Sovietski vojaci pochovaní v Dojči

Okres Senica Posledná aktualizácia: 21. november 2024

Na portáli pamyat-naroda.ru sa dá dohľadať 33 alebo 34 vojakov Červenej armády pochovaných v Dojči, u jedného z nich na konci zoznamu je miesto hrobu neisté.
602. Samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 110. gardovej streleckej divízie pochoval v obci Dojč do spoločných hrobov 25 vojakov, z toho 2 dôstojníkov, ktorí zomreli v prápore na následky zranenia a nemoci. Z pochopiteľného dôvodu to boli vojaci spomenutej divízie, ale v zozname je aj niekoľko vojakov z iných jednotiek. Veliteľom zdravotníckeho práporu bol major Širokov (Широков), veliteľom 110. gardového streleckej divízie generál major Michail Ivanovič Ogorodov (*1901, Михаил Иванович Огородов).
Z existujúcich poľných mapiek pohrebiska 602. práporu sa dá určiť, že hroby radových vojakov ležali na západnom okraji obce, severovýchodne od kostola, ale nevedno v akej vzdialenosti. Boli zapísaní vo viacerých výkazoch strát (po 6, 13, 3 a 1), ku každému priradili poľnú mapku pohrebiska s menným zoznamom. Vo veľkom počte to boli vojaci Samostatného učebného práporu 110. gardovej streleckej divízie, ktorému velil kapitán Starodubov a vojaci 107. gardovej samostatnej roty chemickej ochrany tejže divízie.
Zo zoznamu mapky bolo možné napraviť chybu vo výkaze strát u troch vojakov, ktorým z nepozornosti zapisovateľa bola obec Babindol zaevidovaná ako miesto hrobu. V zozname vojakov Slavína na pamyat-neroda.ru sú títo vojaci (okrem jedného) už evidovaní v Dojči.

Leonid Grigorjevič Burov (Леонид Григорьевич Буров) sa narodil v roku 1917 v Rusku v dedine Sinegorského seľsovetu zapísanej ako Sičugi pri okresnom sídle Nagorsk (Кировская обл., Нагорский р-н, Синегорский с/с, д. Сичуги). Základnú vojenskú službu vykonal v rokoch 1938-40. Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát obce Nagorsk (Нагорский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Grigorija Ivanoviča Burova z dediny Sičugi. Ako staršiemu pisárovi v hodnosti staršinu 4. oddelenia 110. gardovej streleckej divízie mu 15. októbra 1943 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu neupresnenej jednotky tejže divízie. Zomrel na následky nemoci v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 8. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 1, 1. z južnej strany.
Grigorij Aleksandrovič Simčišin (Григорий Александрович Симчишин) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v obci Novoborisovka pri bývalom okresnom sídle Grosulovo, dnešným názvom Velikaja Michajlovka (Украинская ССР, Одесская обл., Гросуловский р-н, Новоборисовка; ukr. Велика Михайлівка, Новоборисівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Grosulove (Гроссуловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Matronu Aleksandrovnu Simčišin z Novoborisovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel na následky zranení v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 12. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 4, 10. z južnej strany.
Abdrachman Utiulin (Абдрахман Утиулин, niekde Uteulin, Утеулин) sa narodil v roku 1926 v Kazachstane pri obci Novorossijskoje, dnešným názvom Akžar, pri meste Chromtau (Казахская ССР, Актюбинская обл., Новороссийский р-н, Новороссийское - Акжар, Хромтау). Do Červenej armády ho 27. júna 1944 povolal komisariát v Novorossijskom (Новороссийский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Lupuchan Utiulin z Kopinského mäsosovchozu pri Akžare (Новороссийский р-н, Копинский мясосовхоз 469). Od októbra 1944 bol istú dobu nezvestný. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel na následky zranení v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 13. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 6, 1. z južnej strany.
Fjodor Matvejevič Romanjuk (Федор Матвеевич Романюк) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Saražinka pri býv. okresnom sídle Pesčanaja pri meste Balta (Украинская ССР, Одесская обл., Песчанский р-н, с. Саражинка; ukr. Піщана, Саражинка). V stave Červenej armády bol od 7. marca 1944, povolal ho komisariát obce Pesčanaja (Песчанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Fevralju Nikitovnu Romanjuk zo Saražinky. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ snajperskej čaty v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 5. apríla 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy za bojový čin pri Horných Opatovciach. Zomrel na následky nemoci v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 8. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 2, 3. z južnej strany.
