Sovietski vojaci pochovaní v Kútoch

Zoznam sovietskych vojakov pochovaných v obci Kúty bol spracovaný podľa archívnych dokumentov portálu pamyat-naroda.ru. Po revízii chybných zápisov portálu dosahuje počet známych mien červenoarmejcov pochovaných v Kútoch číslo 113. Telá vojakov, ktorí padli po 9. apríli 1945, boli do obce privezené z bojísk Moravy, možno Rakúska.

Alexander Vasiljevič Jurčenko

V obci Kúty sa zachoval pomník vojaka Červenej armády Aleksandra Vasiľjeviča Jurčenka (Александр Васильевич Юрченко). Pôvodne bol postavený pred súsoším Andreja Radlinského asi na mieste jeho hrobu. Pomník bol počas existencie 2-krát preložený. V roku 1967 ho presunuli do novovybudovaného malého parku neďaleko pôvodného miesta, dnes je na cintoríne.
Podľa vytesaného nápisu sa vojak narodil v roku 1925 v Bielorusku v meste Lepeľ vo Vitebskej oblasti (biel. Віцебск, Лепель). Padol 10. apríla 1945 v boji s Nemcami.
Podľa nepriameho zdroja zverejneného na pamyat-naroda.ru by bol vojak (v hodnosti vojaka) príslušný do 50. gardového jazdeckého pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Jeho meno sa nepodarilo stotožniť s inými archívnymi dokumentami portálu.

8. jazdecká divízia

• Nikolaj Aleksejevič Koltun (Николай Алексеевич Колтун) sa narodil 6. decembra 1908 v Bielorusku pri meste Smoleviči buď v obci Glebkoviči alebo v obci Dračkovo (Белорусская ССР, Минская обл., Смолевичский р-н, д. Глебковичи altern. Драчково; biel. Смалявічы, Глебкавічы, Драчкава). V Červenej armáde bol od 20. novembra 1930, povolal ho komisariát v Smoleviči (Смолевичский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kapitalinu Petrovnu Belikovovú buď z obce Smoľnica pri Smoleviči alebo z mesta Ochotsk v Nižneamurskej oblasti (Смолевичский р-н, д. Смольница; biel. Смольніца altern. с. Охотск, Нижне-Амурская обл.) V roku 1938 absolvoval vojenské Tambovské jazdecké učilište. Hodnosť poručíka mu udelili v júni 1938, hodnosť kapitána v októbri 1943. Od roku 1938 až do smrti bol v zostave 8. jazdeckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti kapitána vo funkcii náčelníka inžinierskej služby a neskôr divízneho inžiniera, riadil ženijné jednotky divízie. Obdržal početné vyznamenania; Rad Červenej hviezdy 17. decembra 1943 a 25. marca 1944, medailu Za bojové zásluhy 3. novembra 1944 a Rad Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa 8. februára 1945. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v centre obce Kúty.

49. jazdecký pluk 8. jazdeckej divízie

49, jazdecký pluk mal pochovať v obci Kúty na rôznych miestach 13 radových vojakov. Zo zoznamu výkazu strát a mapky hrobu sme vyradili vojaka Zimnikova, ktorý zomrel v poľnej nemocnici ČA v Malackách a tam bol pochovaný. Okrem nich mal pluk pochovať v obci aj podporučíka Maksimova, ktorý vojnu nakoniec ale prežil.

• Michail Frolovič Maksimov (Михаил Фролович Максимов) sa narodil 25. augusta 1914 v Kazachstane v okresnom meste Urdžar (Казахская ССР, Семипалатинская обл., Урджарский р-н, с. Урджар). Základnú vojenskú službu vykonal v rokoch 1936-38. Do Červenej armády ho povolal v januári 1942 komisariát v Urdžare (Урджарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Akimovnu Popovovú z Urdžaru. Hodnosť podporučíka mu udelili 5. júla 1943. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ čaty v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 5. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za boj z 5. apríla východne od Kuklova. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali v obci Kúty.
  Vojak vojnu prežil, bol držiteľom medaily Za víťazstvo nad Nemeckom a zo služby v armáde ho uvoľnili 27. mája 1946.
• Jemiľ Mugurmanovič Adžikulov (Емиль Мугурманович Аджикулов) sa narodil v roku 1925 alebo 1926 v Kirgizsku pri meste Karavan, dnešným názvom Kerben (Киргизская ССР, Джалал-Абадская обл., Караванский р-н - Кербен). Do Červenej armády ho najneskôr v máji 1943 povolal komisariát v Karavane (Караванский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Uskanu Adžikulovovú aj sestru Munchan Adžikulovovú, obe z obce zapísanej ako Rynžita/Ryngitskoje pri Karavane (Караванский р-н, с. Рынжита/Рынгитское). V 1157. streleckom pluku 351. streleckej divízie ho 8. októbra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Semjon Prokopjevič Branec (Семен Прокопьевич Бранец, niekde Prokofjevič Прокофьевич) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v meste Odesa (Украинская ССР, Одесская обл., г. Одесса). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov Odesy (Ленинский РВК - Одесса). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Jefremovnu Branec z Odesy, žijúcu na ulici zapísanej ako Vaľkovskij pereulok 5 (г. Одесса, Вальковский переулок 5). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
  Pravdepodobne ide o muža rovnakého mena, ktorý sa narodil 7. augusta 1909 v obci Grigorovka a ako civilná osoba bol vzatý 25. decembra 1941 do rumunského zajatia. Na kartotečnom lístku zajatca je uvedené meno otca Prokofij, matky Maria a manželky Anastasia, s ktorou bol ženatý od r. 1933. Všetci bývali v Odese.
• Semjon Iosifovič Kovpaňko (Семен Иосифович Ковпанько) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Kozin (Украинская ССР, Ровенская обл., Козинский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Kozine (Козинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marfu Aleksandrovnu Kovpaňko z obce Volkovyji pri Kozine (Козинский р-н, с. Волковыи; ukr. Козин, Вовковиї). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Garif Galejevič Galejev (Гариф Галеевич Галеев, niekde Galievič Galiev, Галиевич Галиев) sa narodil v roku 1918 alebo 1919 v Rusku Baškirskej republike pri meste Burajevo (Башкирская АССР, Бураевский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Burajeve (Бураевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Zinaidu Galejevovú z obce Kaškalevo pri Burajeve (Бураевский р-н, с. Кашкалево). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ obsluhy zbrane v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Mamed Mamedov (Мамед Мамедов) sa narodil v roku 1922 v Azerbajdžane v Nachičevanskej republike v meste Nachičevan (Нахичеванская АССР, Нахичеванский р-н, г. Нахичевань). Do Červenej armády ho povolal komisariát Načichevana (Нахичеванский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Aždu Naustafina z Nachičevana, miestnej časti zapísanej ako Tazakiš (г. Нахичевань, с. Тазакишь). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zdravotnícky inštruktor v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Cheľvat Farachov (Хельват Фарахов, niekde Chiľvat Frachov, Хильват Фрахов) sa narodil v roku 1918 v Uzbekistane v obci Madanijat pri meste Kokan Kišlak, dnešným názvom Pachtaabad, ktoré bolo centrom Paachtabadského okresu (Узбекская ССР, Андижанская обл., Пахтаабадский р-н, Маданият). Do Červenej armády ho najneskôr v auguste 1943 povolal komisariát v Kokan Kišlaku (Пахтаабадский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Turnat Farachovovú z Madanijatu, na kartotečnom lístku z roku 1943 bola uvedená len ako Tursunovová vo veku 20 rokov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Aleksandr Iosifovič Ivaneko (Александр Иосифович Иванеко) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Perepis pri býv. okresnom meste Dobrjanka (Украинская ССР, Черниговская обл., Добрянский р-н, с. Перепись; ukr. Добрянка, Перепис). Do Červenej armády ho povolal komisariát Dobrjanky (Добрянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Irinu Fjodorovnu Ivaneko z Perepisu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali nesprávne pod priezviskom Ivanenko (Иваненко).
• Nikolaj Timofejevič Podolin (Николай Тимофеевич Подолин) sa narodil v roku 1926 v Rusku v pri býv. okresnej obci Trubetčino v dedine zapísanej ako Medvežje, ktorá je dnes možno súčasťou obce Boľšie Izbišči (Рязанская обл., Трубетчинский р-н, д. Медвежье - Большие Избищи ?). Do Červenej armády ho najneskôr v auguste 1944 povolal jeden z komisariátov Moskvy (Ростокинский РВК - Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Ivanovnu Podolinovú z Moskvy, ul. Tekstiľščikov 5/3 (г. Москва, ул. Текстильщиков д. 5/3). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty. Oznámenie o smrti prevzala vojakova sestra Marija Timofejevna Podolinová.
• Vasilij Ivanovič Machovoj (Василий Иванович Маховой) sa narodil v roku 1925 v Rusku pri meste Duminiči v nemenovanej obci býv. Oktjabrského seľsovetu (Смоленская обл., Думиничский р-н, Октябрьский с/с). Do Oktjabrského seľsovetu prináležali dediny Rožensk, Verchneje a Nižneje Sjaglovo a i. Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov Moskvy (Тимирязевский РВК - г. Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Vasiľjeviča Machového z Oktjabrského seľsovetu (Думиничский р-н, Октябрьский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Sergej Kuzmič Zimnikov (Сергей Кузьмич Зимников, niekde nesprávne Zitnikov, Зитников) sa narodil v roku 1916 v Rusku v meste Čeremchovo (Иркутская обл., г. Черемхово). Do Červenej armády ho povolal komisariát Čeremchova (Черемховский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Aleksejevnu Zimnikovovú z mesta zapísaného ako Židostroj (ul. Židodvskaja 23) v Burjatsku v Zakamenskom okrese (Бурят-Монгольская АССР, Закаменский р-н, г. Жидострой, ул. Жидовская 23). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zomrel 9. apríla 1945 v poľnej nemocnici PPG 44 na následky zranení. Na liečenie ho prijali 7. apríla. Pochovali ho v Malackách.
  Vo výkaze strát 8. jazdeckej divízie ho chybne evidovali ako padlého 8. apríla 1945 pri obci Kúty. Tam mal byť aj pochovaný na spoločných pohrebiskách pluku, k dispozícii je poľná mapka pohrebísk so zoznamom, v ktorom je jeho meno.
  V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný duplicitne, raz ako prepochovaný z mesta Malacky v nesprávnom tvare mena Zitnikov (Зитников) a druhýkrát chybne ako prepochovaný z obce Kúty pod správnym menom Zimnikov (Зимников).
• Ivan Nikitovič Dmitriev (Иван Никитович Дмитриев) sa narodil v roku 1923 v Rusku pri meste Pustoška v nemenovanej obci Juškovského seľsovetu, ktorého centrom bola asi dedina Juškovo (Калининская обл., Пустошкинский р-н, Юшковский с/с - Юшково). Do Červenej armády ho povolal komisariát Pustošky (Пустошкинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nikitu Dmitrieviča Dmitrieva z Juškovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
  Nevieme. či možno vojaka stotožniť s iným vojakom rovnakého mena, ktorý sa narodil 3. februára 1923 v obci Androchnovo pri Pustoške (Пустошкинский р-н, д. Андрохново). Do Červenej armády ho povolal komisariát Pustošky v roku 1944. Vojnu prežil, v roku 1985 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
• Pjotr Lavrenťjevič Gajevskij (Петр Лаврентьевич Гаевский) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v býv. okresnej obci Čornaja pri meste Okny (Одесская обл., Чернянский р-н, с. Чёрная; ukr. Чорна). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Čornej (Чернянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Gajevskú z Čornej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Ivan Jakovlevič Voroškin (Иван Яковлевич Ворошкин, niekde Vorošnin, Ворошнин) sa narodil v roku 1925 v Rusku buď v meste Kondinsk(oje), dnešným názvom Oktjabrskoje, ktoré bolo centrom Mikojanovského okresu, alebo sa pravdepodobnejšie narodil v dedine zapísanej ako Jegoršino vo Sverdlovskej oblasti (Тюменская обл., Микояновский р-н, Кондинск/Кондинское - Октябрьское altern. Свердловская обл., д. Егоршино). Do Červenej armády ho 29. mája 1943 povolal komisariát v Kondinsku (Микояновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Dmitrievnu Voroškinovú z Kondinska, ktorá v závere vojny žila v meste Sverdlovsk, dnešným názvom Jekaterinburg, ul. Vodonasosnaja 6 (г. Свердловск - Екатеринбург, ул. Водонасосная 6). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Ivan Pavlovič Ševčenko (Иван Павлович Шевченко) sa narodil v roku 1925 v Rusku pri meste Tjuchtet (Красноярский край, Тюхтетский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Tjuchtete (Тюхтетский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pavla Ivanoviča Ševčenka z Tjuchteta. Naposledy slúžil ako telefonista v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 20. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty. Posmrtne ho 5. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny.

