Podľa Jána Dubovského (Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 165) bolo v chotári Záhorskej Vsi pochovaných 22 sovietskych vojakov. Pri povodňovom pamätníku bol pochovaný podporučík Pjotr Nikolajevič Kozlov (*1924) a traja vojaci. Na cintoríne bol pochovaný kapitán Ivan Ivanovič Tereščenko (*1910), kapitán Pavel Vasiľjevič Grebanov (*1917, správne je Gubanov) a ďalších sedem neznámych vojakov. Po exhumáciách bolo na Slavín prevezených iba 19 tiel vojakov. Dubovský predpokladal, že telo kapitána Grebanova/Gubanova nebolo exhumované.
Podľa dokumentov zverejnených na pamyat-naroda.ru bola v Záhorskej Vsi (do r. 1948 Uhorská Ves) popri troch vojakov z rôznych jednotiek pochovaná skupina vojakov 64. samostatnej trestnej roty v počte maximálne 8 prípadne aj menšom. Pochovaní boli na severozápadnom a juhozápadnom okraji obce. Podľa záznamu vo výkaze strát mala byť v Záhorskej Vsi pochovaná skupina 14 vojakov 233. gardového streleckého pluku 81. gardovej streleckej divízie, do ktorej patril aj horeuvedený kapitán Gubanov. Podľa poľných mapiek však ich hroby boli na území rakúskej obce Angern an der March. Explicitným mapkám pohrebiska by sme mohli viacej dôverovať, než zápisom vo výkaze strát, keby nejestvovala informácia Dubovského, že kapitána Gubanova pochovali na cintoríne v Záhorskej Vsi.
543. samostatná káblová rota
- Ivan Ivanovič Tereščenko (Иван Иванович Терещенко) sa narodil v roku 1910. V Červenej armáde bol od februára 1940, povolal ho komisariát ruského mesta Engeľs (г. Энгельс). Vojakova rodina žila v Engeľse, ul. Stepnaja 95. V nepriamych dokumentoch sa Engeľs uvádza aj ako rodisko vojaka, ktorý je vo vyznamenaniach zaznamenaný ako Ukrajinec. Ako veliteľa 543. samostatnej káblovej roty 64. armády v hodnosti nadporučíka a neskôr kapitána ho 13. januára 1943 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa a 28. septembra 1943 Radom Červenej hviezdy. Okrem toho bol aj držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Zo spomenutej jednotky sa dostal na hospitalizáciu do EG 1589, odkiaľ ho 29. januára 1945 prepustili do 147 záložného streleckého pluku.
Podľa pamätnej knihy padlých vojakov Saratovskej oblasti (1995) kapitán Ivan Ivanovič Tereščenko, narodený v roku 1910 v Engeľse, padol v boji 10. apríla 1945, pochovali ho v Československu, posledné miesto služby je zaznamenané číslom poľnej pošty 62987.
Z materiálov pamyat-naroda.ru sa nedalo určiť konkrétne miesto hrobu kapitána Tereščenka, na portáli ho neevidujú v zozname Slavína. Určiť miesto hrobu vojaka do Záhorskej Vsi bolo možné len z horeuvedenej informácie Dubovského.
Gardový samostatný učebný strelecký prápor 81. gardovej streleckej divízie
- Pjotr Nikolajevič Kozlov (Петр Николаевич Козлов) sa narodil 7. novembra 1924 v Rusku v seľsovete obce Kolybelovka v Koldybaňskom okrese (Куйбышевская обл., Колдыбанский р-н, Колыбельский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát obce Koldybaň, dnešným názvom Krasnoarmejskoje (Колдыбанский РВК - Красноармейское). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Ninu Nikolajevnu Kozlovovú z obce zapísanej ako Andrejevskij pri Kolybelovke (Колыбельский с/с, пос. Андреевский). Hodnosť podporučíka mu udelili 9. augusta 1944. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ čaty protitankových zbraní v Gardovom samostatnom učebnom streleckom prápore 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Záhorskej Vsi.
Podľa Dubovského (str. 165) podporučík Kozlov padol 7. apríla a bol pochovaný pri povodňovom pamätníku.
228. mínometný pluk 14. mínometnej brigády 16. delostreleckej divízie
- Gercik Berkovč Gordon (Герцик Беркович Гордон) sa narodil v roku 1901 alebo 1905 pri meste Postavy vo Vilejskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Bieloruska (Белорусская ССР, Вилейская обл., Поставский р-н; biel. Паставы). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Uzbekistane v meste Urgut (Ургутский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Dobajankeľ Girševnu Gordon z Urgutu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako chemický inštruktor v 228. mínometnom pluku 14. mínometnej brigády 16. delostreleckej divízie. V tejto jednotke mu 15. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu.. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Záhorskej Vsi.
