Na portáli pamyat-naroda.ru sme našli materiál k desiatim vojakom Červenej armády, ktorí boli pochovaní v Brezovej pod Bradlom.
V meste si zriadil ošetrovňu 371. zdravotnícky prápor 227. streleckej divízie. Na následky zranení z bojov v nej zomrelo osem vojakov, z toho jeden vyšší dôstojník. V centre Brezovej pri pamätníku pochovali majora Timofjeja Parfirjeviča Rudjenka.

  • Timofjej Parfirjevič Rudjenko (Тимофей Парфирьевич Руденко) sa narodil 4. marca 1902 na Ukrajine v obci Aleksandrovka pri meste Kirovograd dnes Kropyvnyckyj (Украинская ССР, Кировоградская обл., Александровский р-н, с. Александровка; ukr. Кропивницький, Олександрівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Baškirsku v meste Sterlitamak (Стерлитамакский РВК). Od 1. novembra 1925 nastúpil na základnú vojenskú službu, v októbri 1926 ukončil dôstojnícky kurz a stal sa profesionálnym vojakom. Od roku 1938 mal udelenú hodnosť nadporučíka. V dobe 2. svetovej vojny slúžil na štáboch 115. a 220. mínometného pluku. Do kapitánskej hodnosti ho povýšili 7. apríla 1942, do hodnosti majora 12. decembra 1942. Od 4. októbra 1943 bol náčelníkom štábu 1316. protitankového delostreleckého pluku 53. armády. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Iraidu Spiridonovnu Rudjenko zo Sterlitamaku. Bol vyznamenaný Radom Červenej zástavy 28. októbra 1943 a Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa 19. novembra 1944. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji (podľa výkazu strát). Zomrel však 9. apríla v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 227. streleckej divízie na následky zranení zo 7. apríla 1945. Pochovali v centre Brezovej pod Bradlom pri pamätníku.

Sedem vojakov v najnižších hodnostiach z rôznych jednotiek 227. streleckej divízie pochoval zdravotnícky prápor na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom.

