Obec Častkov bola oslobodená 9. apríla 1945. Podľa dokumentov na portáli pamyat-naroda.ru zostalo v obci po prechode frontu pochovaných 10 vojakov Červenej armády. Všetci boli z 1. gardovej paradesantnej divízie, ktorej veliteľom bol plukovník Dmitrij Filippovič Soboljev (*1903, Дмитрий Филиппович Соболев). Ich hroby boli na severnom okraji obce. Začiatkom februára 1946 boli telá z hrobov exhumované a prevezené na Slavín.
Na severnom okraji obce pochoval troch vojakov padlých v boji 13. gardový paradesantný pluk 1. gardovej paradesantnej divízie.

  • Ivan Timofejevič Nečepurjenko (Иван Тимофеевич Нечепуренко) sa narodil v roku 1914 v Kazachstane pri bani Alajgar pri meste Šar (Казахская ССР, Семипалатинская обл., Чарский р-н, Рудник Алайгарь; kaz-rus. Семей, Шар). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Andrejevnu Nečepurjenko z Alajgaru. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako nosič munície v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Po ľahšom zranení bol do nej zaradený od 19. marca 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Častkova v samostatnom hrobe.
  • Filipp Konstantinovič Anastasijev (Филипп Константинович Анастасиев) sa narodil v roku 1912 v Moldavsku v obci Nemezeň (Молдавская ССР, Кишиневский уезд, Бужорский р-н, с. Немезень). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Alimpijadu Matvjejevnu Anastasijevovú z obce Nemezeň. Naposledy slúžil v hodnosti mladšieho seržanta ako obsluha ťažkého guľometu v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Častkova v samostatnom hrobe.
  • Ivan Grigorjevič Špak (Иван Григорьевич Шпак) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v obci Rički pri meste Bilopillja (Украинская ССР, Сумская обл., Белопольский р-н, с. Рички; ukr. Суми, Білопілля, Річки). Do Červenej armády bol povolaný 1. septembra 1943. Istý čas bol pohrešovaný, zo zostavy 136. streleckej divízie bol 19. októbra 1943 vyradený z dôvodu smrti v boji a predpokladalo sa, že bol pochovaný pri obci N. Ljuteži v Kyjevskej oblasti (д. Н. Лютежи). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdakiju Kuzminičnu Špak z obce Rički. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 20. februára 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Častkova v samostatnom hrobe.

Sedem vojakov z toho dvaja dôstojníci z 1. gardovej paradesantnej divízie zomreli na následky zranení v ošetrovni (12. zdravotnícky prápor), ktorú mala divízia v obci zriadenú. Priamo vo výkaze ľudských strát nebola bližšie určená jednotka vojakov z divízie, ktorí v ošetrovni zomreli. Miesto pochovania sa sa vo výkaze uvádza ako cintorín, ale nemyslí sa tým obecný cintorín.

  • Georgij Michajlovič Injakin (Георгий Михайлович Инякин) sa narodil v roku 1920 na Kryme v Sevastopole. Pri jeho mene sa objavili dva povolávacie rozkazy; jeden z Irkutsku v roku 1941 a ďalší zo Sevastopolu v roku 1942. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Vasiľjeviča Injakina z obce Sovietskaja Gavaň v Rusku. Od 24. decembra 1943 mu pridelili hodnosť podporučíka a zaradili ho do 66. gardovej streleckej divízie ako veliteľa mínometnej čaty. Od 31. mája 1944 slúžil ako veliteľ mínometnej čaty v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Za bojový čin zo septembra 1944 bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy. Hodnosť poručíka získal 30. novembra 1944. Zo stavu jednotky ho vyradili 12. apríla 1945, vo výkaze strát mu uviedli hodnosť podporučíka. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Častkove.

