Obec Častkov bola oslobodená 9. apríla 1945. Podľa dokumentov na portáli pamyat-naroda.ru zostalo v obci po prechode frontu pochovaných 10 vojakov Červenej armády. Všetci boli z 1. gardovej paradesantnej divízie, ktorej veliteľom bol plukovník Dmitrij Filippovič Sobolev (*1903, Дмитрий Филиппович Соболев). Ich hroby boli na severnom okraji obce. Začiatkom februára 1946 boli telá z hrobov exhumované a prevezené na Slavín.
Na severnom okraji obce pochoval troch vojakov padlých v boji 13. gardový paradesantný pluk 1. gardovej paradesantnej divízie.
- Ivan Timofejevič Nečepurenko (Иван Тимофеевич Нечепуренко) sa narodil v roku 1914 v Kazachstane pri bani Alajgar pri meste Čarsk (Казахская ССР, Семипалатинская обл., Чарский р-н, Рудник Алайгарь; kaz-rus. Семей, Шар). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941 komisariátom v Čarsku (Чарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Andrejevnu Nečepurenko z Alajgaru. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako nosič munície v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Po ľahšom zranení bol do nej zaradený od 19. marca 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Častkova v samostatnom hrobe.
- Filipp Konstantinovič Anastasiev (Филипп Константинович Анастасиев) sa narodil v roku 1912 v Moldavsku pri obci Bužor v obci zapísanej ako Nemezeň (Молдавская ССР, Кишиневский уезд, Бужорский р-н, с. Немезень). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1944 Bužorským komisariátom (Бужорский РВК). V tom čase mal mať byť Bužorský okres s pôv. centrom v Bužore premenovaný na Lapušnjansky s novým sídlom v obci Lapušna (с. Лапушна). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Alimpijadu Matvejevnu Anastasievovú z obce Nemezeň. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha ťažkého guľometu v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Častkova v samostatnom hrobe.
- Ivan Grigorjevič Špak (ван Григорьевич Шпак, niekde Grigorovič, Григорович) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v obci Rečki pri meste Belopoľje (Украинская ССР, Сумская обл., Белопольский р-н, с. Речки; ukr. Білопілля, Річки). Do Červenej armády bol povolaný 1. septembra 1943 komisariátom Belopoľja (Белопольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Kuzminičnu Špak z obce Rečki. Istý čas bol pohrešovaný, zo zostavy 269. streleckého pluku 136. streleckej divízie bol 19. októbra 1943 vyradený z dôvodu predpokladanej smrti v boji, mal byť pochovaný pri dedine N. Ljuteži v Kyjevskej oblasti (д. Н. Лютежи). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 20. februára 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Častkova v samostatnom hrobe.
Sedem vojakov z toho dvaja dôstojníci z 1. gardovej paradesantnej divízie zomreli na následky zranení v ošetrovni (12. zdravotnícko-sanitárny prápor), ktorú mala divízia v obci zriadenú. Priamo vo výkaze ľudských strát nebola bližšie určená jednotka vojakov z divízie, ktorí v ošetrovni zomreli. Miesto pochovania sa sa vo výkaze uvádza ako cintorín, ale nemyslí sa tým obecný cintorín.
- Georgij Michajlovič Injakin (Георгий Михайлович Инякин) sa narodil v roku 1920 na Kryme v meste Sevastopoľ (Крымская АССР, г. Севастополь). Pri jeho mene sa objavili dva povolávacie rozkazy; jeden z ruského mesta Irkutsk (Иркутский ГВК) v roku 1941 a ďalší zo Sevastopoľu (Севастопольский ГВК) v roku 1942. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Vasiľjeviča Injakina z ruského mesta Sovetskaja Gavaň (г. Советская Гавань). Od 24. decembra 1943 mu pridelili hodnosť podporučíka a zaradili ho do 66. gardovej streleckej divízie ako veliteľa mínometnej čaty. Od 31. mája 1944 slúžil ako veliteľ mínometnej čaty v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Dňa 16. októbra 1944 bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy. Hodnosť poručíka získal 30. novembra 1944. Zo stavu jednotky ho vyradili 12. apríla 1945, vo výkaze strát mu uviedli hodnosť podporučíka. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej divízie, pochovali ho v Častkove.
- Dmitrij Filipovič Syčev (Дмитрий Филипович Сычев) sa narodil v roku 1925 v Rusku na usadlosti Jerik pri obci Kletskaja (Сталинградская обл., Клетский р-н, хутор Ерик). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom obce Kletskaja (Клетский РВК) alebo v januári 1943 komisariátom kazachstanského mesta Temir (Темирский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Raisu Filipovnu Syčevovú z Jerika. Dňa 19. októbra 1943 bol ľahko ranený. V hodnosti mladšieho seržanta v zostave 13. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie mu udelili medailu Za odvahu za bojové činy zo septembra 1944. V roku 1944 ukončil dôstojnícky kurz. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ streleckej čaty v 13. gardovom paradesantnom pluku. Zo stavu jednotky bol vyradený 12. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej divízie, pochovali ho v Častkove.