115. jazdecký pluk 8. jazdeckej divízie

V Kútoch pochoval na jednom mieste 11 radových vojakov 115. jazdecký pluk.

• Nikolaj Aleksandrovič Čirkov (Николай Александрович Чирков) sa narodil v roku 1903 v Rusku pri meste Soľvyčegodsk v nemenovanej obci Šešurovského seľsovetu, ktorý bol pomenovaný asi podľa dediny Šešurovo (Архангельская обл., Сольвычегодский р-н, Шешуровский с/с - Шешурово). Do Červenej armády ho povolal komisariát Soľvyčegodska (Сольвычегодский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Aleksandra Dmitrieviča Čirkova zo Šešurovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Nikolaj Gerasimovič Šilin (Николай Герасимович Шилин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Novaja Slobodka pri meste Jeršov (Саратовская обл., Ершовский р-н, с. Новая Слободка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Jeršove (Ершовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Maksimovnu Šilinovú z Novej Slobodky. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Nikolaj Timofejevič Gusinskij (Николай Тимофеевич Гусинский) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Krutec pri okresnej obci Nikolajevka (Ульяновская обл., Николаевский р-н, п. Крутец). Do Červenej armády ho povolal komisariát Nikolajevky (Николаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Zinaidu Petrovnu Gusinskú z Krutca. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha 45. mm kanóna v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Leonid Grigorjevič Kolašnikov (Леонид Григорьевич Колашников, niekde Kalašnikov, Калашников) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri meste Jarkovo v nemenovanej obci býv. Lysovského seľsovetu, podľa nepriameho dokumentu to bola dedina Dubrova (Омская обл., Ярковский р-н, Лысовский с/с, д. Дуброва). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Jarkove (Ярковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marfu Dmitrievnu Kolašnikovovú z Lysovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Vasilij Aleksejevič Timin (Василий Алексеевич Тимин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v dedine Voščicha pri meste Krasnaja Gorbatka, ktoré bolo centrom Selivanovského okresu (Ивановская обл., Селивановский р-н, д. Вощиха). Do Červenej armády ho povolal komisariát Krasnej Gorbatky (Селивановский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Vasiľjevnu Timinovú z Voščichy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako delostrelec v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Vladimir Ivanovič Tjunin (Владимир Иванович Тюнин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v meste Kolpaševo (Новосибирская обл., г. Колпашево). Do Červenej armády ho 11. mája 1943 povolal komisariát v Kolpaševe (Колпашевский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Jakovlevnu Panovovú z Kolpaševa, ul. Sovetskaja 45. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako delostrelec v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Vasilij Fjodorovič Lesko (Василий Федорович Лесько) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Korčovka pri meste Ovruč (Украинская ССР, Житомирская обл., Овручский р-н, Корчовка; ukr. Овруч, Корчівка). V Červenej armáde bol od roku 1944, povolal ho komisariát Ovruče (Овручский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Ivanovnu Lesko z Korčovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako delostrelec v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 3. novembra 1944 ako členovi roty 45-mm kanónov udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Ignat Aleksandrovič Demidčik (Игнат Александрович Демидчик) sa narodil v roku 1914 v Bielorusku v meste Logojsk (Белорусская ССР, Минская обл., Логойский р-н, м. Логойск; biel. Лагойск). V Červenej armáde bol najneskôr od októbra 1944, povolal ho komisariát Logojska (Логойский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Iosifovnu Demidčik z Logojska, ul. Sovetskaja 69, mal 1 dcéru. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Michail Arsenťjevič Burgelov (Михаил Арсентьевич Бургелов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Kosaja Gora, dnešnej súčasti mesta Tula (Тульская обл., Косогорский р-н, п. Косая Гора). V Červenej armády ho povolal komisariát v Kosej Gore (Косогорский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Pavlovnu Burgelovovú z Kosej Gory, ul. Maksima Gorkého 16. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Stepan Nikitovič Jakimovič (Степан Никитович Якимович) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v obci Želoby pri meste Kremenec (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Кременецкий р-н, с. Желобы; ukr. Кременець, Жолоби). Do Červenej armády ho povolal komisariát Kremenca (Кременецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Jakimovič z obce Želoby. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Aleksandr Zacharovič Maľcev (Александр Захарович Мальцев) sa narodil v roku 1920 alebo 1922 v Rusku pri meste Petrovskoje, dnešným názvom Svetlograd, v meste Konstantinovka / Konstantinovskoje (Ставропольский край, Петровский р-н - Светлоград, с. Константиновка / Константиновское). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Petrovskom (Петровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Vasiľjevnu Maľcevovú z Konstantinovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.

455. (býv. 8.) samostatný divizion protivzdušnej obrany 8. jazdeckej divízie

455. samostatný divizion PVO pochoval v Kútoch dvoch vojakov.

• Michail Pantelejevič Burlakov (Михаил Пантелеевич Бурлаков) sa narodil v roku 1921 v Rusku na Ďalekom východe v obci Kovrižka pri meste Tambovka alebo v meste Blagoveščensk (Амурская обл., Тамбовский р-н, с. Коврижка altern. г. Благовещенск). Do Červenej armády ho v roku 1940 povolal komisariát Blagoveščenska (Благовещенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Panteleja Ivanoviča Burlakova z Blagoveščenska, ul. 1905. roka, č. 53 (г. Благовещенск, ул. 1905 года, н. 53). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta vo funkcii staršinu eskadry v 455. samostatnom divizione protivzdušnej obrany 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 2. apríla 1944 vo funkcii obsluhy guľometu udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Aleksandr Fjodorovič Medvidevskich (Александр Федорович Медвидевских) sa narodil v roku 1924 v Rusku v meste Davydovka pri Voroneži (Воронежская обл., Давыдовский р-н, с. Давыдовка). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Berjozovskij pri Jekaterinburgu (Березовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol babičku Klavdiju Grigorjevnu Salomeninovú z ukrajinského mesta Vinnica, ul. Lenina 29 (город Винница,ул. Ленина 29; ukr. Вінниця). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha guľometu 8. jazdeckej divízie pravdepodobne v 455. samostatnom divizione protivzdušnej obrany. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.

1. samostatná ženijná eskadra 8. jazdeckej divízie

Z mapy hrobu vojakov Šadočneva a Kuznecova z 1. samostatnej ženijnej eskadry nie je možné bližšie určiť miesto hrobu.

• Nikolaj Jegorovič Šadočnev (Николай Егорович Шадочнев) sa narodil v roku 1917 v Rusku v meste Pačelma (Тамбовская обл., Пачелмский р-н, с. Пачелма). V Červenej armáde bol od roku 1938. povolal ho komisariát mesta Nerčinsk (Нерчинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Ivanovnu Šadočnevovú z Pačelmy, č. d. 23. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako veliteľ čaty 1. samostatnej ženijnej eskadry 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu udelili početné vyznamenania (medailu Za bojové zásluhy 14. októbra 1943, medailu Za odvahu 2. apríla 1944, Rad Červenej hviezdy 19. februára 1944, Rad slávy 3. stupňa 1. februára 1945 a Rad Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa 15. apríla 1945). Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Filaret Artemovič Kuznecov (Филарет Артемович Кузнецов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v nemenovanej obci seľsovetu obce Vjazovka pri meste Tonkino (Горьковская обл., Тонкинский р-н, Вязовский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Tonkine (Тонкинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Artjoma Prochoroviča Kuznecova z dediny Rameň pri Vjazovke (Тонкинский р-н, Вязовский с/с, д. Рамень). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako ženista 1. samostatnej ženijnej eskadry 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 15. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.

8. gardová jazdecká divízia

Vojak Bezdelov zo štábu 8. gardovej jazdeckej divízie bol pochovaný v lese za železničnou stanicou.

• Nikolaj Vasiľjevič Bezdelov (Николай Васильевич Безделов) sa narodil v roku 1919 v Rusku v meste Usť-Tarka (Новосибирская обл., Усть-Таркский р-н, с. Усть-Тарка). Do Červenej armády ho v roku 1938 povolal komisariát Usť-Tarky (Усть-Таркский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Vasiľjeviča Bezdelova z Usť-Tarky. Podľa nepriameho dokumentu ho do Červenej armády povolali v októbri 1939 a v počiatkoch slúžil ako námorník. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako pisár štábu 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejže hodnosti v 16. samostatnej spojovateľskej eskadre tejže divízie ho 24. novembra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v lese za železničnou stanicou smerom na Čáry.

1668. delostrelecko-mínometný pluk 8. gardovej jazdeckej divízie

1668. delostrelecko-mínometný pluk pluk pochoval v Kútoch dôstojníka a radového vojaka na rôznych miestach.

• Michail Dmitrievič Gusev (Михаил Дмитриевич Гусев) sa narodil v roku 1917 v Rusku v dedine Malososnovka, dnešným názvom Sosnovka, pri meste Čaryšskoje (Алтайский край, Чарышский р-н, с. Мало-Сосновка). Do Červenej armády ho povolal Keleský komisariát v južnom Kazachstane s dnešným centrom v meste Abaj (Келесский РВК - Абай ?). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Dmitrija Andrejeviča Guseva z kolchozu v obci Svalovka pri Čaryšskom (Чарышский р-н, Сваловский с-з). Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ topografickej čaty v 1668. delostrelecko-mínometnom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Predchádzajúcim miestom služby bol pravdepodobne 98. gardový delostrelecký pluk 48. gardovej jazdeckej divízie, kde 30. októbra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy poručíka rovnakého mena. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty, podľa mapky hrobu to bolo juhozápadne od kostola.
  Posmrtne 5. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, vo vyznamenaní je zaznamenané, že padol v boji pri moravskej obci Lanžhot.
• Pjotr Pavlovič Kolonovič (Петр Павлович Колонович) sa narodil v roku 1926 v Bielorusku pri meste Novogrudok v nemenovanej obci seľsovetu zapísaného ako Korostovský (Белорусская ССР, Барановичская обл., Новогрудский р-н, Коростовский с/с; biel. Навагрудак, Корастава). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Novogrudku (Новогрудский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju K. Kolonovič z Korostovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1668. delostrelecko-mínometnom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.

16. samostatný gardový divizion protivzdušnej obrany 8. gardovej jazdeckej divízie

• Ivan Grigorjevič Vlasenko (Иван Григорьевич Власенко) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Čemužovka pri meste Zmijov (Украинская ССР, Харьковская обл., Змиевский р-н, с. Чемужовка; ukr. Зміїв, Чемужівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Zmijova (Змиевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Stepanovnu Vlasenko z Čemužovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 16. samostatnom gardovom divizione protivzdušnej obrany 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu na mapke hrobu ho pochovali 1 km juhovýchodne od železničnej stanice na okraji lesa.

29. gardový jazdecký pluk 8. gardovej jazdeckej divízie

29. gardový jazdecký pluk pochoval v Kútoch dôstojníka a ďalších 13 radových vojakov. Podľa dátumov smrti možno predpokladať, že vojaci padli priamo v boji o obec Kúty.

