Sovietski vojaci pochovaní v Krajnom

Okres Myjava Posledná aktualizácia: 15. október 2024

Obec Krajné bola oslobodená zo 6. na 7. apríla 1945. Podľa materiálov portálu pamyat-naroda.ru po prechode frontu zostalo v obci pochovaných 27 vojakov 1. gardovej paradesantnej divízie Červenej armády. V obci pochovali vojakov divízne súčasti 12. samostatný zdravotnícky prápor, 6. a 13. gardový paradesantný pluk. Ďalších troch vojakov pochoval v chotári Krajného na kopanici Zbehy 3. gardový paradesantný pluk tej istej divízie.
Veliteľom 13. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie bol podplukovník Zinatulla Genatulajevič Ischakov (* 1908, Зинатулла Генатулаевич Исхаков). Pluk pochoval na západnom okraji obce Krajné spolu 14 vojakov, ktorí padli v boji. Z tohto stavu boli dvaja dôstojníci.

Nurij Mamutov (Нурий Мамутов, niekde Nuri, Нури) sa narodil v roku 1923 v južnom Kazachstane v Krasnogorskom okrese v obci zapísanej ako Aktarek (Казахская ССР, Джамбулская область, Красногорский район, аул Актарек). Do Červenej armády ho povolal v septembri 1942 komisariát kazašskej obce Krasnogorka, dnešným názvom Uľken Sulutor (Красногорский РВК, с. Красногорка - Улькен Сулутор; kaz. Үлкен Сұлутөр) alebo komisariát mesta Georgievka, dnešným názvom Kordaj (Кордайский РВК; Георгиевка - Кордай; kaz. Қордай). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Snaz Savdabajevovú z obce Aktarek, kolchoz Kalinin (к-з Калинин). V zostave 13. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie bol viackrát vyznamenaný. Dvakrát mu priznali medailu Za bojové zásluhy ako guľometčíkovi v hodnosti vojaka za bojový čin z 5. júna 1943 a ďalšiu za bojový čin z 31. októbra 1943. Ako strelcovi v hodnosti vojaka z veliteľskej štábnej divíznej čaty mu udelili 30. apríla 1944 medailu Za odvahu. Do hodnosti podporučíka bol ustanovený 25. októbra 1944. Naposledy slúžil ako veliteľ guľometného oddielu v hodnosti podporučíka v 13. gardovom paradesantnom pluku. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného.
Grigorij Demjanovič Gubatjuk (Григорий Демянович Губатюк) sa narodil v roku 1919 na Ukrajine na majeri Tisnovka v obci Solovejevka pri meste Brusilov (Украинская ССР, Житомирская обл., Брусиловский р-н, с. Соловеевка, хутор Тисновка; ukr. Брусилів, Соловіївка). Do Červenej armády ho povolal v septembri 1939 komisariát (Брусиловский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Demjana Maksimoviča Gubatjuka zo Solovejevky. V hodnosti podporučíka v zostave 465. streleckého pluku 167. streleckej divízie ho 10. januára 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil ako zástupca veliteľa streleckého oddielu v hodnosti poručíka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného.
Dňa 20. apríla 1945 bolo podpísané vyznamenanie s nesprávnymi údajmi, ktoré bolo možno udelené poručíkovi Gubatjukovi. Guľometčík v hodnosti vojaka (nar. 1914) s rovnakým menom, povolaným r. 1939 komisariátom v Brusilove a ďalšími už rovnakými údajmi (Ukrajinec, člen komunistickej strany) z 13. gardového paradesantného pluku bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy za bojové činy z konca marca pri Starom a Novom Tekove.

13. gardový paradesantný pluk 1. gardovej paradesantnej divízie pochoval na západnom okraji obce Krajné spolu 12 vojakov v nižších hodnostiach, ktorí padli v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát boli pochovaní v samostatných hroboch. Štyria z nich mali zhotovenú spoločnú poľnú mapku pohrebiska s menným zoznamom.

