Po vysviacke za rímsko-katolíckeho kňaza nastúpil na kaplánske miesto v Senici v roku 1847, ale nezotrval tam ani do konca roku. V revolučnom roku 1848 bol vo väzení, v rokoch 1850 až 1852 bol kaplánom v Skalici. Podieľal sa na založení Matice slovenskej i Spolku sv. Vojtecha. Prispieval do slovenských periodík, vydal almanachy Concordia a Lipa. V záveti odkázal značný majetok národným organizáciám. Záver života prežil v nemocničnom zariadení pre choromyseľných v Budapešti, kde spáchal samovraždu.
26. októbra 1947 odhalili J. K. Viktorinovi pamätnú tabuľu na rímsko-katolíckej fare v Senici spolu s odhalením pamätnej tabule Jozefovi Závodskému, ktorý tu na fare tiež pôsobil. Na Viktorinovej pamätnej tabuli je vytesané, že ju venovali verní Záhoráci. Po asanovaní budovy fary v roku 1971 boli obe pamätné tabule premiestnené na stenu kostola Panny Márie.
Anton Bagin: Vybrané kapitoly zo slovenských národných dejín – portréty kňazov-buditeľov, Bratislava 1994, str. 113, 114