64. samostatná trestná rota
Priamo 7. gardovej armáde podliehala 64. samostatná trestná rota, ktorej velil kapitán Pjotr Michajlovič Perepečajev (*1922, Петр Михайлович Перепечаев). Rota pochovala svojich mŕtvych v Nových Zámkoch, v Jablonovom na Záhorí a v Záhorskej Vsi. Podľa výkazu strát bolo v Záhorskej Vsi pochovaných 12 vojakov roty, ktorí padli 7. a 8. apríla 1945. Sám veliteľ roty pravdepodobne v Záhorskej Vsi utrpel zranenie, ktoré mu ale umožňovalo pokračovať v boji (podľa zápisu vo vyznamenaní zranenie utrpel 7. apríla - Rad Červenej zástavy z 11. mája 1945). Z uvedeného počtu 12 vojakov treba ale vyradiť prinajmenšom štvoricu vojakov, pri ktorých sú na pamyat-naroda.ru iné dokumenty, podľa ktorých nemohli byť v Záhorskej Vsi pochovaní. Jeden zomrel v poľnej nemocnici na neupresnenom mieste a traja vojnu prežili.
- Grigorij Ivanovič Brovko (Григорий Иванович Бровко) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v býv. okresnej obci Kolomak alebo v obci Vysokopoľje pri Kolomaku (Украинская ССР, Харьковская обл., Коломакский р-н, с. Высокополье; ukr. Коломак, Високопілля). Do Červenej armády ho 15. júla 1944 povolal komisariát v Kolomaku (Коломакский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marju alebo Darju Pantelejevnu Brovko z Vysokopoľja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 64. samostatnej trestnej roty. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Záhorskej Vsi.
- Nikita Viktorovič Bugajenko (Никита Викторович Бугаенко) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v dedine Konjuševo pri meste Mirgorod (Украинская ССР, Полтавская обл., Миргородский р-н, хут. Конюшево; ukr. Миргород, Конюшеве). Do Červenej armády ho 18. septembra 1943 povolal komisariát Mirgorodu (Миргородский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Vladimirovnu Bugajenko z Konjuševa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 64. samostatnej trestnej roty. Podľa výkazu strát jednotky ho zo stavu vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali na juhozápadnom okraji Záhorskej Vsi.
Podľa iných dokumentov vojak v tomto čase nezomrel, ale bol hospitalizovaný v poľnej nemocnici známej len pod číslom poľnej pošty 38092, v ktorej zomrel (nevieme kedy a kde). - Leonid Ivanovič Zaikin (Леонид Иванович Заикин) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v meste Poltava (Украинская ССР, г. Полтава). Do Červenej armády ho 28. júla 1941 povolal komisariát Poltavy (Полтавский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Ivanoviča Zaikina z Poltavy, ul. Pavlenka / Sov. Boľnica. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta 64. samostatnej trestnej roty. Podľa výkazu strát jednotky ho zo stavu vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali na severozápadnom okraji Záhorskej Vsi.
Podľa iného dokumentu bol vojak 7. apríla ranený a bol hospitalizovaný v poľnej nemocnici známej len pod číslom poľnej pošty 64057 B. Vojnu pravdepodobne prežil. - Vasilij Ivanovič Zaporoščenko (Василий Иванович Запорощенко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Žuravnoje pri meste Chmeľnik (Украинская ССР, Винницкая обл., Хмельницкий р-н, с. Журавное; ukr. Хмільник, Журавне). Do Červenej armády ho 23. júna 1941 povolal komisariát v Chmeľniku (Хмельницкий РВК). Príbuzných neuvádzal, bol sirotou. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 64. samostatnej trestnej roty. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnom okraji Záhorskej Vsi.
- Vasilij Potapovič Korop (Василий Потапович Короп) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine pri meste Charkov (Украинская ССР, Харьковская обл., Харьковский р-н). Do Červenej armády ho 12. septembra 1944 povolal jeden z komisariátov Charkova (Сталинский РВК - г. Харьков). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Antoninu Aleksandrovnu Korop z Charkova, ul. Trudjaščichsja 13 (Харьков, ул. Трудящихся 13). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 64. samostatnej trestnej roty. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Záhorskej Vsi.