Ivan Isajevič Terechov (Иван Исаевич Терехов) sa narodil v roku 1923 v Rusku pri obci Zdvinsk v Novosibírskej oblasti v obci seľsovetu Nižnij Čulym alebo v blízkej obci Novogornostalevo (Новосибирская обл., Здвинский р-н, Нижне-Чулымский с/с altern. д. Новогорносталево). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Zdvinsku (Здвинский РВК) v roku 1941 a opakovane 13. marca 1942. V materiáloch sa niekedy objavuje asi mylne zapísaný komisariát mesta Zujevka (Зуевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol nevlastného otca Stepana Prokofjeviča (Prochoroviča) Kozanceva (Kazanceva) z obce seľsovetu Nižnij Čulym. V počiatkoch slúžil v 210. gardovom streleckom pluku 71. gardovej streleckej divízie. V decembri 1942 mu udelili medailu Za obranu Stalingradu. V roku 1943 bol v zostave 155. gardového streleckého pluku 52. gardovej streleckej divízie. Do konca roka 1944 utrpel dve ťažké a dve ľahké zranenia. Ako strelca v hodnosti vojaka z Učebného práporu 1. gardovej paradesantnej divízie ho 30. júna 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Dočasne bol nezvestný, z tohto dôvodu ho vyradili 14. novembra 1944 zo zostavy 3. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Naposledy slúžil ako zástupca veliteľa streleckej čaty v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku tejže divízie. Padol 7. apríla 1945, pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe. Dňa 17. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojové činy zo 7. apríla 1945 pri obciach Kostolné a Krajné, kde zahynul.
Semjon Timofejevič Kosov (Семен Тимофеевич Косов) sa narodil v roku 1910 v Rusku v dedine zapísanej ako Zabrodnaja v Belozerskom okrese v Omskej oblasti (Омская обл., Белозерский р-н, д. Забродная). V Omskej oblasti okres s takým názvom asi nejestvoval. Do Červenej armády ho povolal v roku 1942 Belozerskij komisariát (Белозерский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jegrafinu Kosovovú z dediny Zabrodnaja. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 20. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
Údaje trochu asociujú s vojakom rovnakého mena, ktorý sa narodil v roku 1911 v Rusku pri meste Tavričeskoje pri Omsku v obci zapísanej ako Sbrodnoje (Омская обл., Таврический р-н, с. Сбродное). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941 komisariátom v meste Tavričeskoje (Таврический РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku A. S. Kosovovú z obce Sbrodnoje. Od januára 1942 zostal nezvestný.
Aleksandr Gavrilovič Kovancev (Александр Гаврилович Кованцев) sa narodil v roku 1918 v Kazachstane v osade Kaučuk Sovchoz 2 v Pachtaaraľskom okrese, ktorého centrom je v súčasnosti mesto Myrzakent (Каучук Совхоз 2, Мырзакент, Казахская ССР, Южно-Казахстанская обл., Пахта-Аральский р-н). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát mesta Alma Ata (Алма-Атинский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Kseniju Trofimovnu Kovancevovú, bydliskom Kaučuk Sovchoz 2. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 6. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe. Na poľnej mapke hrobu mal meno zapísané ako Kovancov (Кованцов).
Tento vojak by však mohol byť v skutočnosti pochovaný v Senici. Vo výkazoch je veľmi veľa podobností v údajoch s iným vojakom, ktorý zomrel na následky zranení v poľnej nemocnici Červenej armády v Senici.
Vojak s rovnakým menom Aleksandr Gavrilovič Kovancov (Александр Гаврилович Кованцов) zomrel v mobilnej poľnej nemocnici ChPPG 4367 v Senici 4. mája 1945 na následky zranení zo 7. apríla 1945. Pochovali ho na mestskom cintoríne v Senici. Vo výkaze strát bol uvedený v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu 13. gardového streleckého pluku, ktorý v našej oblasti nepôsobil, ale v rovnakou skratkou v záznamoch označovali aj 13. gardový paradesantný pluk. Vojak sa narodil v roku 1918 v Kazachstane v Južnokazachstanskej oblasti, pravdepodobne v Pachtaaraľskom okrese (zapísanom ako Pychungraľskij), ktorého komisariát ho povolal aj do armády. Vojakovo rodisko a aj bydlisko otca (Gavriil Davidovič Kovancov) bolo zaznamenané skratkou KSSCh-12 v horeuvedenom okrese.
Ivan Vasiľjevič Kozyrev (Иван Васильевич Козырев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Tatarstane pri meste Jelabuga v obci zapísanej ako Srednjaja Utikan (Татарская АССР, Казанская обл., Елабужский р-н, Средняя Утикан). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 jeden z komisariátov kazašského mesta Semipalatinsk (Ленинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Vasilija Kuzmiča Kozyreva zo Semipalatinska, ul. Pugačevskaja 11 (г. Семипалатинск, Октябрьский р-н, Пугачевская 11). Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 6. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.

