Sovietski vojaci pochovaní v Brezovej pod Bradlom

Okres Myjava Posledná aktualizácia: 07. november 2024

Na portáli pamyat-naroda.ru je zverejnený materiál k desiatim vojakom Červenej armády, ktorí boli pochovaní v Brezovej pod Bradlom.
V meste si zriadil ošetrovňu 371. zdravotnícky prápor 227. streleckej divízie. Na následky zranení z bojov v nej zomrelo osem vojakov, z toho jeden vyšší dôstojník. V centre Brezovej pri pamätníku pochovali majora Timofeja Parfirjeviča Rudenka.

Timofej Parfirjevič Rudenko (Тимофей Парфирьевич Руденко) sa narodil 4. marca 1902 na Ukrajine v obci Aleksandrovka pri meste Kirovograd, dnešným názvom Kropivnickij (Украинская ССР, Кировоградская обл., Александровский р-н, с. Александровка; ukr. Кропивницький, Олександрівка). Na základnú vojenskú službu nastúpil 1. novembra 1925, v októbri 1926 ukončil dôstojnícky kurz, od roku 1938 mal udelenú hodnosť nadporučíka. Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Baškirsku v meste Sterlitamak (Стерлитамакский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Iraidu Spiridonovnu Rudenko zo Sterlitamaku, ul. Stalina 84. V dobe 2. svetovej vojny slúžil na štáboch 115. a 220. mínometného pluku. Do kapitánskej hodnosti ho povýšili 7. apríla 1942, do hodnosti majora 12. decembra 1942. Od 4. októbra 1943 bol náčelníkom štábu 1316. protitankového delostreleckého pluku 53. armády. Bojoval vo vojenských formáciách Severozápadného frontu (XI. 1941 - I. 1943, II. 1943 - V- 1943, Brjanského frontu (V. 1943 - VI. 1943 a 2. Ukrajinského frontu (od VIII. 1943). Bol vyznamenaný Radom Červenej zástavy 28. októbra 1943 a Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa 19. novembra 1944. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji (podľa výkazu strát). Zomrel však 9. apríla v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 227. streleckej divízie na následky zranení zo 7. apríla 1945. Pochovali v centre Brezovej pod Bradlom pri pamätníku.

Sedem vojakov v najnižších hodnostiach z rôznych jednotiek 227. streleckej divízie pochoval zdravotnícky prápor na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom.

