Obec Krajné bola oslobodená zo 6. na 7. apríla 1945. Podľa materiálov portálu pamyat-naroda.ru po prechode frontu zostalo v obci pochovaných 27 vojakov 1. gardovej paradesantnej divízie Červenej armády. V obci pochovali vojakov divízne súčasti 12. samostatný zdravotnícky prápor, 6. a 13. gardový paradesantný pluk.
Veliteľom 13. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie bol podplukovník Zinatulla Genatulajevič Ischakov (* 1908, Зинатулла Генатулаевич Исхаков). Pluk pochoval na západnom okraji obce Krajné spolu 14 vojakov, ktorí padli v boji. Z tohto stavu boli dvaja dôstojníci.

  • Nurij Mamutov (Нурий Мамутов, niekde Nuri, Нури) sa narodil v roku 1923 v Kazachstane v obci Aktarek (Казахская ССР, Джамбулская область, Красногорский район, аул Актарек). Do Červenej armády ho povolali v septembri 1942. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Snaz Savdabajevovú z obce Aktarek, kolchoz Kalinin (к-з Калинин). V zostave 13. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie bol viackrát vyznamenaný. Dvakrát mu priznali medailu Za bojové zásluhy ako guľometčíkovi v hodnosti vojaka za bojový čin z 5. júna 1943 a ďalšiu za bojový čin z 31. októbra 1943. Ako strelcovi v hodnosti vojaka z veliteľskej štábnej divíznej čaty mu udelili 30. apríla 1944 medailu Za odvahu. Do hodnosti podporučíka bol ustanovený 25. októbra 1944. Naposledy slúžil ako veliteľ guľometného oddielu v hodnosti podporučíka v 13. gardovom paradesantnom pluku. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného.
  • Grigorij Demjanovič Gubatjuk (Григорий Демянович Губатюк) sa narodil v roku 1919 na Ukrajine na majeri Tisnovka v obci Solovjevka pri meste Brusilov (Украинская ССР, Житомирская обл., Брусиловский р-н, с. Соловьевка, хутор Тисновка; ukr. Брусилів, Соловіївка). Do Červenej armády ho povolali v septembri 1939. Ako podporučíka v zostave 465. streleckého pluku 167. streleckej divízie ho 10. januára 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Demjana Maksimoviča Gubatjuka zo Solovievky. Naposledy slúžil ako zástupca veliteľa streleckého oddielu v hodnosti poručíka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného.
    Posmrtne bol guľometčíkovi v hodnosti vojaka s rovnakým menom a rovnakými údajmi z 13. gardového paradesantného pluku udelený Rad Červenej hviezdy za bojový čin pri Starom Tekove. Nevieme, či sa v Červenej armáde pripúšťala takáto absolútna vojenská degradácia, pravdepodobnejšie prišlo omylom k zmiešaniu údajov dvoch osôb.

13. gardový paradesantný pluk 1. gardovej paradesantnej divízie pochoval na západnom okraji obce Krajné spolu 12 vojakov v nižších hodnostiach, ktorí padli v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát boli pochovaní v samostatných hroboch. Štyria z nich mali zhotovenú spoločnú poľnú mapku pohrebiska s menným zoznamom.