Osem vojakov v nižších hodnostiach, ktorých pochoval 13. gardový paradesantný pluk na západnom konci obce, malo priradenú rovnakú mapku pohrebiska, ako ich štyria druhovia (vyššie), ale bez menného zoznamu.

Michail Andrejevič Zagorodnij (Михаил Андреевич Загородний) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v osade Paškovka pri meste Balta (Украинская ССР, Одесская обл., Балтский р-н, с. Пашковка; ukr. Пашківка). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát Balty (Балтский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Andreja Nikolajeviča Zagorodného z Paškovky. Naposledy slúžil ako zástupca veliteľa oddielu v hodnosti ml. seržanta v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 20. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
Dmitrij Porfirevič Ivanenko (Дмитрий Порфирьевич Иваненко, niekde Parfirovič, Парфирович) sa narodil v roku 1899 na Ukrajine v Kyjevskej oblasti v okrese a obci zapísaných ako Viľčanský a Viľčina či Viľčana (Украинская ССР, Киевская обл., Вильчанский р-н, с. Вильчина - Вильчана). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 Viľčanský komisariát (Вильчанский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jevgeniju Lavrenťjevnu Ivanenko z obce Viľčana. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
Fjodor Ivanovič Verchovec (Федор Иванович Верховец) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v obci Roskošnaja pri meste Stavišče (Украинская ССР, Киевская обл., Ставищанский р-н, с. Роскошная; ukr. Ставище, Розкішна). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát mesta Stavišče (Ставищанский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Marjanu Savovnu Verchovec z obce Roskošnaja. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
Vladimir Stepanovič Sumin (Владимир Степанович Сумин) sa narodil v roku 1926 v Bielorusku v obci Vuľka pri obci Telechany (Белорусская ССР, Пинская обл., Телеханский р-н, Вулька; biel. Пінск, Целяханы, Вулька Целяханская). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát v obci Telechany (Телеханский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Stepana Fjodoroviča Sumina z Vuľky. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
Sergej Ivanovič Koliničenko (Сергей Иванович Колиниченко, niekde Kaliničenko, Калиниченко) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci Zavadovka pri meste Teplik (Украинская ССР, Винницкая обл., Тепликский р-н, с. Завадовка; ukr. Вінниця, Завадівка, Теплик). Do Červenej armády ho povolal v marci 1944 komisariát v Tepliku (Тепликский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol sestru Aleksandru Ivanovnu Koliničenko zo Zavadovky. Zranenia utrpel v júni, júli a decembri 1944. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 11. januára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe. Vyznamenali ho Radom slávy 3. stupňa za bojové činy pri obci Tekov z 25. a 26. marca 1945. Návrh vyznamenania bol podpísaný 5. apríla 1945, pravdepodobne sa o smrti vojaka už vedelo.
