v Moravskom Svätom Jáne.
  V zozname Slavína portálu pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z obce Sekule.
• Fjodor Pavlovič Čuprikov (Федор Павлович Чуприков) naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 48. gardovom jazdeckom pluku gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 15. apríla 1945 na následky zranení v Poľnej mobilnej nemocnici 44. Podľa zápisov bol pochovaný v obci Sekule. Pravdepodobnejšie by to mohlo byť na cintoríne v Moravskom Svätom Jáne.
  V zozname Slavína portálu pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako narodený v roku 1916 (?) a prepochovaný z obce Sekule.
  Podľa iných dokumentov by sa mohla jednať o vojaka narodeného v roku 1926 v Rusku v obci zapísanej ako Grjaznucha v Netkačevskom okrese, ktorého centrom bola obec Mokraja Oľchovka (Сталинградская обл., Неткачевский р-н - Мокрая Ольховка, с. Грязнуха). Do Červenej armády ho v roku 1943 alebo 1944 povolal komisariát Mokrej Oľchovky (Неткачевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Darju Pavlovnu Čuprikovovú z Grjaznuchy, ktorá so synom stratila písomný kontakt v apríli 1945. Vojenská jednotka vojaka je známa len pod číslom poľnej pošty 03600.

U staršinu Gaponova sa objavil aj záznam, že mohol byť pochovaný v moravskej obci Hrušky.

• Nikolaj Ivanovič Gaponov (Николай Иванович Гапонов) sa narodil v roku 1911 v Rusku v meste Staromichajlovskaja, dnešným názvom Michajlovskaja, pri okresnom meste Kurgannaja, dnešným názvom Kurganinsk (Краснодарский край, Курганинский р-н, ст. Старо-Михайловская). V Červenej armáde bol od roku 1934 alebo ho 2. mája 1943 povolal komisariát v Kurgannej (Курганинский РВК ). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Sidorovnu Gaponovovú zo Staromichajlovskej. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 27. februára 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 20. júla 1945 medailu Za odvahu za účasť v boji pri moravskej obci Lanžhot 10. apríla. Podľa súbornej nemocničnej knihy mŕtvych zomrel 15. apríla 1945 na následky zranení v Poľnej mobilnej nemocnici 44 a bol pochovaný v obci Sekule (pravdepodobnejšie na cintoríne v Moravskom Svätom Jáne).
  Podľa výkazu strát tejže poľnej nemocnice ho na liečenie prijali 14. apríla a zomrel 15. mája, pochovať ho mali v moravskej obci Hrušky. K dispozícii je aj spoločná poľná mapka hrobu tejto lokality so zoznamom pochovaných s jeho menom. Zápis je asi chybný. V Hruškách pochovala nemocnica vojakov medzi 16. a 18. aprílom, ranených prijímala 16. a 17. apríla, po tomto čase bola dislokovaná v obciach Starovice a Prštice.
  Vo výkaze strát 141. gardového delostrelecko-mínometného pluku je u vojaka uvedený zápis: zomrel v nemocnici 10. mája 1945 bez ďalších podrobností.
  V zozname Slavína portálu pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z obce Sekule.

454. samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 375. streleckej divízie

454. samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 375. streleckej divízie pochoval v Moravskom Svätom Jáne 10 vojakov, ktorí v jeho zariadení zomreli na následky zranení medzi 18. a 23. aprílom 1945.

• Pjotr Kirillovič Pogonij (Петр Кириллович Погоний) sa narodil v roku 1923. Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Rybnica v dnešnej Podnesterskej republike (Рыбницкий РВК - г. Рыбница). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agripinu Grigorjevnu Pogonijovú z obce Voronkovo pri Rybnici (Погоня; Рыбницкий р-н, с. Воронково). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 18. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 17. apríla. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.
• Prokopij Sergejevič Fokin (Прокопий Сергеевич Фокин) sa narodil v roku 1904 v Rusku v dedine Beľdjugino pri býv. okresnej obci Znamenka (Смоленская обл., Знаменский р-н, с. Бельдюгино). Do Červenej armády ho 12. decembra 1941 povolal komisariát asi v ukrajinskom meste Lisičansk v Doneckej oblasti (Лисичанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Finogejejvnu Fokinovú z Beľdjugina, na jednom mieste je uvedená matka Jekaterina Fokinová z Beľdjugina. Pri Charkove padol 26. mája 1942 do zajatia, v ktorom pobudol 2 roky a 3 mesiace. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 18. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení, na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne. Oznámenie o smrti vojaka zaslané manželke preposlali do Moskvy z dôvodu, že príbuzní vojaka sa na adrese nezdržujú.
• Pjotr Stepanovič Černenko (Петр Степанович Черненко) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Vozdviževka pri meste Guljajpole (Украинская ССР, Запорожская обл., Гуляй-Польский р-н, с. Воздвижевка; ukr. Гуляйполе, Воздвижівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Guljajpoli (Гуляй-Польский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Chimu alebo Fimu Nestorovnu Černenko z Vozdviževky, otec Stepan a matka Nadežda žili tamže. V zostave 95. streleckej divízie pri Odese 18. augusta 1941 padol do zajatia, v ktorom strávil 3 roky a 3 mesiace. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 932. streleckom pluku 252. streleckej divízie. Zomrel 18. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení, na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.
• Aleksej Michajlovič Semko (Алексей Михайлович Семко) sa narodil v roku 1904. Do Červenej armády ho povolal komisariát ukrajinského mesta Braclav pri Nemirove (Браславский РВК - ukr. Брацлав, Немирів). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Leonťjevnu Semko z obce pri Nemirove zapísanej ako Rogoba (Винницкая обл., Немировский р-н, с. Рогоба). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 19. apríla 1945 v 456. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení, na liečenie ho prijali 18. apríla. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.
• Stepan Antonovič Krisov (Степан Антонович Крисов) sa narodil v roku 1922 v Moldavsku v obci zapísanej ako Vertjužanka, pravdepodobne je to býv. okresná obec Vertjužany (Молдавская ССР, Вертюжанский р-н, с. Вертюжанка - Вертюжаны; mold.-rum. Vertiujeni). Do Červenej armády ho povolal komisariát vo Vertjužanoch (Вертюжанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Lazarevnu Krisovovú z Vertjužanky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 20. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.
• Pavel Iľjič Černyšev (Павел Ильич Чернышев) sa narodil v roku 1890 v Rusku pri meste Leninsk (Сталинградская обл., Ленинский р-н). V Červenej armáde bol od 25. augusta 1941, povolal ho komisariát mesta Stalingrad, dnešným názvom Volgograd (Сталинградский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Kseňju Iľjiničnu Semenovovú z obce Carev pri Leninsku (Ленинский р-н, с. Царев). Ťažké zranenie utrpel 12. decembra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 20. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 10. alebo 18. apríla. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.
• Konstantin Andrejevič Šamro (Константин Андреевич Шамро) sa narodil v roku 1909 v Rusku v meste Kušovskaja pri Azovskom mori (Краснодарский край, Кущевский р-н, ст. Кущёвская). Do Červenej armády ho v októbri 1943 povolal komisariát v Kušovskej (Кущевский РВК,). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Lukjanovnu Selevko z Kušovskej, ul. Puškina, otec vojaka žil tamže. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Jedno ťažké zranenie utrpel 17. decembra 1944. Zomrel 23. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 19. apríla. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.
  10. apríla 1945 mu udelili medailu Za odvahu, vo vyznamenaní je uvedené, že utrpel ťažké zranenie, ale nie je úplne jasné, či sa tým myslelo to posledné smrteľné.
• Nikolaj Petrovič Suchan (Николай Петрович Сухан) sa narodil v roku 1924 pravdepodobne na Ukrajine. Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Kotovsk (Котовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pjotra Markoviča Suchana z Kotovska, ul. Sovetskaja 6 (Украинская ССР, Одесская обл., Котовский р-н). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 20. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.
• Andrej Lavrenťjevič Oniško (Андрей Лаврентьевич Онишко) sa narodil pravdepodobne na Ukrajine. Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Anastasiju Lavranťjevnu Kuz z usadlosti Pavlovka pri meste Dikaňka, v obci zapísanej ako Vrutka (Украинская ССР, Полтавская обл., Диканьский р-н, село Врутка, хут. Павловка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 22. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 19. apríla. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.
• Pjotr Mazurovič Maľčenko (Петр Мазурович Мальченко) sa narodil v roku 1918 pravdepodobne na Ukrajine. Do Červenej armády ho povolal komisariát býv. okresnej obce Džulinka pri meste Beršaď (Джулинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Fjodorovnu Maľčenko z obce Seredinka pri Džulinke (Украинская ССР, Винницкая обл., Джулинский р-н, с. Серединка; ukr. Джулинка, Серединка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 22. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 21. apríla. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.

1245. strelecký pluk 375. streleckej divízie

1245. strelecký pluk vykázal dvoch dôstojníkov padlých v boji a pochovaných v Moravskom Svätom Jáne.

• Napoleon Isaakovič Arutjunov (Наполеон Исаакович Арутюнов) sa narodil v roku 1923 v Azerbajdžane v meste Baku (Азербайджанская ССР, г. Баку), ale zapísali ho ako Arména. V Červenej armáde bol od januára 1942, povolal ho jeden z komisariátov v Baku (Ворошиловский РВК - г. Баку). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Isaaka Mkrtynoviča Arutjunova z Baku, ul. Malygina 10. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ spojovateľskej čaty v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V rovnakej funkcii ešte v hodnosti podporučíka ho 12. februára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Moravskom Svätom Jáne.
• Stepan Vasiľjevič Konev (Степан Васильевич Конев) sa narodil 25. júna 1909 v Rusku v obci Verchnjaja Kuenga pri meste Sretensk v Zabajkalsku (Читинская обл., Сретенский р-н, с. Верхняя Куэнга). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Kabansk pri Bajkale alebo v júni 1941 komisariát Sretenska (Кабанский РВК altern. Сретенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Fjodorovnu Konevovú z mesta Babuškin pri Kabansku, ul. Leninskaja 13 alebo Lenskaja 18 (Бурят-Монгольская АССР, Кабанский р-н, г. Бабушкин). Ná základnej vojenskej službe bol od októbra 1931 do decembra 1933. V roku 1932 absolvoval školu-kurz mladších veliteľov. Hodnosť poručíka mu udelili 23. októbra 1942. V tejže hodnosti ako veliteľovi prieskumnej konskej čaty v 870. streleckom pluku 287. streleckej divízie mu 9. augusta 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ roty v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne na obecnom cintoríne.
  Je možné, že vojak vojnu prežil. Podľa nepriameho dokumentu vojak rovnakého mena narodený v roku 1909 pri Sretensku doslúžil v armáde v auguste 1965 v hodnosti podplukovníka technickej služby.

1245. strelecký pluk pochoval 5 vojakov, ktorí padli 6. apríla 1945 v Moravskom Svätom Jáne.

• Kosen Džumatajev (Косен Джуматаев) sa narodil v roku 1925 v Kazachstane pri meste Žarkent (v rokoch 1942 až 1991 s prechodným názvom Panfilov) v obci zapísanej ako Baskuc (Казахская ССР, Алма-Атинская обл., Панфиловский р-н, с. Ба скуц). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Panfilove (Панфиловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Maliku Bartybajevovú z Baskucu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.
• Aleksej Grigorjevič Čurilov (Алексей Григорьевич Чурилов) sa narodil v roku 1905 v Rusku pri meste Fatež v obci Veľké alebo Malé Annenkovo(Курская обл., Фатежский р-н, с. Аненково - Большое Анненково altern. Малое Анненково). Do Červenej armády ho 6. októbra 1943 povolal komisariát ukrajinského mesta Kobeljaki (Кобелякский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Trifonovnu Čurilovovú (v skorších výkazoch bola uvádzaná ako Marija Trifonovna Popovová) z mesta Beliki pri Kobeljakoch (Украинская ССР, Полтавская обл., Кобелякский р-н, с. Белики; ukr. Кобеляки, Білики). Už 22. októbra 1943 padol do zajatia, v ktorom strávil 1 rok. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.
• Nikolaj Aleksejevič Paškov (Николай Алексеевич Пашков) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Krasnodarskom kraji (Краснодарский край). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Ljubov Aleksejevnu Paškovovú. Vo výkaze vojaka boli zapísané zmätočné geografické údaje. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.
• Nikolaj Akimovič Rudckij (Николай Акимович Рудцкий) sa narodil v roku 1907 v Bielorusku pri meste Berjoza v obci zapísanej ako Boľgino (Белорусская ССР, Брестская обл., Березовский р-н, с. Больгино; biel. Бяроза ). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Berjoze (Березовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju Maksimovnu Rudckú z Boľgina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.
• Anatolij Romanovič Filipčuk (Анатолий Романович Филипчук) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Juzefovka/Juzefovo, dnešným názvom Josipovka, pri býv. okresnej obci Gruška pri meste Blagoveščenskoje (Украинская ССР, Одесская обл., Грушковский р-н, с. Юзефовка - Йосиповка; ukr. Грушка, Йосипівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Gruške (Грушковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Trofimovnu Filipčuk z Juzefovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne.

Z ôsmych vojakov 1245. streleckého pluku z jedného výkazu, ktorí mali byť pochovaní na cintoríne v Moravskom Svätom Jáne, vojak Zajarskij vojnu prežil. U vojaka Gurského je sporná príslušnosť k 1245. alebo 1941. streleckému pluku.

