Adam Cvajniga v radoch slovenskej armády na východnom fronte sa dostal do sovietskeho zajatia, ale začlenil sa do formujúcich sa československých vojenských zborov v Sovietskom zväze. Po výcviku bol v noci 17. marca 1945 vvysadený na Slovensku v trojčlennej spravodajskej skupine ako radista. Veliteľom skupiny bol Daniel Sadloň z Myjavy. Cvajniga padol 1. apríla v boji proti Nemcom na kopanici Žadovica. Za kopanicou bol štyri dni aj provizórne pochovaný, než ho previezli na cintorín do Krajného. V roku 1972 bola natočená krátka filmová reportáž, v ktorej D. Sadloň osobne spomínal na A. Cvajnigu. Až z tohto filmu sa Adamova matka a súrodenci prvýkrát dozvedeli o jeho osude a tak sa ozrejmilo aj jeho bydlisko, ktorým boli Kravany pri Poprade.
Náhrobok na cintoríne v Krajnom dal Cvajnigovi zhotoviť D. Sadloň už krátko v povojnovom období, keď sa mu nepodarilo vypátrať jeho rodinu. Predpokladal, že jeho rodiskom alebo bydliskom boli Michalovce a tak to dal zaznačiť aj na náhrobok. Zostalo to na ňom zaznamenané až do roku 2021, keď bol Cvajnigov hrob zrenovovaný s rozhodujúcou dotáciou úradu vlády na rekonštrukciu vojnových hrobov.
Milan Varsik: Nepokorená Javorina, Bratislava 1982, str. 241-263;
Gálik: Pamiatka zosnulých - Adama Cvajniga, in: Krajnianske noviny 1/2017, str. 10-12