Nikolaj Semjonovič Uvarov (Николай Семенович Уваров) sa narodil v roku 1923 v Rusku v obci Raskazaň pri meste Balašov (Саратовская обл., Родничковский р-н, с. Рассказань, г. Балашов). Do Červenej armády ho povolal v marci 1942 komisariát obce Rodničok pri meste Balašov (Родничковский РВК, с. Родничок), v apríli 1943 bol zranený. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Darju Vasiľjevnu Uvarovovú z Raskazane. Dlhodobo od 30. júla 1943 až do smrti slúžil v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke bol v hodnosti ml. seržanta vyznamenaný Radom Červenej hviezdy 24. novembra 1943 a 18. apríla 1944 mu udelili medailu Za odvahu. Ako st. seržant bol vyznamenaný Radom Červenej zástavy 31. decembra 1944. Naposledy slúžil ako veliteľ mínometnej čaty v hodnosti staršinu. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
Ivan Ivanovič Ovčerenko (Иван Иванович Овчеренко, niekde Ovčarenko, Овчаренко) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v meste Veľká Aleksandrovka (Украинская ССР, Николаевская обл., Больше-Александровский р-н, с. Большая Александровка; ukr. Миколаїв, Велика Олександрівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát (Больше-Александровский РВК) 12. júla 1941. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Vasilisu Jemeľjanovnu Ovčerenko z Veľkej Alexandrovky. Slúžil v 236. streleckom pluku 187. streleckej divízie. Už 18. augusta 1941 pri Sevastopole padol do zajatia, strávil v ňom tri roky. Po vyslobodení ho od 18. októbra 1944 zaradili do 767. streleckého pluku 228. streleckej divízie. Po zranení sa od 5. januára sa liečil v evakuačnej nemocnici. Naposledy slúžil ako strelec v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 20. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe.
Michail Jefimovič Balobonkin (Михаил Ефимович Балобонкин, niekde Bolabankin, Balabonkin, Болабанкин, Балабонкин) sa narodil v roku 1903 v Rusku v obci Semensk (zapísané ako Semen) pri obci Pronsk (Рязанская обл., Пронский р-н, с. Семенск - Семен). Do Červenej armády ho povolali jedným z komisariátov uzbeckého mesta Taškent (Октябрьский РВК) 22. júla 1941. Mal dve deti, ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Marfu Ivanovnu Balobonkinovú z Taškentu, ul. M. Gorkého. V októbri 1943, v júli a decembri 1944 bol ranený. V zostave 950. delostreleckého pluku 389. streleckej divízie ho 13. októbra 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 11. augusta 1944 mu udelili medailu Za odvahu. V tej istej jednotke ho vyznamenali aj Radom Slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil ako spojár v hodnosti vojaka v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Krajného v samostatnom hrobe. Posmrtne (17. máj 1945) ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojové činy z 25. a 26. marca pri Novom Tekove.

V apríli 1945 vo veliteľskej funkcii 6. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie bol major Aleksandr Ivanovič Musochranov (* 1908, Александр Иванович Мусохранов) vystriedaný majorom Aleksejom Vasiľjevičom Kabanovom (* 1908, Алексей Васильевич Кабанов). Podľa materiálov z portálu pamyat-naroda.ru pluk pochoval svojich vojakov na troch miestach severne od obce Krajné. Do chotára obce Krajné patrí však len miesto na severnom konci obce, kde pluk zriadil pohrebisko pre troch vojakov. Pohrebiská na kopanici U Taranov a pri kóte 327 sa nachádzajú v chotároch obcí Hrašné a Kostolné. V materiáloch pamyat-naroda.ru sú priradené k obci Krajné. A keďže vo výkaze strát je obtiažne čitateľné miesto pochovania troch vojakov pluku (Aleksandr Michajlovič Bulavka, Sergej Trofimovič Ferro, Pjotr Vasiľjevič Slavinskij; Александр Михайлович Булавка, Сергей Трофимович Ферро, Петр Васильевич Славинский), boli títo vojaci na portáli pamyat-naroda.ru omylom priradení k obci Krajné. V skutočnosti ich pochovali v Poriadí.