• Andrej Kuzmič Tertyšnikov (Андрей Кузьмич Тертышников) sa narodil 25. augusta 1919 v Rusku v obci Starotolučejevo pri meste Bogučar (Воронежская обл., Богучарский р-н, с. Старотолучеево). V Červenej armáde bol od 25. októbra 1939, povolal ho komisariát v Bogučare (Богучарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Kuzmu Denisoviča Tertyšnikova zo Starotolučejeva. Hodnosť poručíka mu udelili 29. augusta 1943, hodnosť nadporučíka 25. októbra 1943. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ roty 45-mm kanónov v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu udelili početné vyznamenania (Rad Červenej hviezd 31. marca 1943, Rad Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa 26. septembra 1943, Rad Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa 15. februára 1944, Rad Červenej zástavy 12. marca 1944). Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty pri kostole.
  Posmrtne 23. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Vo vyznamenaní je uvedené, že padol v boji o obec Kúty.
• Pjotr Timofejevič Morozov (Петр Тимофеевич Морозов) sa narodil v roku 1907 v Rusku v dedine Gubcevo pri meste Gus-Chrustaľnyj, ktoré bolo centrom Gusevského okresu (Ивановская обл., Гусевский р-н - Гусь-Хрустальный, с. Губцево). Do Červenej armády ho najneskôr vo februári 1943 povolal komisariát mesta Irkutsk (Иркутский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Ivanovnu Morozovovú z Gubceva. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zástupca veliteľa čaty v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Dmitrij Dmitrievič Daniljak (Дмитрий Дмитриевич Даниляк) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine v obci Ziňkov pri býv. okresnom meste Viňkovce (Украинская ССР, Виньковецкий р-н, с. Зиньков; ukr. Віньківці, Зіньків). V Červenej armáde bol od 12. júna 1944, povolal ho komisariát vo Viňkovciach (Виньковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevgeniju Grigorjevnu Daniljak zo Ziňkova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha protitankovej zbrane v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 30. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Georgij Ivanovič Rudakov (Георгий Иванович Рудаков) sa narodil v roku 1924 v Rusku v dedine 1. Pesky pri meste Velikie Luky (Калининская обл., Великолукский р-н, д. 1 Пески). Do Červenej armády ho povolal komisariát vo Velikych Lukach (Великолукский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Melaňju Dmitrievnu Rudakovovú z 1. Peskov. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
  Vojakovi rovnakého mena, roku narodenia, v rovnakej hodnosti, ktorého mal pozvať do Červenej armády komisariát Velikych Luk v roku 1942, bola v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie 30. októbra 1944 udelená medaila Za odvahu.
• Ajčan Alimbekov (Айчан Алимбеков) sa narodil v roku 1902 v Kazachstane v Karagandinskej oblasti v okrese zapísanom ako Ušrjušský (Казахская ССР, Карагандинская обл., Ушрюшский р-н - ?). Do Červenej armády ho povolal pravdepodobne komisariát spomenutého okresu. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku S. Alimbekovovú zo sovchozu Prodsnab v rodisku vojaka (Ушрюшский р-н, с-з "Продснаб"). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Vasilij Vasiľjevič Alferov (Василий Васильевич Алферов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v dedine Malachovo pri meste Kursk, ktoré bolo centrom býv. Streleckého okresu (Курская обл., Стрелецкий р-н, Букреевский с/с, д. Малахово). Do Červenej armády ho 20. mája 1944 povolal komisariát v Kursku (Стрелецкий РВК - г. Курск). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Jefimoviča Alferova z Bukrejevského seľsovetu, ktorého súčasťou bolo Malachovo. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Fjodor Pavlovič Kompančenko (Федор Павлович Компанченко) sa narodil v roku 1916 na Ukrajine v obci Gvozdov pri meste Vasiľkov (Украинская ССР, Киевская обл., Васильковский р-н, с. Гвоздов; ukr. Васильків, Гвоздів). Do Červenej armády ho povolal poľný komisariát 8. streleckej divízie alebo v novembri 1943 komisariát vo Vasiľkove (Васильковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Fjodorovnu Kompančenko z Gvozdova. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako obsluha 45-mm kanóna v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru zaevidovali vojaka pod chybne identifikovaným priezviskom v tvare Fjodor Pavlovič Kaštapčenko (Федор Павлович Каштапченко).
• Stepan Markovič Seroštan (Степан Маркович Сероштан) sa narodil v roku 1903 v Rusku v nemenovanej obci seľsovetu Novyj Jegorlyk pri meste Saľsk (Ростовская обл., Сальский р-н, Новоегорлыкский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Saľska (Сальский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Irinu Ivanovnu Seroštan z Novojegorlykského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zástupca veliteľa čaty v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 15. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Kuzma Ivanovič Maksin (Кузьма Иванович Максин) sa narodil v roku 1914 v Rusku v obci Lipovka v býv. okrese obce Sosedka pri meste Bašmakovo (Пензенская обл., Соседский р-н, с. Липовка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Sosedke (Соседский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Michajlovnu Maksinovú z Lipovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Chašib Achatovič Jachipov (Хашиб Ахатович Яхипов) sa narodil v roku 1922 v Rusku v Baškirskej republike v obci Novyj Janzigit pri meste Nikolo-Berjozovka, ktoré bolo centrom Krasnokamského okresu (Башкирская АССР, Краснокамский р-н - Николо-Берёзовка, с. Новый Янзигит). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Nikolo-Berjozovke (Краснокамский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nasimu Jachipovú (Насима Яхипа) z Nového Janzigitu. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako prieskumník v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Sergej Ivanovič Šuchovcev (Сергей Иванович Шуховцев, niekde Šachovcov, Шаховцов) sa narodil v roku 1908 v Rusku v býv. Ljuksemburgskom okrese, ktorého centrom bola obec Jaškino, v obci zapísanej ako Roznesenskoje (Чкаловская обл., Люксембургский р-н - Яшкино, с. Рознесенское ?). Do Červenej armády ho povolal v roku 1941 alebo 1943 komisariát v Jaškine (Люксембургский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Prokopovnu Šuchovcevovú z rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu ako ako telefonistovi 28. mája 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy a 8. augusta 1943 medailu Za odvahu a ako obsluhe ťažkého guľometu 31. októbra 1944 medailu Za odvahu a 26. decembra 1944 Rad Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Aleksandr Michajlovič Ježov (Александр Михайлович Ежов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v obci Porzdni pri okresnej obci Luch (Ивановская обл., Лухский р-н, с. Порздни). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Vičuga (Вичугский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Vasiľjevnu Ježovovú z obce Porzdni. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
  Podľa evidenčného kartotečného lístka sa vojak narodil v roku 1926 v dnes opustenej usadlosti Abyzicha pri dedine Zateicha v okrese mesta Pučež (Ивановская обл., Пучежский р-н, д. Абызиха), bývať mal vo Vyčuge, ul. Pjatnickij pereulok 2/2 (г. Вичуга, Пятницкий переулок д. 2/2). Do armády ho povolal komisariát vo Vyčuge v roku 1944. Adresa matky (v roku 1944 mala 58 rokov) bola uvedená v Porzdni.
• Michail Stepanovič Daňčik (Михаил Степанович Даньчик) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Boľšoj Tolkaj pri býv. okresnej obci Podbeľsk (Куйбышевская обл., Подбельский р-н, с. Большой Толкай). Do Červenej armády ho povolal komisariát v meste Igarka (Игарский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Pelageju Kirilovnu Daňčik z Boľšojho Tolkaja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Andrej Filippovič Tarasjuk (Андрей Филиппович Тарасюк) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v obci Malyje Lisovce pri meste Skvira (Украинская ССР, Киевская обл., Сквирский р-н, Малые Лисовцы; ukr. Сквира, Малі Лисівці). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Skvire (Сквирский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Nikolajevnu Tarasjuk z Malych Lisoviec. Ťažké zranenie utrpel 24. októbra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho ako člena spojovateľskej čaty 8. novembra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.

31. gardový jazdecký pluk 8. gardovej jazdeckej divízie

• Aleksandr Semjonovič Bronskij (Александр Семенович Бронский) sa narodil v roku 1919 v Rusku v Altajskom kraji buď v meste Barnaul alebo v obci Novaja Taraba pri meste Kytmanovo (Алтайский край, г. Барнаул altern. Кытмановский р-н, с. Новая Тараба). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát mesta Stalinsk, dnešným názvom Novokuzneck (Сталинский РВК - Новокузнецк). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Semjona Grigorjeviča Aljochina zo Živočíšno-úhornej farmy v Stalinsku (г. Сталинск, Стадопарковое хозяйство). Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ protitankovej roty 45-mm kanónov v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 20. februára 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 2. (?) apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty, podľa mapky hrobu to bolo pri zvonici.
  V súvislosti s miestom hrobu vojaka vzbudzuje otázky dátum smrti, keď divízia bola asi ešte len pri Pezinku. Dátum z výkazu strát sa opakuje aj v ďalších z neho odvodených materiáloch. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali ako pochovaného v Kútoch s týmže dátumom smrti. Nadporučíka Bronského posmrtne 23. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. V odôvodnení vyznamenania sa spomína jeho účasť v boji pri Pezinku 2. apríla ale aj severne od Malaciek, kde mal padnúť v boji 6. apríla 1945. Predpokladáme, že to je správny dátum jeho smrti.

154. tankový pluk 8. gardovej jazdeckej divízie

• Ivan Petrovič Pavlov (Иван Петрович Павлов) sa narodil v roku 1919 v Rusku v dedine Vjazovo v býv. Oktjabrskom okrese, ktorého centrom bola obec Šilovo pri meste Jefremov (Тульская обл., Октябрьский р-н Шилово, с. Вязово). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát Šilova (Октябрьский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Nadeždu Petrovnu Pavlovovú z Vjazova. V roku 1942 bol v zostave 286. streleckého pluku 90. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ tanku 154. tankového pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 7. apríla 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji (zhorel v tanku). Pochovali ho 2 km severovýchodne od obce Kúty na okraji lesa.

140. gardový delostrelecko-mínometný pluk 8. gardovej jazdeckej divízie

• Semjon Petrovič Afonasjev (Семен Петрович Афонасьев) sa narodil v roku 1924 v Rusku v obci Omutskoje pri meste Suzdaľ (Владимирская обл., Ивановская обл., Суздальский р-н, с. Омутское). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Suzdale 2. septembra 1942 (Суздальский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pjotra Varfolomejeviča Afonasjeva z Omutského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 140. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Kútoch.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidoval systém chybne ako prepochovaného z Pezinka podľa predchádzajúceho riadku vo výkaze strát.

910. strelecký pluk 243. streleckej divízie

• Pjotr Ivanovič Sidorov (Петр Иванович Сидоров) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri býv. okresnej obci Troickoje pri meste Tjuľgan (Чкаловская обл., Троицкий р-н). V Červenej armáde bol od 13. augusta 1942, povolal ho komisariát Gavrilovského okresu, ktorého centrom bola obec Černyj Otrog (Гавриловский РВК - Чёрный Отрог). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Gerasimovnu Sidorovovú zo železničnej stanice Čornyj Ostrog. V hodnosti seržanta ako veliteľa guľometnej obsluhy v 63. samostatnom zagradotrjade (protidezertérskej jednotke) 53. armády ho 18. marca 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Okrem toho bol držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ streleckej čaty v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri vodnom mlyne pri hlavnej ceste 2 km južne od obce Kúty.
  Posmrtne 18. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa, v ktorom uviedli, že 6. apríla bol ťažko ranený v boji o obec Kúty a 7. apríla zomrel.
• Kim Grigorjevič Lukjanov (Ким Григорьевич Лукьянов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v meste Koteľnič (Кировская обл., г. Котельнич). Do Červenej armády ho 23. augusta 1942 povolal komisariát v Koteľniči (Котельничский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nadeždu Timofejevnu Lukjanovovú z Koteľniča ul. Šmidta 43 (г. Котельнич, ул. Шмидта 43). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 5. apríla 1945 na následky zranení. Pochovali ho v obci Kúty. Podľa výkazu strát ho pochovali v obci Kúty.
  Meno vojaka je v zozname pochovaných na mapke hrobu pluku v Sološnici. Aj vzhľadom k dátumu smrti bude pravdepodobne správna varianta, že bol pochovaný v Sološnici.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali ako prepochovaného z Kútov.

303. samostatný protitankový divizion 243. streleckej divízie

303. samostatný protitankový divizion pochoval v Kútoch vojaka Kitčenka. Vojak Kuzmenko je v zozname len preto, že ho do svojho zoznamu Slavína ako prepochovaného z Kútov chybne zaevidoval portál pamyat-naroda.ru.