  • Ivan Isajevič Terjechov (Иван Исаевич Терехов) sa narodil v roku 1923 v Rusku v obci Nižnyj Čulym pri meste Zdvinskij (Новосибирская обл., Здвинский р-н, Нижний Чулым altern. д. Новогорносталево). Do Červenej armády ho povolali v roku 1941 (slúžil v 210. gardovom streleckom pluku 71. gardovej streleckej divízie) a opakovane 13. marca 1942. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Stepana Prokofjeviča (Prochoroviča) Kozanceva z obce Nižnyj Čulym. Na fronte bol od septembra 1942 do februára 1943 a od apríla 1943; v tom čase v 155. gardovom streleckom pluku 52. gardovej streleckej divízie. Do konca roka 1944 utrpel dve ťažké a dve ľahké zranenia. V decembri 1942 ho vyznamenali medailou Za obranu Stalingradu. Ako strelca v hodnosti vojaka z Učebného práporu 1. gardovej paradesantnej divízie ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy za bojové činy z konca marca 1944. Dočasne bol nezvestný, z tohto dôvodu ho vyradili 14. novembra 1944 zo zostavy 3. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Naposledy slúžil ako zástupca veliteľa streleckej čaty v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku tejže divízie. Padol 7. apríla 1945, pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe. Posmrtne mu udelili Rad Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojové činy zo 7. apríla 1945 pri obciach Kostolné a Krajné. V odôvodnení vyznamenania sa neuviedlo, že by pritom padol.
  • Semjon Timofjejevič Kosov (Семен Тимофеевич Косов) sa narodil v roku 1910 v Rusku v osade Zabrodnaja pri obci Belozerskoje (pri Kurgane, Омская обл., Белозерский р-н, д. Забродная). Do Červenej armády ho povolali v roku 1942 (Белозерский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jegrafinu Kosovovú z osady Zabrodnaja. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 20. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
    Údaje trochu asociujú s vojakom rovnakého mena, ktorý sa narodil v roku 1911 v Rusku v osade Sbrodnoje pri meste Tavričeskoje pri Omsku (пос. Сбродное). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941 komisariátom v meste Tavričeskoje (Таврический РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku A. S. Kosovovú z osady Sbrodnoje. Od januára 1942 zostal nezvestný.
  • Aljeksandr Gavrilovič Kovancev (Александр Гаврилович Кованцев) sa narodil v roku 1918 v Kazachstane v osade Kaučuk Sovchoz 2 pri meste Myrzakent (Каучук Совхоз 2, Мырзакент, Казахская ССР, Южно-Казахстанская обл., Пахта-Аральский р-н). Do Červenej armády ho povolali v roku 1944 (Алма-Атинский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kseniju Trofimovnu Kovancevovú, bydliskom Kaučuk Sovchoz 2. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 6. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe. Na poľnej mapke hrobu mal meno zapísané ako Kovancov (Кованцов).
    Tento vojak by však mohol byť v skutočnosti pochovaný v Senici. Vo výkazoch je veľmi veľa podobností v údajoch s iným vojakom, ktorý zomrel na následky zranení v poľnej nemocnici Červenej armády v Senici. Ak by sa nejednalo o rovnakú osobu, asi prišlo k zámene dát vojakov.
    Vojak s rovnakým menom Aljeksandr Gavrilovič Kovancov (Александр Гаврилович Кованцов) zomrel v mobilnej poľnej nemocnici CHPPG 4367 v Senici 4. mája 1945 na následky zranení zo 7. apríla 1945. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici. Vo výkaze strát bol uvedený v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu 13. gardového streleckého pluku, ktorý v našej oblasti nepôsobil. Pravdepodobne je to 13. gardový paradesantný pluk, ktorý sa v záznamoch objavoval pravidelne aj s prívlastkom strelecký. Vojak sa narodil v roku 1918 v Kazachstane v Južno-kazachstanskej oblasti, pravdepodobne v Pachta-Aralskom regióne, kde ho aj povolali do armády. Ako vojakovo rodisko a aj bydlisko otca (Gavriľja Davidovič Kovancov) bol zaznamenaný KSSCH 12 (asi sovchoz) v Pachta-Aralskom regióne.
  • Ivan Vasiľjevič Kozyrjev (Иван Васильевич Козырев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Tatarstane pri meste Jelabuga (Татарская АССР, Казанская обл., Елабужский р-н). Do Červenej armády ho povolali v roku 1944 v Semipalatinsku v Kazachstane. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Kuzmiča Kozyrjeva zo Semipalatinsku. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 6. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.

Osem vojakov v nižších hodnostiach, ktorých pochoval 13. gardový paradesantný pluk na západnom konci obce, malo priradenú rovnakú mapku pohrebiska, ako ich štyria druhovia (vyššie), ale bez menného zoznamu.