Ivan Fjodorovič Agaťjev (Иван Федорович Агатьев) sa narodil v roku 1916 v Moldavsku v obci Kučiery, dnešným názvom Kočiery, ktoré boli sídlom Dubossarského okresu (Молдавская ССР, Дубосарский р-н, с. Кучиеры - Кочиеры; rum-mold. Cocieri). V stave Červenej armády bol od 19. apríla 1944, povolal ho komisariát obce Kučiery (Дубоссарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Serafinu Aleksejevnu Agaťjevovú z obce Kučiery. Naposledy slúžil ako guľometčík v hodnosti vojaka v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 5. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin pri Horných Opatovciach. Zomrel v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 8. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 2, 4. z južnej strany.
Fjodor Michajlovič Belousov (Федор Михайлович Белоусов) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Mežirečka pri meste Golovanevsk (Украинская ССР, Одесская обл., Голованевский р-н, с . Межиречка; ukr. Голованівськ, Межирічка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Golovanevska (Голованевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michajla Rodionoviča Belousova z Mežirečky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 8. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 2, 2. z južnej strany.
Pjotr Pavlovič Fartušnyj (Петр Павлович Фартушный) sa narodil v roku 1916 na Ukrajine v obci zapísanej ako 2-á Markovka pri bývalom okresnom sídle Markovka pri Luhansku (Украинская ССР, Ворошиловградская обл., Марковский р-н, 2-Марковка; ukr. Марківка). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Vorošilovgrad, dnešným názvom Luhansk (Ворошиловградский ОВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pavla Kuzmiča Fartušného z 2-ej Markovky. Naposledy slúžil ako chemik v hodnosti vojaka v 107. gardovej samostatnej rote chemickej ochrany 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel na následky nemoci v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 8. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 3, 4. z južnej strany.
Michail Ivanovič Fjodorov (Михаил Иванович Федоров) sa narodil v roku 1922 v Rusku v meste Dubovka pri Volgograde (Сталинградская обл., г. Дубовка). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Dubovky (Дубовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Pavlovnu Fjodorovovú z Dubovky, ul. Krasnoarmejská 23 (г. Дубовка, ул. Красноармейская д. 23). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ zariadenia v 107. gardovej samostatnej rote chemickej ochrany 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu v tej istej funkcii 10. novembra 1943 udelili medailu Za odvahu. Zomrel na následky nemoci alebo zranení v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 9. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 3, 5. z južnej strany.
Pavel Aksenťjevič Jakovenko (Павел Аксентьевич Яковенко, niekde nesprávne Arsenťjevič, Арсентьевич) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v meste Orechov (Украинская ССР, Запорожская обл., Ореховский р-н, г. Орехов; ukr. Оріхів). V stave Červenej armády bol od 23. júna 1941, povolal ho komisariát Orechova (Ореховский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Grigorjevnu Jakovenko z Orechova, Gogolova ul. č. 8 (г. Орехов, ул. Гоголя № 8). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako šofér v 107. gardovej samostatnej rote chemickej ochrany 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 7. júla 1944 ako chemika v rovnakej hodnosti vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel na následky nemoci alebo zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 8. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 2, 6. z južnej strany.
Ivan Timofejevič Tkačenko (Иван Тимофеевич Ткаченко) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine pri bývalom okresnom sídle Nové Sanžary (Украинская ССР, Полтавская обл., Ново-Санжарский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Nových Sanžaroch (Ново-Санжарский РВК, пос. Новые Санжары; ukr. Нові Санжари). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Tkačenko z Novosanžarského okresu z lokality zapísanej ako Pustolova step, obec Grivenščiki (Ново-Санжарский р-н, Пустолова степь, с. Гривенщики). Naposledy slúžil ako chemik v hodnosti vojaka v 107. gardovej samostatnej rote chemickej ochrany 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel na následky nemoci alebo zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 9. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 3, 6. z južnej strany.