Aleksej Nikiforovič Tereščenko (Алексей Никифорович Терещенко) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v obci Chorobiči (zapísané ako Garobiči) pri meste Gorodnja (Украинская ССР, Черниговская обл., Городнянский р-н, с. Хоробичи - ст. Гаробичи; ukr. Чернігів, Городня, Хоробичі). Do Červenej armády bol povolaný v apríli 1944 komisariátom mesta Podoľsk, býv. Kotovsk (Котовский РВК; ukr. Подільськ). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Nataľju Safronovnu Tereščenko z obce Goľma pri meste Balta (Балтский р-н, с. Гольма). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 21. augusta 1944. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji obce Krajné.
Roman Vasiľjevič Zubarev (Роман Васильевич Зубарев, niekde Zuborev, Зуборев) sa narodil v roku 1904 v Rusku pri Kursku v obci Gachovo alebo v Gachovskom seľsovete (Курская обл., Медвенский р-н, с. Гахово altern. Гаховский с/с). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Medvenka pri Kursku (Медвенский РВК). Po prvom odvode slúžil v 132. streleckej divízii a od 22. novembra 1941 zostal nezvestný. Do armády bol opätovne povolaný vo februári 1943 rovnakým komisariátom. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Agripinu Vasiľjevnu Zubareovú z Gachova (v skoršej dobe meno manželky zaznamenali v tvare Irina Vasiľjevna). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako strelec v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji obce Krajné.
Ivan Lazarevič Černušenko (Иван Лазаревич Чернушенко) sa narodil v roku 1897 na Ukrajine v Kirovogradskej oblasti (Украинская ССР, Кировоградская обл.). Do Červenej armády ho povolal poľný vojenský komisariát na území okresu ukrajinskej obce Podvysokoje (полевое РВК, Подвысоцкий р-н; ukr. Підвисоке). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Mariju Dorofejevnu Černušenko z obce Polonistoje pri meste Golovanevsk v býv. Podvysockom okrese (Кировоградская обл., Подвысоцкий р-н; с. Полонистое; ukr. Полонисте). Na fronte bojoval od marca 1944 a v septembri 1944 bol ranený. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 19. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Dňa 8. apríla 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za bojový čin z 3. marca 1945 pri obci Brehy, keď zachránil svojho raneného veliteľa. Pochovali ho na severnom okraji obce Krajné.

V obci Krajné pochoval spolu desať vojakov 12. zdravotnícky sanitárny prápor 1. gardovej paradesantnej divízie. Prápor bol divíznou ošetrovňou vojakov. V prípade vojakov, ktorí zomreli po zranení (nemoci) v ošetrovni, nebola vo výkaze ľudských strát bližšie určená ich domovská divízna jednotka. Niekedy sa dala vyhľadať v iných dokumentoch. Dvaja dôstojníci, ktorí zomreli na následky zranení, boli podľa poľnej mapky pochovaní pravdepodobne na obecnom cintoríne alebo v jeho tesnej blízkosti.

