Sovietski vojaci pochovaní na Myjave

Okres Myjava Posledná aktualizácia: 04. november 2024

Z materiálov portálu pamyat-naroda.ru je excerpovaný zoznam sovietskych vojakov, ktorí boli pochovaní v súčasných chotárnych hraniciach Myjavy a jej súčasti (od roku 1980) Turej Lúky. Vo väčšine to boli vojaci 3. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Veliteľom pluku bol podplukovník Ivan Ivanovič Garvart (* 1917, Иван Иванович Гарварт). Pluk pochoval na Myjave sedem vojakov najnižších hodností na jednom mieste. Vo výkaze strát sa miesto pohrebiska neudáva, ale podľa poľnej mapky bolo na južnom okraji mesta, pravdepodobne na dolnom cintoríne alebo v jeho susedstve.

Aleksej Anisimovič Čubkin (Алексей Анисимович Чубкин) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Rostovskej oblasti (Ростовская обл.). Do Červenej armády ho povolal v decembri 1943 komisariát mesta Proletarskaja, dnešným názvom Proletarsk (Пролетарский РВК; ст. Пролетарская - г. Пролетарск). Do 19. novembra 1944 bol zaradený v 61. učebnom streleckom pluku 49. učebnej streleckej divízie. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Anaň Maksimovnu Čubkin, neskôr otca Anisima Iľjiča Čubkina, oboch z obce Proletárskeho okresu, zapísanej ako Suchovo, mohlo by ísť o obec Suchoj (Ростовская обл., Пролетарский р-н, х. Сухово - х. Сухой). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave.
Aleksandr Stepanovič Korobkov (Александр Степанович Коробков) sa narodil v roku 1921 v Rusku v Tambovskej oblasti (Тамбовская обл.). Do Červenej armády ho povolal 18. marca 1944 komisariát ukrajinskej obce Chmelevoje pri Novoukrajinke (Хмелевский РВК, с. Хмелевое; ukr. Хмельове, Новоукраїнка). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Irinu Dmitrijevnu Korobkovovú, ktorá žila pri obci Bondari pri Tambove v obci zapísanej asi ako Čeleščevo, mohlo by ísť o Staroje Čeliščevo (Тамбовская обл., Бондарский р-н, с. Челещево - д. Старое Челищево). Od 6. októbra 1944 bol v zostave 3. útočného streleckého pluku 53. armády V tejto jednotke ho ako člena guľometnej čaty v hodnosti slobodníka 24. novembra 1944 ocenili medailou Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako obsluha ťažkého guľometu v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 6. februára 1945 opätovne udelili medailu Za odvahu. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave.
Michail Filippovič Želudovskij (Михаил Филиппович Желудовский) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Kyseljovka pri meste Mena (Украинская ССР, Черниговская обл., Менский р-н, с. Киселевка; ukr. Мена, Киселівка). Do Červenej armády ho povolal v novembri 1943 komisariát v Mene (Менский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Jefroseniju Davidovnu Želudovskú z Kiseljovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho zaradili od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave.
Pravdepodobne Michailovým bratom bol vojak Mitrofan Filippovič Želudovskij (Митрофан Филиппович Желудовский, niekde aj Želudkovskij, Желудковский) ktorý sa narodil v roku 1907 v obci Kiseljovka pri meste Mena. Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Mena. Od 20. novembra 1943 slúžil v 29. gardovom streleckom pluku 12. gardovej streleckej divízie ako strelec v hodnosti vojaka. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agrašinu Fedotovnu Želudovskú z Kiseljovky. Padol v Bielorusku 15. decembra 1943, pochovali ho pri obci Malyje Avtjuki pri meste Kalinkoviči (Калинковичский р-н, д. Малые Автюки; biel. Калінкавічы, Малыя Аўцюкі) v spoločnom hrobe.
Nikolaj Andrejevič Malyšev (Николай Андреевич Малышев) sa narodil v roku 1923 v Rusku v obci Aleksejevka pri meste Kovrov (Ивановская обл., Ковровский р-н, с. Алексеевка). Do Červenej armády ho povolal v auguste 1942 komisariát v Kovrove (Ковровский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Praskovju Artemjevnu Malyševovú z Aleksejevky. V auguste 1943 bol ranený. Naposledy slúžil ako samopalník v hodnosti vojaka v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke ho 14. júna 1944 ocenili medailou Za odvahu. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave.
Sergej Emanuilovič Gončaruk (Сергей Эмануилович Гончарук) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v Odeskej oblasti (Украинская ССР, Одесская обл.). Do Červenej armády ho povolal v apríli 1944 komisariát v meste Balta (Балтский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Oľgu Jakovlevnu z obce Obžiloje pri meste Balta (Балтский р-н, с. Обжилое; ukr. Обжиле). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ guľometného oddielu v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. februára 1945. V tejto jednotke ho 20. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave.
Boris Stepanovič Pastroma (Борис Степанович Пастрома) sa narodil v roku 1922 v Moldavsku (Молдавская ССР). Do Červenej armády ho povolal v júli 1944 komisariát ukrajinského mesta Chotin Černovickej oblasti, ktorá bola do roku 1940 súčasťou Rumunska (Хотинский РВК; ukr. Хотин). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Valentinu Vasiľjevnu Pastroma z mesta Glodjany v Moldavsku (Белцкий уезд, Глодянский район, с. Глодяны; rum-mold. Glodeni). V hodnosti vojaka bol v zostave 37. rezervného streleckého pluku pohraničných vojsk NKVD. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 19. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave.
Ivan Kirillovič Krivov (Иван Кириллович Кривов) sa narodil v roku 1906 v Rusku pri dnešnej moskovskej časti Perovo (Рязанская обл.?, Перовский р-н?). Do Červenej armády ho povolal 24. júna 1941 Uchtomský komisariát, ktorý sídlil v meste Ljuberce pri Moskve (Ухтомский РВК, г. Люберцы). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Akulinu Grigorjevnu Krivovovú z Perova, Karačarovský kombinát dom č. 1 (ст. Перово, Карачаровский комбинат д. 1). Zranenia utrpel 15. augusta 1942 a 1. septembra 1943. Bol zaradený v zostave 83. prieskumného práporu 94. streleckej divízie. Naposledy slúžil ako prieskumník v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej ho v hodnosti seržanta zaradili od 4. augusta 1944. V tejto jednotke bol v hodnosti seržanta ako obsluha mínometu (120 mm) 22. decembra 1944 ocenený medailou Za odvahu. Zo stavu jednotky ho v hodnosti vojaka (?) vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave.

