V materiáloch pamyat-naroda.ru je možné dohľadať 97 vojakov Červenej armády, ktorí boli pochovaní vo Veľkých Levároch. Mená troch z nich sú neznáme. Okrem toho portál pamyat-naroda.ru v zozname Slavína eviduje do Veľkých Levár chybne iných 11 vojakov.
V obci Veľké Leváre pochoval 12 vojakov 33. gardový jazdecký pluk 8. gardovej jazdeckej divízie. Veliteľom pluku bol major Michail Vasiľjevič Repin (*1905, Михаил Васильевич Репин) a náčelníkom štábu pluku major Dmitrij Fjodorovič Michajlov (*1909, Дмитрий Федорович Михайлов). Predchádzajúcim miestom bojov pluku bola Cajla pri Pezinku, v ktorej bol pochovaný rad vojakov padlých 2. apríla a nasledujúcim moravský Lanžhot, kde pluk pochoval mŕtvych, ktorí padli medzi 9. a 11. aprílom 1945. V prípade Veľkých Levár je v divíznom výkaze strát u troch vojakov uvedený dátum smrti 3. apríl. Dá sa predpokladať, že zahynuli v boji o obec. Ďalší pochovaní v obci zahynuli medzi 5. a 7. aprílom v bojoch pri rieke Morava. Všetky mená z výkazu sú aj v zozname vojakov pluku na poľnej mapke pohrebiska, ktoré sa nachádzalo východne od kostola, ale nevieme, či bolo v bezprostrednej blízkosti kostola.
- Pjotr Andrejevič Kovtunov (Петр Андреевич Ковтунов) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri meste Volokonovka v osade Zeljonyj Klin z Voľčealeksandrovského seľsovetu (Курская обл., Волоконовский р-н, Волчье-Александровский с/с, х. Зеленый Клин). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Volokonovky (Волоконовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Akulinu Jakovlevnu Kovtunovovú z obce Voľčealeksandrovského seľsovetu. Tri týždne medzi júlom a augustom 1943 strávil v psychiatrickej nemocnici v meste Kaluga, odkiaľ ho odoslali do 206. záložného streleckého pluku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Michail Andrejevič Senickij (Михаил Андреевич Сеницкий) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Orlov Gaj v okrese Eršov (Саратовская обл., Ершовский р-н, с. Орлов Гай). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal Kirovský komisariát kazašského mesta Karaganda (Кировский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Andreja Nikolajeviča Senického z obce Novaja Tichonovka, dnešnej štvrte Karagandy (Кировский р-н, с. Новая Тихоновка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Vasilij Grigorjevič Patakin (Василий Григорьевич Патакин) sa narodil v roku 1908 v Rusku v obci Tabory pri meste Ochansk (Молотовская обл., Оханский р-н, с. Таборы). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Ochansku (Оханский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taisiju Maksimovnu Kazakovovú (Таисия Максимовна Казакова) z obce Tabory. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 10. februára 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Tantaj Kolegenov (Тантай Колегенов) sa narodil v roku 1910 v Kazachstane v obci zapísanej ako Terenteno aj Tereno v okrese, ktorého centrom bola obec Čajan, dnešným názvom Šajan (Казахская ССР, Чимкентская обл., Чаяновский район - с. Шаян). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Čajane (Чаяновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Saru Kolegenovovú z Teren(ten)a. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Anatolij Georgievič Semjonov (Анатолий Георгиевич Семенов) sa narodil v roku 1921 v Rusku v osade Kolbasino v býv. Kamenskom okrese, ktorého centrom bola obec Kamennoje, dnešná súčasť mesta Kuvšinovo (Калининская обл., Каменский р-н - с. Каменное - г. Кувшиново, с. Колбасино). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát ukrajinského mesta Zmijov (Змиевский РВК; ukr. Зміїв). Ako kontaktnú osobu uviedol babičku Kopusovovú (?? Ивановна Копусова) z obce Vjazmického seľsovetu pri Kuvšinove (Каменский р-н, Вязьмицкий с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako prieskumník v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Ako členovi veliteľskej čaty tejto divízie mu 3. marca 1944 udelili medailu Za odvahu a 24. decembra 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy už v zostave 33. pluku a opätovne rovnakým radom 14. januára 1945. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Viktor Nikolajevič Petrov (Виктор Николаевич Петров) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Moskve (г. Москва). V stave Červenej armády bol od mája 1942, povolal ho Frunzenský komisariát Moskvy (Фрунзенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandru Nikitičnu Petrovovú z Moskvy, ul. Vanina 8. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako prieskumník v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Dňa 20. mája 1945 mu udelili medailu Za odvahu. V odôvodnení vyznamenania sa uvádza, že ho dostal za bojové činy pri rieke Váh a pri meste Malacky z 5. apríla 1945, ale nie je tam zmienka, že by pri tom padol. Vo vyznamenaní má zaznamenanú hodnosť seržanta. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Feodosij Ivanovič Boľšakov (Феодосий Иванович Большаков) sa narodil v roku 1922 v Rusku v osade Dulovo pri obci Kubenskoje pri Vologde (Вологодская обл.,Кубено-Озерский р-н - с. Кубенское, с. Дулово). V stave Červenej armády bol od 19. júna 1941, povolal ho komisariát v Kubenskom, niekde sa spomína komisariát v meste Podporožje v Leningradskej oblasti (Кубено-Озерский РВК altern. Подпорожский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandru Pavlovnu Boľšakovovú z Dulova. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ obsluhy mínometu (82 mm) v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 7. septembra 1943 udelili medailu Za odvahu a 8. marca 1944 medailu Za bojové zásluhy a 14. januára 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Asangalij Ibrajev (Асангалий Ибраев, niekde nesprávne Abrajev, Абраев) sa narodil v roku 1924 v Kirgizsku pri meste Tjup v obci Sary-Bulak, dnešným názvom Balbaj (Киргизская ССР, Иссык-Кульская обл., Тюпский р-н, с. Сары-Булак - Балбай). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát mesta Tjup (Тюпский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Aseka Ibrajeva zo Sary-Bulaku. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ obsluhy ťažkého guľometu v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 14. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 28. marca v Nových Zámkoch. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný pod menom Abrajev (Абраев). - Iľja Ivanovič Krivickij (Илья Иванович Кривицкий) sa narodil v roku 1915 pravdepodobne v Bielorusku v osade Podmošje pri meste Čašniki (Белорусская ССР, Витебская обл., Чашникский р-н, д. Подмошье; biel. Чашнікі, Падмошша). Do Červenej armády bol povolaný v roku 1941. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju Nesterovnu Krivickú z Podmošje. Bojoval v zostave 1147. streleckého pluku 353. streleckej divízie a pri ukrajinskej obci Orechovka pri meste Uspenka zostal od 7. júla 1942 nezvestný. Podľa nepriamych dokumentov mohol byť istý čas aj v partizánskej jednotke. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch. V materiáloch sa k jeho osobe sústavne uvádzali zmätočné geografické údaje o rodisku a mieste komisariátov. Oznámenie o smrti vojaka tak zaslali do býv. okresnej obce Čečelnik vo Vinnickej oblasti Ukrajiny, odkiaľ ho ako nedoručiteľné žiadnemu príbuznému preposlali do Moskvy.
- Vladimir Ivanovič Radjuk (Владимир Иванович Радюк) sa narodil v roku 1920 v Bielorusku v obci Nekraševiči pri býv. okresnej obci Mir medzi mestom Baranoviči a Minskom (Белорусская ССР, Барановичская обл., Мирский р-н, с. Некрашевичи). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Mire (Мирский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Georgieviča Radjuka z Nekraševiči. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Leonid Nikolajevič Zagumennikov (Леонид Николаевич Загуменников) sa narodil v roku 1926 v Rusku v dedine Burkovo pri meste Vyčuga (Ивановская обл., Вичугский р-н, д. Бурково). Do Červenej armády ho 13. mája 1944 povolal komisariát v meste Kiržač, (Киржачский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Antonidu Petrovnu Zagumennikovovú z tkáčskej fabriky Svoboda v obci Gorka č. d. 16 pri Kiržači (Владимирская обл., Киржачский р-н, ф-ка "Свобода" - пос. Горка дом № 16). Z evidenčnej kartičky vojaka z mája 1945 je známe, že vojak pracoval v fabrike Svoboda, žil spolu s matkou (47 r.) a bratom Aleksandrom (14 r.). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Nikolaj Michajlovič Petrov (Николай Михайлович Петров) sa narodil v roku 1924 v Rusku v zaniknutej dedine Pečera pri obci Pičajevo pri Tambove (Тамбовская обл., Пичаевский р-н, с. Печера). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Pičajeve (Пичаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Melaňju Michajlovnu Petrovovú z Pečery. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
Chirurgická poľná mobilná nemocnica ChPPG 4344 bola súčasťou 161. streleckej divízie. Zo severnej strany kaštieľa vo Veľkých Levároch pochovala nemocnica v samostatných hroboch troch vojakov.
- Pantelej Tarasovič Bermus (Пантелей Тарасович Бермус) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v obci Kislickoje pri býv. okresnej obci Tomašpoľ (Украинская ССР, Винницкая обл., Томашпольский р-н, с. Кислицкое; ukr. Томашпіль, Кислицьке). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Tomašpoli (Томашпольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marinu Andrejevnu Bermus z Kyslického. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka. Jeho jednotka bola v nemocničných výkazoch strát zapísaná ako 224. strelecký pluk (162. strelecká divízia), ktorý ale naším územím neprechádzal. Mohlo by sa jednať ale o 924. strelecký pluk 252. streleckej divízie. Zomrel 8. mája 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 4344 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 7. mája. Pochovali ho vo Veľkých Levároch zo severnej stany kaštieľa v samostatnom hrobe č. 1.