- Ivan Jefimovič Petrov (Иван Ефимович Петров) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v meste Charkov (Украинская ССР, г. Харьков). Do Červenej armády ho 19. januára 1945 povolal jeden z komisariátov Charkova (Ленинский РВК - г. Харьков). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Klavdiju Aleksandrovnu Petrovovú z Charkova, časť Ivanovka, Dackova ul. 38 (ukr. Харків, Іванівка, ул. Дацько 38). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 64. samostatnej trestnej roty. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Záhorskej Vsi.
- Dmitrij Aleksejevič Plachov (Дмитрий Алексеевич Плахов) sa narodil v roku 1908 v Rusku v meste Orjol alebo v obci Platonovo pri Orjole (Орловская обл., г. Орел altern. с. Платоново). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Orjole (Орловский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Antoninu Semjonovnu Plachovovú z Orjola, ul. Brjanskaja 11. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 64. samostatnej trestnej roty. Podľa výkazu strát jednotky ho zo stavu vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali na juhozápadnom okraji Záhorskej Vsi.
Podľa iného nepriameho dokumentu bol vojak hospitalizovaný, z poľnej nemocnici EG 2905 ho prepustili 16. mája 1945. Vojnu pravdepodobne prežil. - Semjon Iľjič Seredochin (Семен Ильич Середохин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v meste Karatuzskoje (Красноярский край, Каратузский р-н, с. Каратузское). Do Červenej armády ho 5. marca 1943 povolal komisariát v Karatuzskom (Каратузский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Pavlovnu Tiľšinovovú z Karatuzského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 64. samostatnej trestnej roty. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Záhorskej Vsi.
- Ivan Jakovlevič Sliňko (Иван Яковлевич Слинько) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine v obci Savince pri býv. okresnej obci Oržica (Украинская ССР, Полтавская обл., Оржицкий р-н, с. Савинцы; ukr. Оржиця, Савинці). Do Červenej armády ho 20. septembra 1943 povolal komisariát Oržice (Оржицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Ivanovnu Sliňko zo Saviniec. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 64. samostatnej trestnej roty. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Záhorskej Vsi.
- Dmitrij Garilovič Tokarev (Дмитрий Гаврилович Токарев) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v obci Zavgoredneje pri býv. okresnej obci Petrovskoje (Украинская ССР, Харьковская обл., Петровский р-н, с. Завгороднее; ukr. Петрівське, Завгороднє). Do Červenej armády ho 2. decembra 1944 povolal komisariát v Petrovskom (Петровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataľju Trofimovnu Tokarevovú zo Zavgorodného. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 64. samostatnej trestnej roty. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Záhorskej Vsi.
- Ivan Romanovič Čumačenko (Иван Романович Чумаченко) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Zakumskoje pri meste Sumy (Сумская обл., Сумский р-н, с. Закумское; ukr. Суми, Закумське). Do Červenej armády ho 26. septembra 1944 povolal komisariát v Sumy (Сумский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Ignatjevnu Kromar zo Zakumského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 64. samostatnej trestnej roty. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Záhorskej Vsi.
Na pamyat-naroda.ru je vojak zaevidovaný v zozname Slavína a nedopatrením aj duplicitne v zozname cintorína Červenej armády v Štúrove ako prepochovaného z Nových Zámkov. - Sergej Grigorjevič Janbych (Сергей Григорьевич Янбых) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v býv. okrese obce Šišaki (Украинская ССР, Полтавская обл., Шишацкий р-н). Do Červenej armády ho 5. mája 1944 povolal komisariát obce Šišaki (Шишацкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jekaterinu Afonasjevnu Janbych z obce Šafranovka pri Šišakoch (Шишацкий р-н, с. Шафрановка; ukr. Шишаки, Шафранівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 64. samostatnej trestnej roty. Podľa výkazu strát jednotky ho zo stavu vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali na juhozápadnom okraji Záhorskej Vsi.
Vojak vojnu prežil. V inom dokumente sa spomína, že do bydliska zaslal dopis z jednotky s adresou poľnej pošty 82673. O 40 rokov neskôr 6. apríla 1985 bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa.