461. (samostatný) mínometný pluk 53. armády popri dvoch vojakov pri kopanici U Močkov (Rudník) pochoval jedného vojaka na Myjave na námestí južne od kostola.

Andrej Andrejevič Zabelin (Андрей Андреевич Забелин) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Novoivanovka pri meste Orechov (Украинская ССР, Запорожская обл., Ореховский р-н, с. Ново-Ивановка; ukr. Оріхів, Новоіванівка). Do Červenej armády ho povolal v marci 1943 komisariát Orechova (Ореховский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Ustiňju Nikolajevnu Zabelin z Novoivanovky. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako rádiotelegrafista v 461. (samostatnom) mínometnom pluku 53. armády. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave na námestí južne od kostola, nevieme ktorého.

777. strelecký pluk 227. streleckej divízie pochoval jedného vojaka na Myjave na mestskom cintoríne, nevieme, či ide o dolný alebo horný cintorín.

Iľja Iľjič Švec (Илья Ильич Швец) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine pri meste Kachovka pri Chersone (Украинская ССР, Николаевская обл., Каховский р-н). Do Červenej armády ho povolal 7. februára 1943 komisariát Kachovky (Каховский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Darju Ivanovnu Švec z Askanijského obilného sovchozu, farma č. 1, pri meste Novotrojickoje (Запорожская обл. Новотроицкий р-н, Асканийский зерно-совхоз, ферма № 1; ukr. Новотроїцьке). Zo zostavy 1382. streleckého pluku 87. streleckej divízie ho vyradilo zranenie alebo nemoc. Od 23. júna 1944 bol zaradený v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie ako samopalník v hodnosti vojaka. Dvakrát mu udelili medailu Za odvahu, 3. augusta 1944 a 10. novembra 1944. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na mestskom cintoríne na Myjave.

101. samostatná trofejná rota 53. armády pochovala na Myjave jedného vojaka na centrálnom námestí.

Vasilij Aleksandrovič Dikij (Василий Александрович Дикий) sa narodil v roku 1913 v Rusku v meste Krasnodar (г. Краснодар). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Krasnodare (Краснодарский РВК) v júli 1939. Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol sestru Jevdokiju Aleksandrovnu Trofimenko z Krasnodaru, ul. Majakovského 55. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako veliteľ oddielu prieskumníkov v 101. samostatnej trofejnej rote 53. armády. V tejto jednotke ho 13. decembra 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Myjave na centrálnom námestí.

