D. Krman ml. bol za evanjelického kňaza ordinovaný v roku 1687. Na farárske miesto v Turej Lúke nastúpil takmer okamžite po zomrelom otcovi. Pre nezhody so zemepánom prijal ponúknuté farárske miesto na Myjave v roku 1690. Počas jeho pôsobenia si evanjelici postavili na Myjave kostol (od 1697, neskôr im bol odobratý) a Krman sa nakrátko dostal do väzenia, odkiaľ utiekol do Nemecka. Po prísľube príhovoru protestantských vyslancov Pruska a Belgicka u viedenského cisára o ochranu myjavských evanjelikov sa vrátil koncom roku 1700 na Myjavu. Po vypálení Myjavy cisárskym vojskom v roku 1704 odchádza do Žiliny na územie F. Rákocziho II., kde je zvolený superintendentom (evanjelickým biskupom) piatich preddunajských stolíc. Po niekoľkoročnom pôsobení na východnom Slovensku sa 11. novembra 1711 opäť vracia na Myjavu. V roku 1729 ho cisárski úradníci opäť zatkli. Bol odsúdený na doživotný žalár. Zomrel vo väzení Bratislavského hradu, pár hodín pred smrťou údajne prestúpil na katolícku vieru. Preto ho i s veľkou slávou pochovali v Dóme sv. Martina.
V podbrání veže evanjelického kostola je D. Hrmanovi venovaná textová pamätná tabuľa. Pôvodnejšie bývala na fasáde kostola, mohla byť osadená pri dvojstoročí jeho úmrtia.
Za oltárom terajšieho evanjelického kostola na Myjave má Daniel Krman ml. pomník s bustou. Odhalili ho v roku 1990 (?) pri 250. výročí jeho smrti. Na pomníku je zaznamenaný epitaf, ktorý si sám vytvoril počas väzenia v roku 1733 a potajme ho odovzdal vtedajšiemu evanjelickému farárovi v Prešporku Matejovi Belovi.
Ján Gálik, Samuel Mišiak: Život a dielo Daniela Krmana ml., in: Dedičstvo Krmanovo - Občasník Ev. a. v. cirkevného zboru v Myjave 2013, str. 1-10