• Andrej Prokofjevič Kitčenko (Андрей Прокофьевич Китченко) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine pri meste Novgorodka, dnešným názvom Kamenec (Украинская ССР, Кировоградская обл., Новгородковский р-н). Do Červenej armády ho vo februári 1943 povolal komisariát Novgorodky (Новгородковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Prokifija Aleksandroviča Kitčenka z obce Verbljužka pri Novgorodke (Новгородковский р-н - Каменец, с. Верблюжка; ukr. Кам'янець, Верблюжка). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 303. samostatnom protitankovom divizione 243. streleckej divízie. V hodnosti vojaka ako obsluhe 75-mm kanóna tejto jednotky mu 30. januára 1945 udelili Rad Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 8. apríla v ohrade kostola obce Kúty.
• Akim Grigorjevič Kuzmenko (Аким Григорьевич Кузьменко) sa narodil v roku 1914 v Rusku pri meste Orlovskij (Ростовская обл., Орловский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Orlovskom (Орловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Timofejevnu Kuzmenko z kolchozu 20 let Oktjabrja zo seľsovetu obce Kamyševka pri Orlovskom (Орловский р-н, Камышевский с/с, к-з 20 лет Октября). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ obsluhy guľometu v 303. samostatnom protitankovom divizione 243. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 24. februára 1945 z dôvodu nezvestnosti.
  V zozname Slavína pamyat-naroda.ru chybne zaevidovali vojaka ako prepochovaného z obce Kúty (podľa miesta hrobu vojaka uvedeného v predošlom riadku výkazu).

263. samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 243. streleckej divízie

Podľa zápisov 263. samostatného zdravotnícko-sanitárneho práporu 243. streleckej divízie zdravotnícke zariadenie pochovalo na svojom pohrebisku na železničnej stanici v Kútoch 1 dôstojníka a 22 radových vojakov medzi 10. a 15. aprílom 1945. Väčšina z nich patrila do materskej divízie.

• Vasilij Ivanovič Smirnov (Василий Иванович Смирнов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v dedine zapísanej ako Pronino pri meste Soligalič. Buď išlo o dedinu Prokino pri Soligaliči alebo podľa nepriamych dokumentov o dedinu Pronino v seľsovete obce Losevo pri Sloligaliči (Ярославская обл., Солигаличский р-н, с. Прокино altern. Солигаличский р-н, Лосевский с/с, д. Пронино). Do Červenej armády ho povolal komisariát Soligaliča (Солигаличский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Serafimu Aleksejevnu Smirnovovú z rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel na následky zranení 11. apríla 1945 v 263. zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 10. apríla. Pochovali ho na železničnej stanici Kúty.
• Aleksej Ivanovič Balakov (Алексей Иванович Балаков) sa narodil v roku 1902 v Rusku v obci Perejezžeje pri meste Liski (Воронежская обл., Лискинский р-н, с. Переезжее). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Liskoch (Лискинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Semjonovnu Balakovovú z Perejezžeje. Zo zostavy 107. samostatnej palebnej roty 62. armády ho 28. septembra 1942 vyradili z dôvodu nezvestnosti v rade veľkého počtu vojakov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 13. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 11. apríla. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Prokofij Andrejevič Borkovščuk (Прокофий Андреевич Борковщук) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine v Kyjevskej oblasti (Украинская ССР, Киевская обл.). Do Červenej armády ho povolal komisariát ukrajinského mesta Umaň (Уманский РВК; ukr. Умань). Manželka žila v obci Ropotucha pri býv. okresnej obci Ladyžinka pri Umani (Ладыжинський р-н, с. Ропотуха; ukr. Ладижинка, Ропотуха). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 na následky zranení 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Michail Vasľjevič Volodin (Михаил Васильевич Володин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Ozerki pri meste Piľna (Горьковская обл., Пильнинский р-н, с. Озерки). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Piľne (Пильненский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Veru Konstantinovnu Volodinovú z Ozerok. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka alebo slobodníka ako šofér v 863. protitankovom delostreleckom pluku 34. samostatnej protitankovej delostreleckej brigády. V tejto jednotke mu 3. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 10. apríla 1945 na otravu špiritusom v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Kazimir Antonovič Gavriljuk (Казимир Антонович Гаврилюк) sa narodil v roku 1903 na neupresnenom mieste Ukrajiny, ale v materiáloch mal uvedenú poľskú národnosť. Do Červenej armády ho 13. apríla 1944 povolal jeden z komisariátov Odesy (Ворошиловский РВК - г. Одесса). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Gavrilovnu Gavriljuk z Odesy, ul. Kolontajevskaja 23. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 10. apríla. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Stepan Konstantinovič Demkovič (Степан Константинович Демкович, niekde Deškovič, Дешкович) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Biľče-Zolotoje pri meste Borščov (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Борщевский р-н, Бильче-Золотое; ukr. Борщів, Більче-Золоте). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Borščove (Борщевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Afeliju Nikolajevnu Demkovičovú z Biľče-Zolotoje. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 11. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 11. apríla. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Dmitrij Zacharovič Kaplunov (Дмитрий Захарович Каплунов, niekde Kaplukov, Каплуков) sa narodil v roku 1915 v Rusku v obci Ovošči pri okresnej obci Letnjaja Stavka, ktorá bola centrom Turkménskeho okresu (Орджоникидзевский / Ставропольский край, Туркменский р-н - Летняя Ставка, с. Овощи). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Letnej Stavke alebo v roku 1941 komisariát v meste Mineraľnyje Vody (Туркменский РВК altern. Минераловодский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Inokenťjevnu Kaplunovovú z Ovošči. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ odmorovacieho zariadenia v 244. samostatnej rote chemickej ochrany 243. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 5. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 11. alebo 13. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 11. apríla. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Nikolaj Vasiľjevič Kolesov (Николай Васильевич Колесов) sa narodil v roku 1903 v Rusku v býv. Talickom okrese, ktorého centrom bola obec Talickij Čamlyk, v usadlosti zapísanej ako Technikum (Воронежская обл., Талицкий р-н - Талицкий Чамлык, Техникум). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Talickom Čamlyku (Талицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Petrovnu Kolesovovú z rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 10. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
  Oznámenie o smrti vojaka, zaslané do miesta bydliska manželky, bolo preposlané do Moskvy ako nedoručiteľné. Osoba s takým menom v okrese nikdy nebývala.
• Pavel Ivanovič Korčagin (Павел Иванович Корчагин) sa narodil v roku 1917 v Rusku pri meste Srednjaja Achtuba (Сталинградская обл., Среднеахтубинский р-н - Средняя Ахтуба). V Červenej armáde bol od 7. augusta 1938, povolal ho komisariát Srednej Achtuby (Средне-Ахтубинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Stepanoviča Korčagina z kolchozu Krasnyj Achtubin v Kalininskom seľsovete pri Srednej Achtube (Среднеахтубинский р-н, Калининский с/с, к-з Красный Ахтубин). V hodnosti st. seržanta v 619. streleckom pluku 203. streleckej divízie ho 3. novembra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako zástupca veliteľa čaty v 910. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 25. februára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 11. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 9. apríla. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Michail Fjodorovič Kočmar (Михаил Федорович Кочмар) sa narodil v roku 1906 vo Lvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny, v obci Gai pri býv. okresnom meste Vinniki alebo pravdepodobnejšie v obci Černušoviči pri býv. okresnej obci Novyj Jaryčev (Украинская ССР, Львовская обл., Винниковский р-н, с. Гаи altern. Ново-Ярычевский р-н, с. Чернушовичи; ukr. Винники, Гаї, Новий Яричів, Чорнушовичі). Do Červenej armády ho v septembri 1944 povolal komisariát vo Vinnikoch (Винниковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Grigorjevnu Kočmar z obce Gai. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 10. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 9. apríla. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Filipp Vasiľjevič Krovec (Филипп Васильевич Кровец, niekde Kravec, Кравец) sa narodil v roku 1906 vo Ľvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny, pri býv. okresnom meste Bobrka (Украинская ССР, Львовская обл., Бобркский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Bobrke (Бобркский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Kravec z obce Oľchovec pri Bobrke (Львовская обл., Бобркский р-н, с. Ольховец; ukr. Бібрка, Вільховець). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 10. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali ako pochovaného v Kútoch a duplicitne chybne aj ako pochovaného v Lakšárskej Novej Vsi v tvare priezviska Kravec (Кравец). Spomenutý 263. samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 243. streleckej divízie pochoval tiež niekoľkých vojakov v Lakšárskej Novej Vsi.
• Jakim Ivanovič Lazarenko (Яким Иванович Лазаренко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Ploskoje pri meste Savraň (Украинская ССР, Одесская обл., Савранский р-н, с. Плоское; ukr. Саврань, Плоске). Do Červenej armády ho mal povolať Kaganovičský komisariát Odeskej oblasti (Кагановичский РВК ?). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Afanasju Danilovnu Lazarenko z Ploského. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 11. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 8. apríla. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Andrej Dmitrievič Moisejenko (Андрей Дмитриевич Моисеенко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v meste Vasiľkovka (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Васильковский р-н, п.г.т. Васильковка; ukr. Васильківка). V Červenej armáde bol od 23. júna 1941, povolal ho komisariát Vasiľkovky (Васильковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Ivanovnu Moskalenko z Vasiľkovky. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 23. mája 1944 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 11. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Jurij Grigorjevič Moroz (Юрий Григорьевич Мороз) sa narodil v roku 1913 vo Ľvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Украинская ССР, Львовская обл., Львовский р-н, с. Дубляны; ukr. Львів, Дубляни). Do Červenej armády ho povolal komisariát vo Ľvove (Львовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Petrovnu Moroz z Dubljan. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 11. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Andrej Ivanovič Nagorjanskij (Андрей Иванович Нагорянский) sa narodil v roku 1924 v Rusku v meste Škurinskaja, ktoré bolo centrom Štejngartského okresu (Краснодарский край, Штейнгартский р-н, ст. Шкуринская). Do Červenej armády ho v januári 1942 povolal komisariát Škurinskej (Штейнгартский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Ivanovnu Nagorjanskú zo Škurinskej. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke mu ako obsluhe 76-mm kanóna udelili 27. februára 1945 medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 13. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 12. apríla. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je zapísaný duplicitne aj v tvare priezviska Nagarjanskij (Нагарянский).
• Nikolaj Andrejevič Primak (Николай Андреевич Примак) sa narodil v roku 1925 v Rusku v Kabardino-Balkarskej republike v Baksanskom okrese v obci zapísanej ako Baksany (Кабардино-Балкарская АССР, Баксанский р-н, с. Баксаны). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Baksanského okresu (Баксанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Veru Andrejevnu Ovselenkovovú z obce Baksany. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 10. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 9. apríla. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Ivan Andrejevič Ratušnoj (Иван Андреевич Ратушной, niekde Ratušnyj, Ратушный) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v Chersone alebo pri meste Velikaja Aleksandrovka v usadlosti zapísanej ako 6. diel Suchanovo/-a (Украинская ССР, г. Херсон altern. Херсонская обл., Больше-Александровский р-н - Великая Александровка, 6 отд. Суханова; ukr. Велика Олександрівка,). Do Červenej armády ho povolal komisariát Velikej Aleksandrovky (Больше-Александровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Matrenu Fjodorovnu Rodionovovú zo 6. dielu Suchanovo. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 10. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 9. apríla. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Fjodor Iľjič Sljusor (Федор Ильич Слюсор) sa narodil v roku 1906 vo Ľvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny, v obci Bunov pri býv. okresnej obci Krakovec (Украинская ССР, Львовская обл., Краковецкий р-н, с. Бунов; ukr. Краковець, Бунів). Do Červenej armády ho povolal komisariát Krakovca (Краковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Stepanovnu Sljusor z Bunova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 10. apríla. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Michail Iľjasovič Jusupov (Михаил Ильясович Юсупов) sa narodil v roku 1909 v Azerbajdžane v obci Ilisu pri meste v ruštine zapisovanom ako Kachi alebo Gach (Азербайджанская ССР, Кахский р-н - Кахи - Гах, с. Илису). Do Červenej armády ho 11. septembra 1941 povolal komisariát v Kachi (Кахский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Azbat Jusupovovú z Ilisu. 16. mája 1942 padol do zajatia. Po vyslobodení bol do armády opätovne povolaný poľným vojenským komisariátom 24. septembra 1944 na území Rumunska. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 912. streleckom pluku 243. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu za boj zo 7. apríla pri obci Brodské. Zomrel 15. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 13. apríla. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Aleksandr Vasiľjevič Bojcov (Александр Васильевич Бойцов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v dedine Makarino pri býv. okresnej obci Jesenoviči (Калининская обл., Есеновичский р-н, д. Макарьино). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát mesta Vyšnij Voločok (Вышневолоцкий РВК - Вышний Волочёк). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Vasiľjeviča Bojcova a na inom mieste starého otca Sergeja Pavloviča Ogorkova, oboch z Makarina. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 775. delostreleckom pluku húfnic 243. streleckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
• Stepan Michajlovič Nemčenko (Степан Михайлович Немченко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Udarnoje pri meste Ljubotin (Харьковская обл., Люботинский р-н, п. Ударное; ukr. Люботин, Ударне). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Ljubotine (Люботинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marfu Fjodorovnu Nemčenko z Udarného. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka alebo st. seržanta v 780. streleckom pluku 42. gardovej streleckej divízie. Vo výkaze strát materskej jednotky ho vykázali ako padlého v boji 13. apríla 1945 a pochovaného v spoločnom hrobe v moravskom meste Podivín. Pravdepodobne správny bude ale nemocničný zápis, podľa ktorého zomrel 14. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na lazaretnom pohrebisku pri železničnej stanici v Kútoch.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru ho zaevidovali ako prepochovaného z Kútoch.
• Aleksej Petrovič Moskalenko (Алексей Петрович Москаленко) sa narodil v roku 1914 v Rusku v obci Koňovo pri meste Pankrušicha (Алтайский край, Панкрушихинский р-н, с. Конево). Do Červenej armády ho v máji 1942 povolal komisariát v kirgizskom meste Prževalsk, dnešným názvom Karakol (Пржевальский РВК - Каракол). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Matrenu Sidorovnu Beminovú z obce zapísanej ako Voznesenskoje pri Pankrušiche (Панкрушихинский р-н, пос. Вознесенское) a na inom mieste otca Pjotra Nikitoviča Moskalenka. V 144. samostatnom protitankovom divizione 93. streleckej divízie mu v hodnosti staršinu ako veliteľovi zbrane 2. novembra 1943 udelili medailu Za odvahu a 5. januára 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v tejže hodnosti v 863. protitankovom delostreleckom pluku 34. protitankovej delostreleckej brigády. V tejto jednotke mu 3. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu a 25. februára 1945 ho vyznamenali Radom slávy 2. stupňa. Zomrel 11. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.
  Posmrtne 17. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za boj zo 7. apríla pri obci Štefanov.
• Ivan Dmitrievič Sanin (Иван Дмитриевич Санин) sa narodil v roku 1928 v Rusku v meste Chlevnoje (Воронежская обл., Хлевенский р-н, с. Хлевное). Do Červenej armády ho 1. januára 1945 povolal komisariát v Chlevnom (Хлевенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Fjodoru Jemeľjanovnu Saninovú z Chlevného. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 906. streleckom pluku 243. streleckej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 na následky zranení v 263. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 243. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 11. apríla. Pochovali ho na pohrebisku práporu pri železničnej stanici v Kútoch.