3. gardový paradesantný pluk 1. gardovej paradesantnej divízie pochoval na Turej Lúke štyroch radových vojakov.

Andrej Ivanovič Gavriš (Андрей Иванович Гавриш) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v Poltavskej oblasti (Украинская ССР, Полтавская обл.). Do Červenej armády ho povolal v auguste 1943 komisariát mesta Mirgorod (Миргородский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol otca Ivana Ivanoviča Gavriša z Mirgorodu, ul. Rabočaja 16. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 23. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Turej Lúke.
Leonid Stepanovič Ložkin (Леонид Степанович Ложкин) sa narodil v roku 1922 v Rusku v meste Kemerovo (г. Кемерово). Do Červenej armády ho povolal 25. októbra 1944 komisariát mesta Jaja pri Tomsku (Яйский РВК, пгт. Яя). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol matku Taťjanu Stepanovnu Ložkin z Kemerova, ul. Rabočaja 11. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 14. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Turej Lúke.
Ivan Ivanovič Ljubar (Иван Иванович Любарь) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v Kamenec-Podolskej oblasti (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл.). Do Červenej armády ho povolal vo februári 1944 komisariát mesta Voločisk (Волочисский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Pelageju Dmitrijevnu Ljubar z obce zapísanej ako Fedrikovka, pravdepodobne ide o obec Fridrichovka, ktorá sa stala súčasťou Voločiska (Каменец-Подольская обл., Волочисский р-н, с. Федриковка - Фридриховка; ukr. Волочиськ, Фрідрихівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Turej Lúke.
Andrej Averjanovič Flik (ndrej Averjanovič Flik (Андрей Аверьянович Флик) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine v Kamenec-Podolskej oblasti (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл.). Do Červenej armády ho povolal v januári 1945 komisariát mesta Deražnja (Деражнянский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Anastasiju Jemeľjanovnu Doka z obce Bogdanovce pri meste Deražnja (Каменец-Подольская обл., Деражнянский р-н, с. Богдановцы; ukr. Деражня, Богданівці). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 3. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Turej Lúke.

777. strelecký pluk 227. streleckej divízie pochoval v chotári Turej Lúky dvoch vojakov; v sade kopanice Synci a v strede kopanice Belanštíci.

Vasilij Ivanovič Andrejev (Василий Иванович Андреев) sa narodil v roku 1912 v Rusku pri obci Loknja pri Pskove (Калининская обл., Локнянский р-н Локнянский с/с, д. Кладовицы). Do Červenej armády ho povolal 24. júna 1941 komisariát Loknje (Локнянский РВК). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Zinajdu Jakovlevnu Andrejevovú z dediny pri Loknji zapísanej ako Koldovica, pravdepodobne správne má byť Kladovice (Локнянский р-н, д. Колдовица - Кладовицы). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako jazdec v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke mu ako zameriavačovi mínometnej (120 mm) roty 14. februára 1944 udelili medailu Za odvahu a 10. augusta 1944 medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu jednotky ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 8. apríla 1945 pravdepodobne na kopanici Synci. Vo výkaze strát pluku je lokalita hrobu zapísaná ako sad obce Sinči.
Vojak sa v zozname vojenského cintorína Slavína na pamyat-naroda.ru nenachádza, ale je zaevidovaný na vojenskom cintoríne v Štúrove, pretože lokalitu interpretovali (podľa dátumu smrti vojaka asi mylne) ako obec Senča, od roku 1960 súčasť obce Podhájska. Pochovaných vojakov z tohto územia exhumovali a previezli na spoločný cintorín do Štúrova.
Jefim Maksimovič Stepko (Ефим Максимович Степко) sa narodil v roku 1904 v Rusku v osade Kuršava pri meste Kursavka (Орджоникидзевский край, Нагутский р-н, с. Куршава). Do Červenej armády ho 17. novembra 1941 povolal Nagutský komisariát, ktorý v uvedenom čase sídlil v obci Soluno-Dmitrievskoje (Нагутский РВК. с. Солуно-Дмитриевское). Ako kontaktnú osobu rodiny uviedol manželku Sofju Dmitrievnu Stepko z Kuršavy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako strelec v 777. streleckom pluku 227. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 19. júna 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 10. novembra 1944 medailu Za odvahu. Padol v boji 9. apríla 1945, pochovali ho ešte v ten deň v strede kopanice Belanštíci.