• Vasilij Ilarionovič Gurskj (Василий Иларионович Гурский) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine (Украинская ССР, Одесская обл., Болотовский р-н, с. Андреевка). V Červenej armáde bol od 28. februára 1944, povolal ho komisariát (Балтский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Dmitricnu Gurskú. Podľa výkazu strát naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Podľa vyznamenania, ktoré mu 25. júna 1945 udelili (medailu Za odvahu), patril medzi obsluhu 45 mm kanónu 1241. streleckého pluku. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne na cintoríne.
• Aleksej Fjodorovič Iľjin (Алексей Федорович Ильин) sa narodil v roku 1909 v Rusku v Leningradskej oblasti v okrese zmätočne zapísanom ako Ordojevský alebo aj Ordinský, v ktorom ho mali povolať aj do armády (Ленинградская обл., Ордоевский - Ординский р-н ?). Pravdepodobne neudával správne údaje. V Červenej armáde mal byť od 10. apríla 1941 (?). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ľjubov Nikitičnu Iľjinovú z dnes už vysídlenej obce Jasnaja Poljana v Novoderevenskom okrese, ktorého sídlom je mesto Aleksandro-Nevskij (Рязанская область, Ново-Деревенский р-н - Александро-Невский, п. Ясная Поляна). V hodnosti st. seržanta v 92. gardovom streleckom pluku 28. gardovej streleckej divízie ho 22. júna 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako veliteľ trofejného oddielu v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne na cintoríne.
• Filip Jevgeňjevič Zacharčenko (Филипп Евгеньевич Захарченко) sa narodil v roku 1912 v Izmailskej oblasti, ktorá sa stala súčasťou Ukrajiny v roku 1940, v obci Divizija pri býv. okresnej obci Tuzly (Украинская ССР, Измаильская обл., Тузловский р-н, с. Дивизия; ukr. Тузли, Дивізія). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Tuzly (Тузловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Paulinu Ivanovnu Zacharčenko z Divizije. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne na cintoríne.
• Mark Ivanovič Zajarskij (Марк Иванович Заярский) sa narodil v roku 1910 v Izmailskej oblasti, ktorá sa stala súčasťou Ukrajiny v roku 1940, v obci Turlaki (dnešným názvom Vypasnoje) pri meste Šabo, ktoré bolo centrom býv. Limanského okresu (Украинская ССР, Измаильская обл., Лиманский р-н - Шабо, с. Турлаки - Выпасное; ukr. Шабо, Випасне). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Šabo (Шабиевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Zajarskú z Turlakov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Vojak bol vyradený zo stavu jednotky 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát pochovaný mal byť v Moravskom Svätom Jáne na cintoríne.
  Vojak vojnu prežil a vrátil sa domov. V marci 1947 zomrel a bol pochovaný na cintoríne vo Vypasnom.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka nezaevidovali.
• Aleksej Ivanovič Baškov (Алексей Иванович Башков) sa narodil v roku 1925 v Moldavsku v meste Kišinev alebo v obci zapísanej ako Makurešta (Молдавская ССР, г. Кишинев altern. с. Макурешта). Do Červenej armády ho v júli 1943 povolal komisariát kazašského mesta Kamenskaja, dnešným názvom Taskala (Каменский РВК - Таскала). V tom čase mali jeho rodičia po 42 rokov, brat 15, sestry 21 a 17. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Vasiľjeviča Baškova. Podľa jedného výkazu rodina žila v západokazašskom meste Uraľsk. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne na cintoríne.
• Grigorij Dmitrievič Kelevnych (Григорий Дмитриевич Келевных) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci zapísanej ako Komyševato pri býv. okresnej obci Kompanejevka (Украинская ССР, Кировоградская обл., Компанеевский р-н, с. Комышевато). Do Červenej armády ho povolal komisariát Kompanejevky (Компанеевский РВК; ukr. Компаніївка). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Dmitrija Iosifoviča Kelevného z Komyševata. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne na cintoríne.
• Grigorij Petrovič Kornjakov (Григорий Петрович Корняков) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Unkurda pri meste Njazepetrovsk (Челябинская обл., Нязепетровский р-н, с. Ункурда). Do Červenej armády ho možno povolal komisariát býv. okresnej obce Sadovoje pri meste Anna vo Voronežskej oblasti (Садовский РВК), ale vo výkaze bol komisariát zmätočne zapísaný ako príslušný do Čeljabinskej oblasti. Vojak nemal príbuzných. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne na cintoríne.
• Afanasij Ivanovič Sobašnikov (Афанасий Иванович Собашников) sa narodil v roku 1900 v Rusku v obci Obvinsk pri okresnej obci Karagaj (Молотовская обл., Карагайский р-н, с. Обвинск). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Molotov, historickým a dnešným názvom Perm (Молотовский РВК - Пермь). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Darju Pavlovnu Basnovovú z Molotova, ul. Bojnyj pereulok 11. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne na cintoríne.

Trojica vojakov 1245. streleckého pluku bola podľa výkazu strát pochovaná na západnom okraji obce Moravský Svätý Ján.

• Cezar Iosifovič Jerčevskij (Цезарь Иосифович Ерчевский) sa narodil v roku 1926 v Žitomirskej oblasti Ukrajiny (Украинская ССР, Житомирская обл.). Na jednom mieste je ako rodisko/bydlisko uvedená obec Klevernoje v Kazachstane, ktorá dnes už nejestvuje. Nachádzala sa v býv. okrese obce Kellerovka pri obci Makašovka, dnešných súčastiach okresu Tajinša (Казахская ССР, Кокчетавская обл., Келлеровский р-н, с. Клеверово/Клеверное - у Макашевки). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát kazašského mesta Krasnoarmejsk, dnešným názvom Tajinša (Красноармейский РВК - Тайынша). Príbuzných nemal. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Moravského Svätého Jána.
• Jakov Andrejevič Pivovarov (Яков Андреевич Пивоваров) sa narodil v roku 1911 v Rusku v nemenovanej obci seľsovetu Zvjagino pri meste Čebarkuľ (Челябинская обл., Чебаркульский р-н, Звягинский с/с). Do Červenej armády ho asi v roku 1943 povolal komisariát tadžického mesta Leninabad, dnešným názvom Chudžant (Ленинабадский ГВК - Худжанд). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Sofiju Ivanovnu Zbrocovovú z Leninabadu, ul. Stalina 2 (Таджикская ССР, г. Ленинабад - Худжанд, ул. Сталина 2). V roku 1943 sa spomína ako vojak 441. a 656. streleckých plukov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 31. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Moravského Svätého Jána.
• Andrej Grigorjevič Kulač (Андрей Григорьевич Кулач) sa narodil v roku 1901 vo Ľvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny, pri býv. okresnej obci Krakovec, v obci zapísanej ako Gliničsk, mohlo by ísť o Glinice (Украинская ССР, Львовская обл., Краковецкий р-н, с. Глиничск - Глиницы?; ukr. Краковець, Глиниці). Do Červenej armády ho 8. októbra 1944 povolal komisariát Krakovca (Краковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Fjodorovnu Kulač z Gliničska. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Moravského Svätého Jána.

Telá 13 vojakov 1245. streleckého pluku, ktorí padli 10. apríla 1945, zostali podľa výkazu strát na poli boja na západnom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne. Na pamyat-naroda.ru v zozname Slavína vojakov chybne zaevidovali ako prepochovaných z Moravského Svätého Jána.

• Gavril Aleksandrovič Boronilov (Гаврил Александрович Боронилов) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v obci Žoltoje pri meste Pjatichatki (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Пятихатский р-н, с. Желтое; ukr. П'ятихатки, Жовте). Do Červenej armády ho v auguste 1943 povolal komisariát v Pjatichatkách (Пятихатский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Dmitrievnu Boronilovovú zo Žoltého. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Jeho telo zostalo na pravom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je chybne evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Parfirij Jakovlevič Korostiľ (Парфирий Яковлевич Коростиль) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine pravdepodobne v obci Verbov (zapísané ako Virbivka) pri býv. okresnej obci Podgajce (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Подгаецкий р-н, с. Вирбивка - Вербов; ukr. Підгайці, Вербів). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Podgajcoch (Подгаецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Vasiľjevnu Korostiľ z Virbivky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Jeho telo zostalo na pravom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je chybne evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Fjodor Andrejevič Stojanov (Федор Андреевич Стоянов) sa narodil v roku 1908 v Moldavsku pri býv. okresnej obci Skuljany v obci zapísanej ako Kojčen (Молдавская ССР, Бельцкий уезд, Скулянский р-н, с. Койчен). Do Červenej armády ho 24. júna 1944 povolal komisariát v Skuljanoch (Скулянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Valentinu Georgievnu Stojanovovú z Kojčena. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Jeho telo zostalo na pravom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je chybne evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Michail Kirilovič Baranov (Михаил Кирилович Баранов) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v obci Novosjolovka pri meste Pokrovskoje (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Покровский р-н, с. Новоселовка; ukr. Покровське, Новоселівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Michajlovka pri Melitopoli (Михайловский РВК; ukr. Михайлівка). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Nikiforovnu Baranovovú z Novosjolovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Jeho telo zostalo na pravom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je chybne evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Login Grigorjevič Tverdochleb (Логин Григорьевич Твердохлеб) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Peščanaja pri meste Balta (Украинская ССР, Одесская обл., Песчанский р-н, с. Песчаная; ukr. Піщана). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal komisariát v Peščanej (Песчанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marfu Ivanovnu Tverdochleb z Peščanej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 1. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Jeho telo zostalo na pravom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je chybne evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Vasilij Dmitrievič Prodonjuk (Василий Дмитриевич Продонюк) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v obci Pilipče pri býv. okresnej obci Meľnica Podoľskaja (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Мельницкий р-н - Мельница-Подольская, с. Пилипче; ukr. Мельниця-Подільська, Пилипче). Do Červenej armády ho povolal komisariát Meľnice Podoľskej (Мельницкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Petrovnu Prodonjuk z obce Pilipče. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Jeho telo zostalo na pravom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je chybne evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Salich Chalikov (Салих Халиков) sa narodil v roku 1908 v Uzbekistane v meste Taškent (Ташкентская обл., Октябрьский р-н). Do Červenej armády ho v marci alebo v auguste 1942 povolal jeden z komisariátov Taškentu (Октябрьский РВК - г. Ташкент). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Chikojat Chalikovovú z Taškentu, ul. Sagban 12. tupik 7 (г. Ташкент, Октябрьский р-н, ул. Сагбан 12-й тупик д. 7). Na prelome rokov 1942-3 sa spomína v zostave 169. streleckého a 389. záložného streleckého pluku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 9. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Jeho telo zostalo na pravom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je chybne evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Mulinkul Sujtanov (Мулинкул Суйтанов) sa narodil v roku 1925 v Uzbekistane v obci Chisarak pri býv. okresnom meste Miraki (Узбекская ССР, Кашкадарьинская/Кашкадар-Ионейская обл., Миракинский р-н - Мираки, с. Хисарак). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Miraki ( Миракинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Miližan Išankaled z Chisaraku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Jeho telo zostalo na pravom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je chybne evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Baranja Tašakov (Бараня Ташаков) sa narodil v roku 1925 v Uzbekistane v Samarkandskej oblasti Uzbekistanu (Узбекская ССР, Самаркандская обл., Перфаевский/Порфаевский р-н). Podľa rodiska a bydliska mal byť príslušný do Perfajevského/Porfajevského okresu, ktorý sme nedokázali identifikovať. Komisariátom tohto okresu mal byť povolaný aj do Červenej armády v septembri 1943. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Uľfisan Tašakovovú z kolchozu Komúna v seľsovete zapísanom ako Kišský (Перфаевский/Порфаевский р-н, Кишский с/с, к-з "Комуна"). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Jeho telo zostalo na pravom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je chybne evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Stepan Aleksandrovič Tračuk (Степан Александрович Трачук) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v obci Žabokrič pri meste Kryžopoľ (Украинская ССР, Винницкая обл., Крыжопольский р-н, Жабокрич; ukr. Крижопіль, Жабокрич). Do Červenej armády ho 29. marca 1941 (?) povolal komisariát v Križopoli (Крыжопольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Aleksandrovnu Tračuk zo Žabokriča. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Jeho telo zostalo na pravom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne.
  Podľa úmrtného oznámenia zaslaného manželke padol vojak 13. apríla 1945 a bol pochovaný na cintoríne v južnej časti Hohenau. Podľa iného dokumentu vojnu pravdepodobne prežil, pretože rodina od neho obdržala dopis s dátumom doručenia/datovania 10. jún 1945.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je chybne evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Nikifor Grigorjevič Poleščuk (Никифор Григорьевич Полещук) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v obci Čupira alebo v susednej obci Tadievka pri meste Volodarka (Украинская ССР, Киевская обл., Володарский р-н, с. Тадиевка altern. Чупира; ukr. Володарка, Тадіївка, Чупира). Do Červenej armády ho 8. augusta 1944 povolal komisariát vo Volodarke (Володарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Filimonovnu Poleščuk z Tadievky. Spočiatku slúžil v 343. gardovom streleckom pluku, naposledy v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Jeho telo zostalo na pravom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je chybne evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Dmitrij Petrovič Andrejev (Дмитрий Петрович Андреев) sa narodil v roku 1907 v Rusku v obci Koltyrak pri meste Togučin (Новосибирская обл., Тогучинский р-н, п. Колтырак). Do Červenej armády ho 22. júna 1942 povolal komisariát v Togučine (Тогучинский РВК), pri jeho mene sa objavil aj neskorší povolávací rozkaz 5. júla 1944 na neupresnenom mieste. Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Agisju Petrovnu Burcevovú z obce Stepnogutovo pri Togučine (Тогучинский р-н, с. Степногутово). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 9. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Jeho telo zostalo na pravom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je chybne evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Sotvaľda Džunusov (Сотвальда Джунусов) sa narodil v roku 1898 v Uzbekistane v okrese mesta Soldatskij, dnešným názvom Dustabad (Узбекская ССР, Ташкентская обл., Солдатский р-н). Do Červenej armády ho 8. mája 1944 povolal komisariát v Soldatskom (Солдатский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Džumekun Džunusovovú zo sovchozu Pjatiletka pri Soldatskom (Солдатский р-н, с-з "Пятилетка"). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Jeho telo zostalo na pravom brehu Moravy pri Moravskom Svätom Jáne. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je chybne evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.