Semjon Ivanovič Bogačenko (Семен Иванович Богаченко) sa narodil v roku 1899 na Ukrajine v obci zapísanej ako Gridinica, pravdepodobne správne je Gradenice pri meste Beljajevka pri Odese (Одесская обл., Беляевский р-н, с. Гридиница - Граденицы; ukr. Біляївка, Градениці). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Beljajevky (Беляевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Petrovnu Bogačenko z Gridinice. Naposledy slúžil ako povozný v hodnosti seržanta v 107. gardovej samostatnej rote chemickej ochrany 110. gardovej streleckej divízie. V hodnosti vojaka Samostatného učebného práporu tejže divízie mu 29. októbra 1943 udelili medailu Za odvahu. Zomrel na následky nemoci alebo zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 9. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 2, 1. z južnej strany.
Ivan Fjodorovič Bezdenežnyj (Иван Федорович Безденежный) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v obci Carkut, dnešným názvom Primorskoje, pri meste Vasiľjevka pri Záporoží (Запорожская обл., Васильевский р-н, с. Царькут - Приморское; ukr. Василівка, Приморське). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Vasiľjevky (Васильевский РВК ). Ako kontaktnú osobu uviedol Fedosiju Michajlovnu Bezdenežnú z Carkutu, ktorá bola vo výkazoch dvakrát označená ako matka a raz ako manželka. V zostave 109. streleckej divízie pri Sevastpole 4. júla 1942 padol do rumunského zajatia, v ktorom strávil dva roky a jeden mesiac. Od 21. novembra 1944 ho zaradili do 110. gardovej streleckej divízie. Naposledy slúžil ako chemik v hodnosti vojaka v 107. gardovej samostatnej rote chemickej ochrany tejže divízie. Zomrel na následky nemoci alebo zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 9. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 3, 3. z južnej strany.
Leonid Michajlovič Puzikov (Леонид Михайлович Пузиков) sa narodil v roku 1911 v Tatarstane v Rusku v obci Novošešminsk alebo podľa nepriameho dokumentu v obci Četyrči pri meste Čistopoľ (Татарская АССР, с. Новошешминск altern. Чистопольский район, с. Четырчи). Do Červenej armády ho 25. júna 1941 povolal komisariát Novošešminska (Ново-Шешминский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Grigorjeviča Puzikova z Novošešminska, ul. Černyševa 21 (с. Новошешминск, ул. Чернышева 21). V hodnosti vojaka ako šoférovi Samostatnej automobilovej dopravnej roty 7. gardovej streleckej brigády mu 16. februára 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil ako šofér v hodnosti seržanta neupresneného oddelenia 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel na následky nemoci alebo zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 9. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 1, 2. z južnej strany.
Vasilij Aleksejevič Gorobec (Василий Алексеевич Горобец) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v meste Zvenigorodka (Киевская обл., Звенигородский р-н, г. Звенигородка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Zvenigorodky (Звенигородский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Petrovnu Gorobec zo Zvenigorodky, ul. F. Engelsa č. 11 (г. Звенигородка, ул. Ф. Энгельса № 11). Naposledy slúžil ako obuvník v hodnosti vojaka v neupresnenom oddelení 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel na následky nemoci alebo zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 11. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 4, 6. z juhu.
Nikifor Grigorjevič Žaruk (Никифор Григорьевич Жарук) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v meste Kotovsk, dnešným názvom Podoľsk (Одесская обл., Котовский р-н, г. Котовск - Подольск; ukr. Подільськ). Do Červenej armády ho 9. apríla 1944 povolal komisariát Kotovska (Котовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu (možno Annu) Ivanovnu Žaruk z Kotovska, ul. Tkačenka 23, dnešným názvom Kaštanovaja (г. Котовск, ул. Ткаченко 23 - ул. Каштановая). V zajatí strávil 20 dní. V januári 1945 bol zaradený do 228. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel na následky nemoci alebo zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 8. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 4, 1. z južnej strany.
Fjodor Dmitrievič Ivanunnik (Федор Дмитриевич Иванунник) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v obci Staroušického seľsovetu (Каменец-Подольская обл., Староушицкий р-н, Староушицкий с/с). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Staraja Ušica (Старо-Ушицкий РВК; ukr. Стара Ушиця). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku zo Staroušického seľsovetu, ktorej priezvisko sa dá prečítať ako D. D. Levicko (Левицко Д. Д.). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel na následky nemoci v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 10. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 1, 7. z južnej strany.