  • Michail Andrjejevič Zagorodnij (Михаил Андреевич Загородний) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v osade Paškovka pri meste Balta (Украинская ССР, Одесская обл., Балтский р-н, с. Пашковка). Do Červenej armády ho povolali v roku 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Andrjeja Nikolajeviča Zagorodného z Paškovky. Naposledy slúžil ako zástupca veliteľa oddielu v hodnosti mladšieho seržanta v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 20. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
  • Dmitrij Porfirjevič Ivanenko (Дмитрий Порфирьевич Иваненко) sa narodil v roku 1899 na Ukrajine v Kyjevskej oblasti (Украинская ССР, Киевская обл., Вильчанский р-н, с. Вильчана). Do Červenej armády ho povolali v roku 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevgeniju Lavrjenťjevnu Ivanenko z obce Viľčany. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
  • Fjodor Ivanovič Vjerchovjec (Федор Иванович Верховец) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v obci Rozkišna pri meste Stavišče (Украинская ССР, Киевская обл., Ставищанский р-н, с. Роскошное; ukr. Ставище, Розкішна). Do Červenej armády ho povolali v roku 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marjanu Savovnu Vjerchovjec z obce Rozkišna. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
  • Vladimir Stepanovič Sumin (Владимир Степанович Сумин) sa narodil v roku 1926 v Bielorusku v obci Vuľka pri meste Telechany (Белорусская ССР, Пинская обл., Телеханский р-н, Вулька; biel. Пінск, Целяханы, Вулька Целяханская). Do Červenej armády ho povolali v roku 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Stepana Fjodoroviča Sumina z obce Vuľka. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
  • Sergej Ivanovič Koliničenko (Сергей Иванович Колиниченко, niekde Kaliničenko, Калиниченко) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci Zavadivka pri meste Teplik (Украинская ССР, Винницкая обл., Тепликский р-н, с. Заводовка; ukr. Вінниця, Завадівка, Теплик). Do Červenej armády ho povolali v marci 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Aljeksandru Ivanovnu Koliničenko zo Zavadivky. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 11. januára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe. Udelili mu Rad slávy 3. stupňa za bojové činy pri obci Tekov z 25. a 26. marca 1945. V návrhu vyznamenania je dátum 5. apríla 1945, pravdepodobne sa o smrti vojaka už vedelo.
  • Nikolaj Semjonovič Uvarov (Николай Семенович Уваров) sa narodil v roku 1923 v Rusku v obci Rasskazaň pri meste Balašov (Саратовская обл., Родничковский р-н, с. Рассказань, Балашов). Do Červenej armády ho povolali v marci 1942, v apríli 1943 bol zranený. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Darju Vasiľjevnu Uvarovovú z Rasskazane. Dlhodobo od 30. júla 1943 až do smrti slúžil v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke bol v hodnosti mladšieho seržanta vyznamenaný Radom Červenej hviezdy 24. novembra 1943 a medailou Za odvahu 18. apríla 1944. Ako staršiemu seržantovi mu udelili Rad Červenej zástavy 31. decembra 1944. Naposledy slúžil ako veliteľ mínometnej čaty v hodnosti staršinu. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
  • Ivan Ivanovič Ovčerjenko (Иван Иванович Овчеренко, niekde Ovčarjenko, Овчаренко) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v meste Veľká Alexandrovka (Украинская ССР, Николаевская обл., Больше-Александровский р-н, с. Большая Александровка; ukr. Миколаїв, Велика Олександрівка). Do Červenej armády ho povolali 12. júla 1941, slúžil v 236. streleckom pluku 187. streleckej divízie. Už 18. augusta 1941 pri Odese padol do zajatia, strávil v ňom tri roky. Po vyslobodení ho od 18. októbra 1944 zaradili do 767. streleckého pluku 228. streleckej divízie. Od 5. januára sa liečil po zranení v evakuačnej nemocnici. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Vasilisu Jemeľjanovnu Ovčerjenko z Veľkej Alexandrovky. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 20. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
  • Michail Jefimovič Balobonkin (Михаил Ефимович Балобонкин, niekde Bolabankin, Balabonkin, Болабанкин, Балабонкин) sa narodil v roku 1903 v Rusku v osade Semenovka v Brjanskom regióne(Рязанская обл., Брянский р-н, с. Семеновка). Do Červenej armády ho povolali v roku 1944 vojenským komisariátom v v uzbeckom Taškente 22. júla 1941. V októbri 1943, v júli a decembri 1944 bol ranený. Ako telefonista v zostave 950. delostreleckého pluku 389. streleckej divízie bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy 13. októbra 1943, medailou Za odvahu 11. augusta 1944 a Radom Slávy 3. stupňa. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marfu Ivanovnu Balobonkinovú z Taškentu. Naposledy slúžil ako spojár v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe. Posmrtne mu udelili Rad Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojové činy z 25. a 26. marca 1945 pri Novom Tekove.