Štvorica radových vojakov 1. gardovej paradesantnej divízie má na poľnej mapke očíslovanie hrobových miest od 1 po 4.
- Pjotr Jeremejevič Kiričuk (Петр Еремеевич Киричук, niekde Kirijčuk, Кирийчук) sa narodil v roku 1898 alebo 1899 na Ukrajine v Kamenec-Podoľskej oblasti (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл.). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Krasilov (Красиловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Dmitrievnu Kiričuk z obce Zapadince pri Krasilove (Красиловский р-н, с. Западинцы; ukr. Западинці, Красилів). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 12. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej divízie, pochovali ho v Častkove; hrob č. 1.
- Grigorij Fomič Gončarenko (Григорий Фомич Гончаренко) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v Nikolajevskej oblasti (Украинская ССР, Николаевская обл.; ukr. Миколаїв). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát obce Privoľnoje v Nikolajevskej oblasti (Привольнянский РВК; ukr. Привільне). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Klavdiju Fadejevnu Gončarenko z dediny Archangeľskoje pri Privoľnom (ukr. Архангельське). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 6. apríla 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 13. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Častkove, hrob č. 2.
- Pjotr Aleksandrovič Smagin (Петр Александрович Смагин) sa narodil v roku 1911 v Rusku pri meste Kočeňovo v obci Jermilovského seľsovetu (Новосибирская обл., Коченевский р-н, Ермиловский с/с). Do Červenej armády ho povolal 6. apríla 1942 komisariát Kočeňova (Коченевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Fadejevnu Smagin z obce Jermilovského seľsovetu alebo z dnes opustenej dediny Jepifanovskij (пос. Епифановский) v blízkosti Jermilovky. Spočiatku slúžil v zostave 781. streleckého pluku 124. streleckej divízie, vyradený zo stavu bol 29. júla 1942 z dôvodu nezvestnosti po bojoch pri Stalingrade. Opätovne bol povolaný do Červenej armády v auguste 1944 poľným komisariátom v rumunskom meste Craiova (полевой ВК, Румыния, г. Крайова). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. februára 1945. Dňa 20. apríla 1945 mu udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 25. marca pri Novom Tekove. Zo stavu jednotky bol vyradený 14. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej divízie, pochovali ho v Častkove na cintoríne; hrob č. 4.
V materiáloch pamyat-naroda.ru sa objavil aj vojak Michail Aleksandrovič Smagin (Михаил Александрович Смагин) narodený v roku 1923. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol Pjotrov brat. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Alexandra Vasiľjeviča Smagina z Jermilovského seľsovetu. Do armády ho povolali v Kočeňove 19. mája 1942. Slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v rovnakej jednotke ako Pjotr, v 781. streleckom pluku 124. streleckej divízie. Zostal nezvestný v rovnakom čase ako Pjotr, zo stavu jednotky ho vyradili 29. júla 1942.
Zo zostavy 807. streleckého pluku 304. streleckej divízie pre nezvestnosť vyradili 6. septembra 1942 mínometčíka menom Michail Aleksandrovič Smagin (Михаил Александрович Смагин). Narodil sa v roku 1924 v obci Jepifanovského seľsovetu, do Červenej armády ho povolal komisariát v Kočeňove. Považujeme ho za totožnú osobu s vyššie uvedeným vojakom rovnakého mena, aj keď ako kontaktná osoba je uvedený otec Dmitrij Timofejevič Smagin z obce Jepifanovského seľsovetu. Prvé dve mená otca sú vo výkaze pravdepodobne zapísané mylne, sú rovnaké ako u otca vojaka v predošlom riadku. - Ankoži Amakyzijev (Анкожи Амакызиев) sa narodil v roku 1900 v Kazachstane v Uralskej oblasti v Priuraľnom okrese, ktorého centrom bola obec Darjinskoje pri meste Uraľsk/Oral (Казахская ССР, Западно-Казахстанская - Уральская обл., Приуральный р-н, с. Дарьинское). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Darjinskoje (Приуральный РВК). Manželka žila v Priuraľnom okrese v kolchoze Novaja Derevnja (к-з Нов. Деревня). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 13. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej divízie, pochovali ho v Častkove na cintoríne; hrob č. 3.
Viktor Afanasjevič Andreiko bol posledným mŕtvym, ktorého divízna ošetrovňa pochovala v Častkove. Na poľnej mapke hrobu mu meno zaznamenali v tvare Andrijenko.
- Viktor Afanasjevič Andreiko (Виктор Афанасьевич Андреико, niekde Andrienko, Андриенко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v Záporožskej oblasti (Украинская ССР, Запорожская обл.). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Akimovka v Záporoží (Акимовский РВК; ukr. Якимівка). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Veru Archipovnu Andreiko, ktorá žila pri Akimovke v obci zapísanej ako Gorolcha (Акимовский р-н, с. Горолха). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený 6. apríla 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 16. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej divízie, pochovali ho v Častkove. Otázniky vzbudzuje pomerne neskorý dátum úmrtia vojaka. Prápor v tom čase už pochovával svojich mŕtvych v moravskej obci Sudoměřice.