Vladimir Grigorjevič Perechvatov (Владимир Григорьевич Перехватов, niekde nesprávne Perefatov, Перефатов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Krasnyj Majak pri meste Kovrov (Ивановская обл., Ковровский р-н, п. Красный Маяк). V zostave Červenej armády bol pred augustom 1944, povolal ho pravdepodobne komisariát v Kovrove. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Grigorija Vasiľjeviča Perefatova z Krasneho Majaka. Správny tvar priezviska je však Perechvatov, v jednom dokumente sa takto sám vojak podpísal. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v neznámej jednotke 10. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel na následky zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 110. gardovej streleckej divízie 10. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči, v hrobe č. 4, 2. z južnej strany.
Vo výkaze strát zdravotníckeho práporu je obec hrobu vojaka nepozornosťou zapisovateľa zaznamenaná nesprávne ako Babindol opakovacím znakom podľa predchádzajúceho zápisu vo výkaze. Meno Perefatov V. G. je ale uvedené v zozname na poľnej mapke pohrebiska vojakov v Dojči. V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je evidovaný ako prepochovaný z Dojča.
Vasilij Dmitrievič Pavlenko (Василий Дмитриевич Павленко) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri okresnom sídle Bajevo v Altajskom kraji v obci zapísanej ako Verchnosvinsk (Алтайский край, Баевский р-н, с. Верхно-Свинск). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Bajeve (Баевский РВК, с. Баево). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Varvaru Sergejevnu Pavlenko z Verchnosvinska. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka neznámej jednotky zapísanej skratkou 3. KKP. Zomrel na následky zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 110. gardovej streleckej divízie 10. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 4, 5. z južnej strany.
Vo výkaze strát zdravotníckeho práporu je obec hrobu vojaka nepozornosťou zapisovateľa zaznamenaná nesprávne ako Babindol opakovacím znakom podľa predchádzajúceho zápisu vo výkaze. Meno Pavlenko V. D. je ale uvedené v zozname na poľnej mapke pohrebiska vojakov v Dojči. V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je evidovaný ako prepochovaný z Dojča.
Ivan Kirillovič Gordienko (Иван Кириллович Гордиенко) sa narodil v Roku 1900 na Ukrajine v obci Položai pri Perejaslavi (Киевская обл., Переяславский р-н, с. Положаи; ukr. Положаї). Do Červenej armády ho v októbri 1943 povolal komisariát mesta Perejaslav (Переяславский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Vasiľjevnu Gordienko z obce Pooložai. V počiatkoch bol v zostave v 185. streleckej divízii. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 313. gardového streleckého pluku 110. gardovej streleckej divízie, do ktorej ho zaradili 20. marca 1945. V tejto jednotke mu 25. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Podľa odôvodnenia medailu dostal za bojový čin pri moravskej obci Karlín z 18. apríla. Predpokladáme, že tento zápis vo vyznamenaní je mylný a mal patriť inému vojakovi. Zomrel na následky zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 10. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 4, 4. z južnej strany.
Vo výkaze strát zdravotníckeho práporu je obec hrobu vojaka z viny zapisovateľa zaznamenaná nesprávne ako Babindol opakovacím znakom podľa predchádzajúceho zápisu vo výkaze. Meno Gordienko I. K. je ale uvedené v zozname na poľnej mapke pohrebiska vojakov v Dojči. V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z obce Báhoň (??).
Andrej Jegorovič Bolotnikov (Андрей Егорович Болотников) sa narodil 7. apríla 1914 v Arménsku pri meste Stepanavan v obci Kujbyšev(o), neskorším názvom Pokrovka, dnešným názvom Urasar (Армянская ССР, Степанаванский р-н, с. Куйбышево - Покровка - Урасар). Do Červenej armády ho povolal komisariát Stepanavanu (Степанаванский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Praskovju Nikolajevnu Bolotnikovovú z Kujbyševa. Od 9. mája 1945 pri Kerči sa dostal do rumunského zajatia. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie, do ktorej ho zaradili 19. februára 1945. Zomrel na následky zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 11. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 4, 6. z južnej strany.