Telá štvorice vojakov 1245. streleckého pluku 375. streleckej divízie zostali podľa výkazu strát na poli boja pri Moravskom Svätom Jáne. Vojaci padli v rovnakom čase ako predošlá skupina, je možné, že to bolo takisto pri Hohenau v boji o udržanie pravého brehu Moravy, mohli sa utopiť v rieke. Na pamyat-naroda.ru v zozname Slavína ich zaevidovali ako prepochovaných z Moravského Svätého Jána.

• Chrizant Pavlovič Karpenko (Хризант Павлович Карпенко, niekde Korpenko, Корпенко) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine pri meste Kotovsk, dnešným názvom Podoľsk, v obci Nestojita (Украинская ССР, Одесская обл., Котовский р-н, с. Нестоита; ukr. Подільськ, Нестоїта). Do Červenej armády ho 20. marca 1944 povolal komisariát Kotovska (Котовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Samuilovnu Korpenko z Nestojity. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Telo vojaka zostalo na poli boja pri Moravskom Svätom Jáne (asi v chotári Hohenau).
  Podľa iných dokumentov vojak vojnu prežil.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Dmitrij Aleksejevič Onežko (Дмитрий Алексеевич Онежко) sa narodil v roku 1902 vo Ľvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny, v obci Dmitre pri býv. okresnej obci Ščirec (Украинская ССР, Львовская обл., Щирецкий р-н, с. Дмитре; ukr. Щирець, Дмитре). Do Červenej armády ho 9. novembra 1944 povolal komisariát v Ščirci (Щирецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Gerasimovnu Onežko z obce Dmitre. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Telo vojaka zostalo na poli boja pri Moravskom Svätom Jáne (asi v chotári Hohenau).
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Midžan Abdulin (Миджан Абдулин) sa narodil v roku 1901 v Rusku v Baškirskej republike v obci Šammetovo pri meste Verchnejarkejevo, ktoré bolo centrom Iliševského okresu (Башкирская АССР, Илишевский р-н - Верхнеяркеево, с. Шамметово). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát vo Verchnejarkejeve (Илишевский РВК). Ako kontaktná osoba bola uvedená manželka Mal Chabidža zo Šammetova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Telo vojaka zostalo na poli boja pri Moravskom Svätom Jáne (asi v chotári Hohenau).
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Sergej Grigorjevič Zagorodnjuk (Сергей Григорьевич Загороднюк) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v meste Jekaterinopoľ, dnešným názvom Kalinopoľ (Украинская ССР, Киевская обл., м. Екатеринаполь; ukr. Калинопіль). Do Červenej armády ho 11. júla 1941 povolal komisariát mesta Novograd Volynskij, dnešným názvom Zvjageľ alebo 27. februára 1944 komisariát mesta Zvenigorodka (Новоград-Волынский РВК altern. Звенигородский РВК; ukr. Звягель, Звенигородка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Galinu Dorofejevnu Bosenko z Jekaterinopoľu. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Telo vojaka zostalo na poli boja pri Moravskom Svätom Jáne (asi v chotári Hohenau).
  Podľa iných dokumentov vojak vojnu prežil.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.

Vojak Krjučkov bol pochovaný v Šoporni a v zozname Slavína bol zaevidovaný mylne ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.

• Stepan Grigorjevič Krjučkov (Степан Григорьевич Крючков) sa narodil v roku 1901 v Rusku v obci Česmenka pri meste Bobrov (Воронежская обл., Бобровский р-н, с. Чесменка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Bobrove (Бобровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Andrejevnu Krjučkovovú z Česmenky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pravdepodobne na cintoríne obce Šoporňa, obec je vo výkaze zapísaná ako Šoporka.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána. Obec tam systém automaticky nedopatrením prepísal podľa vyššieho riadku vo výkaze.

1241. strelecký pluk 375. streleckej divízie

Nasledujúca skupina 9 vojakov 1241. streleckého pluku mala vo výkaze zaznamenané ako pohrebisko Sekule; 6 z nich Sekule aj Moravský Svätý Ján.

• Šamiš Usmanov (Шамиш Усманов) sa narodil v roku 1913 v Uzbekistane v Džalakudukskom okrese, ktorého centrom bola obec Sufi Kišlak, dnešným názvom (mesto) Džalakuduk (Узбекская ССР, Андижанская обл., Джалакудукский р-н - Суфи-Кишлак). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Džalakuduku (Джалакудукский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Machirachu alebo Machitkarachu Usmanovovú z kolchozu Vorošilova v Džalakudukskom okrese. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Miesto, na ktorom ho pochovali, je vo výkazoch strát zaznamenané opakovacími znakmi raz ako cintorín v (Moravskom) Sväto Jáne a raz ako cintorín v Sekuliach. Oznámenie o smrti, ktoré bolo poslané na horeuvedenú adresu manželky bolo preposlané do Moskvy s tým, že sa nenašli príbuzní vojaka. V oznámení bolo uvedené ako miesto hrobu cintorín v dedine Svätý Ján.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka chybne zaevidovali ako prepochovaného z mesta Svätý Jur.
• Iosif Aleksandrovič Koljada (Иосиф Александрович Коляда, niekde Aleksejevič, Алексеевич) sa narodil v roku 1900 pri meste Berjoza v Brestskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Bieloruska (Белорусская ССР, Брестская обл., Березовский р-н; biel. Бяроза). Do Červenej armády ho 6. novembra 1944 povolal komisariát v Berjoze (Березовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Dmitrievnu Koljada z obce zapísanej ako Sapišče aj Sališče pri Berjoze (Березовский р-н, Салище - Сапище ?). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Miesto, na ktorom ho pochovali, je vo výkazoch strát zaznamenané raz ako cintorín v (Moravskom) Sväto Jáne a raz ako cintorín v Sekuliach.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka chybne zaevidovali ako prepochovaného z mesta Svätý Jur.
• Ivan Timofejevič Gruzdov (Иван Тимофеевич Груздов) sa narodil v roku 1914 v Rusku v obci Soldatskoje pri okresnom meste Goršečnoje (Курская обл., Горшеченский р-н, с. Солдатское). Do Červenej armády ho povolal 5. júla 1941 komisariát v Goršečnom (Горшеченский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Titovnu Gruzdovovú z Goršečného (Горшеченский р-н, с. Горшечное). Základnú vojenskú službu vykonal v rokoch 1935-37. V roku 1940 bojoval vo Fínskej vojne. Do hodnosti poručíka ho povýšili v októbri 1942. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ ženijnej čaty v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 6. februára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali ho na cintoríne obce Sekule. V iných dokumentoch má uvedené ako miesto hrobu cintorín v obci Moravský Svätý Ján.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Pavel Ivanovič Pavlov (Павел Иванович Павлов) sa narodil 28. februára 1919 v Rusku v meste Karabanovo (Ивановская обл., Александровский р-н, г. Карабаново). V Červenej armáde bol prinajmenšom od roku 1941, povolal ho komisariát v Karabanove (Карабановский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Praskovju Aleksejevnu Pavlovovú z Karabanova. Hodnosť podporučíka mu priznali 25. októbra 1944 a hodnosť poručíka 31. marca 1945. Vo výkazoch strát je evidovaný ešte v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty samopalníkov v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V zostave divízie bol od 28. decembra 1944, v zostave pluku od 31. januára 1945. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Moravský Svätý Ján na cintoríne. Obec je vo výkaze strát zapísaná raz ako Svätý Ján a raz ako Sekule.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka chybne zaevidovali ako prepochovaného z mesta Svätý Jur.
• Anatolij Danilovič Brezgun (Анатолий Данилович Брезгун) sa narodil 21. januára 1924 na Ukrajine pri meste Korjukovka (Украинская ССР, Черниговская обл., Корюковский р-н). V Červenej armáde bol od 20. augusta 1942, povolal ho komisariát Korjukovky (Корюковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Polinu Fedosejevnu Brezgun z obce Zabarovka pri Korjukovke (Корюковский р-н, с. Забаровка; ukr. Корюківка, Забарівка). Utrpel dve ťažké zranenia v júli 1943 a v marci 1944. Hodnosť podporučíka mu priznali 13. apríla 1943. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ guľometnej čaty v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie, do ktorej ho zaradili 16. februára 1945. V tejto jednotke ho 2. marca 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 23. apríla 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Vo vyznamenaní je uvedené, že padol 8. apríla 1945 v boji o udržanie pravého brehu Moravy pri rakúskej obci Hohenau. V jednom výkaze strát je zaznamenané, že ho pochovali v obci Sekule, ale podľa iných materiálov bol pochovaný v obci Moravský Svätý Ján na cintoríne.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka chybne zaevidovali ako prepochovaného z mesta Svätý Jur.
• Nikolaj Ivanovič Zamov (Николай Иванович Замов) sa narodil v roku 1907 v Rusku pri býv. okresnej obci Čerkasskoje (Саратовская обл., Черкасский р-н). V Červenej armáde bol od 17. júna 1942, povolal ho komisariát Krasnoarmejského okresu, ktorého centrom bola severokazašská obec Novosuchotino, dnešná súčasť mesta Tajinša (Красноармейский РВК - с. Ново-Сухотино - Тайынша). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Darju Michajlovnu Zamovovú z Novosuchotina. Hodnosť nadporučíka mu priznali 14. júna 1944 a niekedy v roku 1945 hodnosť kapitána. Vo výkazoch strát je evidovaný ešte v hodnosti nadporučíka ako veliteľ guľometnej roty v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 27. júna 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Moravský Svätý Ján na cintoríne. Obec je vo výkaze strát zapísaná raz ako Svätý Ján a raz ako Sekule.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka chybne zaevidovali ako prepochovaného z mesta Svätý Jur.
• Nikolaj Andrejevič Chlopov (Николай Андреевич Хлопов) sa narodil v roku 1901 v Rusku pri meste Usť-Labinskaja, dnešným názvom Usť-Labinsk (Краснодарский край, Усть-Лабинский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Usť-Labinskej (Усть-Лабинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol Jefrošňju Nikolajevnu Chlopovovú (raz bola zapísaná ako manželka a raz ako matka) z Usť-Labinskej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na cintoríne v obci Sekule.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka mylne zaevidovali ako prepochovaného zo Senice.
• Nikolaj Zinovjevič Carkov (Николай Зиновьевич Царьков) sa narodil v roku 1923 v Rusku pri meste Grjazi (Воронежская обл., Грязинский р-н, г. Грязи). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Grjazoch (Грязинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Darju Konstantinovnu Carkovovú z obce Sinjavka pri Grjazoch (Грязинский р-н, с. Синявка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na cintoríne v obci Sekule. Oznámenie o smrti zaslané na adresu matky bolo preposlané do Moskvy, pretože príbuzní vojaka v Grjazinskom okrese nežili.
  V zozname Slavína na portáli pamyat-naroda.ru je mylne evidovaný ako prepochovaný zo Senice.
• Nikonor Ivanovič Nikitin (Никонор Иванович Никитин) sa narodil v roku 1906 v Rusku pri meste Kurkino (Тульская обл., Куркинский р-н). Do Červenej armády ho 21. októbra 1941 povolal komisariát v Kurkine (Куркинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Matrenu Andrejevnu Nikitinovú z dediny Aleksandrovka pri Kurkine (Куркинский р-н, с. Александровка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na cintoríne v obci Sekule.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka mylne zaevidovali ako prepochovaného zo Senice.

Podľa zápisu vo výkaze strát neboli pochované telá 9 vojakov 1241. streleckého pluku, ktorí padli 8. apríla 1945 v boji pri rieke Morava pri Moravskom Svätom Jáne. Vo výkaze zaznamenali, že padli 4 km západne od Moravského Svätého Jána pri pokuse o prechod rieky Morava. Je možné, že zahynuli v rieke. Na pamyat-naroda.ru v zozname Slavína vojakov zaevidovali ako prepochovaných z Moravského Svätého Jána.