- Jakov Dmitrievič Burluckij (Яков Дмитриевич Бурлуцкий) sa narodil v roku 1896 v Rusku v obci Verchnjaja Serebrjanka pri meste Roveňki (Воронежская обл., Ровеньский р-н, Верхняя Серебрянка). Do Červenej armády ho 12. decembra 1941 povolal komisariát mesta Roveňki (Ровеньский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agafiju Michajlovnu Burluckú z obce Verchnjaja Serebrjanka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako regulovčík v 115. samostatnom prápore údržby ciest. V tejto jednotke mu 21. mája 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 28. mája 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 4344 na následky zranení zo 6. mája, do nemocnice ho prijali 9. mája. Pochovali ho vo Veľkých Levároch zo severnej stany kaštieľa v samostatnom hrobe č. 2.
- Semjon Semjonovič Bicerku (Семен Семенович Бицерку) sa narodil v roku 1921 v Moldavsku (Бессарабия). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Drokievského okresu, ktorý mal sídliť v obci Nadušita, dnešným názvom Gribova (Дрокиевский РВК, Надушита - Грибова). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandru Bicerku z obce Dominteny pri Gribovej (Дрокиевский район, с. Доминтены; rum-mold. Dominteni, Gribova). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 924. streleckom pluku 252. streleckej divízie. Zomrel v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 4344 na následky zranení, zo stavu ho vyradili 20. júna 1945. Pochovali ho vo Veľkých Levároch zo severnej stany kaštieľa v samostatnom hrobe č. 3.
146. zdravotnícko-sanitárny prápor 141. streleckej divízie pochoval vo Veľkých Levároch troch vojakov.
- Nikita Filippovič Medvedev (Никита Филиппович Медведев) sa narodil v roku 1903 v obci Žovtance pri býv. okresnej obci Kulikov pri Ľvove vo Ľvovskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Куликовский р-н, с. Жовтанцы; ukr. Куликів, Жовтанці). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Kulikove (Куликовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju Giľkovnu Medvedevovú z obce Žovtance. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 687. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zomrel 10. apríla 1945 v 146. zdravotnícko-sanitárnom prápore 141. streleckej divízie na následky zranení, do zdravotníckeho zariadenia ho prijali 9. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na obecnom cintoríne.
- Maksim Sidorovič Olejničenko (Максим Сидорович Олейниченко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine pri meste Gajvoron v obci zapísanej ako Taužna 2-á, nevieme, či ju možno stotožniť s obcou Taužnoje (Украинская ССР, Одесская обл., Гайворонский р-н; с. Таужна 2 - Таужное; ukr. Гайворон, Таужне). Do Červenej armády ho povolal komisariát Gajvorona (Гайворонский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kseniju Kalinovnu Olejničenko z Taužnej 2. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 348. delostreleckom pluku 141. streleckej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 v 146. zdravotnícko-sanitárnom prápore 141. streleckej divízie na následky zranení, do zdravotníckeho zariadenia ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na obecnom cintoríne.
- Pjotr Fjodorovič Mamon (Петр Федорович Мамон) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Voloskaja Balakleja pri býv. okresnej obci Ševčenkovo pri Charkove (Украинская ССР, Харьковская обл., Шевченковский р-н, село Волосская Балаклея; ukr. Шевченкове, Волоська Балаклія). V stave Červenej armády bol od 5. februára 1943, povolal ho komisariát v Ševčenkove (Шевченковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Fjodorovnu/Fedosovnu Mamon z Voloskej Balakleji. V decembri 1944 ukončil štvormesačný podporučícky kurz. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ streleckej čaty v 745, streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 23. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zomrel 12. apríla 1945 v 146. zdravotnícko-sanitárnom prápore 141. streleckej divízie na následky zranení. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na obecnom cintoríne.
796. strelecký pluk 141. streleckej divízie pochoval vo Veľkých Levároch 19. vojakov padlých 7.-9. apríla z toho jedného dôstojníka. Veliteľom 796. streleckého pluku plukovník bol Afanasij Michajlovič Ščepkin (*1909, Афанасий Михайлович Щепкин).
- Dmitrij Dmitrievič Volkov (Дмитрий Дмитриевич Волков) sa narodil v roku 1923 v Rusku v býv. okrese mesta Berjozovskij v obci Pervomajskij, ktorá je od roku 1942 súčasťou obce Monetnyj (Свердловская обл., Березовский р-н, пос . Монетный, пос. Первомайский). Do Červenej armády ho v októbri 1943 povolal komisariát v Berjozovskom (Березовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Dmitrija Ivanoviča Volkova z Pervomajského č. d. 48. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na cintoríne.
- Dmitrij Dmitrievič Mokrijak (Дмитрий Дмитриевич Мокрияк) sa narodil v roku 1907 v dedine Zeliv pri býv. okresnej obci Janov, dnešným názvom Ivano-Frankovo, vo Ľvovskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Яновский р-н - с. Ивано-Франково, с. Зелив; ukr. Івано-Франкове, Зелів). Do Červenej armády ho 9. novembra 1944 povolal komisariát v Janove (Яновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Fjodorovnu Mokrijak zo Zelivu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Aleksej Jakovlevič Gusev (Алексей Яковлевич Гусев) sa narodil v roku 1903 v Rusku v Marijskej republike v dedine Pokrovskoje pri meste Kozmodemjansk, ktorý je centrom Gornomarijského okresu (Марийская АССР, Горномарийский р-н - г. Козьмодемьянск, Троицко-Посадский с/с, с. Покровское). Do Červenej armády ho 28. júna 1941 povolal Gornomarijský komisariát v Kozmodemjansku (Горно-Марийский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Nikitičnu Gusevovú z Pokrovského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke ako členovi roty kanónov 76 mm mu 18. augusta 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Rosul Magamedovič Akajev (Росул Магамедович Акаев, niekde Rasul Magomedovič, Расул Магомедович) sa narodil v roku 1923 v Rusku v Dagestane v osade Vikri pri obci Urkarach, ktoré je centrom Dachadajevského okresu (Дагестанская АССР, Дахадаевский р-н - с. Уркарах, с. Викри). V Červenej armáde bol od 20. decembra 1944, povolal ho komisariát v Urkarachu (Дахадаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Ašuru Magamedovnu Akajevovú z Vikri. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch. Podľa oznámenia o smrti rodine to bolo na obecnom cintoríne v hrobe č. 1. Dňa 13. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, V odôvodnení vyznamenania je uvedené, že padol v boji po prieniku na západný breh Moravy,
- Nikita Safronovič Kočko (Никита Сафронович Кочко) sa narodil v roku 1904 v obci Ljubelja pri býv. okresnom meste Velikie Mosty vo Ľvovskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Великомостовский р-н, с. Любеля). Do Červenej armády ho 9. novembra 1944 povolal komisariát vo Velikých Mostoch (Великомостовский РВК; ukr. Великі Мости). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Serafinu Ivanovnu Kočko z Ljubelji. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Grigorij Nikolajevič Kuziľ (Григорий Николаевич Кузиль) sa narodil v roku 1905 v obci Velikij Dorošev pri býv. okresnej obci Kulikov pri Ľvove vo Ľvovskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Куликовский р-н; с. Великий Дорошев). Do Červenej armády ho 11. novembra 1944 povolal komisariát v Kulikove (Куликовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Kuziľ z Veľkého Doroševa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Aleksandr Stepanovič Trocenko (Александр Степанович Троценко) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Dmitrovka v obci Beloveži 1-é alebo v osade Beloveži 2-é (Украинская ССР, Черниговская обл., Дмитровский р-н, х. Беловежи; ukr. Дмитрівка, Біловежі Перші altern Біловежі Другі). Do Červenej armády ho 9. augusta 1943 povolal komisariát Dmitrovky (Дмитровский РВК) alebo v auguste 1943 komisariát mesta Charkov (Харьковский ГВК; ukr. Харків). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Kseňju Grigorjevnu Trocenko z Beloveži. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako guľometčík v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 2. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin pri obci Ďarmoty nad Žitavou, dnešným názvom Žitavce. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
- Pavel Gavrilovič Kravec (Павел Гаврилович Кравец) sa narodil v roku 1895 na Ukrajine v obci Ostrožok pri meste Baranovka pri Žitomire (Украинская ССР, Житомирская обл., Барановский р-н, с. Острожок). V Červenej armády bol od 15. decembra 1943, povolal ho komisariát Baranovky (Барановский РВК; ukr. Баранівка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Matrenu Karpovnu Kravec z Ostrožka. V stave samostatnej učebnej streleckej roty 141. streleckej divízie mu 4. mája 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku tejže divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v spoločnom hrobe.
- Jakov Samsonovič Anisimov (Яков Самсонович Анисимов, niekde nesprávne Semenovič, Семенович) sa narodil v roku 1907 v Kazachstane v obci zapísanej ako Mjakoticha pri býv. okresnej obci Usť Buchtarma, dnešným názvom Novaja Buchtarma (Казахская ССР, Восточно-Казахстанская обл., Бухтарминский р-н - Усть-Бухтарма - Новая Бухтарма, с. Мякотиха). Do Červenej armády ho 15. decembra 1941 povolal komisariát Usť Buchtarmy (Бухтарминский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Kuzminičnu Anisimovovú z Mjakotichy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 21. februára 1945 udelili medailu Za odvahu a 11. apríla 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na cintoríne v spoločnom hrobe.
- Vagaršak Markarovič Minacaganjan (Вагаршак Маркарович Минацаганян) sa narodil v roku 1922 v Arménsku, lokalitu sme nedokázali určiť (Армянская ССР, г. Ереван, Мартунский р-н, с. Нижна-Адьемань altern. Ниже-Адьеман). Do Červenej armády ho 23. decembra 1943 povolal Martunský komisariát (Мартунский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Markara Chačaturovič Minacaganjana z obce rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na cintoríne v spoločnom hrobe.
