Podľa portálu pamyat-naroda.ru boli v chotári obce Brestovec na kopanici Pánici pochovaní v spoločnom hrobe dvaja vojaci Červenej armády. Obaja boli zo 6. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Lokalita je vo výkaze strát pluku zapísaná ako Panači a na poľnej mapke s menným zoznamom ako Panyci 5 km severovýchodne od Myjavy.
- Anton Faustinovič Borjeckij (Антон Фаустинович Борецкий) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine v obci Košelevka pri meste Pulyny (Украинская ССР, Житомирская обл., Красноармейский р-н, с. Кошелевка; ukr. Кошелівка, Пулини). Do Červenej armády ho povolal 28. júna 1941 komisariát (Красноармейский РВК; pravdepodobne v meste Pulyny) a opakovane 22. septembra 1944 komisariát v Kazachstane (Энбекши-Казахский РВК, možno v meste Esik). Hlásil sa k poľskej národnosti a ako kontaktnú osobu uviedol matku Faustinu Ivanovnu Boreckú, ktorá žila v Kazachstane v obci Sadyrskij na Kolchoze 1. mája (Садырский с/с, к-з 1-ое мая, Энбекши-Казахский р-н). Pred koncom roka 1944 slúžil v 799. streleckom pluku 388. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha kanónov (45 mm) v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 18. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na kopanici Pánici.
- Fjodor Trofimovič Rodionov (Федор Трофимович Родионов) sa narodil v roku 1914 v Rusku v obci Jeleninka pri meste Kartaly (Челябинская обл., Полтавский р-н dnes Карталинский район, с. Еленинка, г. Карталы). Do Červenej armády ho povolal 28. júla 1941 komisariát v meste Bajmak v Baškirskej republike (Баймакский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku (Zemljanskaja) a neskôr matku Varvaru Ivanovnu Rodionovovú, obe žili v Baškirsku v obci (bani) Išberda pri meste Bajmak (с. Ишберда, г. Баймак). Slúžil v 214. streleckej divízii v hodnosti seržanta, od bojov pri Stalingrade zostal nezvestný od 27. júla 1942. Od začiatku marca 1943 bol v zajatí. Opätovný povolávací rozkaz pre neho vystavili 11. augusta 1944 v Bajmaku. Naposledy slúžil v hodnosti staršieho seržanta ako obsluha kanónov (45 mm) v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na kopanici Pánici.