• Iľja Dmitrievič Zajčenko (Илья Дмитриевич Зайченко) sa narodil v roku 1923 v Rusku pri meste Nikolajevsk (Сталинградская обл., Николаевский р-н). Do Červenej armády ho 10. apríla 1942 povolal komisariát Nikolajevska (Николаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Dmitrija Ialaroviča(?) Zajčenka z obce Politotdeľskoje pri Nikolajevsku (Николаевский р-н, с. Политотдельское). V zostave 320. samostatného protitankového divizionu 155. streleckej divízie mu 7. novembra 1943 udelili medailu Za odvahu, 11. apríla 1944 medailu Za bojové zásluhy, 17. októbra 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa, vždy v hodnosti seržanta. Naposledy sa spomína v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Padol v boji o prechod rieky Morava pri Moravskom Svätom Jáne.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Abdusali Abasov (Абулсали Абасов) sa narodil v roku 1924 v Kazachstane pri meste Turkestan (Казахская ССР, Южно-Казахстанская обл., г. Туркестан). Do Červenej armády ho 5. augusta 1942 povolal komisariát Turkestanu (Туркестанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Zakaroviča Abasa z kolchozu Intyman pri obci Staroikan pri Turkestane (г. Туркестан, Староиканский с/с, колхоз Интыман). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 4. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Padol v boji o prechod rieky Morava pri Moravskom Svätom Jáne.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Stepan Mitrofanovič Bulavčik (Степан Митрофанович Булавчик) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine pri býv okresnej obci Vysšaja Dubečnja (Украинская ССР, Киевская обл., Высше-Дубечанский р-н - Высшая Дубечня). V Červenej armáde bol od 15. novembra 1943 alebo 4. februára 1944, povolal ho komisariát vo Vysšej Dubečnji (Выше-Дубечанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Irinu Jelisejevnu Bulavčik zo zaniknutej obce Svaromja, zatopenej v 60-tych rokoch Kyjevskou priehradou (Высше-Дубечанский р-н, с. Сваромя; ukr. Вища Дубечня, Сваром'я). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako spojovateľ v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 6. februára 1945 udelili medailu Za odvahu Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Padol v boji o prechod rieky Morava pri Moravskom Svätom Jáne. V inom výkaze je uvedené, že ho pochovali v obci Sekule na cintoríne.
  23. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní sa spomenulo, že na pravom brehu Moravy pri Hohenau 7. apríla opravil 13 prerušených miest na telefónom vedení a 8. apríla tu padol v boji pri protiútoku nepriateľa.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Nikolaj Jakovlevič Jefimenko (Николай Яковлевич Ефименко) sa narodil v roku 1913 v Rusku v meste Zelenčukskaja v Karačajsko-Čerkeskej republike (Ставропольский край, Зеленчукский р-н, ст. Зеленчукская). Do Červenej armády ho 8. decembra 1942 povolal komisariát dagestanského mesta Darbent (Дербентский РВК) prípadne v júni 1941 komisariát v Zelenčukskej (Зеленчукский РВК ). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Semjonovnu Jefimenko z Darbentu, ul. Naberežnaja 2. V inom dokument bola uvedená matka Anna Jefimovna Jefimenko zo Zelenčukskej, ul. Krasnaja 52. Ako prieskumníkovi v zostave 779. streleckého pluku 227. streleckej divízie mu 21. mája 1944 a 15. júna 1944 udelili medaily Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Padol v boji o prechod rieky Morava pri Moravskom Svätom Jáne.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Arsenij Romanovič Ryžko (Арсений Романович Рыжко) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine pri býv. okresnom meste Caričanka (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Царичанский р-н). Do Červenej armády ho 13. septembra 1943 povolal komisariát Caričanky (Царичанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Fedosjevnu Ryžko z obce Kitajgorod pri Caričanke (Царичанский р-н, с. Китайгород; ukr. Царичанка, Китайгород). V roku 1943 slúžil v 36. a 38. gardových streleckých plukoch, naposledy v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 7. marca 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Padol v boji o prechod rieky Morava pri Moravskom Svätom Jáne.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Michail Ivanovič Plis (Михаил Иванович Плис) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v obci Juľjevka pri meste Záporožie (Украинская ССР, Запорожская обл., Запорожский р-н, с Юльевка; ukr. Запоріжжя, Юльївка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Záporožského okresu (Запорожский РВК). Okres v histórii zmenil viackrát názov, nevieme, či vždy sídlil v Záporoží. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Plis z Juľjevky. V zostave 31. streleckého pluku 25. streleckej divízie pri Sevastopoli 1. júna 1942 padol do zajatia, v ktorom strávil 2 roky a 2 mesiace. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Padol v boji o prechod rieky Morava pri Moravskom Svätom Jáne.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Kara Alinazarov (Кара Алиназаров) sa narodil v roku 1900 v Turkménsku pri meste Chodžambaz (Туркменская ССР, Ходжамбазский р-н). Do Červenej armády ho 5. mája 1943 povolal komisariát v Chodžambaze (Ходжамбазский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Bene Matyš z kolchozu Kirova pri Chodžambaze. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Padol v boji o prechod rieky Morava pri Moravskom Svätom Jáne.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Tolchanbaj Tjutjubekov (Толханбай Тютюбеков) sa narodil v roku 1912 v Kazachstane pri meste Turgaj (Казахская ССР, Кустанайская обл., Тургайский р-н). Do Červenej armády ho 20. augusta 1942 povolal komisariát v Turgaji (Тургайский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Dovrikana Jekušbajeva z obce Dusarkindinského(?) seľsovetu pri Turgaji (Тургайский р-н, Дусаркиндинский-? с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 4. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Padol v boji o prechod rieky Morava pri Moravskom Svätom Jáne.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
• Georgij Georgievič Balandin (Георгий Георгиевич Баландин) sa narodil v roku 1923 v Rusku v Čečensku pri meste Naurskaja (Орджоникидзевский край, Наурский р-н). Do Červenej armády ho 20. marca 1943 povolal komisariát Naurskej (Наурский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Klavdiju Ivanovnu Balandinovú z Naurskej (Наурский р-н, ст. Наурская). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Padol v boji o prechod rieky Morava pri Moravskom Svätom Jáne.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.
  V horeuvedenej jednotke 25. marca 1944 udelili medailu Za odvahu vojakovi rovnakého mena a roku narodenia vo funkcii obsluhy mínometu. Vo vyznamenaní mal ako povolávací komisariát zapísané ukrajinské mesto Tiškivka pri Kropivnickom (Тишковский РВК; ukr. Тишківка), v Červenej armáde mal byť od 25. marca 1944.

1241. strelecký pluk 375. streleckej divízie v jednom výkaze strát zaznamenal 59 nezvestných vojakov zo dňa 10. apríla 1945. Lokalita je vo výkaze zapísaná ako chotár obce Ivaň - Rakúsko (najpravdepodobnejšie sa jedná skomolený tvar zápisu Sv. Ján). Obec v tomto tvare zaznamenali aj v povrchných odôvodneniach niektorých vyznamenaní z neskoršej doby (napr: ... 5. mája 1945 v bojoch za obec Ivaň - Československo ...).
Z uvedeného počtu vojak Černyšev zomrel v poľnej nemocnici a bol pochovaný v Moravskom Svätom Jáne (odstavec s jeho údajmi je zverejnený v inej časti). U ďalších 16 z uvedeného počtu sa dali dohľadať iné archívne materiály, ktoré svedčili o tom, že vojnu nakoniec prežili. Väčšinou sa jednalo o vyznamenania z povojnovej doby. Dá sa predpokladať, že aj zo zvyšných nezvestných značný počet prežil.