Pjotr Kondraťjevič Verbickij (Петр Кондратьевич Вербицкий, niekde Vebrickij, Вебрицкий) sa narodil v roku 1905 v Rusku pri okresnom sídle Vorobjovka vo Voronežskej oblasti na majeri Leskovo pri obci Jelizavetovka (Воронежская обл., Воробьевский р-н, Елизаветовский с/с, хутор Лесково). Do Červenej armády ho povolal 25. júna 1941 komisariát v azerbajdžanskom meste Baku (Бакинский ГВК altern. Октябрьский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Kondrata Aleksejeviča Verbického z Leskova. Vojakova manželka Nataľja Jegorovna Verbická žila v meste Čeľjabinsk v časti Socgorod d. 29 (г. Челябинск, Соцгород дом 29). Naposledy slúžil ako kuchár v 1358. protilietadlovom delostreleckom pluku. V tejto jednotke mu ako kuchárovi v hodnosti slobodníka 1. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zomrel na následky zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 110. gardovej streleckej divízie 12. apríla 1946. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 1. 9. z južnej strany.
Aleksandr Akimovič Sojko (Александр Акимович Сойко) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine pri obci Jarmolince pri Chmelnickom v obci zapísanej ako Neščeto-Manovka (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Ярмолинецкий р-н, с. Нещето-Мановка; ukr. Ярмолинці, Хмельницький). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Jarmolincoch (Ярмолинецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Antipinu Filippovnu Sojko z Neščeto-Manovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zomrel na následky zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie 11. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 4, 8. z južnej strany.
Vasilij Nikiforovič Derevickij (Василий Никифорович Деревицкий) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Stupičnoje pri obci Mokraja Kaligorka (Киевская обл., Мокро-Калигорский р-н, с. Ступичное; ukr. Мокра Калигірка, Ступичне). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Mokrej Kaligorky (Мокро-Калигорский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Chavroňju Andrejevnu Derevickú zo Stupičného. V hodnosti vojaka ako delostrelcovi roty 76 mm kanónov v 307. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie mu 21. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil ako delostrelec v hodnosti vojaka v 310. gardovom streleckom pluku tejže divízie. Zomrel 14. apríla 1945 na následky zranenia v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 6, 2. z južnej strany.

Dvaja dôstojníci z rôznych jednotiek, ktorí zomreli v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore boli pochovaní severovýchodne od kostola. Len vďaka zoznamu na poľnej mapke hrobu bolo možné určiť doteraz neznámu obec, kde bol podporučík Georgij Ivanovič Nadeljajev pochovaný.

Georgij Ivanovič Nadeljajev (Георгий Иванович Наделяев) sa narodil v roku 1924 v Rusku v bývalom okresnom sídle Byrka v Zabajkalskom kraji, podľa nepriameho dokumentu v obci Uruljunguj pri Byrke (Читинской обл., Быркинский район - с. Бырка, с. Урулюнгуй). Do Červenej armády bol v roku 1942 povolaný komisariátom obce Byrka (Быркинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Flegontoviča Nadeljajeva z obce Byrka. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka 25. samostatného tankového pluku ako veliteľ samohybného pásového dela ISU-122. V tejto funkcii ho 29. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojový čin z 27. marca pri obci Telince pri Vrábľoch. Zomrel 9. apríla 1945 na následky zranení v 602. samostanom zdravotnícko-sanitárnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. Pochovali ho v obci Dojč.
Podporučík Georgij Ivanovič Nadeljajev nie je evidovaný v zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru.
Aleksej Jefimovič Fjodorov (Алексей Ефимович Федоров) sa narodil v roku 1920 v Rusku pri okresnom meste Duchovščina pri Smolensku (Смоленская обл., Духовщинский р-н - г. Духовщина). Do Červenej armády ho v roku 1940 povolal komisariát v Duchovščine (Духовщинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Agrafenu Jefimovnu Fjodorovovú z kolchozu Krasnyj Bor vo Videnskom seľsovete Duchovščinského okresu (Духовщинский р-н, Виденский с/с, к-з Красный Бор; toponymá sme nevedeli identifikovať). Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako náčelník finančného útvaru v Samostatnom učebnom prápore 110. gardovej streleckej divízie. V tejto funkcii ho 31. augusta 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zomrel 9. apríla 1945 na následky nemoci v 602. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie, do zdravotného zariadenia ho prijali 7. apríla. Pochovali ho v Dojči v hrobe č. 3.

Individuálnu poľnú mapku hrobu mal zhotovenú dôstojník Ivan Leonidovič Gološapov. Vo výkaze divíznych strát je miesto hrobu označené ako severná strana obce, ale podľa mapky to bolo severovýchodne od kostola.