233. gardový strelecký pluk 81. gardovej streleckej divízie
Podľa výkazu strát 233. gardového streleckého pluku 81. gardovej streleckej divízie bolo v Záhorskej Vsi pochovaných 14 vojakov pluku. Veliteľom pluku bol major Jefim Michajlovič Ščupak (*1907, Ефим Михайлович Щупак) a veliteľom divízie plukovník Michail Andrejevič Orlov (*1899, Михаил Андреевич Орлов). Medzi pochovanými mali byť traja dôstojníci vrátane kapitána Gubanova. Podľa poľných mapiek však boli hroby vojakov v rakúskej obci Angern der March. Predpoklad, že títo vojaci boli pochovaní v Angerne, ale zneisťuje informácia Dubovského, že kapitána Gubanova pochovali v Záhorskej Vsi.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sú títo vojaci pluku evidovaní ako prepochovaní zo Záhorskej Vsi.
- Pavel Vasiľjevič Gubanov (Павел Васильевич Губанов) sa narodil 29. novembra 1917 v Uzbekistane v meste Taškent (Узбекская ССР, г. Ташкент). Do Červenej armády ho v septembri 1938 povolal komisariát Taškentu (Ташкентский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Fadejevnu Gubanovovú z Taškentu, Peršinova ul. č. 10 (Ташкент, ул. Першина 10). V roku 1942 mu udelili hodnosť poručíka, 6. júna 1943 hodnosť nadporučíka a 31. októbra 1944 hodnosť kapitána. V 585. streleckom pluku 213. streleckej divízie mu 11. júna 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v hodnosti kapitána ako veliteľ roty samopalníkov v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 28. septembra 1944 vyznamenali Radom Aleksandra Nevského. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali v Záhorskej Vsi. Podľa poľnej mapky pohrebiska to bolo ale v rakúskej obci Angern. Podľa vyššieuvedenej literatúry bol kapitán Gubanov pochovaný v Záhorskej Vsi.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína, Dubovský predpokladal, že jeho telo ale na Slavín preložené nebolo. - Timofej Aleksejevič Davnikov (Тимофей Алексеевич Давников) sa narodil 6. mája 1923 v Rusku v obci Soldatskoje pri býv. okresnej obci Šatalovka pri meste Staryj Oskol (Воронежская обл., Шаталовский р-н, с. Солдатское). Do Červenej armády ho 15. októbra 1941 12. marca 1942 povolal komisariát Šatalovky (Шаталовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Taťjanu Petrovnu Davnikovovú z dediny Zmejovka (Шаталовский р-н, д. Змеевка). V počiatku slúžil v 49. gardovom streleckom pluku 16. gardovej streleckej divízie, neskôr v 1115. streleckom pluku 332. streleckej divízie. Od roku 1943 nastúpil do vojenského učilišťa. Hodnosť podporučíka mu udelili 6. januára 1945. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ čaty v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali v Záhorskej Vsi. Pravdepodobne to bolo ale v rakúskej obci Angern, ako o tom svedčí poľná mapka pohrebiska. Posmrtne 15. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Vo vyznamenaní je uvedené, že padol v boji o pravý breh Moravy a železničnú stanicu v Angerne.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína. - Kornej Konstantinovič Mandrik (Корней Константинович Мандрик) sa narodil 11. apríla 1912 na Ukrajine v obci zapísanej ako Mačecha pri meste Umaň alebo pri meste Braclav (село Мачеха; Киевская обл., Уманский р-н altern. Винницкая обл., Брацлавский р-н). Základnú vojenskú službu vykonal v rokoch 1934-36. Do Červenej armády ho opätovne v septembri 1939 povolal komisariát ruského mesta Šachty (Шахтинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Grigorjevnu Kukanovovú z mesta Šachty ul. Korotkij 14 (Куканова; г. Шахты, пер. Короткий 14). Hodnosť podporučíka mu udelili 12. apríla 1941, hodnosť poručíka 16. júla 1941, hodnosť nadporučíka 13. júna 1943. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka na stáži ako zástupca veliteľa práporu v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali v Záhorskej Vsi. Pravdepodobne to bolo ale v rakúskej obci Angern, ako o tom svedčí poľná mapka pohrebiska.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína.. - Džalim Namazov (Джалим Намазов, niekde Džalil Kara-ogly Namazov, Джалил Кара-оглы Намазов) sa narodil v roku 1899 v Azerbajdžane v meste Kirovabad, dnešným názvom Gjandža (Азербайджанская ССР, г. Кировабад - Гянджа). Do Červenej armády ho 18. augusta 1942 povolal komisariát Kirovabadu (Кировабадский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mamed Kazim. Chavir (alebo Chaver Mamedovnu Namazovovú) z Kirovogradu, ul. Razina 13. V stave 581. streleckého pluku 21. novembra 1942 padol do zajatia, v ktorom strávil 1 rok a 10 mesiacov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali v Záhorskej Vsi. Pravdepodobne to bolo ale v rakúskej obci Angern, ako o tom svedčí poľná mapka pohrebiska.