V apríli 1945 vo veliteľskej funkcii 6. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie bol major Aljeksandr Ivanovič Musochranov (* 1908, Александр Иванович Мусохранов) vystriedaný majorom Aljeksejom Vasiľjevičom Kabanovom (* 1908, Алексей Васильевич Кабанов). Podľa materiálov z portálu pamyat-naroda.ru pluk pochoval svojich vojakov na troch miestach severne od obce Krajné. Do chotára obce Krajné patrí však len miesto na severnom konci obce, kde pluk zriadil pohrebisko pre troch vojakov. Pohrebiská na kopanici U Taranov a pri kóte 327 sa nachádzajú v chotároch obcí Hrašné a Kostolné. V materiáloch pamyat-naroda.ru sú priradené k obci Krajné. A keďže vo výkaze strát je obtiažne čitateľné miesto pochovania troch vojakov pluku (Aljeksandr Michajlovič Bulavka, Sergej Trofimovič Fjerro, Pjotr Vasiľjevič Slavinskij; Александр Михайлович Булавка, Сергей Трофимович Ферро, Петр Васильевич Славинский), boli títo vojaci na portáli pamyat-naroda.ru omylom priradení k obci Krajné. V skutočnosti ich pochovali v Poriadí.

  • Aljeksej Nikiforovič Terješčenko (Алексей Никифорович Терещенко) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v obci Chorobiči pri meste Gorodnja (Украинская ССР, Черниговская обл., Городнянский р-н, с. Хоробичи; ukr. Чернігів, Городня, Хоробичі). Do Červenej armády bol povolaný v apríli 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju SafronovnuTerješčenko z obce Goľma pri meste Balta. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 21. augusta 1944. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji obce Krajné.
  • Roman Vasiľjevič Zubarjev (Роман Васильевич Зубарев, niekde Zuborjev, Зуборев) sa narodil v roku 1904 v Rusku v osade Gachovo pri Kursku (Курская обл., Медвенский р-н, Гаховский с/с). Po prvom odvode do Červenej armády slúžil v 132. streleckej divízii a od 22. novembra 1941 zostal nezvestný. Do armády bol opätovne povolaný vo februári 1943. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agripinu Vasiľjevnu Zubarjeovú z osady Gachovo (v skoršej dobe meno manželky zaznamenali v tvare Irina Vasiľjevna). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako strelec v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji obce Krajné.
  • Ivan Lazarjevič Černušenko (Иван Лазаревич Чернушенко) sa narodil v roku 1897 na Ukrajine v Kirovogradskej oblasti. V radoch Červenej armády bojoval na fronte od marca 1944 a v septembri 1944 bol ranený. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Dorofejevnu Černušenko z osady Poloniste býv. Podvysockého regiónu Kirovogradskej oblasti (ukr. Полонисте, Підвисоке, Кировоград dnes Кропивницкий). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 19. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Niekoľko dní pred smrťou bol vyznamenaný Radom slávy 3. stupňa za bojový čin z 3. marca 1945 pri obci Brehy, keď zachránil svojho raneného veliteľa. Pochovali ho na severnom okraji obce Krajné.