Na západnom okraji obce bol pochovaný dôstojník z 313. gardového streleckého pluku. Poľná mapka hrobu označuje miesto na západnom okraji Dojča, na ktorom mali byť pochovaní dôstojníci 113. gardového streleckého pluku. Je však možné, že v skutočnosti bola zhotovená len pre nadporučíka Grigorija Ivanoviča Gaponenka.

Ivan Leonidovič Gološapov (Иван Леонидович Голощапов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v obci zapísanej ako Kosačevo pri meste Miass (Челябинская обл., Миасский р-н, с. Косачево). Do Červenej armády ho v septembri 1942 povolal komisariát v Miasse (Миасский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Fjodoru Jakovlevnu Gološapovovú z Kosačeva. V apríli 1944 ukončil štvormesačný vojenský podporučícky kurz. V zostave 3. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie ho 31. januára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ guľometnej čaty v 310. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 30. apríla 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy za bojové činy pri Hlohovci a Dechticiach. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji obce Dojč.
Grigorij Ivanovič Natočij (Григорий Иванович Наточий) sa narodil v roku 1916 alebo 1918 v Rusku v meste Slavgorod (Алтайский край, г. Славгород), ale bol Ukrajinec. Do Červenej armády ho 15. augusta 1939 povolal komisariát kirgizského mesta Frunze (Фрунзенский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marfu Andrejevnu Natočaja zo Slavgorodu, ul. Volodarského 40 (Марфа Андреевна Наточая, Славгород, ул. Володарского 40). V hodnosti nadporučíka ako veliteľa roty 730. streleckého pluku 204. streleckej divízie ho 24. septembra 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ roty v 313. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Padol v boji 7. apríla 1945. Pochovali ho na západnom okraji obce Dojč.

V Dojči bola pochovaná štvorica vojakov 128. tankového pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Pluku velil major Nikifor Pavlovič Gaponenko (*1910, Никифор Павлович Гапоненко). Vojaci tvorili pravdepodobne osádku jedného tanku, ktorá podľa dátumu smrti prišla o život za riekou Moravou a bola pochovaná v zázemí bojov v Dojči. V divíznom výkaze strát je miesto pohrebiska zapísané ako centrum Dojča a cintorín. Cintorínom sa v tomto prípade môže myslieť aj spoločné pohrebisko sovietskych vojakov. Na poľnej mapke s menným zoznamom vojakov nie je miesto hrobov vyznačené.

Aleksandr Aleksejevič Zajcev (Александр Алексеевич Зайцев) sa narodil v roku 1904 v Rusku v meste Voronež, v ktorom rodina bývala na ulici Uspenskaja 13 (Воронежская обл., г. Воронеж, ул. Успенская 13). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát kazašského mesta Džambul, dnešným názvom Taraz (Джамбулский ГВК, г. Джамбул - Тараз). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Jakovlevnu Zajcevovú z Ďžambulu. V 151. tankovom pluku 9. gardovej jazdeckej divízii ho 4. novembra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy v hodnosti nadporučíka vo funkcii veliteľa tanku. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ osádky tanku T-34 v 128. tankovom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 7. marca 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa a 17. júna 1945 Radom Červenej hviezdy. Padol v boji 12. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči pravdepodobne na obecnom cintoríne.
Vasilij Ivanovič Mironov (Василий Иванович Миронов) sa narodil v roku 1923 (niekde nesprávne 1928) v Rusku v Kalužskej oblasti (Калужская обл., с. Кировское). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal Stalinský komisariát Moskvy alebo komisariát mesta Kaluga (Сталинский РВК altern. Калужский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ljudmilu Michailovnu Mironovovú z lokality pri meste Kaluga zapísanej ako obec Kirovskoje v Obuchovskom seľsovete, rovnako bolo udané rodisko vojaka (Калужская обл., Калужский район, Обуховский с/с, с. Кировское). Podľa nepriameho dokumentu sa vojak narodil v dedine Kurovskoje pri Kaluge, v susedstve je obec Obuchovo (д. Куровское, д. Обухово). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako pomocný mechanik a vodič tanku T-34 v 128. tankovom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Padol v boji 12. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči pravdepodobne na obecnom cintoríne.