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína. - Aleksej Sergejevič Grigorenko (Алексей Сергеевич Григоренко) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v býv. okrese obce Valegoculovo, dnešným názvom Dolinskoje, v obci Novosjolovka (Одесская обл., Валегоцуловский р-н - Валегоцулово - Долинское, с. Новоселовка; ukr. Долинське, Новоселівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Valegoculova (Валегоцуловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Nikitovnu Grigorenko z Novosjolovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali v Záhorskej Vsi. Pravdepodobne to bolo ale v rakúskej obci Angern, ako o tom svedčí poľná mapka pohrebiska.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína. - Aleksandr Jakovlevič Teličko (Александр Яковлевич Теличко) sa narodil v roku 1919 na Ukrajine v býv. okrese obce Novaja Astrachaň, dnešným názvom Guzievka, v obci zapísanej ako Suchodon alebo Suchodol (Ворошиловградская обл., Новоастрахановский район - Гузиевка, с. Суходон - Суходол; ukr. Нова Астрахань - Гузіївка). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Starobeľsk (Старобельский РВК; ukr. Старобільськ). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Jakova Filippoviča Telička z obce Suchodon/l. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pravdepodobne to bolo ale v rakúskej obci Angern, ako o tom svedčí poľná mapka pohrebiska.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína. - Anton Aleksejevič Topoľskij (Антон Алексеевич Топольский) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v obci Myšarovka pri meste Teplik (Винницкая обл., Тепликский р-н, с. Мышаровка; ukr. Теплик, Мишарівка). Do Červenej armády ho 17. marca 1944 povolal komisariát v Tepliku (Тепликский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marfu Grigorjevnu Topoľskú z Myšarovky. V zostave 1127. streleckého pluku 337. streleckej divízie mu 11. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 15. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali v Záhorskej Vsi. Pravdepodobne to bolo ale v rakúskej obci Angern, ako o tom svedčí poľná mapka pohrebiska.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína. - Fjodor Danilovič Osadčij (Федор Данилович Осадчий) sa narodil v roku 1899 na Ukrajine v dedine Zoločevskoje pri meste Širjajevo (Украинская ССР, Одесская обл., Ширяевский р-н, с. Золочевское; ukr. Ширяєве, Золочівське). Do Červenej armády nastúpil 2. mája 1944, povolal ho komisariát v Širjajeve (Ширяевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Stepanovnu Osadčij zo Zoločevského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 19. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali v Záhorskej Vsi. Pravdepodobne to bolo ale v rakúskej obci Angern, ako o tom svedčí poľná mapka pohrebiska. Posmrtne 22. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína. - Pavel Grigorjevič Ševčenko (Павел Григорьевич Шевченко) sa narodil v roku 1909 v Rusku v obci Nižnepajva pri okresnom meste Bajevo (Алтайский край, Баевский р-н, с. Нижнепайва). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Bajeve (Баевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Vasilinu Lukjanovnu Ševčenko z Nižnepajvy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali v Záhorskej Vsi. Pravdepodobne to bolo ale v rakúskej obci Angern, ako o tom svedčí poľná mapka pohrebiska.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína. - Nikifor Michajlovič Skosarev (Никифор Михайлович Скосарев, niekde Skosyrev, Скосырев) sa narodil v roku 1909 v Rusku pri meste Kantemirovka v dedine Kolesnikovka alebo Bugajevka(Воронежская обл., Кантемировский р-н, с. Колесниковка altern. с. Бугаевка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Pisarevského okresu, ktorého centrom bola asi obec Taly alebo Pisarevka, obe pri Kantemirovke (Писаревский РВК - с. Талы - с. Писаревка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ljubov Dmitrievnu Skosarevovú zo sovchozu 196 v Pisarevskom okrese, neskôr jej adresu uviedol ako Kolesnikovku. V zostave 995. streleckého pluku 263. streleckej divízie zostal od 5. apríla 1943 nezvestný. Pravdepodobne padol do zajatia, vo výkaze strát je údaj, že ho povolal poľný vojenský komisariát 7. gardovej armády pravdepodobne už v lokalite obsadeného zajateckého tábora. