Vištucký rodák Ernest Macák získal vzdelanie v saleziánskych školských ústavoch. Teologické štúdium začal v Turíne, ale pre vojnové udalosti ho dokončil na Slovensku. V roku 1946 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kňaz a súčasne aj ako univerzitný pedagóg. V Šaštíne ho zastihla tzv. barbarská noc v apríli 1950, keď boli rehoľní kňazi internovaní. Po úteku z tábora v Podolínci sa mu chvíľu darilo ukrývať, ale v roku 1952 ho zatkli v Přerove. Dlhodobému týraniu a väzneniu sa vyhol predstieraním duševnej choroby. Po prepustení z liečební mu neumožnili vykonávať kňazskú činnosť. V roku 1968 odchádza do Ríma, kde pôsobil ako vedúci saleziánov v rámci Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda a v roku 1987 sa stáva vedúcim slovenských saleziánov vo švajčiarskom Bazileji. V roku 1990 sa vrátil na Slovensko, aby viedol saleziánsky dom a Gymnázium dona Bosca v Šaštíne. Od roku 1993 bol provinciálom slovenských saleziánov. V pokročilom veku odchádza na odpočinok do Šaštína (od r. 2000). Záver staroby (od r. 2008) dožil u Sestier sv. Kríža v Cerovej, kde aj zomrel. Pochovali ho na cintoríne v Šaštíne.
Provinciál saleziánov Jozef Ižold odhalil pamätnú tabuľu E. Macákovi 26. februára 2017 na chodbe baziliky. Odhalenie pamätnej tabule bolo súčasťou rozlúčenia sa saleziánov so Šaštínom, pretože od marca toho roku prevzal správu baziliky rád pavlínov.