12. zdravotnícko-sanitárna eskadra 10. gardovej jazdeckej divízie

12. zdravotnícko-sanitárna eskadra 10. gardovej jazdeckej divízie pochovala na dvore žandárskej stanice pri železničnej stanici v Kútoch 4 vojakov z materskej divízie.

• Nikolaj Mitrofanovič Belozercev (Николай Митрофанович Белозерцев) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci zapísanej ako Krekiň, ktorá mohla byť súčasťou mesta Osipenko, dnešným názvom Berdjansk (Украинская ССР, Запорожская обл., г. Осипенко, с. Крекинь) alebo v Rusku v meste Kropotkin pri Krasnodare (Краснодарский край, Кавказский р-н, г. Кропоткин). V Červenej armáde bol od 23. augusta 1941, povolal ho komisariát mesta Osipenko (Осипенковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Andrejevnu Belozercevovú z obce Krekiň, na inom mieste zapísanú ako Annu Andrejevnu Zabjanovovú z kolchozu Donbas v seľsovete obce Uspenskaja v býv. okrese mesta Iľjinskaja pri Krasnodare (Забьянова; Краснодарский край, Ильинский р-н, Успенский с/с, к-з Донбасс). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ obsluhy 45-mm kanóna v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 25. decembra 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa a 1. mája 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Zomrel 14. apríla 1945 na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnej eskadre 10. gardovej jazdeckej divízie. Pochovali ho na pohrebisku v ohrade žandárskej stanice pri železničnej stanici v Kútoch.
• Nikolaj Ivanovič Ďjakov (Николай Иванович Дьяков) sa narodil v roku 1924 v Rusku v meste Tula (г. Тула). Do Červenej armády ho 12/18. decembra 1942 povolal komisariát mesta Orsk (Орский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Oľgu Aleksandrovnu Ďjakovovú z Tuly, ul. Maxima Gorkého 150, v roku 1943 bola 52-ročná. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 128. tankovom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 13. apríla 1945 na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnej eskadre 10. gardovej jazdeckej divízie. Pochovali ho v spoločnom hrobe na pohrebisku v ohrade žandárskej stanice pri železničnej stanici v Kútoch.
• Jelja Lejbovič Kaplan (Еля Лейбович Каплан) sa narodil v roku 1921 v Bielorusku v Poleskej oblasti v okresnej obci zapísanej ako Perezcy a pod., možno ide o obec Pariči (Белорусская ССР, Полесская обл., Перезский / Паричский р-н ?, Перезцы / Паричи ?; biel. Парычы). Do Červenej armády ho povolal komisariát v sídle spomenutého okresu (Перезский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Bellu Kaplan z rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 13. apríla 1945 na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnej eskadre 10. gardovej jazdeckej divízie. Pochovali ho v spoločnom hrobe na pohrebisku v ohrade žandárskej stanice pri železničnej stanici v Kútoch.
• Georgij Fokšejevič Karabulja (Георгий Фокшеевич Карабуля) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Erdek-Burno, dnešným názvom Utkonosovka, pri meste Suvorovo, historickým názvom Šikirlikitaj, dnešným Katlabug (Украинская ССР, Измаильская обл., Суворовский р-н - Шикирликитай - Катлабуг, с. Ердек-Бурно - Утконосовка; ukr. Ізмаїл, Катлабуг, Утконосівська). Do Červenej armády ho povolal komisariát v meste Izmail (Измаильский ОВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Fokšu Iľjachoviča Karabulju z Erdek-Burna. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 na následky zranení v v 12. zdravotnícko-sanitárnej eskadre 10. gardovej jazdeckej divízie. Pochovali ho v spoločnom hrobe na pohrebisku v ohrade žandárskej stanice pri železničnej stanici v Kútoch.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru otcovské meno vojaka zapísali v tvare Fokijevič (Фокиевич).

84. strelecký pluk 6. streleckej divízie

• Pjotr Vasiľjevič Čanov (Петр Васильевич Чанов) sa narodil 28. júla 1920 v Rusku pri meste Arzamas v dedine Stalino, dnešným názvom Zarečnoje (Горьковская обл., Арзамасский р-н, с. Сталино - Заречное). Do Červenej armády ho 20. júna 1940 (alebo 17. augusta 1941 ?) povolal komisariát v Arzamase (Арзамасский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandrovnu Petrovnu Čanovovú zo Stalina. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta vo funkcii staršinu a pisára hospodárskej časti 84. streleckého pluku 6. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 27. septembra 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy a 27. novembra 1944 medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 15. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty 100 m severne od kostola v spoločnom hrobe s vojakom Prijmakom.
• Grigorij Michajlovič Prijmak (Григорий Михайлович Приймак) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v obci Staré alebo Nové Petlikovce pri meste Bučač, (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Бучачский р-н, с. Петликовцы; ukr. Бучач, Старі / Нові Петликівці). Do Červenej armády ho 8. novembra 1944 povolal komisariát v Bučači (Бучачский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Prijmak z Petlikoviec. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 84. streleckého pluku 6. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 15. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty 100 m severne od kostola v spoločnom hrobe s vojakom Čanovom.

95. zdravotnícko-sanitárny prápor 6. streleckej divízie

Podľa výkazu strát pochoval 95. zdravotnícko-sanitárny prápor 6. streleckej divízie 6 vojakov pri kostole v Kútoch. V tomto ohľade u vojakov Beresteckého a Polichatu je zápis chybný, naznačuje to dátum prijatia na liečenie. Mená oboch vojakov sú v zozname mapy hrobu tohože zdravotníckeho zariadenia v moravskej obci Hustopeče.

• Jakov Terenťjevič Dudnik (Яков Терентьевич Дудник, niekde Dudin, Дудин) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v obci Šljachovoje pri býv. okresnej obci Peščanaja (Одесская обл., Песчанский р-н, с. Шляховое; ukr. Піщана, Шляхове). Do Červenej armády ho v roku 1943 ? povolal komisariát v Peščanej (Песчанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Aleksandreovnu Dudnik zo Šljachového. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 333. streleckom pluku 6. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 15. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Zomrel v 95. zdravotnícko-sanitárnom prápore 6. streleckej divízie, na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho v obci Kúty pri kostole.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali pod iným priezviskom Dudin (Яков Терентьевич Дудин ?).
• Maksim Ivanovič Goc (Максим Иванович Гоц) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine z obce Zaryvince pri meste Bučač (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Бучачский р-н, с. Зарывинцы; ukr. Бучач, Заривинці). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Bučači (Бучачский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Maksimovnu Goc zo Zaryviniec. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 333. streleckom pluku 6. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 15. apríla 1945 z dôvodu smrti na následky zranení. Zomrel v 95. zdravotnícko-sanitárnom prápore 6. streleckej divízie, na liečenie ho prijali 14. apríla. Pochovali ho v obci Kúty pri kostole.
• Konstantin Viktorovič Azarenok (Константин Викторович Азаренок) sa narodil v roku 1912 v Bielorusku v meste Lepeľ (Белорусская ССР, Витебская обл., Лепельский р-н, г. Лепель). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Lepeľa (Лепельский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Petrovnu Azarenok z Lepeľa, ul. Volodarskaja 13 a na inom mieste starého otca Iľju Andrejeviča Azarenka z dediny Staroje Ljadno pri Lepeli (Лепельский р-н, д. Старое Лядно; biel. Лепель, Старое Лядна). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako chemický inštruktor roty 120-mm mínometov v 141. delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 19. februára 1944, 30. novembra 1944 a 20. júla 1945 udelili medaily Za odvahu. Zomrel 14. apríla 1945 na následky zranení v 95. zdravotnícko-sanitárnom prápore 6. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. V 2. vyznamenaní sa spomenulo, že 12. apríla utrpel zranenie a bol odvezený do nemocnice. Pochovali ho na pohrebisku v blízkosti kostola v Kútoch.
  Na pamyat naroda.ru je vojak v zozname Slavína zaevidovaný ako prepochovaný z Kútov, ale v materiáloch portálu je zaznamenaný aj v 2 súpisoch vojenského cintorína v moravskej obci Hustopeče.
• Sergej Stepanovič Gončarenko (Сергей Степанович Гончаренко) sa narodil v roku 1924 v Rusku v dedine Novokrasino pri býv. okresnej obci Lemeškino (Сталинградская обл., Лемешкинский р-н, х. Новокрасино). Do Červenej armády ho v auguste 1942 povolal komisariát v Lemeškine (Лемешкинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Domnu Stepanovnu Gončarenko z Novokrasina. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu prieskumníkov v 152. protitankovom delostreleckom pluku. V tejto jednotke ho 31. októbra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 24. mája 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Zomrel 15. apríla 1945 na následky zranení v 95. zdravotnícko-sanitárnom prápore 6. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho na pohrebisku v blízkosti kostola v Kútoch.
• Pjotr Lukjanovič Beresteckij (Петр Лукьянович Берестецкий) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v obci Ozjornaja pri meste Zborov (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Зборовский р-н, с. Озерная; ukr. Зборів, Озерна). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Zborova (Зборовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Stefaniju Michajlovnu Beresteckú z Ozjornej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 333. streleckom pluku 6. streleckej divízie. Zomrel 18. apríla 1945 na následky zranení v 95. zdravotnícko-sanitárnom prápore 6. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Podľa výkazu strát zdravotníckeho zariadenia ho pochovali na pohrebisku v blízkosti kostola v Kútoch.
  Zápis vo výkaze strát o pochovaní vojaka v Kútoch je s najväčšou pravdepodobnosťou chybný. Jestvuje aj poľná mapka pohrebiska v moravskej obci Hustopeče, kde 95. zdravotnícko-sanitárny prápor pochoval veľký počet vojakov. V mennom zozname mapy pohrebiska (hrob č. 12) je uvedené aj meno Pjotra Lukjanoviča Beresteckého. Aj podľa dátumu nástupu na liečenie predpokladáme, že vojak bol pochovaný v Hustopečiach.
• Stepan Andrejevič Polichata (Степан Андреевич Полихата) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v býv. okresnej obci Zolotniki (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Золотниковский р-н, с. Золотники; ukr. Золотники). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Zolotnikoch (Золотниковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Jurjevnu Polichata z obce Zolotniki. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 333. streleckom pluku 6. streleckej divízie. Zomrel 19. apríla 1945 na následky zranení v 95. zdravotnícko-sanitárnom prápore 6. streleckej divízie. Na liečenie ho prijali 18. apríla. Podľa výkazu strát zdravotníckeho zariadenia ho pochovali na pohrebisku v blízkosti kostola v Kútoch.
  Zápis vo výkaze strát o pochovaní vojaka v Kútoch je s najväčšou pravdepodobnosťou chybný. Jestvuje aj poľná mapka pohrebiska v moravskej obci Hustopeče, kde 95. zdravotnícko-sanitárny prápor pochoval veľký počet vojakov. V mennom zozname mapy pohrebiska (hrob č. 12) je uvedené aj meno Stepana Andrejeviča Polichatu. Aj podľa dátumu nástupu na liečenie predpokladáme, že vojak bol pochovaný v Hustopečiach.