  • Andrjej Grigorjevič Feduň (Андрей Григорьевич Федунь) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v býv. okrese obce Krakovec (Украинская ССР, Львовская обл., Краковецкий р-н). Do Červenej armády ho povolal 22. novembra 1944 komisariát Krakovca (Краковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Fjodorovnu Feduň. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 22. marca 1945. Zomrel v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 9. apríla 1945 na následky zranenia z predošlého dňa. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom.
  • Pjotr Vladimirovič Nikolajenko (Петр Владимирович Николаенко) sa narodil v roku 1905 v Kazachstane v meste Semipalatinsk dnes Semej (Казахская ССР, Семипалатинская обл., г. Семипалатинск = Семей). Do Červenej armády ho povolal 26. apríla 1944 komisariát mesta Karasubazarsk dnes Belogorsk na Kryme (Карасубазарский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Agafju Markovnu Nikolajenko z Karasubazarského okresu z obce zapísanej ako Utar (село Утар). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka sanitárnej roty v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. Zomrel v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 10. apríla na následky zranenia z 8. apríla 1945. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom. Posmrtne 17. mája 1945 mu udelili Rad Červenej hviezdy. Z odôvodnenia vyznamenania sa dala bližšie určiť funkcia vojaka, jeho úlohou bolo evakuovať zranených vojakov z miesta bojov.
  • Aljeksandr Vasiľjevič Sakun (Александр Васильевич Сакун) sa narodil v roku 1923 na Kryme v okrese mesta Ički dnes Sovetskij (Крымская АССР, Ичкинский р-н, Ички, Советский). Do Červenej armády bol povolaný 27. augusta 1941 komisariátom mesta Ički (Ичкинский РВК) a opakovane 10. septembra 1944 pravdepodobne preto, že 26. februára 1942 padol do zajatia. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Vasilija Romanoviča Sakun z obce Kyjanly dnešné Iľjičevo pri meste Sovetskij (с. Кыянлы, Ильичево). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie, do ktorej bol opakovane zaradený od 21. marca 1945. V 227. divízii ho vyznamenali 18. novembra 1944 Radom Slávy 3. stupňa. Zomrel v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 9. apríla 1945 na následky zranenia z toho istého dňa. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom. Posmrtne mu 13. mája 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 8. apríla 1945 na kopanici Kadlečíci.
  • Ivan Prochorovič Stupak (Иван Прохорович Ступак) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine asi v obci Tichonoviči pri meste Ščors dnes Snovsk (Украинская ССР, Черниговская обл., Котовский р-н(?) altern. Щорский р-н, с. Тихоновичи). Do Červenej armády ho povolal 10. septembra 194? komisariát mesta Ščors (Щорский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Annu Jemjeľjanovnu Stupak, ktorá žila pri meste Korjukivka pri Ščorse. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu 779. streleckého pluku 227. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 21. marca 1945. Zomrel v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 9. apríla 1945 na následky zranenia z toho istého dňa. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom.
  • Georgij Dmitrijevič Marčev (Георгий Дмитриевич Марчев) sa narodil v roku 1901 v Rusku v osade Vodolejka pri meste Buturlino (Горьковская обл., Бутурлинский р-н, д. Водолейка). Do Červenej armády ho povolal v auguste 1942 asi komisariát v meste Baturyn na Ukrajine (Батуринский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Mariju Osipovnu Tarajevovú z Vodolejky. Bol ľahko ranený 15. augusta 1942 a ťažko v auguste nasledujúceho roka. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu a zameriavač v 711. delostreleckom pluku 227. streleckej divízie. 4. marca 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Zomrel v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 9. apríla 1945 na následky zranenia z predošlého dňa. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom; podľa oznámenia zaslaného matke v spoločnom hrobe č. 2.
  • Djenis Nikitovič Iskrug (Денис Никитович Искруг) sa narodil v roku 1899 alebo 1900 na Ukrajine v obci Krasnogorka pri meste Golovanevsk (Украинская ССР, Одесская обл., Голованевский р-н, Красногорка; ukr. Голованівськ, Красногірка). Do Červenej armády ho povolal 18. marca 1944 komisariát v Golovanevsku (Голованевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Darju Stepanovnu Iskrug z Krasnogorky. V zostave 91. samostatného práporu údržby ciest bol od 21. októbra 1944 dočasne nezvestný. Do jednotky sa vrátil 26. novembra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 570. streleckom pluku 227. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. februára 1945. Zomrel v ošetrovni 371. zdravotníckeho práporu 10. apríla 1945 na následky zranenia z 8. apríla. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom.
  • Nikolaj Markovič Škuratov (Николай Маркович Шкуратов) sa narodil v roku 1909 v Rusku v stanici Krymskaja dnešné mesto Krymsk (Краснодарский край, станица Крымская). Do Červenej armády ho povolal 30. apríla 1944 komisariát zaniknutej obce Majak Salyn na Kerčskom poloostrove (Маяк-Салынский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Dmitrijevnu Škuratovovú zo stanice Krymskaja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 23. júna 1944. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji, pochovali ho v ten deň v strede kopanice Kadlečíci (?). Pravdepodobne je to mylný záznam vo výkaze strát pluku. Vojak zomrel v poľnej divíznej ošetrovni v 371. zdravotníckom prápore 8. apríla 1945 na následky zranení z predošlého dňa. V oznámení, ktoré prišlo matke z divíznej ošetrovne je uvedené, že bol pochovaný na občianskom cintoríne v Brezovej (p. Bradlom).
    V materiáloch pamyat-naroda.ru sa objavuje ešte jeden vojak s rovnakým menom, nie sme si istý, či sa jedná o totožnú osobu. Narodil sa v roku 1908 v obci Merčanskoje pri stanici Krymskaja (Краснодарский край, Крымский р-н, с. Мерчанское). Do Červenej armády ho povolal v júni 1941 komisariát stanice Krymskaja (Крымский РВК). Slúžil v 157. streleckej divízii. Od 9. októbra 1942 sa predpokladalo, že padol a bol pochovaný pri obci Staraja Otrada (Сталинградская обл., с. Старая Отрада). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Izotovnu Škuratovovú z osady Veselyj pri obci Merčanskoje (х. Веселый).

779. strelecký pluk 227. streleckej divízie pochoval na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom jedného vojaka, ktorý padol v boji.

  • Vasilij Ivanovič Pjetrjenko (Василий Иванович Петренко) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v obci Jemilovka pri meste Golovanevsk (Украинская ССР, Одесская обл., Голованевский р-н, Емиловка; ukr. Голованівсь, Ємилівка). Do Červenej armády ho povolal 25. marca 1944 komisariát v Golovanevsku (Голованевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jefrosiňju Pjetrovnu Pjetrjenko z Jemilovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 779. streleckom pluku 227. streleckej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 5. (?) apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na občianskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom.

20. gardový ženijný prápor 54. ženijnej brigády pochoval v Brezovej pod Bradlom jedného vojaka, ktorý padol v boji. Miesto hrobu nepoznáme.

  • Pjotr Ivanovič Fadjejev (Петр Иванович Фадеев) sa narodil v roku 1912 v Rusku v osade Novoroždenstvenskoje pri meste Prokopjevsk (Кемеровская обл., Прокопьевский р-н, с. Новорождественское). Do Červenej armády ho povolal vo februári 1942 komisariát v Prokopjevsku (Прокопьевский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Anastasiju Matvejevnu Fadjejevovú z Novoroždenstvenského. Dvakrát bol ľahko ranený v máji 1942 a v marci 1943. 7. júna 1943 bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti mladšieho seržanta ako zástupca veliteľa oddielu v 20. gardovom ženijnom prápore 54. ženijnej brigády. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Brezovej pod Bradlom. Posmrtne ho 5. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Podľa odôvodnenia vyznamenania zahynul 8. apríla v bojovej potýčke s nemeckými vojakmi na ceste medzi Myjavou a Turou Lúkou.

 

Kamerové systémy