Nikolaj Georgijevič Kljujev (Николай Георгиевич Клюев, niekde Grigorjevič, Jegorovič, Григорьевич, Егорович) sa narodil v roku 1920 v Rusku v meste Aleksandrovskoje pri Stavropoli (Ставропольский край, Александровский р-н, с. Александровское). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Aleksandrovskoje (Александровский РВК). Vojenské (pechotné) učilište v meste Ordžonikidze (dnešným názvom Vladikavkaz, г. Орджоникидзе - Владикавказ), absolvoval v hodnosti poručíka vo funkcii veliteľa streleckej čaty (21. júl 1941)). Slúžil ako veliteľ roty v 195. streleckom pluku 181. streleckej divízie. V hodnosti poručíka streleckej čaty Učebného práporu 1. gardovej paradesantnej divízie bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy za bojový čin z 30. októbra 1943. Vo funkcii veliteľa protitankovej čaty v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie bol 22. februára 1945 vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojové činy z 12. až 15. januára pri Modrom Kameni. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako zástupca veliteľa 6. gardového paradesantného pluku. Zo stavu jednotky ho vyradili 11. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej paradesantnej divízie, pochovali ho v Krajnom. Podľa výkazu strát spomenutého práporu sa narodil v Rusku v meste Liski pri Voroneži (Воронежская обл., ст. Лиски), kde narukoval v roku 1942 do armády (Лискинский РВК), otec Georgij Ivanovič Kljujev žil v meste Liski, ul. Batarejnaja 6.
Vojak zaslal rodine posledný dopis 20. septembra 1942. Rodina ani Aleksandrovský vojenský komisariát o službe vojaka v 1. gardovej paradesantnej divízii nevedeli, osud vojaka nepoznali ani v roku 1951, predpokladalo sa, že sa stal nezvestným. Otec žil v tom čase v meste Aleksandrovskoje a manželka vojaka Aranita Aronovna Ejdeľman žila v ruskom meste Serpuchov, ul. Kalužskaja 51.
Nikolaj Grigorjevič Vostrov (Николай Григорьевич Востров) sa narodil v roku 1922 v Rusku v dedine Vostrovo pri meste Volčicha (Алтайский край, Волчихинский р-н, с. Вострово). Do Červenej armády ho povolal v auguste 1941 komisariát vo Volčiche (Волчихинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Mariju Grigorjevnu Vostrovovú z obce Pravda pri Volčiche (пос. Правда, с. Волчиха), jeho otcom bol Grigorij Fjodorovič Vostrov. V zostave 406. delostreleckého pluku 116. streleckej divízie ho v novembri 1942 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa ešte v hodnosti vojaka a v decembri 1942 už v hodnosti ml. seržanta mu udelili medailu Za obranu Stalingradu. V januári 1944 ukončil dôstojnícky kurz. Do hodnosti podporučíka ho vymenovali 15. apríla 1944 a zároveň zaradili ako veliteľa do streleckej roty v 13. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej paradesantnej divízie, pochovali ho v Krajnom. Vo výkaze ľudských strát zdravotníckeho zariadenia bol uvedený v hodnosti poručíka a asi omylom v 3. gardovom paradesantnom pluku tejže divízie.

Podľa zápisu na poľnej mapke pohrebiska bolo sedem vojakov divízie, ktorí zomreli na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore, pochovaných v štyroch očíslovaných hroboch. Tretí hrob bol spoločný pre štyroch vojakov. Miesto pohrebiska bolo severne od kostolov, ale nevieme ho bližšie určiť.