48. gardový jazdecký pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

• Nikolaj Vasiľjevič Kanajev (Николай Васильевич Канаев) sa narodil v roku 1925 v Rusku v dedine Sobolicha pri meste Balašicha (Московская обл., Балашихинский р-н, д. Соболиха). Do Červenej armády ho povolal komisariát Balašichy (Балашихинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Ivanoviča Kanajeva zo železničnej stanice Železnodorožnaja pri Soboliche (Балашихинский р-н, ст. Железнодорожная, д. Соболиха). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho v krátkom čase 2-krát vyznamenali Radom slávy 3. stupňa 5. apríla 1945 a 18. apríla 1945. Druhé vyznamenanie bolo asi len revíziou prvého. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v obci Kúty.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka nezaevidovali, lebo systém nevedel správne prečítať miesto hrobu vojaka.
• Semjon Jegorovič Bočarov (Семен Егорович Бочаров) sa narodil v roku 1913 v Rusku pri meste Balachna (Горьковская обл., Балахнинский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát Balachny (Балахнинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Fjodorovnu Bočarovovú z Balachny. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 48. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu ako telefonistovi roty 76-mm kanónov 29. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v obci Kúty.

46. gardový jazdecký pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

Z nižie uvedenej trojice vojakov 46. gardového jazdeckého pluku bol v Kútoch pochovaný len vojak Tolstolitka. Vojaci Belous a Ignatčik boli pochovaní v chotári moravskej obce Lanžhot.

• Ivan Ignaťjevič Tolstolitka (Иван Игнатьевич Толстолитка) sa narodil v roku 1911 v Rusku v seľsovete obce Demidovka pri meste Krasnaja Jaruga (Курская обл., Краснояружский р-н - Красная Яруга, Демидовский с/с). Podľa pamätnej knihy padlých vojakov Belgorodskej oblasti (1993) sa narodil v dedine Romanovka pri Demidovke (с. Романовка). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát mesta Čita (Читинский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Lukerju Ivanovnu Tolstolitka z obce Demidovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Michail Semjovič Ignatčik (Михаил Семенович Игнатчик) sa narodil v roku 1925 v Bielorusku pri meste Nesviž v obci Karcevičského seľsovetu (Белорусская ССР, Барановичская обл., Несвижский р-н, Карцевичский с/с; biel. Нясвіж, Карцэвічы). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Nesviži (Несвижский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Ignatčik zo seľsovetu obce Karceviči. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na ceste z Kútov do Lanžhota, 100 m od mosta cez rieku Morava. Podľa mapky hrobu to bolo na pravom brehu Moravy v chotári moravskej obce Lanžhot.
  Podľa horeuvedeného je vojak v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru evidovaný do obce Kúty nesprávne.
• Sergej Andrejevič Belous (Сергей Андреевич Белоус) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v obci Malaja Oľšanka pri meste Belaja Cerkov (Украинская ССР, Киевская обл., Белоцерковский р-н, Малая Ольшанка; ukr. Біла Церква, Мала Вільшанка). Do Červenej armády ho v roku 1945 povolal komisariát mesta Volodarka (Володарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agafju Sergejevnu Belous z obce Zavadovka pri Volodarke (Киевская обл., Володарский р-н, Завадовка; ukr. Володарка, Завадівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 46. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na ceste z Kútov do Lanžhota, 100 m od mosta cez rieku Morava. Podľa mapky hrobu to bolo na pravom brehu Moravy v chotári moravskej obce Lanžhot.
  Podľa horeuvedeného je vojak v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru evidovaný do obce Kúty nesprávne.
  Vojak rovnakého mena a roku narodenia bol od 30. mája 1943 do februára 1944 členom partizánskeho oddielu M. I. Naumova.

50. gardový jazdecký pluk 13. gardovej jazdeckej divízie.

• Georgij Pavlovič Lokajev (Георгий Павлович Локаев, niekde Grigorij, Григорий) sa narodil 22. júna 1921 v Rusku v usadlosti Nikulino pri okresnej obci Nekrasovskoje (Ярославская обл., Некрасовский р-н, д. Никулино). Do Červenej armády ho 8. októbra 1940 povolal komisariát V Nekrasovskom (Некрасовский РВК). Otcom bol Pavel Michejevič Lokajev, matkou Felisada Pavlovna (*1895), sestrou Sofia Pavlovna (*1928), všetci z rodiska vojaka. V kartotečnom lístku vojaka je zápis o hodnosti podporučíka, do ktorej ho povýšili v roku 1943. V tom istom roku je aj uvedený ako partizán. Ako partizánovi v Bielorusku mu 15. augusta 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy.
  Jeho osud je trochu otázny. Z úradného pátrania po osude, ktoré iniciovala rodina, sa v roku 1964 objasnilo, že naposledy slúžil v hodnosti vojaka alebo seržanta v 50. gardovom jazdeckom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti na následky zranení v neznámom zdravotníckom zariadení ČA asi tejže divízie. Pochovali ho v obci Kúty pri kostole.
  Je možné, že vojak vojnu prežil. V roku 1985 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa Georgija Ivanoviča Lokajeva narodeného v roku 1920 v Nikuline.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali v hodnosti vojaka ako Georgija Pavloviča Lokajeva prepochovaného z Kútov.

141. samostatný gardový delostrelecko-mínometný pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

141. samostatný gardový delostrelecko-mínometný pluk vykázal troch vojakov pochovaných pri kostole v Kútoch v nerovnakom čase.

• Džura Azisov (Джура Азисов, niekde Azizov, Азизов) sa narodil v roku 1921 alebo 1922 v Uzbekistane v Taškentskej oblasti buď v Tašseľskom alebo Kalininskom okrese (Узбекская ССР, Ташкентская обл., Ташсельский р-н altern. Калининский р-н). Do Červenej armády ho povolal 20. augusta 1941 Kalininský komisariát alebo v roku 1942 Tasšelský komisariát (Калининский РВК altern. Ташсельский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Azisa Šaradžapova z kolchozu Kujbyševa Stalinovho seľsovetu, ktorý bol súčasťou Kalininského alebo Tašseľského okresu. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha 76-mm kanóna v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 16. januára 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 5. mája 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty v ohrade kostola.
• Vladimir Klemenťjevič Kalenskij (Владимир Клементьевич Каленский) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v obci Nechvorošč pri meste Andrušovka (Украинская ССР, Житомирская обл., Андрушевский р-н, с. Нехворощ; ukr. Андрушівка, Нехворощ). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Andrušovky (Андрушевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Vladimirovnu Kalenskú z obce Nechvorošč. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 141. samostatnom gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty pri kostole.
• Pjotr Aleksandrovič Sumčenko (Петр Александрович Сумченко) sa narodil v roku 1915 v Rusku pri meste Černyševsk (Читинская обл., Чернышевский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal Černyševský komisariát alebo komisariát v Udmurtskej republike zapísaný ako Kislovský (Чернышевский РВК altern. Кисловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Innokenťjevnu Sumčenko, v inom výkaze zapísanú pod rodným priezviskom Gorbeľtujevová, z obce Novoiľjinsk pri Černyševsku (Мария Иннокентьевна Горбельтуева, Чернышевский р-н, с. Ново-Ильинск). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 141. samostatnom gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu ako obsluhe guľometu DŠK 1. augusta 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti na následky zranení. Pochovali ho v obci Kúty pri kostole.
  Pozn.: Brat manželky vojaka Milentij Innokenťjevič Gorbeľtujev (*1918, Милентий Иннокентьевич Горбельтуев) zostal na fronte nezvestný od decembra 1941.

250. tankový pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

V Kútoch boli pochovaní traja vojaci 250. tankového pluku. Tvorili obsluhu samohybného dela SU-76. Nevedno, či boli z jednej osádky.

• Aleksandr Dmitrievič Ščukin (Александр Дмитриевич Щукин) sa narodil v roku 1923 v Rusku v okrese mesta Berjozovka pri meste Perm v dedine zapísanej ako Tjomnaja (Молотовская обл., Березовский р-н, д. Темная). Do Červenej armády ho 23. apríla 1942 povolal komisariát Berjozovky (Березовский РВК). Pracovať a bývať mal v tom čase v kolchoze Novaja puť v Tazovskom seľsovete pri Berjozovke (Березовский р-н, Тазовский с/с,
  к-з Новая путь). Slúžil v 706. streleckom pluku, v 1943 roku navštevoval 2. Rostovské delostrelecké učilište. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako obsluha samohybného dela SU-76 v 250. tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Aleksandr Pavlovič Čertiščev (Александр Павлович Чертищев, výnimočne Tertiščev, Тертищев) sa narodil v roku 1913 v Rusku pri býv. okresnej obci Tataurovo pri meste Nolinsk v dedine zapísanej ako Semeriky pri obci Verchoišeť (Кировская обл., Татауровский р-н, Верхоишетский с/с, д. Семерики) Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Tataurova (Татауровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Fjodorovnu Čertiščevovú. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako obsluha samohybného dela SU-76 v 250. tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Ivan Aleksejevič Naumov (Иван Алексеевич Наумов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Leuškino v seľsovete obce Domšino pri býv. okresnej obci Čobsara (Вологодская обл., Чебсарский р-н, Домшинский с/с, Леушкино). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Čobsare (Чебсарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Alekseja Pavloviča Naumova z Domšinského seľsovetu pri Čobsare. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako obsluha samohybného dela SU-76 v 250. tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.

142. gardový protitankový delostrelecký pluk

142. gardový protitankový delostrelecký pluk pochoval v Kútoch na železničnej stanici vojaka Limanova, ktorý mohol padnúť v boji o obec a v neskoršom čase vojakov Smorodinova a Sologuba pri kostole.

• Ivan Fjodorovič Limanov (Иван Федорович Лиманов) sa narodil v roku 1918 v Kirgizsku v obci zapísanej ako Burnoje (Киргизская ССР, с. Бурное). Do Červenej armády ho 10. februára 1940 povolal komisariát mesta Kalininskoje, dnešným názvom Kara-Balta (Калининский РВК - Кара-Балта). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Oľgu Borisovnu Limanovovú z obce zapísanej ako Nikolajevka, možno ide o Staronikolajevku, dnešným názvom Panfilovskoje, býv. sídlo Panfilovského okresu (Фрунзенская обл., Панфиловский район, Старо-Николаевка ? - Панфиловское). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 142. gardovom protitankovom delostreleckom pluku. V tejto jednotke ho 13. mája 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 13. januára 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty pri železničnej stanici.
• Vladimir Terenťjevič Smorodinov (Владимир Терентьевич Смородинов) sa narodil v roku 1922 v Rusku v Moskve (г. Москва). Do Červenej armády ho 5. mája 1942 povolal komisariát kazašského mesta Petropavlovsk (Петропавловский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Petrovnu Smorodinovovú z Moskvy 68, ul. Vostočnaja, 2. korpus. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty 76-mm protitankových kanónov v 142. gardovom protitankovom delostreleckom pluku. V tejto jednotke mu udelili početné vyznamenania; 12. februára 1944 Rad Červenej hviezdy, 3. júla 1944 a 2. decembra 1944 Rady Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, 7. januára 1945 a 30. apríla 1945 Rady Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 14. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty pri kostole.
• Leonid Michajlovič Sologub (Леонид Михайлович Сологуб) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine v obci Voronkovce pri meste Starokonstantinov (Украинская ССР, Хмельницкая обл., Старо-Константиновский р-н, с. Воронковцы; ukr. Старокостянтинів, Воронківці). Do Červenej armády ho 3. decembra 1940 povolal komisariát Starokonstantinova (Старо-Константиновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Timofejeviča Sologuba Voronkoviec. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 142. gardovom protitankovom delostreleckom pluku. V tejto jednotke mu 11. mája 1944 a 23. októbra 1944 udelili medaily Za odvahu a 16. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 14. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty pri kostole.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka nedopatrením zaevidovali pod menom Nikolaj (Николай Михайлович Сологуб).

