Z materiálov portálu pamyat-naroda.ru sme excerpovali zoznam sovietskych vojakov, ktorí boli pochovaní v súčasných chotárnych hraniciach Myjavy a jej súčasti (od roku 1980) Turej Lúky. Vo väčšine to boli vojaci 3. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Veliteľom pluku bol podplukovník Ivan Ivanovič Garvart (* 1917, Иван Иванович Гарварт). Pluk pochoval na Myjave sedem vojakov najnižších hodností na jednom mieste. Vo výkaze strát sa miesto pohrebiska neudáva, ale podľa poľnej mapky bolo na južnom okraji mesta, pravdepodobne na dolnom cintoríne alebo v jeho susedstve.
- Aljeksej Anisimovič Čubkin (Алексей Анисимович Чубкин) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Rostovskej oblasti (Ростовская обл.). Do Červenej armády ho povolal v decembri 1943 jeden z komisariátov mesta Rostov nad Donom (Пролетарский РВК). V preddospelom veku bol zaradený v 61. učebnom streleckom pluku 49. učebnej streleckej divízie do 19. novembra 1944. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Anaň Maksimovnu Čubkin, neskôr otca Anisima Iľjiča Čubkina, oboch zo samoty Suchovo v Proletárskom okrese Rostova nad Donom (х. Сухово, Пролетарский р-н). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako jazdec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave.
- Aljeksandr Stjepanovič Korobkov (Александр Степанович Коробков) sa narodil v roku 1921 v Rusku v Tambovskej oblasti (Тамбовская обл.). Do Červenej armády ho povolal 18. marca 1944 komisariát na Ukrajine (Хмелевский РВК, asi obec Chmeľove pri meste Smoline, ukr. Хмельове, Смоліне). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Irinu Dmitrijevnu Korobkovovú, ktorá žila pri obci Bondari - možno v osade Staroje Čeliščevo (Бондари, д. Старое Челищево). Od 6. októbra 1944 bol v zostave 3. útočného streleckého pluku 53. armády V tejto jednotke ho ako spojovacieho veliteľa guľometnej čaty v hodnosti slobodníka 24. novembra 1944 vyznamenali medailou Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako guľometčík v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke ho 6. februára 1945 opätovne vyznamenali medailou Za odvahu. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave.
- Michail Filippovič Želudovskij (Михаил Филиппович Желудовский) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine (Украинская ССР, Черниговская обл., Менский р-н, с. Киселевка). Do Červenej armády ho povolal v novembri 1943 komisariát mesta Mena (Менский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jefroseniju Davidovnu Želudovskú z obce Kiselivka pri meste Mena (ukr. Киселівка, Мена). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave.
Pravdepodobne Michailovým bratom bol vojak Mitrofan Filippovič Želudovskij (Митрофан Филиппович Желудовский, niekde aj Želudkovskij, Желудковский) ktorý sa narodil v roku 1907 v obci Kiselivka pri meste Mena. Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Mena. Od 20. novembra 1943 slúžil v 29. gardovom streleckom pluku 12. gardovej streleckej divízie ako strelec v hodnosti vojaka. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agrašinu Fedotovnu Želudovskú z obce Kiselivka. Padol v Bielorusku 15. decembra 1943, pochovali ho pri obci Malyje Avtjuki (д. Малые Автюки) v spoločnom hrobe. - Nikolaj Andrjejevič Malyšev (Николай Андреевич Малышев) sa narodil v roku 1923 v Rusku v obci Aleksejevka pri meste Kovrov (Ивановская обл., Ковровский р-н, Алексеевка). Do Červenej armády ho povolal v auguste 1942 komisariát mesta Kovrov (Ковровский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Praskovju Artemjevnu Malyševovú z Aleksejevky. V auguste 1943 bol ranený. Naposledy slúžil ako samopalník v hodnosti vojaka v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke ho 14. júna 1944 vyznamenali medailou Za odvahu. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave.
- Sergej Emanuilovič Gončaruk (Сергей Эмануилович Гончарук) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v Odeskej oblasti (Украинская ССР, Одесская обл.). Do Červenej armády ho povolal v apríli 1944 komisariát v meste Balta (Балтский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Oľgu Jakovljevnu z obce Obžile pri meste Balta (ukr. Обжиле). Naposledy slúžil v hodnosti mladšieho seržanta ako veliteľ guľometného oddielu v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave. Posmrtne mu bol 20. apríla 1945 udelený Rad slávy 3. stupňa.
- Boris Stjepanovič Pastroma (Борис Степанович Пастрома) sa narodil v roku 1922 v Moldavsku (Молдавская ССР). Do Červenej armády ho povolal v júli 1944 komisariát ukrajinského mesta Chotyn (Хотинский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Valjentinu Vasiľjevnu Pastroma z mesta Glodjany v Moldavsku (Глодяны). V hodnosti vojaka bol v zostave 37. rezervného streleckého pluku pohraničných vojsk NKVD. Naposledy slúžil v hodnosti mladšieho seržanta ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave.
- Ivan Kirillovič Krivov (Иван Кириллович Кривов) sa narodil v roku 1906 v Rusku v moskovskej časti Perovo (Московская обл., Перовский р-н). Do Červenej armády ho povolal 24. júna 1941 jeden z komisariátov Moskvy (Ухтомский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Akulinu Grigorjevnu Krivovovú z Perova (Перово). Zranenia utrpel 15. augusta 1942 a 1. septembra 1943; bol v zostave 83. prieskumného práporu 94. streleckej divízie. Naposledy slúžil ako prieskumník v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho v hodnosti seržanta zaradili od 4. augusta 1944. V tejto jednotke bol v hodnosti seržanta ako obsluha mínometu (120 mm) 22. decembra 1944 ocenený medailou Za odvahu. Zo stavu jednotky ho v hodnosti vojaka(?) vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave.