Fjodor Michajlovič Rybčenko (Федор Михайлович Рыбченко, niekde Rybčenkov, Рыбченков) sa narodil v roku 1919 v Rusku v dedine Kosuliči pri Šablykine pri meste Orjol (Орловская обл., Шаблыкинский р-н, д. Косуличи). Do Červenej armády ho v roku 1940 povolal komisariát obce Šablykino (Шаблыкинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Vasiľjeviča Rybčenka z dediny Kosuliči. V hodnosti vojaka 127. samostatného protilietadlového delostreleckého divizionu 31. streleckej divízie mu 4. januára 1942 udelili medailu Za bojové zásluhy. Po boji 27. júla 1942 v zostave tejto divízie sa predpokladalo, že zahynul a pochovali ho pri meste Armavir v Krasnodarskom kraji. V hodnosti seržanta ako veliteľovi guľometného oddielu v 1105. streleckom pluku 328. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako veliteľ zbrane tanku T-34 v 128. tankovom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 15. júna 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Padol v boji 12. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči pravdepodobne na obecnom cintoríne.
Vasilij Ivanovič Kalinin (Василий Иванович Калинин) sa narodil v roku 1925 v Rusku vo Voronežskej oblasti v obci zapísanej ako Krasnoarmejskoje (Воронежская обл., с. Красноармейское). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát mesta Serov (Серовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Taťjanu Ivanovnu Kalininovú z osady zapísanej ako Severnaja Sama pri stanici Sama pri meste Ivdeľ (Свердловская обл., Ивдельский район, станция Сама, пос. Северная Сама). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako mechanik a vodič tanku T-34 v 128. tankovom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 29. apríla 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Padol v boji 12. apríla 1945. Pochovali ho v Dojči pravdepodobne na obecnom cintoríne.
Je možné, že ide o totožnú osobu s vojakom rovnakého mena a roku narodenia, ktorého osud ešte nebol vyjasnený v roku 1947. Narodil sa vo Voronežskej oblasti v obci Krasnyj Flot, správne Krasnoflotskoje, pri obci Staraja Kriuša (Воронежская обл., Старо-Криушанский р-н - с. Старая Криуша, с. Красный Флот - Краснофлотское). Do Červenej armády ho v marci 1943 povolal komisariát v Starej Kriuši (Старо-Криушанский РВК), slúžil ako tankista v hodnosti st. seržanta. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandru Vasiľjevnu Kalininovú z Krasneho Flotu, posledný dopis rodine zaslal v apríli 1945.

Pri troch vojakov 9. gardovej jazdeckej divízie nie sú k dispozícii poľné mapky hrobov. Dvaja z nich majú vo výkaze zaznačené miesto hrobu v Dojči. U posledného v zozname je miesto hrobu neisté.

Ivan Vasiľjevič Ostopovič (Иван Васильевич Остопович) sa narodil v roku 1926 v Bielorusku v obci zapísanej ako Vujko-Papino, pravdepodobne správne má byť Vuľka Popinskaja pri Drogičine(Белорусская ССР, Пинская обл., Дрогический р-н, с. Вуйко-Папино - Вулька Попинская ; biel. Драгічын, Вулька Папінская). Do Červenej armády ho 1. septembra 1944 povolal komisariát mesta Drogičin (Дрогичинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca z obce Vujko-Papino. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako delostrelec protitankovej roty v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945. Pochovali ho na severnom okraji Dojča pri samostatne stojacom dome.
Viktor Stepanovič Štepa (Виктор Степанович Штепа) sa narodil v roku 1921 v Rusku v obci zapísanej ako majer Sladkij, mohlo by ísť o Sladkij Liman pri meste Kanevskaja (Краснодарский край, Каневский р-н, х. Сладкий). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Kanevskej (Каневский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 181. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Dojči.
Ivan Michajlovič Filimonov (Иван Михайлович Филимонов) sa narodil v roku 1897 v Rusku v meste Novopokrovskaja (Краснодарский край, Новопокровский р-н, ст. Новопокровская). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Novopokrovskej (Ново-Покровский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 181. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 30. apríla 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa dátumu úmrtia z divízneho výkazu strát bol tento vojak pochovaný na západnom Slovensku, ale lokalita jeho hrobu tam nebola zaznamenaná. V zozname vojakov Slavína na portáli pamyat-naroda.ru ho evidujú ako prepochovaného z Dojča. Vychádzajú pravdepodobne len zo záznamu vo výkaze strát vyššie evidovaného vojaka pochovaného v Dojči, ktorým bol Viktor Stepanovič Štepa z tej istej jednotky.