- Arslanchan Umalatov (Арсланхан Умалатов, niekde Arslamchan Umlatov, Арсламхан Умлатов) sa narodil v roku 1900 v Rusku v Dagestane v obci Džangamachi pri meste Levaši (Дагестанская АССР, Левашинский р-н, с. Джангамахи). Do Červenej armády ho 12. decembra 1944 povolal komisariát v Levaši (Левашинский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na cintoríne v spoločnom hrobe.
- Aleksandr Kalinovič Zajac (Александр Калинович Заяц, niekde Zajec, Заец) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v obci Lotovka pri býv. okresnom meste Gricev (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Грицевский р-н, Лотовка; ukr. Гриців, Лотівка). Do Červenej armády ho 10. marca 1944 povolal komisariát v Griceve (Грицевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agripinu Vnikovnu Zajac z Lotovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu dvakrát udelili medailu Za odvahu 16. júla 1944 a 18. januára 1945. V júli a v septembri roka 1944 utrpel zranenia. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na cintoríne v spoločnom hrobe.
- Ivan Michajlovič Cvik (Иван Михайлович Цвик) sa narodil v roku 1900 v obci Sulimov pri býv. okresnej obci Kulikov pri Ľvove vo Ľvovskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Куликовский р-н, с. Сулимов; ukr. Куликів, Сулимів). Do Červenej armády ho 10. novembra 1944 povolal komisariát v Kulikove (Куликовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Paraskovju Michailovnu Cvik zo Sulimova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na cintoríne v spoločnom hrobe.
- Vasilij Iosifovič Nagirnyj (Василий Иосифович Нагирный) sa narodil v roku 1907 v obci Bortkov pri býv. okresnej obci Krasnoje pri Ľvove vo Ľvovskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Красненский р-н, с. Бортков; ukr. Красне, Бортків). Do Červenej armády ho 11. novembra 1944 povolal komisariát v Krasnom (Красненский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Vasiljevnu Nagirnú z Bortkova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na cintoríne v spoločnom hrobe.
- Pjotr Klimovič Tabačuk (Петр Климович Табачук, niekde Klimenťjevič, Климентьевич) sa narodil v roku 1924 v obci Kotoriny pri býv. okresnej obci Žuravno v Drogobyčskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Дрогобычская обл., Журавновский р-н, с. Которины; ukr. Журавно, Которини). Do Červenej armády ho 10. augusta 1944 povolal komisariát v Žuravne (Журавновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Klima Semjonoviča Tabačuka z Kotoriny. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 8. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu a 9. apríla 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na cintoríne v spoločnom hrobe.
- Fjodor Michajlovič Dolobaňko (Федор Михайлович Долобанько) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v obci Vygnanka pri býv. okresnej obci Satanov (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Сатановский р-н; с. Выгнанка; ukr. Сатанів, Вигнанка). Do Červenej armády ho 31. marca 1944 povolal komisariát v Satanove (Сатановский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Jurjevnu Dolobaňko z Vygnanky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na cintoríne v spoločnom hrobe.
- Jaroslav Michajlovič Golbutovskij (Ярослав Михайлович Голбутовский) sa narodil v roku 1922 v meste Borislav alebo v susednej obci Popeli v Drogobyčskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Дрогобычская обл., г. Борислав altern. с. Попели; ukr. Дрогобич, Борислав, Попелі). Do Červenej armády ho 17. augusta 1944 povolal komisariát mesta Borislav alebo mesta Drogobyč (Бориславский РВК altern. Дрогобычский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Mariju Michajlovnu Golbutovskú z Borislava alebo z Popeli č. 134. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 2. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na cintoríne v spoločnom hrobe.
- Pjotr Vasiľjevič Pavlov (Петр Васильевич Павлов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v vo Frunzenskom obvode mesta Kujbyšev, dnešným názvom Samara (Куйбышевская обл., г. Куйбышев, Фрунзенский р-н). Do Červenej armády ho 17. decembra 1944 povolal Frunzenský komisariát mesta Kujbyšev (Фрунзенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Markovnu Pavlovovú z Kujbyševa, Penzenská ul. 108. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na cintoríne v spoločnom hrobe.
- Aleksandr Pavlovič Moskvičev (Александр Павлович Москвичев) sa narodil v roku 1903 na Kryme v meste Simferopoľ (Крымская АССР, г. Симферополь). Do Červenej armády ho 24. mája 1944 povolal komisariát v Simferopole (Симферопольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Domnu Fjodorovnu Fodorovovú zo Simferopola, ul. Aluštskoje (Aluštinskoje) šosse 47. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na cintoríne v spoločnom hrobe.
V kaštieli vo Veľkých Levároch sa usídlila chirurgická poľná mobilná nemocnica Červenej armády ChPPG 2409. Hospitalizovaných vojakov, ktorí neprežili zranenia medzi 19. aprílom a 5. májom, pochovala v parkovom priestore severne od budovy kaštieľa v samostatných a v spoločných dvojhroboch. V jednom prípade išlo možno aj o trojhrob, ale číslovanie vo výkaze strát, v nemocničnej knihe a na poľnej mapke hrobu sa niekedy nezhodovalo. Asi nie všetky pripravené hroby boli obsadené. Zdokumentovaných je 57 pochovaných vojakov z toho traja neznámi.
- Anton Stanislavovič Bernat (Антон Станиславович Бернат, niekde Stachanovič, Стаханович) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Zarečje, ktorá sa stala súčasťou mesta Proskurov, dnešným názvom Chmelnickij (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл. Проскуровский р-н, с. Заречье; ukr. Заріччя, Хмельницький). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Proskurove (Проскуровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Melaňju Grigorjevnu Bernat zo Zarečja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 675. streleckom pluku 409. streleckej divízie. Zomrel 19. apríla 1945 na následky zranení v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409. Do nemocnice nastúpil 16. apríla, pochovali ho 21. apríla vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 1 (z juhu na sever).
- Ksenofont Dmitrievič Sokoljuk (Ксенофонт Дмитриевич Соколюк, niekde Sikoljuk, Сиколюк ) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v obci Malyj Bratalov pri býv. okresnej obci Ljubar pri Žitomire (Украинская ССР, Житомирская обл., Любарский р-н, с. Малый Браталов; ukr. Любар, Малий Браталів). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Ljubare (Любарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Andrejevnu Sokoljuk z Malého Bratalovu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 19. apríla 1945 na následky zranení v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409. Do nemocnice nastúpil v ten istý deň, pochovali ho 21. apríla vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 2.
- Aleksej Stanislavovič Krot (Алексей Станиславович Крот, niekde Kryt, Крыт, Stepanovič, Степанович) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Dzvenjače pri meste Tetiev (Украинская ССР, Киевская обл., Тетиевский р-н, с. Дзвеняче; ukr. Тетіїв, Дзвеняче). Do Červenej armády ho 14. januára 1944 povolal komisariát Tetieva (Тетиевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Malaniju Spiridonovhu Krot z Dzvenjače. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha protitankovej zbrane v 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 16. mája 1945 udelili medailu Za odvahu, vo vyznamenaní sa spomína, že 14. apríla 1945 utrpel zranenie. Zomrel 22. apríla 1945 na následky zranení v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409, pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 3.
- Vasilij Nikiforovič Desjatskij (Василий Никифорович Десятский) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine pravdepodobne v obci Lipeckoje pri meste Kotovskú dnešným názvom Podoľsk (Украинская ССР, Одесская обл., Липецкое; ukr. Липецьке). Do Červenej armády ho v apríli 1944 povolal komisariát Kotovska (Котовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Irinu Nikitičnu/Nikitovnu Desjatskú z miesta rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ guľometného oddielu v 675. streleckom pluku 409. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 9. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin zo 4. apríla v Bratislave. Zomrel 22. apríla 1945 na následky zranení v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409. Do nemocnice nastúpil 18. apríla, pochovali ho 22. apríla vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 3.
- Michail Ivanovič Kosarev (Михаил Иванович Косарев) sa narodil v roku 1925 v Rusku v Čuvašskej republike v obci zapísanej ako Chyjmalovka, pravdepodobne Chyjmalakasy (Чувашская АССР, Моргаушский район, с. Хиймаловка - д. Хыймалакасы). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát obce Išlej-Pokrovskoje, dnešným názvom Išlej (Ишлейский РВК - с. Ишлей-Покровское). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataľju Aleksejevnu Kosarevovú z Chyjmalovky. Naposledy slúžil v hodnosti asi ml. seržanta v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zomrel 21. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 19. apríla. Do nemocnice nastúpil 20. apríla, pochovali ho 22. apríla vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 4.
- Jegor Nikitič Košelev (Егор Никитич Кошелев, niekde Nikitovič, Никитович, Košilev, Кошилев) sa narodil v roku 1909 v Kirgizsku (Киргизская ССР). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát kirgizského mesta Oš (Ошский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Aleksejevnu Košelevovú, ktorá žila na sídlisku tehelného podniku pravdepodobne v Ośi. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 8. gardovom streleckom pluku 4. gardovej streleckej divízie. Zomrel 20. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení zo 16. apríla. Do nemocnice nastúpil 18. apríla, pochovali ho 22. apríla vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 4. Na poľnej mapke hrobu je jeho meno v tvare Košapov.
- Matvej Davidovič Knochinov (Матвей Давидович Кнохинов) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v obci Krasnoje pri meste Kobeljaki (Украинская ССР, Полтавская обл. Кобелякский р-н, с. Красное; ukr. Кобеляки, Красне). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal Molotovský komisariát, nevieme, kde bolo jeho sídlo (Молотовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Grigorjevnu Knochonovovú z obce Krasnoje. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka pravdepodobne v 78. gardovom streleckom pluku 25. gardovej streleckej divízie. Zomrel 20. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení zo 14. apríla. Do nemocnice nastúpil 18. apríla, pochovali ho 22. apríla vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 5.