• Ivan Sergejevič Semičenko (Иван Сергеевич Семиченко) sa narodil v roku 1918 na Ukrajine pri meste Krasnoarmejskoje, dnešným názvom Volnjansk (Украинская ССР, Запорожская обл., Красноармейский р-н - Вольнянск). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Záporoží (Запорожский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Igorovnu Semičenko z obce Maksimovka pri Volnjansku (Красноармейский р-н, с. Максимовка; ukr. Вільнянськ, Максимівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Viktor Ivanovič Sekira (Виктор Иванович Секира) sa narodil 27. januára 1925 v Rusku v obci Gora, dnešnej súčasti obce Gora-Podol, pri meste Gajvoron (Курская обл., Грайворонский р-н, с. Гора ). V Červenej armáde bol od 10. marca 1943, povolal ho komisariát v Gajvorone (Грайворонский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol babičku Jevdokiju Fjodorovnu Krasnokutskú z Gory. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu prežil.
  V horeuvedenej jednotke mu 25. júna 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy za bojový čin pri obci Ivaň (Československo) z 3. mája 1945 (?). Bol nositeľom medaily Za víťazstvo nad Nemeckom, Službu v armáde ukončil 29. apríla 1965 v hodnosti nadporučíka technickej služby.
• Varfolomej Nikolajevič Terica (Варфоломей Николаевич Терица) sa narodil v roku 1908 v Moldavsku pri meste Taraklija, ktoré bolo centrom Kajnarského okresu (Молдавская ССР, Бендерский уезд, Кайнарский р-н - Тараклия; rum-mold. Bender, Taraclia). Do Červenej armády ho povolal komisariát podnesterského mesta Bendery (Бендерский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Ivanovnu Terica z obce zapísanej ako Siljanica pri Tarakliji (Кайнарский р-н, с. Силяница). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Toma Nesterovič Michiladze (Тома Нестерович Михиладзе, niekde Toman, Томан, Mikoladze, Миколадзе) sa narodil v roku 1914 v Gruzínsku v obci Kirovi, dnešným názvom Salominao, pri meste Vani (Грузинская ССР, Уванский/Ванский р-н, с. Кирови - Саломинао). Do Červenej armády ho povolal 27. júna 1941 komisariát Vani (Уванский/Ванский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Tejepinu Ljukijevnu Michiladze z Kirovi. Ako guľometčík 143. streleckého pluku 224. streleckej divízie padol 12. mája 1942 do zajatia, v ktorom strávil 2 roky a 3 mesiace. 12. novembra 1944 utrpel ťažké zranenie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Ivan Semjonovič Misko (Иван Семенович Миско) sa narodil v roku 1909 v Bielorusku v dedine Sokolovo pri meste Slonim (Белорусская ССР, Барановичская обл., Слонимский р-н, д. Соколово; biel. Слонім, Сакалова). Do Červenej armády ho 23. júla 1944 povolal komisariát Slonima (Слонимский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Michailovnu Misko zo Sokolova. V roku 1944 mali 4 deti; Zinu (11 r.), Nikolaja (8 r.), Veru (6 r.) a Nadju (4 r.). V septembri a októbri 1944 absolvoval bojovú prípravu v 69. záložnom streleckom pluku a preložili ho do 56. armádneho záložného streleckého pluku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Ivan Georgievič Panainte (Иван Георгиевич Панаинте) sa narodil v roku 1922 v Moldavsku pri býv. okresnej obci Zgurica (Молдавская ССР, Сорокский уезд, Згурицкий р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Zgurici (Згурицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefimiju Ivanovnu Panainte z obce Nižnie Popešty pri Zgurici (Згурицкий р-н, с. Нижние Попешты; rum-mold. Zgurița, Popeștii de Jos). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu prežil.
  V horeuvedenej jednotke mu ako obsluhe protitankovej zbrane 15. mája 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy za bojový čin pri moravskej obci Přibice z 3. (?) mája 1945. Od 9. mája 1945 je držiteľom medaily Za víťazstvo nad Nemeckom.
• Grigorij Ivanovič Palaš (Григорий Иванович Палаш) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine pri meste Mogiljov-Podoľskij (Украинская ССР, Винницкая обл., Могилев-Подольский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Mogiljeve-Podoľskom (Могилев-Подольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Sergejevnu Palaš z obce Sledy pri Mogiljeve-Podoľskom (Могилев-Подольский р-н, Следы; ukr. Могилів-Подільський, Сліди). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Pjotr Dmitrievič Ponomarenko (Петр Дмитриевич Пономаренко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine pri meste Roveňki (Украинская ССР, Ворошиловградская обл., Ровеньковский р-н; ukr. Ровеньки). Do Červenej armády ho 7. marca 1943 povolal komisariát ruského mesta Novošachtinsk (Новошахтинский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Ivanovnu Ponomarenko aj brata Andreja Dmitrieviča Ponomarenka, oboch z Novošachtinska, časť Michailo-Leonťjevskaja, ul. Vokzaľnaja 3 (г. Новошахтинск, ст. Михайло-Леонтьевская, ул. Вокзальная 3). Ako prieskumníkovi v 90. gardovom delostreleckom pluku 40. gardovej streleckej divízie mu udelili 5. októbra 1943 medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Kiril Ustinovič Romanenko (Кирил Устинович Романенко) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v Odeskej oblasti v Oktjabrskom okrese, čo bol možno alternatívny názov okresu obce Žovteň, dnešným názvom Petroverovka (Украинская ССР, Одесская обл., Октябрьский р-н - Жовтневый р-н?; ukr. Жовтень - Петровірівка). V Červenej armáde bol od 9. októbra 1943, povolal ho komisariát mesta Obuchov (Обуховский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Sofju Aleksejevnu Romanenko z obce Neščerov pri Obuchove (Киевская обл., Обуховский р-н, с. Нещеров; ukr. Обухів, Нещерів). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 23. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu pravdepodobne prežil.
  V roku 1985 vyznamenali osobu rovnakého mena a roku narodenia (miesto narodenia Oktjabrský okres) Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
• Konstantin Gerasimovič Rejlan (Константин Герасимович Рейлан) sa narodil v roku 1908 v Moldavsku pri býv. okresnej obci Skuljany (Молдавская ССР, Бельцкий уезд, Скулянский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Skuljanoch (Скулянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Trofimovnu Rejlan z obce Valja-Rusuluj pri Skuljanoch (Скулянский р-н, с. Валя-Русулуй; rum-mold. Sculeni, Valea Rusului). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Michail Vasľjevič Revjakin (Михаил Васильевич Ревякин) sa narodil v roku 1912 v Rusku v meste Saratov (Саратовская обл., г. Саратов). V Červenej armáde bol od 24. júla 1941, povolal ho jeden z komisariátov Saratova (Фрунзенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Fedosju Kondraťjevnu Revjakinovú zo Saratova, ul. Sovetskaja 6-4. Ako ženistovi v hodnosti vojaka v 11. samostatnom armádnom inžinierskom prápore 53. armády mu 27. apríla 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Je možné, že vojak vojnu prežil.
  Podľa nepriameho dokumentu sa narodil v obci Verchnjaja Gniluša, dnešným názvom Lozovoje, pri meste Verchnij Mamon (Воронежская обл. Верхне-Мамонский р-н - Верхний Мамон, с. Верхняя Гнилуша - Лозовое). V roku 1985 bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
• Filip Nikitovič Uchaň (Филип Никитович Ухань) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine pri meste Novoarchangeľsk pri Golovanevsku (Украинская ССР, Кировоградская обл., Ново-Архангельский р-н; ukr. Новоархангельськ). Do Červenej armády ho 22. marca 1944 povolal komisariát mesta Golovanevsk (Голованевский РВК; ukr. Голованівськ). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Domnu Zinovjevnu/Ivanovnu Uchaň z Novoarchangeľska. V hodnosti ml. seržanta v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie bol od 19. októbra 1944 pohrešovaný, ale vrátil sa do jednotky 30. októbra. V tejto jednotke mu 17. októbra 1944 a 7. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Naposledy ho zaznamenali v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku tejže divízie ako vyradeného 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Pjotr Aleksejevič Grečka (Петр Алексеевич Гречка, niekde Urečka, Уречка) sa narodil v roku 1908 v Rusku v obci Stavropoľskaja pri meste Severskaja (Краснодарский край, Северский р-н, ст. Ставропольская). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Severskej (Северский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Fionu Borisovnu Grečka zo Stavropoľskej. V zostave 157. streleckej divízie padol 23. októbra 1941 do zajatia, v ktorom strávil 2 roky a 10 mesiacov. 22. novembra 1944 utrpel ťažké zranenie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 3. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu pravdepodobne prežil.
  Vojakovi rovnakého mena a roku narodenia udelili 9. mája 1945 medailu Za víťazstvo nad Nemeckom.
• Rodusabali Choknazarov (Родусабали Хокназаров, niekde Ružavali, Radžabali, Ружавали, Раджабали) sa narodil v roku 1902 v Tadžikistane pri meste Gissar (Таджикская ССР, Сталинабадская обл., Гиссарский р-н). V Červenej armáde bol od roka 1941, povolal ho komisariát v Gissare (Гиссарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Rodyjkul Davletovovú z obce zpísanej ako Nironkul pri Gissare (Гиссарский р-н, с. Ниронкул). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 7. marca 1945 udelili medailu Za odvahu a 24. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Vladimir Ivanovič Šipilov (Владимир Иванович Шипилов) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Novobogojavlenskie Vyselki, dnešným názvom Pervomajskij, v obci Staroseslavino (Тамбовская обл., Первомайский р-н - Ново-Богоявленские Выселки, с. Старосеславино). V Červenej armáde bol od 20. apríla 1944, povolal ho komisariát Novobogojavlenskich Vyselkov (Первомайский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Matrenu Jakovlevnu Šipilovovú zo Staroseslavina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 24. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Maksim Mitrofanovič Baluca (Максим Митрофанович Балуца) sa narodil v roku 1913 v Moldavsku pri meste Dubosary, dnešnej súčasti Podnesterskej republiky (Молдавская ССР, Дубоссарский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Dubosaroch (Дубоссарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agafju Pavlovnu Baluca z obce Lunga, ktorá je v súčasnosti súčasťou Dubosarov (Дубоссарский р-н; с. Лунга). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu prežil.
  V zostave 155. gardového delostreleckého pluku 72. gardovej streleckej divízie mu 15. júna 1945 udelili medailu Za odvahu. Od 9. mája 1945 je nositeľom medaily Za víťazstvo nad Nemeckom.
• Samoil Fjodorovič Brezdenjuk (Самоил Федорович Брезденюк, niekde Bezdenjuk, Безденюк) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine pri meste Šargorod (Украинская ССР, Винницкая обл., Шаргородский р-н). Do Červenej armády ho v septembri 1944 povolal komisariát v Šargorode (Шаргородский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Bezdenjuk z obce Jefimovka, dnešným názvom Juchimovka, pri Šargorode (Шаргородский р-н, с. Ефимовка - Юхимовка; ukr. Шаргород, Юхимівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vo výkaze strát vojaka zaznamenali pod priezviskom Bezdenjuk (Безденюк) s rokom narodenia 1901, ale predpokladáme, že správnejšie údaje zaznamenali iné archívne dokumenty.
• Prokopij Afanasjevič Golik (Прокопий Афанасьевич Голик) sa narodil v roku 1902 v Uzbekistane pravdepodobne v Nižnečirčikskom okrese (Узбекская ССР, Ташкентская обл., Нижне-Чирчикский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát tohože okresu v roku 1941 (Нижне-Чирчикский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kristinu Romanovnu Golik z tohože okresu. Podľa nepriamych dokumentov v rokoch 1942-43 bol v zostave 1279. streleckého pluku 389. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Pavel Denisovič Jasinskij (Павел Денисович Ясинский) sa narodil v roku 1917 na Ukrajine pri meste Braclav (Украинская ССР, Винницкая обл., Брацлавский р-н). V Červenej armáde bol od 19. apríla 1944, povolal ho komisariát Braclava (Брацлавский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Andrejevnu Jelenskú. V zostave 125. streleckého pluku 6. streleckej divízie mu 6. septembra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy, podnetom pre vyznamenanie bolo zranenie v boji a odvoz do nemocnice. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Makar Andrejevič Krivous (Макар Андреевич Кривоус, niekde Krivus, Кривус) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine pri meste Golovanevsk (Украинская ССР, Одесская обл., Голованевский р-н). V Červenej armáde bol od 23 marca 1944, povolal ho komisariát Golovanevska (Голованевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Olimpidu Andrejevnu Krivous asi z obce Klinovoje (zapísané pravdepodobne ako Klinovka) pri Golovanevsku (Голованевский р-н, с. Клиновое - Клиновка; ukr. Голованівськ, Клинове). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu prežil.
  V horeuvedenej jednotke mu ako obsluhe ťažkého guľometu 15. mája 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin pri moravskej obci Poštorná.
• Anatolij Michajlovič Skazkin (Анатолий Михайлович Сказкин) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine pri meste Podgajce (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Подгаецкий р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Podgajcoch (Подгаецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Feklu Iľjiničnu Skazkinovú z obce Božikov pri Podgajcoch (Подгаецкий р-н, с. Божиков; ukr. Підгайці, Божиків). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Ivan Michajlovič Sysak (Иван Михайлович Сысак) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Orinin pri Kamenec-Podoľskom (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Орининский р-н). V Červenej armáde bol od 17. apríla 1944, povolal ho komisariát v Orinine (Орининский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevgeniju Ivanovnu Sysak z obce Kočubejev pri Orinine (Орининский р-н, с. Кочубеев; ukr. Оринин, Кочубіїв). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu prežil. V zostave 796. steleckého pluku 141. streleckej divízie mu 19. mája 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin pri moravskej obci Sedlec.
• Ivan Kirilovič Tverdochlebov (Иван Кирилович Твердохлебов, niekde Tverdochleb, Твердохлеб) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v obci Sklimence pri meste Korsuň-Ševčenkovskij (Украинская ССР, Киевская обл., Корсунский р-н, , с. Склименцы; ukr. Корсунь-Шевченківський, Склименці). V Červenej armáde bol od 6. februára 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Sofju Pavlovnu Tverdochlebovovú zo Sklimencov. V zostave 281. gardového streleckého pluku 93. gardovej streleckej divízie padol 12. apríla 1944 do zajatia, oslobodený bol 25. augusta 1944. Ťažké zranenie utrpel 13. decembra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Nikolaj Ivanovič Čelej (Николай Иванович Челей) sa narodil v roku 1904 v Bielorusku pri meste Berjoza (Белорусская ССР, Брестская обл., Березовский р-н; biel. Бяроза). Do Červenej armády ho povolal komisariát Berjozy (Березовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Maksimovnu Čelej z obce Berjozovského okresu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Aleksandr Jakovlevič Šilenec (Александр Яковлевич Шиленец) sa narodil v roku 1906 v Bielorusku v obci Barmuty pri meste Berjoza (Белорусская ССР, Брестская обл., Березовский р-н, с. Бармуты; biel. Бяроза, Бармуты). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Berjoze (Березовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Konstantinovnu Šilenec z Barmutov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu pravdepodobne prežil.
  V roku 1985 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa osobu rovnakého roku a miesta narodenia s rovnakým krstným a otcovským menom v tvare priezviska Šilinec (Шилинец).
• Dimitrij Ignatovič Juchimenko (Димитрий Игнатович Юхименко, niekde Dmitrij Ignaťjevič Juchmenko, Дмитрий Игнатьевич Юхменко) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Vapnjarki pri meste Tomašpoľ (Украинская ССР, Винницкая обл., Томашпольский р-н, с. Вапнярки; ukr. Томашпіль, Вапнярки). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal komisariát Tomašpoľa (Томашпольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ignata Jefimoviča Juchimenka z Vapnjarok. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Sandro Michajlovič Azarašuli (Сандро Михайлович Азарашули) sa narodil v roku 1898 v Gruzínsku v Tbilisi (Грузинская ССР, г. Тбилиси). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Tbilisi (Тбилисский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Azarašuli z Tbilisi. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Pavel Dmitrievič Jutovec (Павел Дмитриевич Ютовец, niekde Jutavec, Ютавец) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Selec pri býv. okresnom meste Dubrovica, historickým názvom Dombrovica (Украинская ССР, Ровенская обл., Дубровицкий р-н - Домбровица/Дубровица, с. Селец; ukr. Дубровиця, Селець). V Červenej armáde bol od 20. januára 1944, povolal ho komisariát v Dubrovici (Дубровицкий РВК,). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Aleksandra Dmitrieviča Jutovca zo Selca, podľa staršieho výkazu príbuzných nemal. Ťažké zranenie utrpel 23. júla 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Bazar Aliev (Базар Алиев) sa narodil v roku 1921 v Tadžikistane pri meste Zachmatabad, historickým názvom Vorzominor, dnešným Ajni (Таджикская ССР, Ленинабадская обл., Захматабадский р-н - Ворзоминор / Захматабад / Айни). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Zachmatabade (Захматабадский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Džumu Alieva z obce Rarz pri Zachmatabade (Захматабадский р-н, с. Рарз). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu prežil.
  Podľa jedného zoznamu oslobodených zajatcov 10. apríla 1945 padol do zajatia pri Viedni (?) a po vyslobodení ho 12. júna 1945 preradili do jednotky 305. SPP (?).
• Georgij Pavlovič Batog (Георгий Павлович Батог, niekde Batok, Баток) sa narodil v roku 1913 v Moldavsku pri býv. okresnej obci Raspopeny (Молдавская ССР, Распопенский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Raspopenoch (Распопенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Kirilovnu Batog z obce Pečištja pri Raspopenoch (Печиштя; rum-mold. Răspopeni, Pecişte). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu prežil.
  6. augusta 1945 nastúpil na liečenie do vojenskej nemocnice a 20. septembra 1945 ho demobilizovali.
• Nikolaj Aleksejevič Karpa (Николай Алексеевич Карпа) sa narodil v roku 1907 vo Ľvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny, pri býv. okresnej obci Krakovec (Украинская ССР, Львовская обл., Краковецкий р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Krakovci (Краковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju Pantelejevnu Karpa z obce Nagačev pri Krakovci (Краковецкий р-н, с. Нагачев; ukr. Краковець, Нагачів). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Anton Lavreťjevič Klimanskij (Антон Лаврентьевич Климанский) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine pri býv. okresnom meste Tarašča (Украинская ССР, Киевская обл., Таращанский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Tarašči (Таращанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Danilovnu Klimanskú z obce Dubovka pri Tarašči (Таращанский р-н, с. Дубовка; ukr. Тараща, Дубівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Fjodor Andrejevič Suchov (Федор Андреевич Сухов) sa narodil v roku 1903 v Turkménsku pri meste Čardžou, dnešným názvom Turkmenabad (Туркменская ССР, Чарджоуская обл., Чарджоуский р-н). V Červenej armáde bol od 14. januára 1943, povolal ho komisariát v Čardžou (Чарджоуский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Pavlovnu Suchovovú. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 9. marca 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy a 5. mája 1945 medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Gavril Pavlovič Sukmanovskij (Гаврил Павлович Сукмановский) sa narodil v roku 1906 vo Ľvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny, pri býv. okresnej obci Pomorjany (Украинская ССР, Львовская обл., Поморянский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Pomorjanoch (Поморянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pavla Michajloviča Sukmanovského z obce Koropec pri Pomorjanoch (Поморянский р-н, с. Коропец; ukr. Поморяни, Коропець). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu prežil.
  Podľa nepriameho dokumentu bol v závere roka 1945 hospitalizovaný vo vojenskej nemocnici. V roku 1985 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa.
• Grigorij Jakovlevič Svekla (Григорий Яковлевич Свекла) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine pri okresnom meste Anaňjev (Украинская ССР, Одесская обл., Ананьевский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát zapísaný ako Vradecký (Врадецкий РВК - ?). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Svekla z obce Gandrabury pri Anaňjeve (Ананьевский р-н, с. Гандрабуры; ukr. Ананьїв, Гандрабури). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Arsenij Ivanovič Strelic (Арсений Иванович Стрелиц) sa narodil v roku 1900 v Moldavsku pri býv. okresnej obci Zgurica (Молдавская ССР, Згурицкий р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Zgurice (Згурицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Fjodorovnu Strelic z obce Šolkany pri Zgurici (Згурицкий р-н, с. Шолканы; rum-mold. Zgurița, Şolcani). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Nikolaj Aleksejevič Tetjuk (Николай Алексеевич Тетюк, niekde Tytjuk, Тытюк) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Narodiči (Украинская ССР, Житомирская обл., Народичский р-н). Do Červenej armády ho 18. októbra 1944 povolal komisariát v Narodiči (Народичский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Alekseja Iosifoviča Tetjuka z dediny Lataši pri Narodiči (Народичский р-н, с. Латаши; ukr. Народичі, Латаші). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Timko Ivanovič Taras (Тимко Иванович Тарас) sa narodil v roku 1904 vo Ľvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny, pri býv. okresnej obci Krakovec (Украинская ССР, Львовская обл., Краковецкий р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Krakovca (Краковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Vasiľjevnu Taras z obce Nagačev pri Krakovci (Краковецкий р-н, с. Нагачев; ukr. Краковець, Нагачів). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Grigorij Stepanovič Oniščuk (Григорий Степанович Онищук) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine pri meste Korostyšev (Украинская ССР, Житомирская обл., Коростышевский р-н). V Červenej armáde bol od 2. apríla 1944, povolal ho komisariát v Korostyševe (Коростышевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Sofju Makarovnu Oniščuk z obce Kmitov pri Korostyševe (Коростышевский р-н, с. Кмитов; ukr. Коростишів, Кмитів). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 27. mája 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu prežil.
  V roku 1985 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa.
• Ivan Tarasovič Rudenko (Иван Тарасович Руденко) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v meste Poltava alebo pri meste Novyje Sanžary (Украинская ССР, г. Полтава altern. Полтавская обл., Ново-Сенжарский р-н). V Červenej armáde bol od 24. mája 1945, možno od septembra 1943. povolal ho komisariát v Poltave alebo v Nových Sanžaroch (Полтавский ГВК altern. Ново-Сенжарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Galinu Ivanovnu Rudenko z Poltavy. Podľa výkazu z augusta 1945 príbuzných nemal a býval na stanici Novyje Sanžary. ktorá je súčasťou obce Rudenkovka pri Nových Sanžaroch (ст. Новые Санжары, Руденковка; ukr. Нові Санжари, Руденківка).
  Ako vojakovi mínometnej roty 932. streleckého pluku 252. streleckej divízie mu 13. januára 1944 udelili medailu Za odvahu. V 684. streleckom pluku 409. streleckej divízie mu ako obsluhe mínometu v hodnosti ml. seržanta 25. októbra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a v hodnosti seržanta 11. januára 1945 medailu Za odvahu.
  Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu pravdepodobne prežil.
  V auguste 1945 bol prepustený z liečenia poľnej nemocnice PPG 746 a preradený do 235. armádneho záložného streleckého pluku. Spomína sa tu ako tankista v jednotke 5 GSTKA (?).
• Sofron Ivanovič Burlaka (Софрон Иванович Бурлака) sa narodil v roku 1896 na Ukrajine pri meste Anaňjev (Украинская ССР, Одесская обл., Ананьевский р-н). Do Červenej armády ho povolal poľný vojenský komisariát. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Kirilovnu Burlaka z obce Gandrabury pri Anaňjeve (Ананьевский р-н, с. Гандрабуры; ukr. Ананьїв, Гандрабури). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Trofim Maksimovič Černov (Трофим Максимович Чернов) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine pri býv. okresnom meste Krasilov (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Красиловский р-н). Do Červenej armády ho 25. decembra 1944 povolal komisariát býv. okresného mesta Čudnov (Чудновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Galinu Antonovnu Černovovú z cukrovaru obce Velikie Korovince pri Čudnove (Житомирская обл., Чудновский р-н, Великие Коровинцы; ukr. Чуднів, Великі Коровинці). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu prežil.
  V 198. gardovom delostreleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie mu 25. júla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy.
• Pjotr Dmitrievič Bučko (Петр Дмитриевич Бучко) sa narodil v roku 1906 vo Ľvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny, pri býv. okresnej obci Краковець, alebo v obci Šeploty pri býv. okresnej obci Nemirov pri Ľvove (Украинская ССР, Львовская обл., Краковецкий р-н altern. Немировский р-н, с. Щеплоты). Do Červenej armády ho povolal komisariát Krakovca 6. novembra 1944 (Краковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju/Paranju Grigorjevnu Bučko z obce Kolonice v Krakoveckom okrese alebo zo susednej obce Šeploty (Краковецкий р-н, с. Колоницы altern. Немировский р-н, с. Щеплоты; ukr. Краковець, Колониці, Немирів, Щеплоти). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Tichon Michajlovič Gordienko (Тихон Михайлович Гордиенко) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine v obci Uspenka pri býv. okresnej obci Onufrievka (Украинская ССР, Кировоградская обл., Онуфриевский р-н, с. Успенка; ukr. Онуфріївка, Успенка). V Červenej armáde bol od 25. decembra 1943, povolal ho komisariát Onufrievky (Онуфриевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agripinu Zacharovnu Gordienko z Uspenky. V 1127. streleckom pluku 337. streleckej divízie ho 17. októbra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Pjotr Andrejevič Gončar (Петр Андреевич Гончар) sa narodil v roku 1919 na Ukrajine pri meste Gajsin (Украинская ССР, Винницкая обл., Гайсинский р-н). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal komisariát v Gajsine (Гайсинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Irinu Charitonovnu Gončar z obce Bubnovka pri Gajsine (Гайсинский р-н, Бубновка; ukr. Гайсин, Бубнівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu prežil.
  Z augusta 1945 je záznam o hospitalizácii vojaka, jeho jednotka bola zaznamenaná ako 345. strelecký pluk (?). Od 9. mája 1945 je držiteľom medaily Za víťazstvo nad Nemeckom a od 9. júna 1945 držiteľom medaily Za dobytie Budapešti. V roku 1985 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa.
• Georgij Ivanovič Demidov (Георгий Иванович Демидов) sa narodil v roku 1913 v Rusku pri meste Kurgannaja, dnešným názvom Kurganinsk, alebo pravdepodobnejšie pri meste Kavkazskaja (Краснодарский край, Курганинский р-н - ст. Курганная, altern. Краснодарский край, Кавказский р-н - ст. Кавказская). Do Červenej armády ho 22. júla 1941 povolal komisariát v Kurgannej (Курганинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Aleksejevnu Demidovovú z Kurgannej, ul. Krasina 1. Matka vojaka M. D. Demidovová žila v meste Kropotkin na ul. L. Tolstého 58 (г. Кропоткин, ул. Л. Толстого 58). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Michail Varfolomejevič Todika (Михаил Варфоломеевич Тодика, niekde Todina, Тодина) sa narodil v roku 1918 v Moldavsku v Benderskom okrese (Молдавская ССР, Бендерский р-н). Vo Červenej armáde bol od augusta 1944, povolal ho komisariát podnesterského mesta Bendery (Бендерский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Varfolomeja Michailoviča Todinu z obce Gura Bykuluj (Бендерский р-н, с. Гура Быкулуй; rum-mold. Gura Bîcului). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu prežil.
  V roku 1985 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa.
• Ospeiša Taškarov (Оспеиша Ташкаров) sa narodil v roku 1920 v Uzbekistane v Karakalpackej republike pri meste Čimbaj (Узбекская ССР, Кара-Калпакская АССР, Чимбайский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Čimbaji (Чимбайский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Ka. Taškarova z obce/lokality Pervomajského (seľsovetu ?) pri Čimbaji (Чимбайский р-н, Первомайский ...). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Tanabergen Chaliev (Танаберген Халиев) sa narodil v roku 1915 v Turkménsku pri meste Kara-Kala, dnešným názvom Machtumkuli (Туркменская ССР, Ашхабадская обл., Кара-Калинский р-н - Махтумкули). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Kara-Kale (Кара-Калинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Chaliju Tanenberdievovú z obce zapísanej ako Kizil pri Kara-Kale (Кара-Калинский р-н, с. Кизил). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Ibandila Badžabajev (Ибандилла Баджабаев) sa narodil v roku 1915 v Rusku v Omskej oblasti v neidentifikovanom okrese zapísanom ako Kurdživský (Омская обл., Курдживский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát býv. okresnej obce Šestakovo pri meste Kirov (Шестаковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jekaterinu Safronovnu Bogšak z dediny B.... Cholunovského seľsovetu pri Šestakove (Кировская обл., Шестаковский р-н, Холуновский с/с, д. Б...). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Konstantin Andrejevič Gorodnik (Константин Андреевич Городник, niekde Gorodnin, Городнин) sa narodil v roku 1907 v Bielorusku pri meste Pružany (Белорусская ССР, Брестская обл., Пружанский р-н). V Červenej armáde bol od 3. januára 1945, povolal ho komisariát v Pružanoch (Пружанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Vasiľjevnu Gorodnik z obce Šeni pri Pružanoch (Пружанский р-н, с. Шени; biel. Пружаны, Шані). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke ho ako obsluhu ťažkého guľometu 17. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Anufrij Afanajevič Kolomejec (Ануфрий Афанасьевич Коломеец) sa narodil v roku 1897 na Ukrajine pri meste Savraň (Украинская ССР, Одесская обл., Савранский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Savrani (Савранский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Archipovnu Kolomejec z obce Konceba pri Savrani (Савранский р-н, с. Концеба; ukr. Саврань, Концеба). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Pavel Karpovič Donov (Павел Карпович Донов, niekde Danov, Данов) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Ovsjanikovka pri býv. okresnej obci Velikaja Viska (Украинская ССР, Кировоградская обл., Великовисковский район, с. Овсяниковка; ukr. Велика Виска, Овсяниківка). Dostal sa do rumunského zajatia v roku 1941 pravdepodobne ešte pred nástupom do Červenej armády. Oslobodený bol pred 9. októbrom 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku (?) Jelenu Leonťjevnu Sidorenko/Donovovú z Ovsjanikovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Nikolaj Michajlovič Jurkiv (Николай Михайлович Юркив) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v obci Litvinov pri meste Podgajce (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Подгаецкий р-н, Литвинов; ukr. Підгайці, Литвинів). Do Červenej armády ho v septembri 1944 povolal komisariát v Podgajcoch (Подгаецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju Vasiľjevnu Jurkiv z Litvinova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Nikolaj Antonovič Deleveň (Николай Антонович Делевень) sa narodil v roku 1906 vo Ľvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny, pri býv. okresnej obci Glinjany (Украинская ССР, Львовская обл., Глинянский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Glinjanoch (Глинянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Annu Antonovnu Deleveň z obce Aľfredovka, dnešným názvom Kosyči, pri Glinjanoch (Глинянский р-н, с. Альфредовка - Косычи; ukr. Глиняни, Косичі). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Pavel Jakovlevič Denisjuk (Павел Яковлевич Денисюк) sa narodil v roku 1910 alebo 1911 na Ukrajine v obci Bukatinka pri býv. okresnej obci Černevce (Украинская ССР, Винницкая обл., Черневецкий р-н, с. Букатинка; ukr. Чернівці, Букатинка). Do Červenej armády ho v apríli 1944 povolal komisariát v Černevciach (Черневецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Vasiľjevnu Denisjuk z obce Bukatinka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
  Vojak vojnu prežil.
  V roku 1984 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa.
• Grigorij Martynovič Zagonič (Григорий Мартынович Загонич) sa narodil v roku 1907 vo Ľvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny, pri býv. okresnom meste Ščirec (Украинская ССР, Львовская обл., Щирецкий р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Ščirci (Щирецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Fjodorovnu Zagonič z obce Gorbači pri Ščirci (Щирецкий р-н, с. Горбачи; ukr. Щирець, Горбачі). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.
• Michail Ivanovič Dzjuba (Михаил Иванович Дзюба) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine pri meste Bučač (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Бучачский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Bučači (Бучачский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Stefaniju Dzjuba z obce Zaryvince pri Bučači (Бучачский р-н, с. Зарывинцы; ukr. Бучач, Заривинці). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu nezvestnosti. Nezvestným mal zostať v chotári obce Ivaň v Rakúsku. Predpokladáme, že ide o skomolený zápis Sv. Ján.

