Senica bola oslobodená 7. apríla 1945 po dlhotrvajúcom boji. Červená armáda útočila od Surovín už od 3. hodiny ráno, ale pre delostrelecký odpor nepriateľa sa do mesta dostali jej vojaci až o 17. hodine.
Mesto oslobodzovala 1. gardová jazdecko-mechanizovaná skupina vedená generálporučíkom Plijevom, 7. gardová armáda pod velením generálplukovníka Šumilova, 53. armáda, ktorej velil generálporučík Managarov, ku ktorej patril 4. zbor rumunskej armády. Tieto zbory boli súčasťou 2. ukrajinského frontu maršála Malinovského. Na území mesta po oslobodení zriadili 11 ošetrovní, v ktorých zo širokého okolia (Hodonín, Skalica, Radošovce) privážali ranených vojakov. Zomrelo v nich 450 sovietskych a rumunských vojakov, z nich len 245 bolo známych po mene. Padlých vojakov pochovali na námestí pred kostolom a na cintoríne v mieste neskoršieho pomníka rumunským vojakom.
Pamätník oslobodenia v Senici bol odhalený v roku 1965. Jeho ústredným výtvarnou dominantou je alegorická socha Víťazstvo v podobe ženskej postavy so vztýčenými rukami. Autorom bronzovej plastiky bol akademický sochár Vladimír Farár. Pamätník ďalej dopĺňajú vodorovná betónová doska s bronzovým nápisom SLÁVA NAŠIM OSLOBODITEĽOM a trojica štíhlych vysokých betónových stél rozložených na lúčovitom pôdoryse.
Milina Rosová: Nezabúdať znamená vážiť si slobodu a život, in: Naša Senica 3/2005, str. 6