- Aleksandr Ivanovič Cvetkov (Александр Иванович Цветков) sa narodil v roku 1922 v Rusku v býv. Kirovskom okrese, ktorého centrom bolo mesto Seližarovo (Калининская обл., Кировский р-н - пгт Селижарово). Do Červenej armády ho 28. júla 1941 povolal jeden z komisariátov Leningradu, dnešným názvom Petrohrad (Выборгский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Ivanovnu Cvetkovovú z Leningradu, stanica Šuvalovo č. d. 2. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ prieskumníkov 2. protitankovej delostreleckej brigády. V tejto jednotke mu 10. augusta 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy, 29. júna 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 9. septembra 1944 mu udelili medailu Za odvahu. Zomrel 20. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení. Do nemocnice nastúpil 19. apríla, pochovali ho 22. apríla vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 6.
- Fjodor Artemjevič Kučeruk (Федор Артемьевич Кучерук) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine v obci Očeretnja pri býv. okresnej obci Pliskov (Украинская ССР, Винницкая обл., Плисковский р-н, с. Очеретня; ukr. Плисків, Очеретня). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Pliskove (Плисковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Irinu Michajlovnu Kučeruk z obce Očeretnja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 684. streleckom pluku 409. streleckej divízie. Zomrel 23. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení. Do nemocnice nastúpil 19. apríla, pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 7.
- Aleksandr Timofejevič Vasiľjev (Александр Тимофеевич Васильев) sa narodil v roku 1922 v Rusku v meste Gorkij, dnešným názvom Nižný Novgorod (Горьковская обл., г. Горький - Нижний Новгород). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal jeden z komisariátov Gorkom (Ленинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku M. F. Vasiľjevovú z Gorkého, ul. Ijuľskije dni č. 6. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v jednotke nedostatočne označenej ako 14. strelecký pluk. Zomrel 22. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení zo 14. apríla. Do nemocnice nastúpil 18. apríla, pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 7.
- Fjodor Jemeľjanovič Jurčuk (Федор Емельянович Юрчук) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine v obci Kosmirin pri býv. okresnej obci Zlatý Potok (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Золото-Потокский р-н, Космирин; ukr. Золотий Потік, Космирин). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Zlatom Potoku (Золото-Потокский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Michajlovnu Jurčuk z Kosmirina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 677. streleckom pluku 409. streleckej divízie. Zomrel 24. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409na následky zranení z 21. apríla. Do nemocnice nastúpil 22. apríla, pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 8.
- Neznámy vojak č. 1 zomrel v apríli 1945 na následky zranení v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 8.
- Aleksandr Vladimirovič Rjakovskij (Александр Владимирович Ряковский, niekde Rjachovskij, Ряховский) sa narodil v roku 1926 v Uzbekistane v meste Učkurgan (Узбекская ССР, Ферганская обл., ст. Уч-Курган). Do Červenej armády ho povolal Oktjabrský komisariát, ktorý sídlil možno v meste Taškent, aj keď zapísaná bola Ferganská oblasť (Октябрьский РВК - Ферганская обл. ?). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru M. Ja. Rjakovskú z Učkurganu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu pravdepodobne v 73. gardovom streleckom pluku 25. gardovej streleckej divízie. Zomrel 22. apríla 1945 na následky zranení v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409. Do nemocnice nastúpil 19. apríla, pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 9.
- Ivan Fjodorovič Rotarju (Иван Федорович Ротарю) sa narodil v roku 1913 v Moldavsku pri meste Synžerej (Молдавская ССР, Бельцкий уезд, Сынжерейский р-н; rum-mold. Sîngerei). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Synžerej (Сынжерейский РВК). Vojak príbuzých nemal, jeho bydlisko malo byť v Synžerejskom okrese. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 924. streleckom pluku 252. streleckej divízie. Zomrel 24. apríla 1945 v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení zo 17. apríla. Do nemocnice nastúpil 18. apríla, pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 9.
- Neznámy vojak č. 2 zomrel v apríli 1945 na následky zranení v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 10.
- Neznámy vojak č. 3zomrel v apríli 1945 na následky zranení v chirurgickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 10.
- Dmitrij Jemeľjanovič Kušnarjuk (Дмитрий Емельянович Кушнарюк, niekde Kuškirjuk) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine pri meste Černovce v Černovickej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Украинская ССР, Черновицкая обл., Черновицкий р-н; ukr. Чернівці). Do Červenej armády ho v októbri 1944 povolal komisariát mesta Černovce (Черновицкий ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Domnu Vasiľjevnu z Černovického okresu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 684. streleckom pluku 409. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu za udržiavanie telefónnych liniek počas bojov v Bratislave zo 4. apríla a na rakúskom brehu Moravy zo 7. apríla. Zomrel 22. apríla 1945 na následky zranení v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409, do nemocnice ho prijali 10. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 11.
- Ivan Grigorjevič Badjuľ (Иван Григорьевич Бадюль) sa narodil v roku 1897 na Ukrajine pri meste Anaňjev (Украинская ССР, Одесская обл., Ананьевский р-н; ukr. Ананьїв). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Anaňjeve (Ананьевский РВК ). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Konstantinovnu Badjuľ z bývalého Anaňjevského okresu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v jednotke zapísanej ako 27. strelecký pluk. Zomrel 24. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 5. apríla, do nemocnice ho prijali 23.apríla. Pochovali ho 24. apríla vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 11.
V zozname vojakov Slavína na portáli pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný pod menom Ivan Georgievič Badjuľ (Иван Георгиевич Бадюль). - Mark Petrovič Pastuch (Марк Петрович Пастух) sa narodil v roku 1914 alebo 1924 na Ukrajine pri meste Beršaď (Украинская ССР, Винницкая обл., Бершадский р-н; ukr. Бершадь). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát V Beršadi (Бершадский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Feodosiju Petrovnu Pastuch z býv. Beršadského okresu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v jednotke zapísanej skratkou 121. zdp. Zomrel 23. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 15. apríla, do nemocnice ho prijali 20. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 12.
- Vladimir Ivanovič Vasilenko (Владимир Иванович Василенко) sa narodil v roku 1924 v Kazachstane v obci Ivanovka v býv. Maksimo-Gorkovskom okrese, ktorý je dnes súčasťou okresu Terenkoľ v Pavlodarskej oblasti, aj keď v materiáloch bola oblasť viackrát zapísaná ako Volodarskaja (Казахская ССР, Павлодарская - Володарская ? обл., Максимо-Горьковский р-н, с. Теренколь, с. Ивановка). V Červenej armáde bol od septembra 1943 povolal Maksimo-Gorkovský komisariát (Максимо-Горьковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Vasiľjevnu Vasilenko z Ivanovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v Samostatnom gardovom učebnom prápore 72. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 11. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zomrel 23. apríla 1945 na následky zranení v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409. Do nemocnice ho prijali 19. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 12.
- Pjotr Fjodorovič Fomin (Петр Федорович Фомин) sa narodil 20. decembra 1920 v Rusku v meste Čapajevsk (Куйбышевская обл., г. Чапаевск). Do Červenej armády ho 27. septembra 1940 povolal komisariát Čapajevska (Чапаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Fjodora Kiriloviča Fomina z Čapajevska, ul. Krupskaja 41. V roku 1943 bol poručíkom zdravotníckej služby v 15. gardovom streleckom pluku 2. gardovej streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka zdravotníckej služby v 2. mechanizovanom zbore. Zomrel 23. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z toho istého dňa. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 13.
- Michail Petrovič Kovalev (Михаил Петрович Ковалев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Kazanskaja pri meste Kropotkin (Краснодарский край, Кропоткинский р-н, ст. Казанская). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Kropotkina (Кропоткинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Fjodorovnu Kovalevovú z Kazanskej. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v jednotke zapísanej neúplne ako 21. brigáda. Zomrel 24. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 21. apríla, do nemocnice ho prijali 22. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 14.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak zapísaný aj duplicitne pod menom Michail Petrovič Kovelev (Михаил Петрович Ковелев), tiež bol prepochovaný z Veľkých Levár. Omyl sa stal už pri zápise do nemocničnej knihy ChPPG 2409, ktorá vojaka eviduje dvakrát pod poradovými položkami 80 a 89. Oznámenie matke o smrti vojaka tak nemocnica zaslala poľnou poštou 25. apríla 1945 (Kovalev) a pre istotu aj 29. apríla (Kovelev) do Kropotkinského vojenského komisariátu. Na zadnej strane oboch oznámení je však poznámka, že adresáta nenašli. - Nikolaj Demenťjevič Murygin (Николай Дементьевич Мурыгин) sa narodil v roku 1901 v Rusku v obci Sinodskoje pri okresnej obci Voskresenskoje (Саратовская обл. Воскресенский р-н, с. Синодское). V Červenej armády bol od 26. augusta 1941, povolal ho komisariát vo Voskresenskom (Воскресенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Stepanovnu Murrygin zo Sinodského. V zostave 346. streleckej divízie padol do zajatia (od 13. augusta 1942). Od apríla 1944 bol opäť v stave Červenej armády, povolal ho komisariát bieloruského mesta Bobrujsk (Бобруйский РВК; biel. Бабруйск). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 224. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 24. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu za bojový čin z 13. apríla pri rakúskej obci Zwerndorf a 14. mája 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. V odôvodnení vyznamenania sa spomína, že 20. apríla 1945 utrpel ťažké zranenie v boji pri rakúskej obci Erdberg. Podľa nemocničného kartotečného lístka zomrel 25. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 18. apríla, do nemocnice ho prijali 19. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 14.
