V Senici žilo začiatkom 20. storočia asi 8 stoviek židov, podľa súpisu za Slovenského štátu v roku 1942 ich bolo asi 250. Počas 1. svetovej vojny z asi 425-člennej komunity narukovalo 43 židovských mužov a z bojísk sa ich 14 nevrátilo. Židia mali v meste synogógu, ktorá koncom 2. svetovej vojny prišla o všetky svoje vežičky. Stála na dnešnej Hurbanovej ulici blízko námestia. V 50. rokoch slúžila ako skladisko Zdroja. Vedľa nej postavili hotel Slovan a pre jeho prístavbu musela synagóga padnúť. V roku 1965 ju asanovali.
Na budove márnice židovského cintorína pri dnešnej Štefánikovej ulici je pamätná tabuľa, ktorá v hebrejskej aj latinskej transkripcii uvádza mená 14 židovských občanov Senice, ktorí ako vojaci zahynuli na bojiskách 1. svetovej vojny. Ich mená sú z väčšej časti uvedené aj na pomníku padlých v meste. Pamätná tabuľa bola odhalená v roku 1919 v priestore synagógy. Odtiaľ bola sňatá v období medzi spomenutými 50. rokmi 20. storočia, keď budovu synagógy odkúpil Zdroj a rokom jej asanácie 1965.
Grab Ignaz 17. IX. 1914 |
Štefan Zajíček: Kultúrno-historické pamiatky Senice, in: Senica – dejiny mesta, Senica 1996, str. 171;
Jana Turanská: Židovská menšina v Senici v 19. a 20. storočí (do roku 1945) - bakalárska práca 2014, in www.theses.cz;
Peter Brezina, Ján Peter: Senica v nostalgii pohľadníc, Senica 2015, str. 144