1243. strelecký pluk 375. streleckej divízie

• Vladimir Stepanovič Ivanov (Владимир Степанович Иванов) sa narodil 18. apríla 1925 na Ukrajine v meste Nikolajev (Украинская ССР, Николаевская обл., г. Николаев). Do Červenej armády ho povolal komisariát v uzbeckom meste Taškent alebo 15. septembra 1943 jeden z komisariátov kazašského mesta Karaganda (Ташкентский ГВК altern. Сталинский РВК - г. Караганда). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jefrosiňju Seliverstovnu Slesarenko z obce Novopoltavka medzi mestami Baštanka a Novyj Bug (Николаевская обл., Привольнянский р-н, Новополтавка; ukr. Привільне, Новополтавка). Hodnosť podporučíka mu udelili 13. novembra 1944. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ mínometnej čaty v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Moravskom Svätom Jáne na obecnom cintoríne.

V boji o prekročenie rieky Morava pri Moravskom Svätom Jáne bojovali tri strelecké pluky 375. streleckej divízie. Okrem podporučíka Ivanova 1243. strelecký pluk nevykázal ďalších padlých vojakov, ktorých by v Moravskom Svätom Jáne pochoval. Vo výkaze pluk zaznamenal padlých 9., 10. a 14. apríla. Všetkých zapísali ako pochovaných na severovýchodnom konci Hohenau. V prípade vojakov padlých 9. a 10. apríla je otázne, či tomu tak mohlo byť. Ich telá po boji mohli zostať na brehoch rieky, prípadne skončiť v rieke. Z výkazu strát pluku sme vyseparovali zoznam 17 vojakov padlých 9. a 10. apríla s predpokladom, že sa mohli utopiť v rieke.