- Pjotr Jelisejevič Kamenev (Петр Елисеевич Каменев) sa narodil v roku 1917 v Rusku pri býv. okresnej obci Ščučje v obci seľsovetu zapísaného ako Preobraženský (Воронежская обл., Щучинский р-н - с. Щучье, Преображенский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Ščučje (Щучинский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 78. gardovom streleckom pluku 25. gardovej streleckej divízie. Zomrel 24. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 19. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 15.
- Pavel Vasiľjevič Basos (Павел Васильевич Басос) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v meste Novgorod Severskij (Украинская ССР, Черниговская обл., г. Новгород-Северский; ukr. Новгород-Сіверський). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Novgorodu Severského (Новгород-Северский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Daniloviča Basosa z mesta Novgorod Severskij, ul. Pokrovská 12. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 677. streleckom pluku 409. streleckej divízie. Zomrel 25. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 16.
- Stepan Akimovič Kolesnik (Степан Акимович Колесник) sa narodil v roku 1895 na Ukrajine pri obci Novaja Praga (Украинская ССР, Кировоградская обл. Ново-Пражский р-н; ukr. Нова Прага). Do Červenej armády ho 1. augusta 1941 povolal komisariát Novej Pragy (Ново-Пражский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Venediktovnu Kolesnik z obce Mitrofanovka pri Novej Prage (Ново-Пражский р-н, с. Митрофановка; ukr. Митрофанівка). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako obuvník v jednotke zapísanej ako 384. strelecký pluk. Zomrel 26. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 25. apríla, do nemocnice ho prijali 25. apríla. Pochovali ho 26. apríla vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 16.
- Ivan Tardejevič Popov (Иван Тардеевич Попов, niekde Gordejevič, Гордеевич) zomrel na následky zranení v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409. V nemocnici o ňom okrem mena veľa nevedeli. V súbornej nemocničnej knihe je zapísaný ako strelec v hodnosti vojaka vo vojenskej jednotke označenej číslicou 16 s ťažko riešiteľnou skratkou. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 16. K dispozícii je ešte evidenčný nemocničný kartotečný lístok, podľa ktorého by jeho meno mohlo byť v tvare Ivan Gordejevič Popov (Иван Гордеевич Попов). Podľa kartotečného lístka zomrel 22. apríla 1945 na následky zranení z toho istého dňa.
- Grigorij Pavlovič Verchovin (Григорий Павлович Верховин) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Šebekino pri Belgorode (Курская обл. Шебекинский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1945 povolal komisariát v Šebekine (Шебекинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pavla Tichonoviča Verchovina z obce pri Šebekine zapísanej ako Muromce, pravdepodobne ide o obec Murom (Шебекинский р-н, с. Муромцы - Муром). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka asi v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zomrel 27. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 11. apríla. Pochovali ho 27. apríla vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 17.
- Ivan Aleksejevič Konšin (Иван Алексеевич Коншин) sa narodil v roku 1914 alebo 1916 v Rusku v Sampurskom okrese v neurčenej obci býv. seľsovetu obce Ponzari (Тамбовская обл., Сампурский р-н, Поназрский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát obce Sampur pri Tambove (Сампурский РВК). V hodnosti seržanta v 936. delostreleckom pluku 362. streleckej divízie ho 12. júla 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu delostreleckej roty v 78. gardovom samostatnom protitankovom divizione 72. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 13. marca 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 26. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 20. apríla, do nemocnice ho prijali 22. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 17. V nemocnici nepoznali žiadne údaje vojaka okrem mena a jednotky. Doma nebol osud vojaka objasnený ani koncom roka 1946, jeho meno sa nachádzalo v zozname nezvestných vojakov Sampurského okresu. Zo zoznamu je známe meno sestry vojaka Aleksandry Aleksejevny Kokorevovej z Ivanovky pri Sampure (Александра Алексеевна Кокорева, Сампурский р-н, Ивановка).
- Iľja Pavlovič Smoljakov (Илья Павлович Смоляков) sa narodil v roku 1898 v Rusku pri obci Bogatoje pri Samare (Куйбышевская обл. Богатовский р-н - с. Богатое). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát obce Bogatoje (Багорьевский РВК, Богатовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Irinu Pavlovnu Smoljakovovú z obce Trostjanka pri Bogatom (Богатовский р-н, с. Тростянка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 847. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zomrel 25. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 21. apríla, do nemocnice ho prijali 24.apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 18.
- Jakov Kornejevič Lužeckij (Яков Корнеевич Лужецкий) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine v Odeskom okrese (Украинская ССР, Одесская обл. Одесский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Odese (Одесский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Domnu Aleksejevnu Lužeckú z obce Grigorjevka pri Odese (Одесский р-н, с. Григорьевка; ukr. Григорівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 928. streleckom pluku 252. streleckej divízie. Zomrel 25. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 20. apríla. Pochovali ho 25. apríla vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 18.
- Aleksej Grigorjevič Važov (Алексей Григорьевич Важов) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v Záporožskom okrese (Украинская ССР, Запорожская обл., Запорожский р-н; ukr. Запоріжжя). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát ukrajinského mesta Tokmak (Больше-Токмакский РВК; ukr. Токмак). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelizavetu Vasiľjevnu Važovovú z obce pri Záporoží zapísanej ako N. Dmitrovka, mohlo by ísť o obec Novodneprovka (Запорожский р-н; Н. Дмитровка - Новоднепровка; ukr. Новодніпровка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 204. gardovom streleckom pluku 69. gardovej streleckej divízie. Zomrel 27. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 13. apríla, do nemocnice ho prijali 14. apríla alebo 18. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 19.
Na poľnej mapke hrobu je jeho meno v tvare Vožakov. - Nikolaj Ivanovič Poljatoš (Николай Иванович Полятош) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine pri meste Braclav (Украинская ССР, Винницкая обл., Брацлавский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Braclave (Брацлавский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Sergejevnu Poljatoš z obce zapísanej ako Svisica v býv. Braclavskom okrese (Брацлавский р-н, с. Свисица). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako zástupca veliteľa čaty v jednotke zaznamenanej ako 1213. strelecký pluk. Zomrel 26. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 15. apríla, do nemocnice ho prijali 23. apríla. Pochovali ho 26. apríla vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 19.
- Vasilij Ivanovič Kiľdyšev (Василий Иванович Кильдышев) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Moskve (г. Москва). V Červenej armády bol od augusta 1942, povolal ho Sverdlovský komisariát Moskvy (Свердловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Feodosiju Vasiľjevnu Kiľdyševovú z Moskvy, ul. 3. Midskaja. Postupne slúžil v seržantských funkciách v samostatnom guľometnom prápore 195. gardovej streleckej divízie, v 78. streleckom pluku 350. streleckej divízie a v 788. streleckom pluku 214. streleckej divízie. Dňa 31. júla 1944 ho v hodnosti st. seržanta ako účastníka kurzu podporučíkov 53. armády vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka v 684. streleckom pluku 409. streleckej divízie. Počas služby v Červenej armáde utrpel 5 zranení, z toho dve ťažké, posledné z nich bolo smrteľné. Zomrel 26. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 15. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 20.
- Ivan Leonťjevič Kovšakov (Иван Леонтьевич Ковшаков, niekde Kovšikov, Ковшиков) sa narodil v roku 1926 alebo 1927 v Kirgizsku v býv. okrese obce Novovoznesenovka (Киргизская ССР, Иссык-Кульская обл., Ново-Вознесенский р-н - с. Нововознесеновка). Do Červenej armády ho 7. septembra 1944 povolal komisariát Novovoznesenovky (Ново-Вознесенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Taťjanu Jegorovnu Kovšakovovú z obce Otradnoje pri Novovoznesenovke (Ново-Вознесенский р-н, с. Отрадное). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha mínometu v 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 26. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení zo 17. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 21. Posledný dopis poslal vojak rodine 13. apríla 1945, ani v júli 1946 matka ešte nepoznala jeho osud.
- Jevgenij Fjodorovič Bakalov (Евгений Федорович Бакалов) sa narodil v roku 1917 v Rusku pri meste Tjukalinsk (Омская обл., Тюкалинский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1938 povolal komisariát v Tjukalinsku (Тюкалинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Darju Ivanovnu Ponomarinovú z dediny Klimino pri Tjukalinsku (Тюкалинский р-н, д. Климино). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ prieskumníkov v 198. gardovom delostreleckom pluku 93. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 31. júla 1943 udelili medailu Za odvahu, 6. júna 1944 medailu Za bojové zásluhy a 20. septembra 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Okrem toho bol držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Zomrel 26. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 21. apríla, do nemocnice ho prijali 25. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 21.
- Pavel Pantelejevič Moskalenko (Павел Пантелеевич Москаленко) zomrel 27. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení zo 16. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 22. V nemocnici okrem mena a jednotky (pravdepodobne 222. gardový strelecký pluk 72. gardovej streleckej divízie) nemali o vojakovi žiadne údaje.
- Pavel Stepanovič Kovaľ (Павел Степанович Коваль) zomrel 27. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení zo 14. apríla, do nemocnice ho prijali 21. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 22. V nemocnici okrem mena a vojenskej jednotky (zapísaná skratkou ako 14. m/d príp. 14. t/br) nemali o vojakovi žiadne údaje.
- Jefim Pavlovič Popov (Ефим Павлович Попов) zomrel 29. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 23. Podľa nemocničnej knihy naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ roty neznámej jednotky, zaznačenej len číselným kódom 78153, iné informácie o ňom nemali.
Nepriamy dokument ho stotožnil podľa dátumu úmrtia s vojakom v hodnosti poručíka narodeným v roku 1916 v obci Tunka v Tunkinskom okrese (Иркутская обл. Тункинский р-н с. Тунка), v Červenej armáde od r. 1937.