1813. pluk samohybných diel

• Michail Kuzmič Ivakin (Михаил Кузьмич Ивакин) sa narodil v roku 1914 v Rusku pri meste Kolyvaň v dedine zapísanej ako Zolotaja Grivka, podľa pamätnej knihy padlých vojakov Novosibírskej oblasti (1995) sa narodil v dedine Bojarka pri Kolyvani (Новосибирская обл., Колыванский р-н, д. Золотая Гривка altern. д. Боярка). Do Červenej armády ho v júli 1941 povolal jeden z komisariátov mesta Novosibirsk (Кагановичский РВК - г. Новосибирск). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Petrovnu Ivakinovú z Novosibirska, Lesozavod 1-2 č. d. 29. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v osádke samohybného dela SU-76 v 1813. pluku samohybných diel 6. gardového jazdeckého zboru. V tejto jednotke ho 3. júla 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa, 25. októbra 1944 Radom Červenej hviezdy a 30. apríla 1945 Radom slávy 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty zo severnej strany kostola (podľa mapy z juhozápadnej).
• Viktor Ivanovič Chorlaš (Виктор Иванович Хорлаш, niekde Charlaš, Харлаш) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v dedine Volkovka pri býv. okresnej obci Šalygino (Украинская ССР, Сумская обл., Шалыгинский р-н, д. Волковка; ukr. Шалигине, Вовківка). Do Červenej armády ho v novembri 1941 povolal komisariát v meste Vorošilovgrad, dnešným názvom Luhansk (Ворошиловградский ОВК; ukr. Луганськ). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Akulinu Jefimovnu Chorlaš z Volkovky. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v osádke samohybného dela SU-76 v 1813. pluku samohybných diel 6. gardového jazdeckého zboru. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty zo severnej strany kostola (podľa mapy z juhozápadnej).
  Posmrtne 5. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je uvedené, že padol v boji na pravom brehu Moravy pri Lanžhote.

105. horský inžiniersko-ženijmý prápor 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády

• Fjodor Sergejevič Jezerskij (Федор Сергеевич Езерский) sa narodil v roku 1903 v Rusku pri meste Vladimirovka, dnešnej súčasti mesta Achtjubinsk, v obci Pokrovka (Астраханская обл., Владимировский р-н, с. Покровка). Do Červenej armády ho 12. marca 1944 povolal komisariát Vladimirovky (Владимировский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Arsenťjevnu Jezerskú z Pokrovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 105. horskom inžiniersko-ženijnom prápore 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v ohrade kostola obce Kúty.
  Vojaka posmrtne 17. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je uvedené, že bol 9. apríla smrteľne ranený pri budovaní mosta cez Moravu pri Lanžhote 500 m od línie protivníka.
• Semjon Kirillovič Korotkov (Семен Кириллович Коротков) sa narodil v roku 1912 v Rusku v Novosibírskej oblasti (Новосибирская обл., с. Шниль). Do Červenej armády ho v apríli 1942 povolal komisariát v meste Topčicha (Топчихинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Lukjanovnu Korotkovovú z Topčichy, ul. Novaja 11 (Алтайский край, Топчихинский р-н, ст. Топчиха, ул. Новая 11) . Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 105. horskom inžiniersko-ženijnom prápore 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády. V tejto jednotke mu 20. apríla 1944 udelili medailu Za odvahu a 7. septembra 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Okrem toho bol aj držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v ohrade kostola obce Kúty.
• Ivan Anufrievič Kosjuk (Иван Ануфриевич Косюк) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v obci Stražgorord pri meste Teplik (Украинская ССР, Винницкая обл., Тепликский р-н, с. Стражгород; ukr. Теплик, Стражгород). Do Červenej armády ho 15. marca 1944 (30. septembra 1940 ?) povolal komisariát v Tepliku (Тепликский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Fomičnu Kosjuk zo Stražgorodu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 105. horskom inžiniersko-ženijnom prápore 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v ohrade kostola obce Kúty.
• Aleksej Andrejevič Radčenko (Алексей Андреевич Радченко) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v meste Záporožie (Украинская ССР, г. Запорожье; ukr. Запоріжжя). Do Červenej armády ho 13. apríla 1944 povolal komisariát (Запорожский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Valentinu Aleksandrovnu Radčenko zo Záporožia, Ševčenkovo nám., ul. 8. marca č. 30 (г. Запорожье, пл. Шевченко, ул. 8 Марта № 30). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 105. horskom inžiniersko-ženijnom prápore 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v ohrade kostola obce Kúty.
• Michail Pavlovič Simonenko (Михаил Павлович Симоненко) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v obci Ljuteňka pri meste Gadjač (Украинская ССР, Полтавская обл., Гадячский р-н, Лютенька; ukr. Гадяч, Лютенька). Do Červenej armády ho 22. júla 1941 alebo v septembri 1943 (opakovane ?) povolal komisariát v Gadjači (Гадячский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Gavrilovnu Simonenko z Ljuteňky. Vo výkaze strát 2. gardovej jazdeckej divízie bol vo veľkej skupine vojakov zaznamenaných ako padlých 20. októbra 1941 a pochovaných v obci Dmitrievka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 105. horskom inžiniersko-ženijnom prápore 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády. V tejto jednotke mu 7. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v ohrade kostola obce Kúty.

106. horský inžiniersko-ženijmý prápor 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády

Vojak Tjupalo zo 106. horského inžiniersko ženijného práporu bol na pamyat-naroda.ru ako prepochovaný z Kútov zaevidovaný chybne a okrem toho vojnu pravdepodobne prežil.

• Nikolaj Stepanovič Tjupalo (Николай Степанович Тюпало) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine v meste Kupjansk (Украинская ССР, Харьковская обл., г. Купянск; ukr. Куп'янськ). Do Červenej armády ho 11. októbra 1944 povolal (opakovane ?) komisariát mesta Ševčenkovo pri Charkove (Шевченковский РВК; ukr. Шевченкове), prípadne už v júni 1941 komisariát v Kupjansku (Купянский РВК ). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jefrosiňju Vasiľjevnu Tjupalo z Kupjanska, ul. Levadnaja 6 (Купянск, ул. Левадная 6). Spočiatku bol v zostave 27. samostatného mostového železničného práporu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 106. horskom inžiniersko-ženijnom prápore 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády. Nezvestným sa stal od 27. marca 1945 v lokalite mesta Levice.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka chybne (podľa predošlého riadku výkazu strát) zaevidovali ako prepochovaného z obce Kúty.
  Vojak vojnu pravdepodobne prežil. V roku 1990 bol udelený Rad Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa vojakovi rovnakého mena, miesta a roku narodenia.
  Je možné, že vojak sa narodil v roku 1925. V roku 1985 bol vojakovi rovnakého mena narodenému v Kupjansku v roku 1925 udelený Rad Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.

109. horský inžiniersko-ženijmý prápor 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády

• Michail Prokofjevič Paleščuk (Михаил Прокофьевич Палещук) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine pri meste Katerinopoľ, dnešným názvom Kalinopoľ, v obci Kobyljanka (Украинская ССР, Киевская обл., Катеринопольский р-н - Калинополь, с. Кобылянка; ukr. Калинопіль, Кобилянка). Do Červenej armády ho 8. júna 1944 povolal komisariát Katerinopoľa (Катеринопольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Valentinu Semjonovnu Ponomarenko z Kobyljanky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 109. horskom inžiniersko-ženijnom prápore 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 50 m južne od kostola obce Kúty.
• Fjodor Stepanovič Poleščuk (Федор Степанович Полещук, niekde Paleščuk, Палещук) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v obci Ketrosy, dnešným názvom Dolžok, pri meste Jampoľ (Украинская ССР, Винницкая обл., Ямпольский р-н, с. Кетросы - Должок; ukr. Ямпіль, Довжок). Do Červenej armády ho povolal komisariát Jampoľa (Ямпольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Davidovnu Paleščuk z obce Ketrosy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 109. horskom inžiniersko-ženijnom prápore 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády. V tejto jednotke mu 4. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti po ťažkom zranení. Pochovali ho 50 južne od kostola obce Kúty.

191. protitankový delostrelecký pluk 34. samostatnej protitankovej delostreleckej brigády

• Boris Ivanovič Šupikov (Борис Иванович Шупиков) sa narodil v roku 1919 v Rusku v Tatarstane v dedine Novaja Varvarinka pri býv. okresnej obci Šugurovo (Татарская АССР, Шугуровский район, д. Новая Варваринка). Do Červenej armády ho v októbri 1940 povolal komisariát v meste Surskoje (Сурский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Semjonoviča Šupikova z Novej Varvarinky. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 191. protitankovom delostreleckom pluku 34. protitankovej delostreleckej brigády. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri železničnej stanici Kúty.
  Posmrtne 30. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.

10. motorizovaná prieskumná rota 7. gardovej armády

• Ivan Nikolajevič Vasilevskij (Иван Николаевич Василевский) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine pri meste Svjatovo (Украинская ССР, Ворошиловградская обл., Сватовский р-н). Do Červenej armády ho v decembri 1943 povolal komisariát Sovietskeho okresu Saratovskej oblasti, ktorého súdobým centrom bolo mesto Sovetskoje, hist. názvom Marientaľ (Советский РВК). V tom čase býval v meste Otrogovo, dnešným názvom Stepnoje (Саратовская обл., Советский р-н, с. Отрогово - Степное). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nikolaja Ivanoviča Vasilevského z obce zapísanej ako Sverdlovka pri Svjatove. Pri Svjatove boli až dve dediny Sverdlovky, dnešnými názvami Tverdochlebovo a Novojegorovka (Сватовский р-н, с. Свердловка -Твердохлебово altern. Новоегоровка; ukr. Сватове, Твердохлібове, Новоєгорівка). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v motocyklovej čate 10. motorizovanej prieskumnej roty. Zo stavu ho vyradili 17. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.
• Ivan Ivanovič Grečko (Иван Иванович Гречко) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v meste Olevsk (Украинская ССР, Житомирская обл., Олевский р-н, м. Олевск; ukr. Олевськ). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Olevska (Олевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Mariju Ivanovnu Grečko z Olevska, ul. Naberežnaja 40. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 10. motorizovanej prieskumnej roty. Zo stavu ho vyradili 17. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty.

614. samostatný mínometný pluk RGK

• Galiachmed Fajzrachmanovič Junusov (Галиахмед Файзрахманович Юнусов) sa narodil 1. augusta 1923 v Rusku v dedine Terenino pri meste Kargat (Новосибирская обл., Каргатский р-н, Мусинский с/с, с. Теренино). Do Červenej armády ho 10. decembra 1941 povolal komisariát mesta Tomsk (Томский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Fajzrachmana Aksinoviča Jusupova z Terenina. V 74. streleckej brigáde mu 10. januára 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy. Hodnosť technického poručíka mu udelili 20. mája 1944. Od 23. septembra 1943 slúžil ako veliteľ čaty zásobovania muníciou v 614. samostatnom mínometnom pluku RGK. Zo stavu ho vyradili 21. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne 12. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Pochovali ho v obci Kúty. Podľa zápisu na poľnej mapke hrob ležal v ohrade kostola 2 m od múru v dolnom rade a vyznačený na schéme bol červeným perom, čo je neidentifikovateľné kvôli čiernobielemu skenu dokumentu.