• Vasilij Jakovlevič Kopin (Василий Яковлевич Копин) sa narodil v roku 1913 v Rusku v obci Nikoľskoje pri meste Belgorod (Курская обл., Белгородский р-н, с. Никольское). Do Červenej armády ho 22. júna 1941 povolal komisariát býv. ukrajinskej okresnej obce Lipce pri Charkove (Липецкий РВК - Липцы; ukr. Липці). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Gavrilovnu Kopinovú, ktorá žila pri meste Mikojanovka, dnešným názvom Oktjabrskij, v obce zapísanej ako Revenesk, pravdepodobne by to mal byť Rovenek (Курская обл., Микояновский район, с. Ревенеск - Ровенек ?). Mal dcéru Aleksandru a syna Anatolija. Základnú vojenskú službu vykonal v rokoch 1935-37. V auguste 1941 a vo februári 1943 utrpel ťažké zranenia. Hodnosť podporučíka mu priznali v decembri 1944. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ čaty v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 11. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 10. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný v rakúskej obci Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Michail Jakovlevič Kočnev (Михаил Яковлевич Кочнев) sa narodil v roku 1904 v Rusku v obci Dokukino pri meste Voskresenskoje (Горьковская обл., Воскресенский р-н, д. Докукино). Do Červenej armády ho 11. januára 1942 povolal komisariát vo Voskresenskom (Воскресенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Jevdokimovnu Kočnevovú z Dokukina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Pursuj Abdurachmanov (Пурсуй Абдурахманов) sa narodil v roku 1914 v Turkménsku v Stalinskom okrese, ktorého dnešným centrom je mesto Murgap (Туркменская ССР, Марыйская обл., Сталинский р-н - Мургап). Do Červenej armády ho 1. mája 1943 povolal komisariát Stalinského okresu (Сталинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ogulguzeľ Pursievovú zo seľsovetu zapísaného ako 2. Suchta v Stalinskom okrese (Сталинский р-н, с/с 2. Сухта). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Filipp Ivanovič Grenik (Филипп Иванович Греник) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci Smolin pri býv. okresnej obci Nemirov pri Ľvove (Украинская ССР, Львовская обл., Немировский р-н, с. Смолин; ukr. Немирів, Смолин). Do Červenej armády ho 10. novembra 1944 povolal komisariát v Nemirove (Немировский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Pavlovnu Grenik zo Smolina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Aleksandr Iľjič Prasolov (Александр Ильич Прасолов) sa narodil v roku 1925 v Rusku pri meste Plastunovskaja v usadlosti Krasnoseľsk, nevieme, či ju možno stotožniť s obcou Krasnoseľskoje (Краснодарский край, Пластуновский р-н, х. Красносельск – с. Красносельское ?). Do Červenej armády ho 9. októbra 1943 povolal komisariát v Plastunovskej (Пластуновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Iľju Aleksejeviča Prasolova z Krasnoseľska. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke oko obsluhe protitankovej zbrane mu 3. marca 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Andrej Ivanovič Kulagin (Андрей Иванович Кулагин) sa narodil v roku 1907 v Rusku v dedine Veršinino pri meste Istovo (Горьковская обл., Кстовский р-н, д. Вершинино). Do Červenej armády ho 17. júla 1941 povolal komisariát v Istove (Кстовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Makarovnu Kulaginovú z Veršinina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako zdravotník v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Stepan Michajlovič Gerasim (Степан Михайлович Герасим) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v obci Grušev pri býv. okresnej obci Nemirov pri Ľvove (Украинская ССР, Львовская обл., Немировский р-н, с. Грушев; ukr. Немирів, Грушів). Do Červenej armády ho 12. novembra 1944 povolal komisariát v Nemirove (Немировский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevu Ivanovnu Gerasim z Gruševa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Ivan Michajlovič Geľmas (Иван Михайлович Гельмас) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v obci Nikonkoviči pri meste Ščirec (Украинская ССР, Львовская обл., Щирецкий р-н, с. Никонковичи; ukr. Щирець, Никонковичі). Do Červenej armády ho 10. novembra 1944 povolal komisariát v Ščirci (Щирецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataliju Ivanovnu Geľmas z Nikonkoviči. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Michail Maksimovič Goreň (Михаил Максимович Горень) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v obci Černušoviči pri býv. okresnej obci Novyj Jaryčev (Украинская ССР, Львовская обл., Ново-Ярычевский р-н, с. Чернушовичи; ukr. Новий Яричів, Чорнушовичі). Do Červenej armády ho 10. novembra 1944 povolal komisariát v Novom Jaryčeve (Ново-Ярычевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Ivanovnu Goreň z Černušoviči. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Vasilij Georgievič Severin (Василий Георгиевич Северин) sa narodil v roku 1914 v Moldavsku pri býv. okresnej obci Skuljany v obci zapísanej ako Kajčan, etymologicky najbližšie je jej obec Kujučeny, dnešným názvom Pruteny (Молдавская ССР, Скулянский р-н, с. Кайчан - Коючены / Прутены ?; rum-mold. Sculeni, Pruteni). Do Červenej armády ho 22. júla 1944 povolal komisariát v Skuljanoch (Скулянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Vasiľjevnu Severin z Kajčanu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Pavel Ivanovič Nikitin (Павел Иванович Никитин) sa narodil v roku 1904 v Rusku v meste Syzraň alebo v obci zapísanej ako Panšino v Kujbyševskej oblasti (Куйбышевская обл., г. Сызрань altern. с. Паншино). Do Červenej armády ho 9. septembra 1941 povolal komisariát Syzrane (Сызранский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Grigorjevnu Nikitinovú a v skoršom období otca Ivana Daniloviča Nikitina, oboch zo Syzraňa, ul. Komunaľnaja 8. V roku 1941 padol do zajatia. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Semjon Potapovič Prušinskij (Семен Потапович Прушинский) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine pri meste Kotovsk, dnešným názvom Podoľsk, v obci Stanislavka (Украинская ССР, Одесская обл., Котовский р-н, с. Станиславка; ukr. Подільськ, Станіславка). Do Červenej armády ho 8. apríla 1944 povolal komisariát v Kotovsku (Котовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kseniju Dmitrovnu Prušinskú zo Stanislavky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Vladimir Sergejevič Dunskij (Владимир Сергеевич Дунский) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v 4. prímestskom obvode mesta Anaňjev (Одесская обл., г. Ананьев, 4 участок). Do Červenej armády ho 2. marca 1944 povolal komisariát v Anaňjeve (Ананьевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Zinaidu Petrovnu Dunskú z kolchozu Dzeržinsk v 4. obvode Anaňjeva (г. Ананьев, 4 участок, к-з Дзержинск). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 2. marca 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Murgan Latypov (Мурган Латыпов) sa narodil v roku 1914 v Tadžikistane v Garmskej oblasti v okrese zapísanom ako Tenderanský ?, v obci zapísanej ako Dikaim (Таджикская ССР, Гармская обл., Тендеранский р-н, с. Дикаим). Do Červenej armády ho 1. septembra 1944 povolal komisariát v sídle Tenderanského okresu (Тендеранский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Nabi Latypova z rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Gavriil Petrovič Barannik (Гавриил Петрович Баранник) sa narodil v roku 1899 na Ukrajine pri meste Novomoskovsk, dnešným názvom Samar, v obci zapísanej ako Sajevka (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Ново-Московский р-н, с. Саевка; ukr. Самар). Do Červenej armády ho 10. augusta 1943 alebo v októbri 1943 povolal komisariát Novomoskovska (Ново-Московский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Vladimirovnu Barannik zo Sajevky. V 149. gardovom streleckom pluku 49. gardovej streleckej divízie mu 11. novembra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Ivan Danilovič Pastuch (Иван Данилович Пастух) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v obci Černušoviči pri býv. okresnej obci Novyj Jaryčev (Украинская ССР, Львовская обл., Ново-Ярычевский р-н, с. Чернушовичи; ukr. Новий Яричів, Чорнушовичі). Do Červenej armády ho 10. novembra 1944 povolal komisariát v Novom Jaryčeve (Ново-Ярычевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Iosifovnu Pastuch z Černušoviči. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.
• Michail Nikitovič Bobyljak (Михаил Никитович Бобыляк) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v obci Dobrjany pri meste Ščirec (Львовская обл., Щирецкий р-н, с. Добряны; ukr. Щирець, Добряни). Do Červenej armády ho 11. novembra 1944 povolal komisariát v Ščirci (Щирецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelagiju Nikitovnu Bobyljak z Dobrjan. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát zaznamenali, že bol pochovaný na severovýchodnom okraji rakúskej obce Hohenau. Padol v boji o prekročenie rieky Morava, je nejasné, kde skončilo jeho telo, mohlo zostať utopené v rieke.

863. stacionárna autodielňa

• Makar Gavrilovič Vedernikov (Макар Гаврилович Ведерников) sa narodil v roku 1917 v Rusku pri býv. okresnej obci Biserovo v obci zapísanej ako Inkuraj (Кировская обл., Бисеровский р-н, с. Инкурай). Názov rodiska bol vo výkaze asi skomolený, podľa Pamätnej knihy Kirovskej oblasti - 1993 je rodiskom vojaka už zaniknutá dedina Bikuraj pri Biserove (д. Бикурай). Do Červenej armády ho povolal komisariát Biserova (Бисеровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Gavriila Makaroviča Vedernikova z Inkuraja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka na vodičskom kurze v 863. stacionárnej autodielni. Zo stavu ho vyradili 23. mája 1945 z dôvodu úmrtia, zabilo ho prechádzajúce auto. Pochovali ho na cintoríne obce Moravský Svätý Ján.

Mylná evidencia

Vojak Krjučkov bol pochovaný v Šoporni a v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru bol zaevidovaný mylne ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána.

• Stepan Grigorjevič Krjučkov (Степан Григорьевич Крючков) sa narodil v roku 1901 v Rusku v obci Česmenka pri meste Bobrov (Воронежская обл., Бобровский р-н, с. Чесменка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Bobrove (Бобровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Andrejevnu Krjučkovovú z Česmenky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pravdepodobne na cintoríne obce Šoporňa, obec je vo výkaze zapísaná ako Šoporka.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Moravského Svätého Jána. Obec tam systém automaticky nedopatrením prepísal podľa vyššieho riadku vo výkaze.

Zoznam

Abdusali Abasov (Абулсали Абасов), pochovaný: r. Morava?, ev.: MSJ
Midžan Abdulin (Миджан Абдулин), pochovaný: MSJ-r. Morava-Hohenau, ev.: MSJ
Pursuj Abdurachmanov (Пурсуй Абдурахманов), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Bazar Aliev (Базар Алиев), nezvestný pri MSJ, vojnu prežil
Kara Alinazarov (Кара Алиназаров), pochovaný: r. Morava?, ev.: MSJ
Dmitrij Petrovič Andrejev (Дмитрий Петрович Андреев), pochovaný: Hohenau, ev.: MSJ
Viktor Kuzmič Antokov (Виктор Кузьмич Антоков), pochovaný: MSJ-Sekule, ev.: Sekule
Napoleon Isaakovič Arutjunov (Наполеон Исаакович Арутюнов), pochovaný a ev.: MSJ
Sandro Michajlovič Azarašuli (Сандро Михайлович Азарашули), nezvestný pri MSJ
Ibandila Badžabajev (Ибандилла Баджабаев), nezvestný pri MSJ

Georgij Georgievič Balandin (Георгий Георгиевич Баландин), pochovaný: r. Morava?, ev.: MSJ
Maksim Mitrofanovič Baluca (Максим Митрофанович Балуца), nezvestný pri MSJ, vojnu prežil
Gavriil Petrovič Barannik (Гавриил Петрович Баранник), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Michail Kirilovič Baranov (Михаил Кирилович Баранов), pochovaný: Hohenau, ev.: MSJ
Aleksej Ivanovič Baškov (Алексей Иванович Башков), pochovaný a ev.: MSJ
Georgij Pavlovič Batog (Георгий Павлович Батог, niekde Batok, Баток), nezvestný pri MSJ, vojnu prežil
Samoil Fjodorovič Bezdenjuk (Самоил Федорович Безденюк), pozri Brezdenjuk
Michail Nikitovič Bobyljak (Михаил Никитович Бобыляк), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Ivan Vasiľjevič Boris (Иван Васильевич Борис), pochovaný: MSJ-Sekule, ev.: Sekule
Gavril Aleksandrovič Boronilov (Гаврил Александрович Боронилов), pochovaný: Hohenau, ev.: MSJ

Samoil Fjodorovič Brezdenjuk (Самоил Федорович Брезденюк, niekde Bezdenjuk, Безденюк), nezvestný pri MSJ
Anatolij Danilovič Brezgun (Анатолий Данилович Брезгун), pochovaný: MSJ-Sekule-Hohenau, ev.: Svätý Jur
Pjotr Dmitrievič Bučko (Петр Дмитриевич Бучко), nezvestný pri MSJ
Stepan Mitrofanovič Bulavčik (Степан Митрофанович Булавчик), pochovaný: Sekule-r. Morava-Hohenau, ev.: MSJ
Sofron Ivanovič Burlaka (Софрон Иванович Бурлака), nezvestný pri MSJ
Nikolaj Zinovjevič Carkov (Николай Зиновьевич Царьков), pochovaný: Sekule, ev.: Senica
Nikolaj Ivanovič Čelej (Николай Иванович Челей), nezvestný pri MSJ
Pjotr Stepanovič Černenko (Петр Степанович Черненко), pochovaný a ev.: MSJ
Trofim Maksimovič Černov (Трофим Максимович Чернов), nezvestný pri MSJ, vojnu prežil
Pavel Iľjič Černyšev (Павел Ильич Чернышев), pochovaný a ev.: MSJ

Fjodor Pavlovič Čuprikov (Федор Павлович Чуприков), pochovaný: MSJ-Sekule, ev.: Sekule
Aleksej Grigorjevič Čurilov (Алексей Григорьевич Чурилов), pochovaný a ev.: MSJ
Pavel Karpovič Danov (Павел Карпович Данов), pozri Donov
Nikolaj Antonovič Deleveň (Николай Антонович Делевень), nezvestný pri MSJ
Georgij Ivanovič Demidov (Георгий Иванович Демидов), nezvestný pri MSJ
Pavel Jakovlevič Denisjuk (Павел Яковлевич Денисюк), nezvestný pri MSJ, vojnu prežil
Pavel Karpovič Donov (Павел Карпович Донов, niekde Danov, Данов), nezvestný pri MSJ
Vladimir Sergejevič Dunskij (Владимир Сергеевич Дунский), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Michail Ivanovič Dzjuba (Михаил Иванович Дзюба), nezvestný pri MSJ
Kosen Džumatajev (Косен Джуматаев), pochovaný a ev.: MSJ

