V čase prechodu frontu 2. svetovej vojny tvorili Horná a Dolná Polianka súčasť "veľkej" Myjavy. Cesta z Myjavy na Polianku bola 6. apríla ostreľovaná sovietskymi lietadlami. Dolná Polianka bola obsadená 7. apríla 1945 v ranných hodinách bez boja, pretože Nemci sa opevnili až za Hornou Poliankou. V dome Michala Hodúla na Dolnej Polianke si zriadil štáb veliteľ 3. gardového pluku pplk. Ivan Gromov. Koordinovaný postup partizánov z oddielov Čúvalu a Daniela Sadloňa spolu s Červenou armádou v smere na Hornú Polianku podporovala mínometná batéria červenoarmejcov umiestnená na severovýchodnom konci Dolnej Polianky. Horná Polianka bola obsadená v poobedňajších hodinách, ale bola dlho pod paľbou nepriateľa, od ktorej sa zapálila časť domov. Pri požiari zahynula pani Koláriková a aj ranený sovietsky vojak. Pri bojoch o Polianku malo celkom zahynúť 6 vojakov Červenej armády a dvaja miestni obyvatelia.
V roku 1955 sa Polianka odčlenila od Myjavy, má preto aj vlastnú tabuľu oslobodenia sovietskou armádou, pretože tie sa osádzali v roku 1971 v obciach vtedajšieho Senického okresu.
Ján Gálik: Odboj a oslobodenie Myjavy, Myjava 1994, str. 120-123;
Peter Brezina: Dni zrodu slobody a mieru, Skalica - Senica 1985, str. 12