6. samostatný gardový protitankový divizion

• Michail Fjodorovič Dobyčin (Михаил Федорович Добычин) sa narodil v roku 1924 v Rusku v meste Mineraľnyje Vody (Ставропольский край, г. Минеральные Воды). Do Červenej armády ho povolal komisariát V Mineraľnych Vodach (Минераловодский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Fjodora Jevgeňjeviča Dobyčina z Minerálnych Vôd, ul. Budenného č. 10. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 6. samostatnom gardovom protitankovom divizione 6. gardového jazdeckého zboru. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v obci Kúty pri železničnej stanici.
• Aleksej Titovič Kotua (Алексей Титович Котуа) sa narodil v roku 1924 v Gruzínsku v Abcházskej republike v obci Guda(va) pri meste Gal (Грузинская ССР, Гальский р-н, с. Гуда-ва). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát mesta Gal (Гальский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Bucu Petrovnu Kotua z Gudy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 6. samostatnom gardovom protitankovom divizione 6. gardového zboru. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti na následky zranení. Pochovali ho v obci Kúty, podľa poľnej mapky hrobu zo severovýchodnej strany kostola.

Zoznam

Jemiľ Mugurmanovič Adžikulov (Емиль Мугурманович Аджикулов)
Semjon Petrovič Afonasjev (Семен Петрович Афонасьев)
Vasilij Vasiľjevič Alferov (Василий Васильевич Алферов)
Ajčan Alimbekov (Айчан Алимбеков)
Konstantin Viktorovič Azarenok (Константин Викторович Азаренок)
Džura Azisov (Джура Азисов, niekde Azizov, Азизов)
Aleksej Ivanovič Balakov (Алексей Иванович Балаков)
Sergej Andrejevič Belous (Сергей Андреевич Белоус), pochovaný: Lanžhot
Nikolaj Mitrofanovič Belozercev (Николай Митрофанович Белозерцев)
Pjotr Lukjanovič Beresteckij (Петр Лукьянович Берестецкий), pochovaný: Hustopeče

Nikolaj Vasiľjevič Bezdelov (Николай Васильевич Безделов)
Semjon Jegorovič Bočarov (Семен Егорович Бочаров)
Aleksandr Vasiľjevič Bojcov (Александр Васильевич Бойцов)
Prokofij Andrejevič Borkovščuk (Прокофий Андреевич Борковщук)
Semjon Prokopjevič Branec (Семен Прокопьевич Бранец, niekde Prokofjevič Прокофьевич)
Aleksandr Semjonovič Bronskij (Александр Семенович Бронский)
Michail Arsenťjevič Burgelov (Михаил Арсентьевич Бургелов)
Michail Pantelejevič Burlakov (Михаил Пантелеевич Бурлаков)
Pjotr Vasiľjevič Čanov (Петр Васильевич Чанов)
Aleksandr Pavlovič Čertiščev (Александр Павлович Чертищев, niekde Tertiščev, Тертищев)

Nikolaj Aleksandrovič Čirkov (Николай Александрович Чирков)
Dmitrij Dmitrievič Daniljak (Дмитрий Дмитриевич Даниляк)
Michail Stepanovič Daňčik (Михаил Степанович Даньчик)
Ignat Aleksandrovič Demidčik (Игнат Александрович Демидчик)
Stepan Konstantinovič Demkovič (Степан Константинович Демкович, niekde Deškovič, Дешкович)
Stepan Konstantinovič Deškovič (Степан Константинович Дешкович), pozri Demkovič
Ivan Nikitovič Dmitriev (Иван Никитович Дмитриев)
Michail Fjodorovič Dobyčin (Михаил Федорович Добычин)
Jakov Terenťjevič Dudin (Яков Терентьевич Дудин), pozri Dudnik
Jakov Terenťjevič Dudnik (Яков Терентьевич Дудник, niekde Dudin, Дудин)

Nikolaj Ivanovič Ďjakov (Николай Иванович Дьяков)
Cheľvat Farachov (Хельват Фарахов, niekde Chiľvat Frachov, Хильват Фрахов)
Pjotr Lavrenťjevič Gajevskij (Петр Лаврентьевич Гаевский)
Garif Galejevič Galejev (Гариф Галеевич Галеев, niekde Galievič Galiev, Галиевич Галиев)
Kazimir Antonovič Gavriljuk (Казимир Антонович Гаврилюк)
Maksim Ivanovič Goc (Максим Иванович Гоц)
Sergej Stepanovič Gončarenko (Сергей Степанович Гончаренко)
Ivan Ivanovič Grečko (Иван Иванович Гречко)
Michail Dmitrievič Gusev (Михаил Дмитриевич Гусев)
Nikolaj Timofejevič Gusinskij (Николай Тимофеевич Гусинский)

Viktor Ivanovič Chorlaš (Виктор Иванович Хорлаш, niekde Charlaš, Харлаш)
Michail Semjovič Ignatčik (Михаил Семенович Игнатчик), pochovaný: Lanžhot
Michail Kuzmič Ivakin (Михаил Кузьмич Ивакин)
Aleksandr Iosifovič Ivaneko (Александр Иосифович Иванеко, niekde Ivanenko, Иваненко)
Aleksandr Iosifovič Ivanenko (Александр Иосифович Иваненко), pozri Ivaneko
Chašib Achatovič Jachipov (Хашиб Ахатович Яхипов)
Stepan Nikitovič Jakimovič (Степан Никитович Якимович)
Fjodor Sergejevič Jezerskij (Федор Сергеевич Езерский)
Aleksandr Michajlovič Ježov (Александр Михайлович Ежов)
Galiachmed Fajzrachmanovič Junusov (Галиахмед Файзрахманович Юнусов)

Aleksandr Vasiľjevič Jurčenko (Александр Васильевич Юрченко)
Michail Iľjasovič Jusupov (Михаил Ильясович Юсупов)
Leonid Grigorjevič Kalašnikov (Леонид Григорьевич Калашников), pozri Kolašnikov
Vladimir Klemenťjevič Kalenskij (Владимир Клементьевич Каленский)
Nikolaj Vasiľjevič Kanajev (Николай Васильевич Канаев), neev.
Jelja Lejbovič Kaplan (Еля Лейбович Каплан)
Dmitrij Zacharovič Kaplunov (Дмитрий Захарович Каплунов, niekde Kaplukov, Каплуков)
Georgij Fokšejevič Karabulja (Георгий Фокшеевич Карабуля, niekde Fokievič, Фокиевич)
Fjodor Pavlovič Kaštapčenko (Федор Павлович Каштапченко), pozri Kompančenko
Andrej Prokofjevič Kitčenko (Андрей Прокофьевич Китченко)

Michail Fjodorovič Kočmar (Михаил Федорович Кочмар)
Leonid Grigorjevič Kolašnikov (Леонид Григорьевич Колашников, niekde Kalašnikov, Калашников)
Nikolaj Vasiľjevič Kolesov (Николай Васильевич Колесов)
Pjotr Pavlovič Kolonovič (Петр Павлович Колонович)
Nikolaj Aleksejevič Koltun (Николай Алексеевич Колтун)
Fjodor Pavlovič Kompančenko (Федор Павлович Компанченко, niekde Kaštapčenko, Каштапченко)
Pavel Ivanovič Korčagin (Павел Иванович Корчагин)
Semjon Kirillovič Korotkov (Семен Кириллович Коротков)
Ivan Anufrievič Kosjuk (Иван Ануфриевич Косюк)
Aleksej Titovič Kotua (Алексей Титович Котуа)

Semjon Iosifovič Kovpaňko (Семен Иосифович Ковпанько)
Filipp Vasiľjevič Krovec (Филипп Васильевич Кровец, niekde Kravec, Кравец), ev. duplicitne chybne aj do Lakšárskej Novej Vsi
Akim Grigorjevič Kuzmenko (Аким Григорьевич Кузьменко), nezvestný
Filaret Artemovič Kuznecov (Филарет Артемович Кузнецов)
Jakim Ivanovič Lazarenko (Яким Иванович Лазаренко)
Vasilij Fjodorovič Lesko (Василий Федорович Лесько)
Ivan Fjodorovič Limanov (Иван Федорович Лиманов)
Georgij Pavlovič Lokajev (Георгий Павлович Локаев, niekde Grigorij, Григорий), vojnu možno prežil
Kim Grigorjevič Lukjanov (Ким Григорьевич Лукьянов), pochovaný: Sološnica
Michail Frolovič Maksimov (Михаил Фролович Максимов), vojnu prežil

Vasilij Ivanovič Machovoj (Василий Иванович Маховой)
Kuzma Ivanovič Maksin (Кузьма Иванович Максин)
Aleksandr Zacharovič Maľcev (Александр Захарович Мальцев)
Mamed Mamedov (Мамед Мамедов)
Aleksandr Fjodorovič Medvidevskich (Александр Федорович Медвидевских)
Andrej Dmitrievič Moisejenko (Андрей Дмитриевич Моисеенко)
Jurij Grigorjevič Moroz (Юрий Григорьевич Мороз)
Pjotr Timofejevič Morozov (Петр Тимофеевич Морозов)
Aleksej Petrovič Moskalenko (Алексей Петрович Москаленко)
Andrej Ivanovič Nagorjanskij (Андрей Иванович Нагорянский, niekde Nagarjanskyj, Нагарянский) ev. duplicitne

Ivan Aleksejevič Naumov (Иван Алексеевич Наумов)
Stepan Michajlovič Nemčenko (Степан Михайлович Немченко)
Fjodor Stepanovič Paleščuk (Федор Степанович Палещук), pozri Poleščuk
Michail Prokofjevič Paleščuk (Михаил Прокофьевич Палещук)
Ivan Petrovič Pavlov (Иван Петрович Павлов)
Nikolaj Timofejevič Podolin (Николай Тимофеевич Подолин)
Fjodor Stepanovič Poleščuk (Федор Степанович Полещук, niekde Paleščuk, Палещук)
Stepan Andrejevič Polichata (Степан Андреевич Полихата), pochovaný: Hustopeče
Grigorij Michajlovič Prijmak (Григорий Михайлович Приймак)
Nikolaj Andrejevič Primak (Николай Андреевич Примак)

Aleksej Andrejevič Radčenko (Алексей Андреевич Радченко)
Ivan Andrejevič Ratušnoj (Иван Андреевич Ратушной, niekde Ratušnyj, Ратушный)
Georgij Ivanovič Rudakov (Георгий Иванович Рудаков)
Ivan Dmitrievič Sanin (Иван Дмитриевич Санин)
Stepan Markovič Seroštan (Степан Маркович Сероштан)
Pjotr Ivanovič Sidorov (Петр Иванович Сидоров)
Michail Pavlovič Simonenko (Михаил Павлович Симоненко)
Fjodor Iľjič Sljusor (Федор Ильич Слюсор)
Vasilij Ivanovič Smirnov (Василий Иванович Смирнов)
Vladimir Terenťjevič Smorodinov (Владимир Терентьевич Смородинов)

Leonid Michajlovič Sologub (Леонид Михайлович Сологуб)
Pjotr Aleksandrovič Sumčenko (Петр Александрович Сумченко)
Nikolaj Jegorovič Šadočnev (Николай Егорович Шадочнев)
Sergej Ivanovič Šachovcov (Сергей Иванович Шаховцов), pozri Šuchovcev
Aleksandr Dmitrievič Ščukin (Александр Дмитриевич Щукин)
Ivan Pavlovič Ševčenko (Иван Павлович Шевченко)
Nikolaj Gerasimovič Šilin (Николай Герасимович Шилин)
Sergej Ivanovič Šuchovcev (Сергей Иванович Шуховцев, niekde Šachovcov, Шаховцов)
Boris Ivanovič Šupikov (Борис Иванович Шупиков)
Andrej Filippovič Tarasjuk (Андрей Филиппович Тарасюк)

Aleksandr Pavlovič Tertiščev (Александр Павлович Тертищев), pozri Čertiščev
Andrej Kuzmič Tertyšnikov (Андрей Кузьмич Тертышников)
Vasilij Aleksejevi Timin (Василий Алексеевич Тимин)
Vladimir Ivanovič Tjunin (Владимир Иванович Тюнин)
Nikolaj Stepanovič Tjupalo (Николай Степанович Тюпало), nezvestný, vojnu prežil
Ivan Ignaťjevič Tolstolitka (Иван Игнатьевич Толстолитка)
Ivan Nikolajevič Vasilevskij (Иван Николаевич Василевский)
Ivan Grigorjevič Vlasenko (Иван Григорьевич Власенко)
Michail Vasľjevič Volodin (Михаил Васильевич Володин)
Ivan Jakovlevič Voroškin (Иван Яковлевич Ворошкин, niekde Vorošnin, Ворошнин)

Sergej Kuzmič Zimnikov (Сергей Кузьмич Зимников, niekde Zitnikov, Зитников), pochovaný: Malacky