Podľa iného dokumentu by vojak rovnakého mena, roku a miesta narodenia (v neurčenej obci seľsovetu obce Tunka; Бурят-Монгольская АССР, Тункинский р-н, Тункинский с/с), bol len radovým vojakom. Povolal ho v roku 1941 Tunkinský komisariát, ktorý sídlil v obci Kyren (Тункинский РВК - Кырен). Posledný dopis vojaka matke Nataľji Popovovej z obce Tunka bol odoslaný alebo doručený 1. januára 1945. Podľa zoznamu nezvestných vojakov Tunkinského vojenského komisariátu osud vojaka nepoznali ešte vo februári 1949. - Jefim Safronovič Grabčenko (Ефим Сафронович Грабченко, niekde Rjabčenko, Рябченко) sa narodil v roku 1898 alebo 1899 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Čornaja pri Podoľsku (Украинская ССР, Одесская обл., Чернянский р-н; ukr. Чорна). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Čornej (Чернянский РВК) alebo v apríli 1944 komisariát mesta Čortkov (Чортковский ГВК, ukr. Чортків). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Chavroňju Anaňjevnu Grabčenko z obce zapísanej ako Diskolun - Diskulun - Diskulonk pri Čornej (Чернянский р-н, с. Дисколун altern. Дискулун, Дискулонк). Od 10. apríla 1945 bol preradený zo 190. armádneho záložného streleckého pluku do 229. gardového streleckého pluku 72. gardovej streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 147. gardovom streleckom pluku 49. gardovej streleckej divízie alebo 147. armádnom záložnom streleckom pluku. Zomrel 1. (4. ?) mája 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 15. apríla, do nemocnice ho prijali 19. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 24. Na poľnej mapke hrobu má meno v tvare Rjabčenko.
Vojak je v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru zaevidovaný až trikrát. Z toho dvakrát nedopatrením ako Jefim Safronovič Grabčenko (Ефим Сафронович Грабченко) a raz aj ako Jefim Safronovič Rjabčenko (Ефим Сафронович Рябченко), Správny tvar mena vojaka je asi Grabčenko. - Vasilij Aleksandrovič Kinenejev (Василий Александрович Киненеев, niekde Kininejev, Кининеев) sa narodil v roku 1913 v Kirgizsku v meste Frunze (Киргизская ССР, Фрунзенская обл., г. Фрунзе). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Chabarovsk (Хабаровский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Tamaru Filippovnu Kinejevovú z Frunze, ul. Krupskaja 52. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako šofér v 90. delostreleckej brigáde ťažkých húfnic 16. prielomovej delostreleckej divízie. V tejto jednotke mu 4. decembra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 4. mája 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 30. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 24.
- Stanislav Viktorovič Kalinovskij (Станислав Викторович Калиновский) sa narodil v roku 1902 v Turkménsku v meste Ašchabad (Туркменская ССР, Ашхабадская обл., г. Ашхабад). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Ašchabade (Ашхабадский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Matvejevnu Grigorjevovú z Ašchabadu z fabriky na výrobu hodvábu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 409. streleckej divízie. Zomrel 2. mája 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 18. apríla, do nemocnice ho prijali 25 (26). apríla. Pochovali ho 4. mája vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 25.
- Vladimir Mitrofanovič Krasnikov (Владимир Митрофанович Красников) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v Odese (Украинская ССР, г. Одесса). Do Červenej armády ho v apríli 1944 povolal Vorošilovský komisariát Odesy (Ворошиловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Feodosiju Ivanovnu Krasnikovovú z Odesy. Zo začiatku bol v zostave 109. gardovej streleckej divízie Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 90. delostreleckom pluku 19. streleckej divízie. Zomrel 30. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení 17, do nemocnice ho prijali 25 (26). apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 25.
- Afanasij Vladimirovič Morozov (Афанасий Владимирович Морозов) sa narodil v roku 1901 v Rusku v Altajskom kraji pri okresnej obci Staraja Barda, dnešným názvom Krasnogorskoje (Алтайский край, Старобардинский р-н - с. Старая Барда - Красногорское). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Starej Bardy (Старобардинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Ivanovnu Morozovovú zo Starej Bardy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 4. gardovej mechanizovanej brigády. Zomrel 30. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 10. apríla, do nemocnice ho prijali 25. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 26.
- Grigorij Ignťjevič Samarskij (Григорий Игнатьевич Самарский) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine v obci Velikije Soročince pri Mirgorode (Украинская ССР, Полтавская обл., Миргородский р-н, с. Великие Сорочинцы; ukr. Миргород, Великі Сорочинці). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Mirgorode(Миргородский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Samarskú z Velikych Soročiniec. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v jednotke zaznamenanej skratkou ako 20. strelecký pluk (mohlo by ísť o 20. gardový paradesantný pluk 6. gardovej paradesantnej divízie). Zomrel 2. mája 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 18. apríla, do nemocnice ho prijali 19. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 26.
- Viktor Michajlovič Byvšich (Виктор Михайлович Бывших) sa narodil v roku 1922 v Rusku v meste Pokrov (Владимирская обл., г. Покров). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Orechovo-Zujevo (Орехово-Зуевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Ivanoviča Byvšicha z osady Filimonovo pri Pokrove (г. Покров, д. Филимоново). Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ guľometnej roty v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie, v predchádzajúcom období mohol pôsobiť aj v zostave 849. streleckého pluku tejže divízie. Zomrel 28. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 19. apríla, do nemocnice ho prijali 26. apríla. Pochovali ho 1. mája vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 27.
- Aleksej Timofejevič Lukjanov (Алексей Тимофеевич Лукьянов) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v osade pri meste Charkov zapísanej ako Bezmadovka (Украинская ССР, г. Харьков, дачный х. Безмадовка; ukr. Харків). V Červenej armáde bol od 20. septembra 1937, povolal ho komisariát dagestanského mesta Machačkala (Махачкалинский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Archipovnu Lukjanovovú z Bezmadovky. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ streleckej roty v 32. streleckom pluku 19. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 7. marca 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, 15. apríla 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa a 30. apríla 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa Zomrel 1. mája 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 21. apríla, do nemocnice ho prijali 21. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 28.
Bojová cesta poručíka Lukjanova bola v každom vyznamenaní podrobne zapísaná, ale vždy trochu inak, takže jej nasledujúci zápis je len približný kompilát: jún - júl 1941 tyl, júl - september 1941 Južný front, september 1941 - marec 1942 nemocnica - ľahké zranenie, marec - september 1942 Juhozápadný front, september 1942 - január 1943 nemocnica - ťažké zranenie, január - apríl 1943 Juhozápadný front, apríl - august 1943 KUKS mesto Kalinin, august - október 1943 Stepný front, október - december 1943 nemocnica - ťažké zranenie, december 1943 - február 1944 2. ukrajinský front, február - apríl 1944 nemocnica - ľahké zranenie, apríl - november 1944 3. ukrajinský front, november 1944 - február 1945 nemocnica - ľahké zranenie. - Michail Fjodorovič Savinov (Михаил Федорович Савинов, niekde Savanov, Саванов) sa narodil v roku 1909 v Rusku v býv. Poltavskom okrese, centrom okresu bola možno obec Poltavka, alebo mesto Kartaly, ktorého súčasťou sa stala v r. 1933 (Челябинская обл., Полтавский р-н, пос. Карталы - с. Полтавка). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal Poltavský komisariát (Полтавский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Pavlovnu Savinovovú z obce Annenskoje, zapísanej ako Annenka (Полтавский р-н, Анненское - с. Анненка). V hodnosti st. seržanta 97. streleckej brigády bol 16. februára 1943 vyznamenaný Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Bol držiteľom medaily Za obranu Stalingradu (ako podporučík 93. gardovej streleckej divízie). Zomrel 2. mája 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 18. apríla, do nemocnice ho prijali 21. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 29.
- Nagišťjan Anžaparov (Нагиштьян Анжапаров, niekde Nikimetli Anžaparov, Никиметли Анжапаров) sa narodil v roku 1917 v Kazachstane v Karagandskej oblasti v okrese zapísanom ako Chavrašský (Казахская ССР, Карагандинская обл., Хаврашский р-н - ?). Do Červenej armády ho v roku 1942 (1944) povolal komisariát Šetského okresu, ktorého dnešným centrom je obec Aksu Ajuly (Шетский РВК, Аксу-Аюлы). Ako kontaktná osoba bola uvedená manželka Zeru Anžaparovová z obce Chavrašského okresu zapísanej ako Aktobaja (Хаврашский р-н, с. Актобая - ?). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 81. gardovom streleckom pluku 25. gardovej streleckej divízie. Zomrel 1. mája 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 13. apríla, do nemocnice ho prijali 26. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 30.
- Pavel Vasiľjevič Sosnovskij (Павел Васильевич Сосновский) sa narodil v roku 1905 alebo 1915 v Rusku v obci Pokrovskoje pri obci Jegoršino, ktoré sa v roku 1938 stalo súčasťou mesta Artjomovskij (Свердловская обл., Егоршинский р-н - Артёмовский, с. Покровское). V Červenej armáde bol od augusta 1941, povolal ho Jegoršinský komisariát v Artjomovskom (Егоршинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Antoninu Jefimovnu Pokrovskú z obce Pokrovskoje, ul. Lenina 71. V zostave 375. streleckej divízie pri osade Malinovka v Kurskej oblasti zostal nezvestný od 15. júla 1943. Meno manželky v súdobom výkaze strát bolo zapísané v tvare Antonina Vasiľjevna -? Pokrovská z Jegoršina, ul. Molotova 1. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 845, streleckom pluku 303. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 28. decembra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 9. apríla 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Zomrel 30. apríla 1945 na následky zranení v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 30.
