Dominantou cintorína v Brezovej je pod menom Dejinný pamätník pyramídová stavba z travertínu, v ktorej je sarkofág s pochovaným architektom Dušanom Jurkovičom. Pamätník bol odhalený 21. novembra 1948. D. Jurkovič jeho návrh vytvoril už v roku 1944. Od počiatku pamätník Jurkovič dedikoval asi len obetiam Slovenského povstania 1848-1849 a 1. svetovej vojny. Niekedy neskôr sa venovanie úcty rozšírilo aj na bojovníkov SNP a autormi realizácie aj na samotného Jurkoviča a kultúrnych pracovníkov z Brezovej.
D. Jurkovič zomrel 21. decembra 1947. O dva dni ho pochovali na bratislavskom cintoríne na Kozej bráne. Čoskoro po jeho smrti sa objavili snahy o prenesenie jeho ostatkov do rodného kraja a pravdepodobne sa hneď spojili so záujmom o realizáciu Dejinného pamätníka. Prenesenie ostatkov sa udialo v novembri 1948, krátko pred odhalením pamätníka.
Samotné dielo je postavené na mieste hrobov slovenských dobrovoľníkov, padlých 22. septembra 1848 (Š. Foška, M. Potúček, J. Ďurkovič, J. Vecián).
Siedmich hrdinov protifašistického odboja na brezovskom cintoríne pochovali pri národnej slávnosti 31. októbra 1945. Pozostatky Pavla Nosku k nim priviezli o pár dní neskôr. Ich mená sú majuskulným textom zaznamenané na travertínových kvádroch západnej steny pamätníka.
- Martin Tatara ako vojak povstaleckej armády zahynul 14. októbra 1944 v boji pri Liptovskej Osade.
- Štefan Držka a Edward Lanuszewski boli partizánmi Reptovho oddielu, padli v boji 6. januára 1945 pri kopanici U Rafčíkov. Pôvodne ich pochovali na Turej Lúke.
- Ivan Hrušovský bol vojakom povstaleckej armády, po potlačení povstania sa pridal k partizánom. Zahynul 8. novembra 1944 v boji pri Liptovských Kľačanoch. Bol tam pochovaný v masovom hrobe.
- Martin Konečník bol partizánom Reptovho oddielu. Bol ťažko zranený v boji pri Podkylave a zomrel nasledujúci deň 7. apríla 1945. Pôvodne bol pochovaný v Krajnom.
- Pavol Mudroch bol vojakom povstaleckej armády, zahynul 23. októbra 1944 pri Podkriváni pri Zvolene.
- Ján Konečník bol partizánom Reptovho oddielu, neskôr prešiel do Snežinského brigády. Zahynul 15. januára 1945 pri Novej Lehote.
- Pavel Nosko padol 31. augusta 1944 ako vojak povstaleckej armády v boji pri Kežmarku, v Kežmarku bol aj pochovaný. Jeho pozostatky previezli na brezovský cintorín 4. novembra 1945.