V obci Krajné pochoval spolu desať vojakov 12. samostatný zdravotnícky prápor 1. gardovej paradesantnej divízie. Prápor bol divíznou ošetrovňou vojakov. V prípade vojakov, ktorí zomreli po zranení (nemoci) v ošetrovni, nebola vo výkaze ľudských strát bližšie určená ich domovská divízna jednotka. Niekedy sa dala vyhľadať v iných dokumentoch. Dvaja dôstojníci, ktorí zomreli na následky zranení, boli podľa poľnej mapky pochovaní pravdepodobne na obecnom cintoríne alebo v jeho tesnej blízkosti.

  • Nikolaj Georgijevič Kljujev (Николай Георгиевич Клюев, niekde Grigorjevič, Jegorovič, Григорьевич, Егорович) sa narodil v roku 1920 v Rusku v meste Liski pri Voroneži (Воронежская обл., ст. Лиски). V Červenej armáde slúžil od septembra 1941, na fronte bol od júna do septembra 1942 a od februára 1943. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Georgija Ivanoviča Kljujeva z obce Liski. V hodnosti poručíka streleckej čaty Učebného práporu 1. gardovej paradesantnej divízie bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy za bojový čin z 30. októbra 1943. Vo funkcii veliteľa protitankovej čaty v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojové činy z 12. až 15. januára 1945 pri Modrom Kameni. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako zástupca veliteľa 6. gardového paradesantného pluku. Zo stavu jednotky ho vyradili 11. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Krajnom.
  • Nikolaj Grigorjevič Vostrov (Николай Григорьевич Востров) sa narodil v roku 1922 v Rusku v obci Vostrovo pri meste Volčicha (Алтайский край, Волчихинский р-н, с. Вострово). Do Červenej armády ho povolali v auguste 1941. V zostave 406. delostreleckého pluku 116. streleckej divízie ho v novembri 1942 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa ešte v hodnosti vojaka a v decembri 1942 už v hodnosti mladšieho seržanta medailou Za obranu Stalingradu. V januári 1944 ukončil dôstojnícky kurz. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Grigorjevnu Vostrovovú z osady Pravda pri Volčiche (Правда, Волчиха); meno otca Grigorij Fjodorovič Vostrov. Do hodnosti podporučíka ho vymenovali 15. apríla 1944 a zároveň zaradili ako veliteľa do streleckej roty v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Krajnom. Vo výkaze ľudských strát bol uvedený v hodnosti poručíka a asi omylom v 3. gardovom paradesantnom pluku.

Podľa zápisu na poľnej mapke bolo sedem vojakov divízie, ktorí zomreli na následky zranení v 12. zdravotníckom prápore, pochovaných v štyroch očíslovaných hroboch. Tretí hrob bol spoločný pre štyroch vojakov. Miesto pohrebiska bolo severne od kostolov, ale nevieme ho bližšie určiť.