  • Dmitrij Filipovič Syčev (Дмитрий Филипович Сычев) sa narodil v roku 1925 v Rusku na majeri Jerik pri Volgograde (Сталинградская обл., Клетский р-н, хутор Ерик). Do Červenej armády bol povolaný v januári 1943 v kazachstanskom meste Temir, 19. októbra 1943 bol ľahko ranený. V hodnosti mladšieho seržanta v zostave 13. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie bol vyznamenaný medailou Za odvahu za bojové činy zo septembra 1944. V roku 1944 ukončil dôstojnícky kurz. Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Raisu Filipovnu Syčevovú z Jerika. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ streleckej čaty v 13. gardovom paradesantnom pluku. Zo stavu jednotky bol vyradený 12. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Častkove. Vo výkaze strát sa objavuje iné miesto odvodu pri Volgograde (Клетский РВК).

Štvorica radových vojakov 1. gardovej paradesantnej divízie má na poľnej mapke očíslovanie hrobových miest od 1 po 4.

  • Pjotr Jeremjejevič Kiričuk (Петр Еремеевич Киричук, niekde Kirijčuk, Кирийчук) sa narodil v roku 1898, alebo 1899 na Ukrajine v Kamenec-Podolskej oblasti (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл.). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdakiju Dmitrijevnu Kiričuk z obce Zapadynci pri meste Krasiliv (ukr. Западинці, Красилів). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 12. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Častkove; hrob č. 1.
  • Grigorij Fomič Gončarjenko (Григорий Фомич Гончаренко) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v Nikolajevskej oblasti (Украинская ССР, Николаевская обл.; ukr. Миколаїв). Do Červenej armády ho povolali v roku 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Klavdiju Fadejevnu Gončarjenko z osady Archangeľske pri obci Priviľne (ukr. Архангельське, Привільне). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 6. apríla 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 13. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Častkove, hrob č. 2.
  • Pjotr Aljeksandrovič Smagin (Петр Александрович Смагин) sa narodil v roku 1911 v Rusku v osade Jermilovka pri meste Kočeňovo (Новосибирская обл., Коченевский р-н, Ермиловский с/с. altern. Епифановский). Do Červenej armády ho povolali 6. apríla 1942. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Fadejevnu Smaginovú z Jermilovky. Spočiatku slúžil v zostave 781. streleckého pluku 124. streleckej divízie, vyradený zo stavu bol 29. júla 1942 z dôvodu nezvestnosti po bojoch pri Stalingrade. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. februára 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 14. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Častkove na cintoríne; hrob č. 4.
    V materiáloch pamyat-naroda.ru sa objavil aj vojak Michail Aljeksandrovič Smagin narodený v roku 1923. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol mladší Pjotrov brat. Svedčí o tom viacero okolností, rovnaké priezvisko, otcovské meno, bydlisko, ktoré bolo pravdepodobne aj rodiskom. Asi bol slobodný, ako kontaktnú osobu uviedol otca Alexandra Vasiľjeviča Smagina z Jermilovky. Do armády ho povolali v Kočeneve 19. mája 1942. Slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v rovnakej jednotke; v 781. streleckom pluku 124. streleckej divízie. Zostal nezvestný v rovnakom čase ako Pjotr, zo stavu jednotky ho vyradili 29. júla 1942. Nasledovne sa objavil v zostave 807. streleckého pluku 304. streleckej divízie, z ktorej ho opätovne pre nezvestnosť vyradili 6. septembra 1942. Z nedostatku dokumentácie jeho ďalší osud už nepoznáme.
  • Ankoži Amakyzijev (Анкожи Амакызиев) sa narodil v roku 1900 v Kazachstane v Oralskej oblasti (Орал), manželka žila pri obci Priuraľnoje (Приуральное). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 4. gardovom delostreleckom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 13. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Častkove na cintoríne; hrob č. 3.
    Viktor Afanasjevič Andrjeiko bol posledným mŕtvym, ktorého divízna ošetrovňa pochovala v Častkove, ďalších už pochovávala v Sudoměřiciach. Na poľnej mapke mu meno zaznamenali v tvare Andrijenko.

  • Viktor Afanasjevič Andrjeiko (Виктор Афанасьевич Андреико, niekde Andrijenko, Андриенко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v Záporožskej oblasti. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Vjeru Archipovnu Andrjeiko z obce Gorelka pri meste Jakimovka (Запорожская обл., Акимовский р-н, с. Горелка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený 6. apríla 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 16. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Častkove.

 

Kamerové systémy