Vladimir Stepanovič Starodubov (Владимир Степанович Стародубов) sa narodil v roku 1923 v Rusku v obci Semjonovka v Kikvidzenskom okrese, ktorého centrom bola obec Kikvidze, dnešným názvom Preobraženskaja (Сталинградская обл., Киквидзенский р-н, с. Семеновка, ст. Преображенская - Киквидзе). Jeho bydliskom bol majer Kazarino pri Semjonovke (хутор Казарино). Do Červenej armády bol povolaný 4. mája 1942 komisariátom obce Kikvidze (Киквидзенский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol sestru Mariju Stepanovnu zo Semjonovky, ktorej priezvisko bolo zapísané ako Kolban aj ako Polbanevová (Колбана altern. Полбанева). Vo funkcii rozviedčika v hodnosti vojaka ho 27. novembra 1944 vyradili zo zostavy 130. protitankového delostreleckého pluku (18. armáda) z dôvodu nezvestnosti. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej paradesantnej divízie, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 1.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak asi omylom uvedený pod menom Vasilij (Василий Степанович Стародубов).
Aleksej Michajlovič Skoropunov (Алексей Михайлович Скоропунов, niekde Sporopunov, Skorapupov, Споропунов, Скорапупов) sa narodil v roku 1925 v Rusku pri obci Legostajevo v dedine zapísanej ako Kinterneja a Kinternak (Новосибирская обл., Легостаевский р-н, д. Кинтерная - Кинтернак). Do Červenej armády bol povolaný 28. novembra 1944 jedným z komisariátov mesta Novosibirsk (Кагановичский РВК). Ako kontaktnú osobu uvádzal matku Galinu Semjonovnu Skoropunovovú bydliskom Sovchoz č. 9 pri Novosibirsku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 10. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej paradesantnej divízie, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 2.
Anton Andrejevič Marčenko (Антон Андреевич Марченко) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine v Odeskej oblasti (Украинская ССР, Одесская обл.). Do Červenej armády ho povolali v meste Golovanevsk (Голованевский РВК; ukr. Голованівськ). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Sofju Samuilovnu Marčenko z bývalého okresu obce Gruška pri Golovanevsku z obce zapísanej ako Lozovatka (Одесская обл., Грушковский р-н, с. Лозоватка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky bol vyradený 12. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej paradesantnej divízie, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 4.
Pjotr Vasiľjevič Ostapenko (Петр Васильевич Остапенко) sa narodil v roku 1923 v Rusku v dedine Tiskino pri meste Kolpaševo (Томская обл., Колпашевский р-н, д. Тискино). Do Červenej armády ho povolal 19. novembra 1944 komisariát mesta Tomsk (Томский ГВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Vasilija Dmitrijeviča Ostapenka z Kolpaševa ul. Stachanova 44. Neskôr bolo zaznamenané, že príbuzných nemá a bydlisko mal uvedené v obci Tomského okresu, zapísanej ako Podgornoje (Томский р-н, с. Подгорное). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 14. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej paradesantnej divízie, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 3.
Aksentij Semjonovič Babenko (Аксентий Семенович Бабенко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v Kirovogradskej oblasti (Украинская ССР, Кировоградская обл.). Do Červenej armády bol povolaný 27. marca 1944 komisariátom obce Novoarchangeľsk (Ново-Архангельский РВК; ukr. Новоархангельськ). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Semjona Jakovleviča Babenka z obce Skalevaja pri meste Novoarchangeľsk (Кировоградская обл., Ново-Архангельский р-н, с. Скалевая; ukr. Скалева). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 22. januára 1945. Zo stavu jednotky bol vyradený 9. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej paradesantnej divízie, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 3. Dňa 20. mája 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za bojové činy pri riekach Hron a Nitra, vo vyznamenaní sa uvádza, že zranenie utrpel 10. apríla 1945.
Fjodor Dmitrijevič Bosenko (Федор Дмитриевич Босенко) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine vo Vinnickej oblasti (Винницкая обл.). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Černevce pri meste Mogiljov-Podoľskij (Черневецкий РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Timofejevnu Bosenko z obce býv. Černeveckého okresu, zapísanej ako Babince, možno sú to Babčince (Винницкая обл., Черневецкий р-н, с. Бабинцы - Бабчинцы; ukr. Вінниця, Чернівці, Бабчинці). Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej paradesantnej divízie, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 3.
Prokopij Ivanovič Nosulja (Прокопий Иванович Носуля, niekde Prokofij, Прокофий) sa narodil v Rusku v obci Kabaňje pri meste Kalačinsk (Омская обл., Калачинский р-н, с. Кабанье). Do Červenej armády ho povolal v septembri 1942 komisariát v Kalačinsku (Калачинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Jevdokiju Jakovlevnu Nosulja zo zaniknutej dediny Karjer pri obci Kabaňje (Калачинский р-н, дер. Карьер). Na fronte strávil čas od 18. apríla 1943 do 26. júna 1943, keď bol zranený; od 21. októbra 1943 do 20. januára 1944, keď bol opätovne zranený a od 5. júna 1944. Ako veliteľ streleckej roty v hodnosti seržanta v zostave 767. streleckého pluku 228. streleckej divízie bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy za bojové činy z prelomu septembra a októbra 1944. V novembri 1944 bol opätovne zranený. Neskôr slúžil ako veliteľ streleckého oddielu v hodnosti seržanta v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Bol v nej 12. februára 1945 vyznamenaný Radom slávy 3. stupňa za bojový čin z 12. januára pri Modrom Kameni. Je možné, že v tej dobe bol opäť zranený. Späť do divízie ho zaradili od 23. januára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej paradesantnej divízie, pochovali ho v Krajnom; hrob č. 3.