  • Vladimir Stepanovič Starodubov (Владимир Степанович Стародубов) sa narodil v roku 1923 v Rusku v obci Semjonovka pri meste Preobraženskaja (Сталинградская обл., Киквидзенский р-н, с. Семеновка, Преображенская). Jeho bydliskom bol majer Kazarino pri Semjonovke (хутор Казарино). Do Červenej armády bol povolaný 4. mája 1942. Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Mariju Stepanovnu Poldanevovú zo Semjonovky. Ako rozviedčika v hodnosti vojaka ho 27. novembra 1944 vyradili zo zostavy 130. protitankového delostreleckého pluku (18. armáda) z dôvodu nezvestnosti. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 1.
  • Aljeksej Michajlovič Sporopunov (Алексей Михайлович Споропунов, niekde Скоропунов, Скорапупов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v osade Kinterep pri meste Legostajevo (Новосибирская обл., Легостаевский р-н, д. Кинтерная). Do Červenej armády bol povolaný 28. novembra 1944. Vo výkaze ľudských strát 1.gardovej paradesantnej divízie sa jeho meno zapísalo ako Sporopunov a na poľnej mapke ako Skoropunov a v inom vyraďovacom výkaze ako Skorapupov. Ide o jednu osobu; vo výkazoch uvádzal ako matku Galinu Semjonovnu (Skorapupovovú, Skoropunonovú) bydliskom Sovchoz č. 9 pri Novosibirsku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 2.
  • Anton Andrjejevič Marčenko (Антон Андреевич Марченко) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine. Do Červenej armády ho povolali v meste Golovanivsk (Голованевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Sofju Samuilovnu Marčenko z obce Lozovatka pri Golovanivsku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 12. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 4.
  • Pjotr Vasiľjevič Ostapjenko (Петр Васильевич Остапенко) sa narodil v roku 1923 v Rusku v osade Tiskino pri meste Kolpaševo (Томская обл., Колпашевский р-н, д. Тискино). Do Červenej armády ho povolali 19. novembra 1944. Istý čas bol nezvestný. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Dmitrijeviča Ostapjenka z Kolpaševa, neskôr uviedol, že príbuzných nemá a ako kontaktnú adresu mu zapísali obec Podgornoje pri Tomsku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 14. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 3.
  • Aksentij Semjonovič Babjenko (Аксентий Семенович Бабенко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine (Украинская ССР, Кировоградская обл.). Do Červenej armády bol povolaný 27. marca 1944. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Semjona Jakovljeviča Babjenka z obce Skalevaja pri meste Novoarchangeľsk (ukr. Скалева, Новоархангельськ). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 22. januára 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 9. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 3. Posmrtne mu udelili Rad slávy 3. stupňa za bojové činy pri riekach Hron a Nitra, vo vyznamenaní sa uvádza, že utrpel zranenie 10. apríla 1945.
  • Fjodor Dmitrijevič Bosenko (Федор Дмитриевич Босенко) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine (Винницкая обл.). Do Červenej armády ho povolal Černovecký vojenský komisariát (Черневецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Timofejevnu Bosenko z osady Babincy (Винницкая обл., Черневецкий р-н). Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 3.
  • Prokopij Ivanovič Nosulja (Прокопий Иванович Носуля) sa narodil v Rusku v obci Kabane pri meste Kalačinsk (с. Кабанье, Калачинский район Омской области). Do Červenej armády ho povolali v septembri 1942. Na fronte strávil čas od 18. apríla 1943 do 26. júna 1943, keď bol zranený; od 21. októbra. 1943 do 20. januára 1944, keď bol opätovne zranený a od 5. júna 1944. Ako veliteľ streleckej roty v hodnosti seržanta v zostave 767. streleckého pluku 228. streleckej divízie bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy za bojové činy z prelomu septembra a októbra 1944. V novembri 1944 bol opätovne zranený. Neskôr slúžil ako veliteľ streleckého oddielu v hodnosti seržanta v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Bol v nej vyznamenaný Radom slávy 3. stupňa za bojový čin z 12. januára 1945 pri Modrom Kameni. Je možné, že v tej dobe bol opäť zranený. Späť do divízie ho zaradili od 23. januára 1945. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Jakovljevnu Nosulja z osady pri Kalačinsku. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 3.

Vojak Jevmenij Kirikovič Špak, ktorý zomrel na následky zranení v 12. zdravotníckom prápore 1. gardovej paradesantnej divízie, mal vo výkaze strát zapísané ako miesto pochovania Drahovce. Bol to omyl, ktorý by sa v dnešnej dobe už ťažko objasňoval, keby nebola k dispozícii poľná mapka jeho hrobu v Krajnom s jeho menom.

  • Jevmenij Kirikovič Špak (Евмений Кирикович Шпак, niekde Kirillovič, Кириллович) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine (Одесская обл.). Žil pri meste Balta, kde bol povolaný komisariátom (Балтский РВК) v roku 1944 do Červenej armády. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju Stepanovnu Špak z obce Barsuky pri Balte (ukr. Борсуки). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 16. apríla 1945. Zomrel na následky zranení, pochovali ho v Krajnom (vo výkaze strát má omylom zapísané miesto pochovania obec Drahovce).

 

Kamerové systémy