Andrej Grigorjevič Feduň (Андрей Григорьевич Федунь) sa narodil v roku 1901 pri obci Krakovec pri Javorove vo Ľvovskej oblasti. Oblasť sa stala v roku 1939 súčasťou Ukrajiny (Украинская ССР, Львовская обл., Краковецкий р-н; ukr. Краковець, Яворів). Do Červenej armády ho povolal 22. novembra 1944 komisariát Krakovca (Краковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Fjodorovnu Feduň z obce pri Krakovci, zapísanej pravdepodobne ako Ljubini (Краковецкий р-н, с. Любини; ukr. Любині). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 22. marca 1945. Zomrel v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 9. apríla 1945 na následky zranenia z predošlého dňa. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom.
Pjotr Vladimirovič Nikolajenko (Петр Владимирович Николаенко) sa narodil v roku 1905 v Kazachstane v meste Semipalatinsk, dnešným názvom Semej (Казахская ССР, г. Семипалатинск - Семей). Do Červenej armády ho povolal 26. apríla 1944 komisariát mesta na Kryme Karasubazar, dnešným názvom Belogorsk (Карасубазарский РВК, г. Карасубазар - Белогорск). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Agafju Markovnu Nikolajenko z obce pri Karasubazare zapísanej ako Utar (Крымская АССР, Карасубазарский р-н, с. Утар). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka sanitárnej roty v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zomrel v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 10. apríla na následky zranenia z 8. apríla 1945. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom. Dňa 17. mája 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Z odôvodnenia vyznamenania sa dala bližšie určiť funkcia vojaka, jeho úlohou bolo evakuovať zranených vojakov z miesta bojov.
Aleksandr Vasiľjevič Sakun (Александр Васильевич Сакун) sa narodil v roku 1923 na Kryme v okrese mesta Ički, dnešným názvom Sovetskij (Крымская АССР, Ичкинский р-н, пос. Ички - пгт Советский). Do Červenej armády bol povolaný 27. augusta 1941 komisariátom mesta Ički (Ичкинский РВК) a opakovane 10. septembra 1944 pravdepodobne preto, že 26. februára 1942 padol do zajatia. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Vasilija Romanoviča Sakun z obce Kyjanly, dnešným názvom Iľjičovo pri meste Sovetskij (Ичкинский р-н, с. Кыянлы - Ильичево). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie, do ktorej bol opakovane zaradený od 21. marca 1945. V 227. divízii ho vyznamenali 18. novembra 1944 Radom slávy 3. stupňa. Zomrel v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 9. apríla 1945 na následky zranenia z toho istého dňa. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom. Dňa 13. mája 1945 mu udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 8. apríla 1945 na kopanici Kadlečíci.
Ivan Prochorovič Stupak (Иван Прохорович Ступак) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v Černigovskej oblasti. Podľa nepriameho dokumentu to bolo v obci Tichonoviči v okrese mesta Ščors, dnešným názvom Snovsk (Украинская ССР, Черниговская обл., Щорский р-н, г. Щорс - Сновск, с. Тихоновичи; ukr. Сновськ, Тихоновичі). Do Červenej armády ho povolal 10. septembra 194? komisariát mesta Ščors (Щорский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Jemeľjanovnu Stupak, ktorá žila v obci zapísanej ako Novaja Sloboda v okrese mesta Korjukovka pri Ščorse (Черниговская обл., Корюковский р-н, Новая Слобода; ukr. Корюківка). Tichonoviči, Snovsk a Korjukovka sú vo vzájomnej vzdialenosti dvoch desiatok kilometrov. Obec Novaja Sloboda sme nedokázali lokalizovať, ale v Tichonoviči je Novoslobodská ulica, ktorá by mohla naznačovať názov miestneho toponyma. Vojak naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu 779. streleckého pluku 227. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 21. marca 1945. Zomrel v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 9. apríla 1945 na následky zranenia z toho istého dňa. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom.
Georgij Dmitrievič Marčev (Георгий Дмитриевич Марчев, niekde Grigorij, Григорий, Maričev, Маричев) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri obci Buturlino pri Nižnom Novgorode (Горьковская обл., Бутурлинский р-н). Do Červenej armády ho povolal v auguste 1942 pravdepodobne komisariát v Buturline (Бутурлинский РВК). V niektorých materiáloch bol zmätočne uvedený Baturinský komisariát v Černigovskej a Gorkovskej oblasti (Батуринский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Mariju Osipovnu Tarajevovú z osady Vodolejka pri Buturline (Мария Осиповна Тараева, Бутурлинский р-н, с. Водолейка). Bol ľahko ranený 15. augusta 1942 a ťažko v auguste nasledujúceho roka. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu a zameriavač v 711. delostreleckom pluku 227. streleckej divízie. 4. marca 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Zomrel v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 9. apríla 1945 na následky zranenia z predošlého dňa. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom; podľa oznámenia zaslaného matke v spoločnom hrobe č. 2.
Denis Nikitovič Iskrug (Денис Никитович Искруг, niekde Iskruk, Искрук) sa narodil v roku 1899 alebo 1900 na Ukrajine v obci Krasnogorka pri meste Golovanevsk (Украинская ССР, Одесская обл., Голованевский р-н, Красногорка; ukr. Голованівськ, Красногірка). Do Červenej armády ho povolal 18. marca 1944 komisariát Golovanevska (Голованевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Darju Stepanovnu Iskrug z Krasnogorky. V zostave 91. samostatného práporu údržby ciest bol od 21. októbra 1944 dočasne nezvestný. Do jednotky sa vrátil 26. novembra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 570. streleckom pluku 227. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. februára 1945. Zomrel v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 10. apríla 1945 na následky zranenia z 8. apríla. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom.
Nikolaj Markovič Škuratov (Николай Маркович Шкуратов) sa narodil v roku 1909 v Rusku v meste Krymskaja, v dnešným názvom Krymsk (Краснодарский край, ст. Крымская - г. Крымск). Do Červenej armády ho povolal 30. apríla 1944 Majak-Salynský komisariát, ktorý sídlil v zaniknutej obci Majak Salyn na Kerčskom poloostrove, alebo v meste Kerč (Маяк-Салынский РВК, с. Маяк-Салын altern. г. Керчь). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Dmitrievnu Škuratovovú z mesta Krymskaja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 23. júna 1944. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji, pochovali ho v ten deň v strede kopanice Kadlečíci (с. Кадлетицы). Pravdepodobne je to mylný záznam vo výkaze strát pluku. Vojak zomrel v poľnej divíznej ošetrovni v 371. zdravotníckom prápore 8. apríla 1945 na následky zranení z predošlého dňa. V oznámení, ktoré prišlo matke z divíznej ošetrovne je uvedené, že bol pochovaný na občianskom cintoríne v Brezovej (p. Bradlom) v spoločnom hrobe č. 1. V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Myjavy.
V materiáloch pamyat-naroda.ru sa objavuje ešte jeden vojak s rovnakým menom, nie je isté, že by sa jednalo o totožnú osobu. Narodil sa v roku 1908 v obci Merčanskoje pri meste Krymskaja (Краснодарский край, Крымский р-н, с. Мерчанское). Do Červenej armády ho povolal v júni 1941 komisariát mesta Krymskaja (Крымский РВК). Slúžil v 157. streleckej divízii. Od 9. októbra 1942 sa predpokladalo, že padol a bol pochovaný pri obci Staraja Otrada (Сталинградская обл., с. Старая Отрада). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Izotovnu Škuratovovú z osady Vesjolyj pri obci Merčanskoje (Крымский р-н, х. Веселый). Ale z iného dokumentu je isté, že sa po vojne pátralo po jeho osude. Uvedené bolo, že bol zameriavačom zbrane, písomné spojenie s rodinou sa prerušilo v marci 1945 a pravdepodobne uzavreté bolo zápisom, že padol 9. apríla 1945.