V nemocnici o vojakovi okrem mena a vojenskej jednotky nemali žiadne údaje. Manželka ani vojakov komisariát jeho osud nepoznali ešte v roku 1949. - Ivan Venediktovič Stratulat (Иван Венедиктович Стратулат, niekde Stritulaj, Стритулай) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine pri meste Kotovsk, dnešným názvom Podoľsk (Украинская ССР, Одесская обл., Котовский р-н; ukr. Подільськ). Do Červenej armády ho 13. mája 1944 povolal komisariát Kotovska (Котовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Darju Ivanovnu Stritulaj z obce Boršči pri Kotovsku (Котовский р-н; Борщи; ukr. Борщі). V neznámej dobe strávil 4 mesiace v zajatí. V počiatkoch slúžil v protitankovej rote v 313. gardovom streleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 28. septembra 1944 udelili Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zomrel 29. apríla 1945 na následky zranení v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 30.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný pod menom Stritulaj (Стритулай), správny tvar mena je pravdepodobne Stratulat (Стратулат). - Boris Feoktistovič Poltavčenko (Борис Феоктистович Полтавченко) sa narodil v roku 1895 na Ukrajine v meste Charkov (Украинская ССР, Харьковская обл., г. Харьков). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Charkova (Харьковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Demenťjevnu Udičskú z Charkova, ul. Afanasjevskaja 4. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 206. streleckom pluku 99. streleckej divízie. Zomrel 30. apríla 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 13. apríla, do nemocnice ho prijali 18. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č 31.
- Vasilij Semjonovič Fonikov (Василий Семенович Фоников) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Čornaja pri meste Okny (Украинская ССР, Одесская обл., Чернянский р-н; ukr. Чорна, Окни). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Čornej (Чернянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Fedosiju Jefimovnu Fonikovovú z obce zapísanej ako Aleksejevka pri Čornej (Чернянский р-н, с. Алексеевка -?). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 32. streleckom pluku 19. streleckej divízie. Zomrel 29. apríla 1945 na následky zranení v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 31.
- Nikolaj Filippovič Kabluk (Николай Филиппович Каблук) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri okresnej obci Okonešnikovo (Омская обл., Оконешниковский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Okonešnikove (Оконешниковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Filippa Vasiľjeviča Kabluka z dediny Pavlovka pri Okonešnikove (Оконешниковский р-н, с. Павловка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom samostatnom ženijnom prápore 9. gardového mechanizovaného zboru. Zomrel 5. mája 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 21. apríla, do nemocnice ho prijali 22. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 34.
- Žoldybaj Ajbatovič Demegenov (Жолдебай Айбатович Демегенов, niekde Demečenov, Демеченов, Ajbasovič, Айбасович) sa narodil v roku 1917 v Kazachstane v meste Gurjev, dnešným názvom Atyrau (Казахская ССР, Гурьевская обл., г. Гурьев - Атырау). V Červenej armáde bol od decembra 1940, povolal ho komisariát v Gurjeve (Гурьевский РВК). Matka žila v Gurjeve, ul. Sovetskaja 55. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty v 21. gardovej tankovej brigáde 5. gardového tankového zboru. V tejto jednotke ho 18. októbra 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zomrel 3. mája 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 20. apríla, do nemocnice ho prijali 24. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 39.
- Jakov Petrovič Maksimenko (Яков Петрович Максименко) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v Odeskej oblasti v obci zapísanej ako Krinička v okrese zapísanom ako Kišanský (Украинская ССР, Одесская обл., Кишанский р-н ?, с. Криничка ?). Do Červenej armády nastúpil 26. marca 1944, povolal ho komisariát mesta Golovanevsk (Голованевский РВК; ukr. Голованівськ). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Aleksandrovnu (Aksenťjevnu) Maksimenko z Kriničky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 19. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 4. mája 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 20. apríla, do nemocnice ho prijali 23. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 40.
- Aleksandr Karpovič Batiščev (Александр Карпович Батищев, niekde Bjatiščev, Бятищев) sa narodil v roku 1915 (1924) na Ukrajine v meste Stalino, dnešným názvom Doneck (Украинская ССР, Сталинская обл., г. Сталино; ukr. Донецьк). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Staline (Сталинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku N. A. Kuzmičevovú zo Stalina, časti Nová Kolónia. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 73. gardovom streleckom pluku 25. gardovej streleckej divíze. Zomrel 4. mája 1945 v poľnej mobilnej chirurgickej nemocnici Červenej armády ChPPG 2409 na následky zranení z 21. apríla, do nemocnice ho prijali 23. apríla. Pochovali ho vo Veľkých Levároch v kaštieľskom parku v hrobe č. 41.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný duplicitne ako Aleksandr Karpovič Batiščev (Александр Карпович Батищев) a ako Aleksandr Karpovič Bjatiščev (Александр Карпович Бятищев).
Podporučík Galiev bol pochovaný pravdepodobne pri soche sv. Vendelína.
- Maksud Galievič Galiev (Максуд Галиевич Галиев) sa narodil v roku 1922 v Rusku v Tatarstane v obci Taiševo, dnešnej súčasti mesta Kukmor (Татарская АССР, Кукморский р-н, д. Таишево). Do Červenej armády ho 12. septembra 1940 povolal komisariát v Kukmore (Кукморский РВК). Ako kontaktná osoba bol uvedený otec Galej Chadievič Chadiev z Taiševa. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka v 140. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 31. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch. Na priloženej poľnej mapke je slovný popis miesta hrobu; 150 m severovýchodne od kostola pri pamätníku. Na tomto mieste sa nachádza socha sv. Vendelína, pri ktorej bol podporučík Galiev pravdepodobne pochovaný.
Poručík Ševčuk bol podľa mapky pochovaný asi na rovnakom mieste ako podporučík Galiev, pravdepodobne pri soche sv. Vendelína.
- Nikolaj Mironovič Ševčuk (Николай Миронович Шевчук) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Karabelovka pri meste Gajsin (Украинская ССР, Винницкая обл., Гайсинский р-н, с. Карабеловка, ukr. Гайсин, Карабелівка). V Červenej armády bol od 13. septembra 1941, povolal ho komisariát uzbeckého mesta Samarkand (Самаркандский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Polinu Petrovnu Zavitajevovú zo Samarkandu, ul. Pojarskaja 13. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ eskadróny v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 26. septembra 1943 udelili medailu Za odvahu, 17. februára 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 15. apríla 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa za boj o prekročenie rieky Váh. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho vo Veľkých Levároch.
Vo Veľkých Levároch na cintoríne bol pochovaný vojak železničných vojsk Červenej armády, ktorý zahynul pri nehode.
- Iľja Petrovič Vasev (Илья Петрович Васев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Kirgišany pri meste Nižnie Sergi (Свердловская обл., Нижне-Сергинский р-н, с. Киргишаны). Do Červenej armády ho v novembri 1943 povolal komisariát mesta Nižnie Sergi (Нижне-Сергинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Lukerju Dmitrievnu Vasevovú z obce Kirgišany. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 117. prápore obnovy železničných tratí 47. železničnej brigády. Zahynul 22. apríla 1945 pri nehode automobilu. Pochovali ho vo Veľkých Levároch na obecnom cintoríne.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je do obce Veľké Leváre chybne evidovaných ďalších 11 vojakov. Z nich 9 bolo pochovaných v Malých Levároch.
- Jelizaveta Kuzminična Pozdnjakovová (Елизавета Кузьминична Позднякова) sa narodila v roku 1926 v Rusku v Mordovskej republike Slúžila v hodnosti seržantky v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zomrela po nemoci 6. júla 1945 v terapeutickej poľnej mobilnej nemocnici Červenej armády TPPG 2712. Pochovaná bola v maďarskej obci Nagycenk pri meste Šoproň, k dispozícii je aj poľná mapka jej hrobu.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojačka nedopatrením evidovaná ako prepochovaná z Veľkých Levár. - Anatolij Fomič Chitčenko (Анатолий Фомич Хитченко) ako poručík 924. streleckého pluku 252. streleckej divízie zomrel 3. apríla 1945 na následky zranení. Vo výkaze strát (dôstojníkov) spomenutej divízie je zapísané miesto hrobu v tvare Velikij Lev. Podľa záznamu z nemocničnej knihy 270. zdravotnícko-sanitárneho práporu tejže divízie je jedným z trojice vojakov, ktorí boli pochovaní v Malom Légu (súčasť obce Lehnice).
V zozname vojakov Slavína je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Michail Stepanovič Gavruško (Михаил Степанович Гаврушко) sa narodil v roku 1902. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Pjotr Ivanovič Galkin (Петр Иванович Галкин) sa narodil v roku 1910. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Ivan Nikolajevič Gončarov (Иван Николаевич Гончаров) sa narodil v roku 1906. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Konstantin Timofejevič Kostjuk (Константин Тимофеевич Костюк) sa narodil v roku 1905. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Grigorij Illarionovič Melkadze (Григорий Илларионович Мелкадзе) sa narodil v roku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Grigorij Petrovič Omeľčenko (Григорий Петрович Омельченко) sa narodil v roku 1924. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Andrej Pavlovič Salo (Андрей Павлович Сало) sa narodil v roku 1907. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Vladimir Dmitrievič Sukmanovskij (Владимир Дмитриевич Сукмановский) sa narodil v roku 1907. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Andrej Stachovič Čevinskij (Андрей Стахович Чевинский) sa narodil v roku 1900. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár.
