Podľa portálu pamyat-naroda.ru boli v chotári obce Brestovec na kopanici Pánici pochovaní v spoločnom hrobe dvaja vojaci Červenej armády. Obaja boli zo 6. gardového paradesantného pluku 1. gardovej paradesantnej divízie. Lokalita je vo výkaze strát pluku zapísaná ako majer Panači a na poľnej mapke hrobu s menným zoznamom je lokalita zapísaná ako Panyci a Panyči, 5 km severovýchodne od Myjavy.
- Anton Faustinovič Boreckij (Антон Фаустинович Борецкий) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine v obci Košelevka pri meste Puliny (Украинская ССР, Житомирская обл., Красноармейский р-н, с. Кошелевка; ukr. Кошелівка, Пулини). Do Červenej armády ho povolal 28. júna 1941 Červonoarmejský komisariát v materiáloch nesprávne zapísaný ako Krasnoarmejský. Komisariát sídlil v meste Puliny, ktoré v rokoch 1935-2016 nieslo názov Červonoarmejsk (Червоноармейский - Красноармейский РВК, г. Пулины - Червоноармейск) a opakovane 22. septembra 1944 komisariát v Kazachstane, ktorý sídlil v meste Jesik (Энбекши-Казахский РВК, г. Есик). Hlásil sa k poľskej národnosti a ako kontaktnú osobu uviedol matku Faustinu Ivanovnu Boreckú, ktorá žila pri meste Jesik na kolchoze 1. mája v seľsovete zapísanom ako Sadyrský (Энбекши-Казахский р-н, Садырский с/с, к-з 1-ое мая). Pred koncom roka 1944 slúžil v 799. streleckom pluku 388. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha kanónov (45 mm) v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 18. februára 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na kopanici Pánici.
- Fjodor Trofimovič Rodionov (Федор Трофимович Родионов) sa narodil v roku 1914 v Rusku v obci Jeleninka pri meste Kartaly (Челябинская обл., Полтавский р-н, с. Еленинка, г. Карталы). Do Červenej armády ho povolal 28. júla 1941 komisariát v meste Bajmak v Baškirskej republike (Баймакский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku menom Zemljanská (Землянская) a neskôr matku Varvaru Ivanovnu Rodionovovú, obe žili v osade bane Išberda (súčasť Kusejevského seľsovetu, Кусеевский с/с) pri meste Bajmak (Баймакский р-н, рудник Ишберда). Slúžil v 214. streleckej divízii v hodnosti seržanta, od bojov pri Stalingrade zostal nezvestný od 27. júla 1942. Od začiatku marca 1943 bol v zajatí. Opätovný povolávací rozkaz pre neho vystavili 11. augusta 1944 v Bajmaku. Naposledy slúžil v hodnosti staršieho seržanta ako obsluha kanónov (45 mm) v 6. gardovom paradesantnom pluku 1. gardovej paradesantnej divízie, do ktorej bol zaradený od 9. marca 1945. Zo stavu jednotky ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na kopanici Pánici.