779. strelecký pluk 227. streleckej divízie pochoval na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom jedného vojaka, ktorý padol v boji.

Vasilij Ivanovič Petrenko (Василий Иванович Петренко) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v obci Jemilovka pri meste Golovanevsk (Украинская ССР, Одесская обл., Голованевский р-н, Емиловка; ukr. Голованівсь, Ємилівка). Do Červenej armády ho povolal 25. marca 1944 komisariát v Golovanevsku (Голованевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jefrosiňju Petrovnu Petrenko z Jemilovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 779. streleckom pluku 227. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom.

20. gardový ženijný prápor 54. ženijnej brigády pochoval v Brezovej pod Bradlom jedného vojaka, ktorý padol v boji. Miesto hrobu nepoznáme.

Pjotr Ivanovič Fadejev (Петр Иванович Фадеев) sa narodil v roku 1912 v Rusku v obci Novoroždenstvenskoje pri meste Prokopjevsk (Кемеровская обл., Прокопьевский р-н, с. Новорождественское). Do Červenej armády ho povolal vo februári 1942 komisariát v Prokopjevsku (Прокопьевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Anastasiju Matvejevnu Fadejevovú z Novoroždenstvenského. Dvakrát bol ľahko ranený v máji 1942 a v marci 1943. Dňa 7. júna 1943 bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako zástupca veliteľa oddielu v 20. gardovom ženijnom prápore 54. ženijnej brigády. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brezovej pod Bradlom. Posmrtne ho 5. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Podľa odôvodnenia vyznamenania zahynul 8. apríla v bojovej potýčke s nemeckými vojakmi na ceste medzi Myjavou a Turou Lúkou.