Vojak Jevmenij Kirikovič Špak, ktorý zomrel na následky zranení v 12. zdravotníckom prápore 1. gardovej paradesantnej divízie, mal vo výkaze strát zapísané ako miesto pochovania Drahovce. Bol to omyl, ktorý by sa v dnešnej dobe už ťažko objasňoval, keby nebola k dispozícii poľná mapka jeho hrobu v Krajnom s jeho menom.

Jevmenij Kirikovič Špak (Евмений Кирикович Шпак, niekde Kirillovič, Кириллович) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v Odeskej oblasti (Одесская обл.). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom mesta Balta (Балтский РВК) v roku 1944. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Praskovju Stepanovnu Špak z obce Barsuky pri Balte (Балтский р-н, с. Барсуки; ukr. Борсуки). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 16. apríla 1945. Zomrel na následky zranení v 12. zdravotnícko-sanitárnom prápore 1. gardovej paradesantnej divízie, pochovali ho v Krajnom. V divíznom výkaze personálnych strát má pravdepodobne mylne zapísané miesto pochovania obec Drahovce, pritom zápis sa odvoláva na číslo schémy poľnej mapky hrobu z Krajného s jeho menom. Otáznik, ktorý nevieme vysvetliť, vyvoláva aj neskorý dátum úmrtia. V tom čase už prápor pochovával vojakov v moravskej obci Sudoměřice.

Na kopanici Zbehy v chotári Krajného pochoval troch vojakov na jednom mieste 3. gardový paradesantný pluk 1. gardovej paradesantnej divízie. Pluku velil podplukovník Ivan Ivanovič Garvart (* 1917, Иван Иванович Гарварт).

Roman Jemeľjanovič Ševčenko (Роман Емельянович Шевченко) sa narodil v roku 1894 na Ukrajine v Odeskej oblasti (Украинская ССР, Одесская обл.). Do Červenej armády ho povolal v decembri 1943 komisariát ukrajinského mesta Znamenka pri meste Kropivnickij (Знаменский РВК; ukr. Знам'янка, Кропивницький). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jevdokiju Karpovnu Ševčenko. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na kopanici Zbehy.
Chariton Antonovič Rybak (Харитон Антонович Рыбак) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v Kirovogradskej oblasti (Kirovograd dnešným názvom Kropivnikij, Украинская ССР, Кировоградская обл.; ukr. Кропивницький). Do Červenej armády ho povolal 26. marca 1944 komisariát mesta Chmeľnik pri Vinnici (Хмельницкий РВК; ukr. Хмільник, Вінниця). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Mariju Isajevnu Rybak. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na kopanici Zbehy.
Savva Seliverstovič Semenjuk (Савва Селиверстович Семенюк, niekde Savjelij Selivjerstovič Semjenjuk, Савелий) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine vo Vinnickej oblasti (Украинская ССР, Винницкая обл.). Do Červenej armády ho 4. januára 1944 povolal komisariát mesta Kazatin pri Vinnici (Казатинский РВК; ukr. Козятин, Вінниця). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Saveľjevnu Semenjuk z obce Verbolozy pri Kazatine (Казатинский р-н, с. Верболозы; ukr. Верболози). V zostave 1142. streleckého pluku 340. streleckej divízie ho 7. septembra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na kopanici Zbehy.