Rodák z Osuského Emanuel Lehocký už v mladom veku odišiel do Budapešti, kde sa stal členom Sociálnodemokratickej strany Uhorska. Po príchode na Slovensko založil v roku 1905 Slovenskú sociálnodemokratickú stranu, ktorá ale čoskoro splynula s materskou stranou. V tom istom roku bol pri založení spolku Napred, ktorý pôsobil v rámci robotníckeho spolku Vorwärts. V roku 1918 podporil zlúčenie slovenských a českých sociálnych demokratov. Vo vedení v novej strane sa mu už však nepodarilo výraznejšie presadiť. Pôsobil ako poslanec Národného zhromaždenia. Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave, na ktorom má náhrobok z travertínu od sochára Ladislava Majerského. Hrobové miesto so sochou bolo na prelome rokov 2019-2020 zrenovované.
Pamätnú tabuľu E. Lehockému odhalili v Osuskom na budove obecného úradu v roku 1992 v prítomnosti predsedu československého parlamentu Alexandra Dubčeka.