Zoznam vojakov pochovaných vo Veľkých Levároch
Asangalij Abrajev (Асангалий Абраев) pozri Asangalij Ibrajev (Асангалий Ибраев)
Rosul Magamedovič Akajev (Росул Магамедович Акаев, niekde Rasul Magomedovič, Расул Магомедович)
Jakov Samsonovič Anisimov (Яков Самсонович Анисимов, niekde nesprávne Semjonovič, Семенович)
Nagišťjan Anžaparov (Нагиштьян Анжапаров, niekde Nikimetli Anžaparov, Никиметли Анжапаров)
Ivan Grigorjevič Badjuľ (Иван Григорьевич Бадюль)
Jevgenij Fjodorovič Bakalov (Евгений Федорович Бакалов)
Pavel Vasiľjevič Basos (Павел Васильевич Басос)
Aleksandr Karpovič Batiščev (Александр Карпович Батищев, niekde Bjatiščev, Бятищев)
Pantelej Tarasovič Bermus (Пантелей Тарасович Бермус)
Anton Stanislavovič Bernat (Антон Станиславович Бернат, niekde Stachanovič, Стаханович)
Semjon Semjonovič Bicerku (Семен Семенович Бицерку)
Aleksandr Karpovič Bjatiščev (Александр Карпович Бятищев), pozri Batiščev
Feodosij Ivanovič Boľšakov (Феодосий Иванович Большаков)
Jakov Dmitrievič Burluckij (Яков Дмитриевич Бурлуцкий)
Viktor Michajlovič Byvšich (Виктор Михайлович Бывших)
Aleksandr Ivanovič Cvetkov (Александр Иванович Цветков)
Ivan Michajlovič Cvik (Иван Михайлович Цвик)
Andrej Stachovič Čevinskij (Андрей Стахович Чевинский), pochovaný v obci Malé Leváre
Žoldybaj Ajbatovič Demegenov (Жолдебай Айбатович Демегенов, niekde Demečenov, Демеченов, Ajbasovič, Айбасович)
Vasilij Nikiforovič Desjatskij (Василий Никифорович Десятский)
Fjodor Michajlovič Dolobaňko (Федор Михайлович Долобанько)
Pjotr Fjodorovič Fomin (Петр Федорович Фомин)
Vasilij Semjonovič Fonikov (Василий Семенович Фоников)
Maksud Galievič Galiev (Максуд Галиевич Галиев)
Pjotr Ivanovič Galkin (Петр Иванович Галкин), pochovaný v obci Malé Leváre
Michail Stepanovič Gavruško (Михаил Степанович Гаврушко), pochovaný v obci Malé Leváre
Jaroslav Michajlovič Golbutovskij (Ярослав Михайлович Голбутовский)
Ivan Nikolajevič Gončarov (Иван Николаевич Гончаров), pochovaný v obci Malé Leváre
Jefim Safronovič Grabčenko (Ефим Сафронович Грабченко, niekde Rjabčenko, Рябченко)
Aleksej Jakovlevič Gusev (Алексей Яковлевич Гусев)
Anatolij Fomič Chitčenko (Анатолий Фомич Хитченко), pochovaný v obci Lehnice
Asangalij Ibrajev (Асангалий Ибраев, niekde nesprávne Abrajev, Абраев)
Fjodor Jemeľjanovič Jurčuk (Федор Емельянович Юрчук)
Nikolaj Filippovič Kabluk (Николай Филиппович Каблук)
Stanislav Viktorovič Kalinovskij (Станислав Викторович Калиновский)
Pjotr Jelisejevič Kamenev (Петр Елисеевич Каменев)
Vasilij Ivanovič Kiľdyšev (Василий Иванович Кильдышев)
Vasilij Aleksandrovič Kinenejev (Василий Александрович Киненеев, niekde Kininejev, Кининеев)
Matvej Davidovič Knochinov (Матвей Давидович Кнохинов)
Nikita Safronovič Kočko (Никита Сафронович Кочко)
Tantaj Kolegenov (Тантай Колегенов)
Stepan Akimovič Kolesnik (Степан Акимович Колесник)
Ivan Aleksejevič Konšin (Иван Алексеевич Коншин)
Michail Ivanovič Kosarev (Михаил Иванович Косарев)
Konstantin Timofejevič Kostjuk (Константин Тимофеевич Костюк), pochovaný v obci Malé Leváre
Jegor Nikitič Košelev (Егор Никитич Кошелев, niekde Nikitovič, Никитович, Košilev, Кошилев)
Michail Petrovič Kovalev (Михаил Петрович Ковалев)
Pavel Stepanovič Kovaľ (Павел Степанович Коваль)
Ivan Leonťjevič Kovšakov (Иван Леонтьевич Ковшаков, niekde Kovšikov, Ковшиков)
Pjotr Andrejevič Kovtunov (Петр Андреевич Ковтунов)
Vladimir Mitrofanovič Krasnikov (Владимир Митрофанович Красников)
Pavel Gavrilovič Kravec (Павел Гаврилович Кравец)
Iľja Ivanovič Krivickij (Илья Иванович Кривицкий)
Aleksej Stanislavovič Krot (Алексей Станиславович Крот, niekde Kryt, Крыт, Stepanovič, Степанович)
Fjodor Artemjevič Kučeruk (Федор Артемьевич Кучерук)
Dmitrij Jemeľjanovič Kušnarjuk (Дмитрий Емельянович Кушнарюк, niekde Kuškirjuk)
Grigorij Nikolajevič Kuziľ (Григорий Николаевич Кузиль)
Aleksej Timofejevič Lukjanov (Алексей Тимофеевич Лукьянов)
Jakov Kornejevič Lužeckij (Яков Корнеевич Лужецкий)
Jakov Petrovič Maksimenko (Яков Петрович Максименко)
Pjotr Fjodorovič Mamon (Петр Федорович Мамон)
Nikita Filippovič Medvedev (Никита Филиппович Медведев)
Grigorij Illarionovič Melkadze (Григорий Илларионович Мелкадзе), pochovaný v obci Malé Leváre
Vagaršak Markarovič Minacaganjan (Вагаршак Маркарович Минацаганян)
Dmitrij Dmitrievič Mokrijak (Дмитрий Дмитриевич Мокрияк)
Afanasij Vladimirovič Morozov (Афанасий Владимирович Морозов)
Pavel Pantelejevič Moskalenko (Павел Пантелеевич Москаленко)
Aleksandr Pavlovič Moskvičev (Александр Павлович Москвичев)
Nikolaj Demenťjevič Murygin (Николай Дементьевич Мурыгин)
Vasilij Iosifovič Nagirnyj (Василий Иосифович Нагирный)
Neznámy vojak 1
Neznámy vojak 2
Neznámy vojak 3
Maksim Sidorovič Olejničenko (Максим Сидорович Олейниченко)
Grigorij Petrovič Omeľčenko (Григорий Петрович Омельченко), pochovaný v obci Malé Leváre
Mark Petrovič Pastuch (Марк Петрович Пастух)
Vasilij Grigorjevič Patakin (Василий Григорьевич Патакин)
Pjotr Vasiľjevič Pavlov (Петр Васильевич Павлов)
Nikolaj Michajlovič Petrov (Николай Михайлович Петров)
Viktor Nikolajevič Petrov (Виктор Николаевич Петров)
Nikolaj Ivanovič Poljatoš (Николай Иванович Полятош)
Boris Feoktistovič Poltavčenko (Борис Феоктистович Полтавченко)
Ivan Tardejevič Popov (Иван Тардеевич Попов, niekde Gordejevič, Гордеевич)
Jefim Pavlovič Popov (Ефим Павлович Попов)
Jelizaveta Kuzminična Pozdnjakovová (Елизавета Кузьминична Позднякова), pochovaná v maďarskej obci Nagycenk
Vladimir Ivanovič Radjuk (Владимир Иванович Радюк)
Jefim Safronovič Rjabčenko (Ефим Сафронович Рябченко), pozri Grabčenko
Aleksandr Vladimirovič Rjakovskij (Александр Владимирович Ряковский, niekde Rjachovskij, Ряховский)
Ivan Fjodorovič Rotarju (Иван Федорович Ротарю)
Andrej Pavlovič Salo (Андрей Павлович Сало), pochovaný v obci Malé Leváre
Grigorij Ignťjevič Samarskij (Григорий Игнатьевич Самарский)
Michail Fjodorovič Savanov (Михаил Федорович Саванов), pozri Savinov
Michail Fjodorovič Savinov (Михаил Федорович Савинов, niekde Savanov, Саванов)
Anatolij Georgievič Semjonov (Анатолий Георгиевич Семенов)
Michail Andrejevič Senickij (Михаил Андреевич Сеницкий)
Ksenofont Dmitrievič Sikoljuk (Ксенофонт Дмитриевич Сиколюк), pozri Sokoljuk
Iľja Pavlovič Smoljakov (Илья Павлович Смоляков)
Ksenofont Dmitrievič Sokoljuk (Ксенофонт Дмитриевич Соколюк, niekde Sikoljuk, Сиколюк)
Pavel Vasiľjevič Sosnovskij (Павел Васильевич Сосновский)
Ivan Venediktovič Stratulat (Иван Венедиктович Стратулат, niekde Stritulaj, Стритулай)
Ivan Venediktovič Stritulaj (Иван Венедиктович Стритулай), pozri Stratulat
Vladimir Dmitrievič Sukmanovskij (Владимир Дмитриевич Сукмановский), pochovaný v obci Malé Leváre
Nikolaj Mironovič Ševčuk (Николай Миронович Шевчук)
Pjotr Klimovič Tabačuk (Петр Климович Табачук, niekde Klimenťjevič, Климентьевич)
Aleksandr Stepanovič Trocenko (Александр Степанович Троценко)
Arslanchan Umalatov (Арсланхан Умалатов, niekde Arslamchan Umlatov, Арсламхан Умлатов)
Iľja Petrovič Vasev (Илья Петрович Васев)
Vladimir Ivanovič Vasilenko (Владимир Иванович Василенко)
Aleksandr Timofejevič Vasiľjev (Александр Тимофеевич Васильев)
Aleksej Grigorjevič Važov (Алексей Григорьевич Важов)
Grigorij Pavlovič Verchovin (Григорий Павлович Верховин)
Dmitrij Dmitrievič Volkov (Дмитрий Дмитриевич Волков)
Leonid Nikolajevič Zagumennikov (Леонид Николаевич Загуменников)
Aleksandr Kalinovič Zajac (Александр Калинович Заяц, niekde Zajec, Заец)