Vo svojom byte na Panenskej ulici 14. februára 1843 Ľudovít Štúr prvýkrát predniesol pred mladými spolupracovníkmi predstavu o novom spisovnom jazyku. Na schôdzke boli prítomní Ján Francisci, Samuel Vozár, Ján Kalinčiak, Ján Gáber Lovinský a Samuel Štúr, ktorí s ideou spisovnej slovenčiny nadšene súhlasili. Ďalší významný pokrok v príprave nového jazyka priniesla schôdzka Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu na fare u Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom v čase od11. do 16. júla 1843. Radili sa tu o uvedení novej spisovnej slovenčiny do života a taktiež o zamýšľanom nadkonfesionálnom spolku na vydávanie kníh. Založili ho pod názvom Tatrín na Hodžovej evanjelickej fare v Liptovskom Mikuláši 26. augusta 1844. Evanjelickí Štúrovci potrebovali na presadenie slovenčiny aj jej prijatie medzi katolíkmi. Už 17. júla odišli z Hurbanovej fary na zdvorilostnú návštevu básnika rímskokatolíckeho kňaza Jozefa Hollého na Dobrú Vodu. Rozhodujúci príklon mladšej katolíckej komunity sa dosiahol na stretnutí Tatrína na čachtickej katolíckej fare 10. augusta 1847. V roku 1846 boli publikované Štúrove zásady gramatiky Nauka reči slovenskej. Jej rekodifikačné opravy vyšli v diele Martina Hattalu Krátka mluvnica slovenská v roku 1852.
Na pamäť schôdzky Štúra, Hurbana a Hodžu bola na hlbockej fare 22. júna 1958 odhalená pamätná tabuľa. Návrh na jej osadenie podal do Slovenskej akadémie vied ešte v roku 1955 kronikár Pavel Šulla s pomocou farára Juraja Chochola. Úrady v Bratislave dali po dlhšej úvahe síce tabuľu zhotoviť a aj osadiť, ale veľkolepú slávnosť z odhalenia nenaplánovali. Bez mediálnych ohlasov sa jej zúčastnili takmer výlučne len domáci obyvatelia. Slávnostným rečníkom pri odhaľovaní bol profesor Milan Pišút. Autorom tabule je sochár Vojtech Baďura, text na nej pravdepodobne zostavil P. Šulla.
Pavel Šulla: Kronika Hlbokého, časť I. str. 78, časť. IV. str. 60 (dostupné v pdf formáte na www.obechlboke.sk)