461. (samostatný) mínometný pluk 53. armády popri dvoch vojakov pri kopanici U Močkov (Rudník) pochoval jedného vojaka na Myjave na námestí južne od kostola.
- Andrjej Andrjejevič Zabjelin (Андрей Андреевич Забелин) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Novoivanovka býv. Orechovského okresu (Украинская ССР, Запорожская обл., Ореховский р-н, с. Ново-Ивановка; ukr. Оріхів, Новоіванівка). Do Červenej armády ho povolal v marci 1943 komisariát mesta Orichiv (Ореховский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Ustiňju Nikolajevnu Zabelin z Novoivanovky. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako rádiotelegrafista v 461. (samostatnom) mínometnom pluku 53. armády. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave na námestí južne od kostola, nevieme ktorého.
777. strelecký pluk 227. streleckej divízie pochoval jedného vojaka na Myjave na mestskom cintoríne, nevieme, či ide o dolný alebo horný cintorín.
- Iľja Iľjič Švec (Илья Ильич Швец) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine pri Chersone v Kachovskom okrese (Украинская ССР, Николаевская обл., Каховский р-н). Do Červenej armády ho povolal 7. februára 1943 komisariát mesta Kachovka (Каховский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Darju Ivanovnu Švec z Askanijského obilného sovchozu býv. Novotrojického okresu (ukr. Новотроїцьке). Zo zostavy 1382. streleckého pluku 87. streleckej divízie ho vyradilo zranenie alebo nemoc. Od 23. júna 1944 bol zaradený v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie ako samopaľník v hodnosti vojaka. Dvakrát mu udelili medailu Za odvahu, 3. augusta 1944 a 10. novembra 1944. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na mestskom cintoríne na Myjave.
101. samostatná trofejná rota 53. armády pochovala na Myjave jedného vojaka na centrálnom námestí.
- Vasilij Aljeksandrovič Dikij (Василий Александрович Дикий) sa narodil v roku 1913 v Rusku v Krasnodare (г. Краснодар). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Krasnodar (Краснодарский РВК) v júli 1939. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol sestru Jevdokiju Aljeksandrovnu Trofimjenko z Krasnodaru. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako veliteľ oddielu prieskumníkov v 101. samostatnej trofejnej rote 53. armády. V tejto jednotke ho 13. decembra 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave na centrálnom námestí.
3. gardový paradesantný pluk 1. gardovej paradesantnej divízie pochoval na Turej Lúke štyroch radových vojakov.
- Andrjej Ivanovič Gavriš (Андрей Иванович Гавриш) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v Poltavskej oblasti (Украинская ССР, Полтавская обл.). Do Červenej armády ho povolal v auguste 1943 komisariát mesta Mirgorod (Миргородский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Ivana Ivanoviča Gavriša z Mirgorodu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 23. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Turej Lúke.
- Ljeonid Stjepanovič Ložkin (Леонид Степанович Ложкин) sa narodil v roku 1922 v Rusku v meste Kemerovo (г. Кемерово). Do Červenej armády ho povolal 25. októbra 1944 komisariát mesta Jaja (Яйский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Taťjanu Stepanovnu Ložkin z Kemerova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 14. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Turej Lúke.
- Ivan Ivanovič Ljubar (Иван Иванович Любарь) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v Kamenec-Podolskej oblasti (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл.). Do Červenej armády ho povolal vo februári 1944 komisariát mesta Voločisk (Волочисский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Pjelageju Dmitrijevnu Ljubar z obce Fedrikovka (asi Fridrichovka súčasť Voločisku). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Turej Lúke.
- Andrjej Avjerjanovič Flik (Андрей Аверьянович Флик) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine v Kamenec-Podolskej oblasti (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл.). Do Červenej armády ho povolal v januári 1945 komisariát mesta Deražnja (Деражнянский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Anastasiju Jemeľjanovnu Doka z obce Bohdanivci v býv. Deražnjanskom okrese (ukr. Богданівці, Деражня). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Turej Lúke
777. strelecký pluk 227. streleckej divízie pochoval v chotári Turej Lúky dvoch vojakov; v sade kopanice Synci a v strede kopanice Belanštíci.
- Vasilij Ivanovič Andrjejev (Василий Иванович Андреев) sa narodil v roku 1912 v Rusku v osade Kladovice pri meste Loknja (Псковская обл., Локнянский р-н, Локнянский с/с, д. Кладовицы). Do Červenej armády ho povolal 8. novembra 1941 (altern. 24. júna 1941) komisariát Loknje (Локнянский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Zinajdu Jakovljevnu Andrjejevovú z obce Kladovice (zapísané ako Koldovica). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako jazdec v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke mu ako zameriavačovi mínometnej (120 mm) roty 14. februára 1944 udelili medailu Za odvahu a 10. augusta 1944 medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 8. apríla 1945 pravdepodobne na kopanici Synci. Vo výkaze strát pluku je lokalita hrobu zapísaná ako sad obce Sinči.
- Jefim Maksimovič Stjepko (Ефим Максимович Степко) sa narodil v roku 1904 v Rusku v osade Kuršava v súčasnom Andropovskom okrese Stavropoľského kraja (Орджоникидзевский край, Нагутский р-н, с. Куршава). Do Červenej armády ho 17. novembra 1941 povolal komisariát obce Nagutskoje (Нагутский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Sofju Dmitrijevnu Stjepko z Kuršavy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 19. júna 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 10. novembra 1944 medailu Za odvahu. Padol v boji 9. apríla 1945, pochovali ho ešte v ten deň v strede kopanice Belanštíci.
