Senica bola oslobodená 7. apríla 1945 vojakmi Červenej armády ale aj 4. zboru rumunskej armády, ktorý bol súčasťou 53. armády generálporučíka Managarova. Pri oslobodzovaní mesta zahynulo 9 rumunských vojakov. Pochovaní boli pri katolíckom kostole zo strany kaplnky. V roku 1946 boli ich pozostatky exhumované a prevezené na vojenský cintorín do Zvolena.
Na senickom mestskom cintoríne je pamätník rumunským vojakom, ktorí položili životy pri oslobodzovaní Senice. Zhotovili ho pôvodne ako pomník pre ich hroby. Krátko pred jeho odhalením v roku 1946 však prebehla spomenutá exhumácia. Pomník na mieste pôvodných hrobov zotrval až do roku 1964, keď ho presťahovali na cintorín. Pri premiestňovaní sa zničila pôvodná pamätná tabuľa v spodnej časti pomníka. Priamo do jeho telesa je vytesaný dátum oslobodenia mesta, symbol mieru v podobe holubice nad zemeguľou a reliéf skupiny vojakov. Podľa novšej pamätnej tabule z roku 1974 pomník dal postaviť národný výbor mesta rumunským vojakom, slovo sovietskych je na nej dotesané dodatočne (až v r. 1987). Pomník bol zrenovovaný v roku 2021.
Peter Brezina, Ján Peter: Senica v nostalgii pohľadníc, Senica 2015, str. 151