Sotvaľda Džunusov (Сотвальда Джунусов), pochovaný: Hohenau, ev.: MSJ
Anatolij Romanovič Filipčuk (Анатолий Романович Филипчук), pochovaný a ev.: MSJ
Prokopij Sergejevič Fokin (Прокопий Сергеевич Фокин), pochovaný a ev.: MSJ
Nikolaj Ivanovič Gaponov (Николай Иванович Гапонов), pochovaný: MSJ-Sekule, ev.: Sekule
Ivan Michajlovič Geľmas (Иван Михайлович Гельмас), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Stepan Michajlovič Gerasim (Степан Михайлович Герасим), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Prokopij Afanasjevič Golik (Прокопий Афанасьевич Голик), nezvestný pri MSJ
Pjotr Andrejevič Gončar (Петр Андреевич Гончар), nezvestný pri MSJ, vojnu prežil
Tichon Michajlovič Gordienko (Тихон Михайлович Гордиенко), nezvestný pri MSJ
Michail Maksimovič Goreň (Михаил Максимович Горень), pochovaný: r. Morava-Hohenau

Konstantin Andrejevič Gorodnik (Константин Андреевич Городник, niekde Gorodnin, Городнин), nezvestný pri MSJ
Pjotr Aleksejevič Grečka (Петр Алексеевич Гречка, niekde Urečka, Уречка), nezvestný pri MSJ, vojnu pravdepodobne prežil
Filipp Ivanovič Grenik (Филипп Иванович Греник), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Ivan Timofejevič Gruzdov (Иван Тимофеевич Груздов), pochovaný: MSJ-Sekule, ev.: MSJ
Vasilij Ilarionovič Gurskj (Василий Иларионович Гурский), pochovaný a ev.: MSJ
Tanabergen Chaliev (Танаберген Халиев), nezvestný pri MSJ
Salich Chalikov (Салих Халиков), pochovaný: Hohenau, ev.: MSJ
Nikolaj Andrejevič Chlopov (Николай Андреевич Хлопов), pochovaný: Sekule, ev.: Senica
Rodusabali Choknazarov (Родусабали Хокназаров, niekde Ružavali, Radžabali, Ружавали, Раджабали), nezvestný pri MSJ
Aleksej Fjodorovič Iľjin (Алексей Федорович Ильин), pochovaný a ev.: MSJ

Vladimir Stepanovič Ivanov (Владимир Степанович Иванов), pochovaný a ev.: MSJ
Pavel Denisovič Jasinskij (Павел Денисович Ясинский), nezvestný pri MSJ
Nikolaj Jakovlevič Jefimenko (Николай Яковлевич Ефименко), pochovaný: r. Morava?, ev.: MSJ
Cezar Iosifovič Jerčevskij (Цезарь Иосифович Ерчевский), pochovaný a ev. MSJ
Dimitrij Ignatovič Juchimenko (Димитрий Игнатович Юхименко, niekde Dmitrij Ignaťjevič Juchmenko, Дмитрий Игнатьевич Юхменко), nezvestný pri MSJ
Nikolaj Michajlovič Jurkiv (Николай Михайлович Юркив), nezvestný pri MSJ
Pavel Dmitrievič Jutovec (Павел Дмитриевич Ютовец, niekde Jutavec, Ютавец), nezvestný pri MSJ
Nikolaj Aleksejevič Karpa (Николай Алексеевич Карпа), nezvestný pri MSJ
Chrizant Pavlovič Karpenko (Хризант Павлович Карпенко, niekde Korpenko, Корпенко), pochovaný: MSJ-r. Morava-Hohenau, ev.: MSJ
Grigorij Dmitrievič Kelevnych (Григорий Дмитриевич Келевных), pochovaný a ev.: MSJ

Anton Lavreťjevič Klimanskij (Антон Лаврентьевич Климанский), nezvestný pri MSJ
Michail Jakovlevič Kočnev (Михаил Яковлевич Кочнев), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Iosif Aleksandrovič Koljada (Иосиф Александрович Коляда, niekde Aleksejevič, Алексеевич), pochovaný: MSJ-Sekule, ev.: Svätý Jur
Anufrij Afanajevič Kolomejec (Ануфрий Афанасьевич Коломеец), nezvestný pri MSJ
Stepan Vasiľjevič Konev (Степан Васильевич Конев), ev.: MSJ, vojnu pravdepodobne prežil
Vasilij Jakovlevič Kopin (Василий Яковлевич Копин), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Grigorij Petrovič Kornjakov (Григорий Петрович Корняков), pochovaný a ev.: MSJ
Parfirij Jakovlevič Korostiľ (Парфирий Яковлевич Коростиль), pochovaný: Hohenau, ev.: MSJ
Chrizant Pavlovič Korpenko (Хризант Павлович Корпенко), pozri Karpenko
Stepan Antonovič Krisov (Степан Антонович Крисов), pochovaný a ev.: MSJ

Makar Andrejevič Krivous (Макар Андреевич Кривоус, niekde Krivus, Кривус), nezvestný pri MSJ, vojnu prežil
Stepan Grigorjevič Krjučkov (Степан Григорьевич Крючков), pochovaný: Šoporňa, ev.: MSJ
Andrej Grigorjevič Kulač (Андрей Григорьевич Кулач), pochovaný a ev.: MSJ
Andrej Ivanovič Kulagin (Андрей Иванович Кулагин), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Murgan Latypov (Мурган Латыпов), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Pjotr Mazurovič Maľčenko (Петр Мазурович Мальченко), pochovaný a ev.: MSJ
Toma Nesterovič Michiladze (Тома Нестерович Михиладзе, niekde Toman, Томан, Mikoladze, Миколадзе), nezvestný pri MSJ
Ivan Semjonovič Misko (Иван Семенович Миско), nezvestný pri MSJ
Nikonor Ivanovič Nikitin (Никонор Иванович Никитин), pochovaný: Sekule, ev.: Senica
Pavel Ivanovič Nikitin (Павел Иванович Никитин), pochovaný: r. Morava-Hohenau

Dmitrij Aleksejevič Onežko (Дмитрий Алексеевич Онежко), pochovaný: MSJ-r. Morava-Hohenau, ev.: MSJ
Grigorij Stepanovič Oniščuk (Григорий Степанович Онищук), nezvestný pri MSJ, vojnu prežil
Andrej Lavrenťjevič Oniško (Андрей Лаврентьевич Онишко), pochovaný a ev.: MSJ
Grigorij Ivanovič Palaš (Григорий Иванович Палаш), nezvestný pri MSJ
Jegor Pavlovič Pamazkin (Егор Павлович Памазкин), pochovaný: MSJ-Sekule, ev.: Sekule
Ivan Georgievič Panainte (Иван Георгиевич Панаинте), nezvestný pri MSJ, vojnu prežil
Ivan Danilovič Pastuch (Иван Данилович Пастух), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Nikolaj Aleksejevič Paškov (Николай Алексеевич Пашков), pochovaný a ev.: MSJ
Pavel Ivanovič Pavlov (Павел Иванович Павлов), pochovaný: MSJ-Sekule, ev.: Svätý Jur
Jakov Andrejevič Pivovarov (Яков Андреевич Пивоваров), pochovaný a ev.: MSJ

Michail Ivanovič Plis (Михаил Иванович Плис), pochovaný: r. Morava?, ev.: MSJ
Pjotr Kirillovič Pogonij (Петр Кириллович Погоний), pochovaný a ev.: MSJ
Nikifor Grigorjevič Poleščuk (Никифор Григорьевич Полещук), pochovaný: Hohenau, ev.: MSJ
Pjotr Dmitrievič Ponomarenko (Петр Дмитриевич Пономаренко), nezvestný pri MSJ
Aleksandr Iľjič Prasolov (Александр Ильич Прасолов), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Vasilij Dmitrievič Prodonjuk (Василий Дмитриевич Продонюк), pochovaný: Hohenau, ev.: MSJ
Semjon Potapovič Prušinskij (Семен Потапович Прушинский), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Konstantin Gerasimovič Rejlan (Константин Герасимович Рейлан), nezvestný pri MSJ
Semjon Filippovič Rekuľ (Семен Филиппович Рекуль), pochovaný: MSJ, ev. duplicitne: MSJ aj Brno
Michail Vasľjevič Revjakin (Михаил Васильевич Ревякин), nezvestný pri MSJ, vojnu možno prežil

Kiril Ustinovič Romanenko (Кирил Устинович Романенко), nezvestný pri MSJ, vojnu pravdepodobne prežil
Nikolaj Akimovič Rudckij (Николай Акимович Рудцкий), pochovaný a ev.: MSJ
Ivan Tarasovič Rudenko (Иван Тарасович Руденко), nezvestný pri MSJ, vojnu pravdepodobne prežil
Arsenij Romanovič Ryžko (Арсений Романович Рыжко), pochovaný: r. Morava?, ev.: MSJ
Viktor Ivanovič Sekira (Виктор Иванович Секира), nezvestný pri MSJ, vojnu prežil
Ivan Sergejevič Semičenko (Иван Сергеевич Семиченко), nezvestný pri MSJ
Aleksej Michajlovič Semko (Алексей Михайлович Семко), pochovaný a ev.: MSJ
Vasilij Georgievič Severin (Василий Георгиевич Северин), pochovaný: r. Morava-Hohenau
Anatolij Michajlovič Skazkin (Анатолий Михайлович Сказкин), nezvestný pri MSJ
Afanasij Ivanovič Sobašnikov (Афанасий Иванович Собашников), pochovaný a ev.: MSJ

Fjodor Andrejevič Stojanov (Федор Андреевич Стоянов), pochovaný: Hohenau, ev.: MSJ
Arsenij Ivanovič Strelic (Арсений Иванович Стрелиц), nezvestný pri MSJ
Nikolaj Petrovič Suchan (Николай Петрович Сухан), pochovaný a ev.: MSJ
Fjodor Andrejevič Suchov (Федор Андреевич Сухов), nezvestný pri MSJ
Mulinkul Sujtanov (Мулинкул Суйтанов), pochovaný: Hohenau, ev.: MSJ
Gavril Pavlovič Sukmanovskij (Гаврил Павлович Сукмановский), nezvestný pri MSJ, vojnu prežil
Ivan Michajlovič Sysak (Иван Михайлович Сысак), nezvestný pri MSJ
Grigorij Jakovlevič Svekla (Григорий Яковлевич Свекла), nezvestný pri MSJ
Konstantin Andrejevič Šamro (Константин Андреевич Шамро), pochovaný a ev.: MSJ
Aleksandr Jakovlevič Šilenec (Александр Яковлевич Шиленец), nezvestný pri MSJ, vojnu pravdepodobne prežil

Vladimir Ivanovič Šipilov (Владимир Иванович Шипилов), nezvestný pri MSJ
Pavel Galaktionovič Štefan (Павел Галактионович Штефан), pochovaný a ev.: MSJ
Timko Ivanovič Taras (Тимко Иванович Тарас), nezvestný pri MSJ
Baranja Tašakov (Бараня Ташаков), pochovaný: Hohenau, ev.: MSJ
Ospeiša Taškarov (Оспеиша Ташкаров), nezvestný pri MSJ
Varfolomej Nikolajevič Terica (Варфоломей Николаевич Терица), nezvestný pri MSJ
Nikolaj Aleksejevič Tetjuk (Николай Алексеевич Тетюк, niekde Tytjuk, Тытюк), nezvestný pri MSJ
Tolchanbaj Tjutjubekov (Толханбай Тютюбеков), pochovaný: r. Morava?, ev.: MSJ
Michail Varfolomejevič Todika (Михаил Варфоломеевич Тодика, niekde Todina, Тодина), nezvestný pri MSJ, vojnu prežil
Ivan Petrovič Tolstonovskij (Иван Петрович Толстоновский), pochovaný: MSJ-Sekule, ev.: Sekule

Stepan Aleksandrovič Tračuk (Степан Александрович Трачук), pochovaný: Hohenau, ev.: MSJ, vojnu pravdepodobne prežil
Login Grigorjevič Tverdochleb (Логин Григорьевич Твердохлеб), pochovaný: Hohenau, ev.: MSJ
Ivan Kirilovič Tverdochlebov (Иван Кирилович Твердохлебов, niekde Tverdochleb, Твердохлеб), nezvestný pri MSJ
Nikolaj Aleksejevič Tytjuk (Николай Алексеевич Тытюк), pozri Tetjuk
Filip Nikitovič Uchaň (Филип Никитович Ухань). nezvestný pri MSJ
Pjotr Aleksejevič Urečka (Петр Алексеевич Уречка), pozri Grečka
Šamiš Usmanov (Шамиш Усманов), pochovaný: MSJ-Sekule, ev.: Svätý Jur
Makar Gavrilovič Vedernikov (Макар Гаврилович Ведерников), pochovaný a ev.: MSJ
Grigorij Martynovič Zagonič (Григорий Мартынович Загонич), nezvestný pri MSJ
Sergej Grigorjevič Zagorodnjuk (Сергей Григорьевич Загороднюк), pochovaný: MSJ-r. Morava-Hohenau, ev.: MSJ, vojnu prežil

Filip Jevgeňjevič Zacharčenko (Филипп Евгеньевич Захарченко), pochovaný a ev.: MSJ
Mark Ivanovič Zajarskij (Марк Иванович Заярский), neev., vojnu prežil
Iľja Dmitrievič Zajčenko (Илья Дмитриевич Зайченко), pochovaný: r. Morava?, ev.: MSJ
Nikolaj Ivanovič Zamov (Николай Иванович Замов), pochovaný: MSJ-Sekule, ev.: Svätý Jur