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali v Záhorskej Vsi. Pravdepodobne to bolo ale v rakúskej obci Angern, ako o tom svedčí poľná mapka pohrebiska.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína. - Jefim Saveľjevič Livitin (Ефим Савельевич Ливитин) sa narodil v roku 1910 v Rusku v meste Roslavľ (Смоленская обл., г. Рославль). Do Červenej armády ho povolal komisariát Roslavľa (Рославльский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Jefimovnu Livitinovú z Roslavľa, ul. Urického 36. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali v Záhorskej Vsi. Pravdepodobne to bolo ale v rakúskej obci Angern, ako o tom svedčí poľná mapka pohrebiska.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína. - Vasilij Jakovlevič Baljuk (Василий Яковлевич Балюк) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Janušpoľ, dnešným názvom Ivanopoľ (Украинская ССР, Житомирская обл., Янушпольский р-н - Иванополь; ukr. Іванопіль). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Janušpoli (Янушпольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Antonovnu Baljuk z janušpoľského okresu z dediny Krasno---- (Янушпольский р-н, х. Красно----). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali v Záhorskej Vsi. Pravdepodobne to bolo ale v rakúskej obci Angern, ako o tom svedčí poľná mapka pohrebiska.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína. - Grigorij Ivanovič Kiričenko (Григорий Иванович Кириченко) sa narodil v roku 1908 v Rusku v obci zapísanej ako Uporosovo pri býv. okresnom meste Jaroslavskaja (Краснодарский край, Ярославский р-н, с. Упоросово). Do Červenej armády ho povolal komisariát Jaroslavskej (Ярославский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Raisu Filippovnu Kiričenko z Uporosova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali v Záhorskej Vsi. Pravdepodobne to bolo ale v rakúskej obci Angern, ako o tom svedčí poľná mapka pohrebiska.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína. - Nikifor Kononovič Ochrimenko (Никифор Кононович Охрименко) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Trojickoje pri meste Ljubašovka v obci zapísanej ako Birki (Украинская ССР, Одесская обл., Троицкий р-н, с. Бирки; ukr. Троїцьке). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Trojickom (Троицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Matvejevnu Ochrimenko z obce Birki. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali v Záhorskej Vsi. Pravdepodobne to bolo ale v rakúskej obci Angern, ako o tom svedčí poľná mapka pohrebiska.
Na pamyat-naroda.ru bol vojak zaradený do zoznamu Slavína.
Menný zoznam
Vasilij Jakovlevič Baljuk (Василий Яковлевич Балюк), pochovaný pravdepodobne v Angerne
Grigorij Ivanovič Brovko (Григорий Иванович Бровко)
Nikita Viktorovič Bugajenko (Никита Викторович Бугаенко), pochovaný na neznámom mieste
Ivan Romanovič Čumačenko (Иван Романович Чумаченко)
Timofej Aleksejevič Davnikov (Тимофей Алексеевич Давников), pochovaný pravdepodobne v Angerne
Gercik Berkovč Gordon (Герцик Беркович Гордон)
Aleksej Sergejevič Grigorenko (Алексей Сергеевич Григоренко), pochovaný pravdepodobne v Angerne
Pavel Vasiľjevič Gubanov (Павел Васильевич Губанов)
Sergej Grigorjevič Janbych (Сергей Григорьевич Янбых), vojnu prežil
Grigorij Ivanovič Kiričenko (Григорий Иванович Кириченко), pochovaný pravdepodobne v Angerne
Vasilij Potapovič Korop (Василий Потапович Короп)
Pjotr Nikolajevič Kozlov (Петр Николаевич Козлов)
Jefim Saveľjevič Livitin (Ефим Савельевич Ливитин), pochovaný pravdepodobne v Angerne
Kornej Konstantinovič Mandrik (Корней Константинович Мандрик), pochovaný pravdepodobne v Angerne
Džalim Namazov (Джалим Намазов), pochovaný pravdepodobne v Angerne
Nikifor Kononovič Ochrimenko (Никифор Кононович Охрименко), pochovaný pravdepodobne v Angerne
Fjodor Danilovič Osadčij (Федор Данилович Осадчий), pochovaný pravdepodobne v Angerne
Dmitrij Aleksejevič Plachov (Дмитрий Алексеевич Плахов), vojnu pravdepodobne prežil
Ivan Jefimovič Petrov (Иван Ефимович Петров)
Semjon Iľjič Seredochin (Семен Ильич Середохин)
Nikifor Michajlovič Skosarev (Никифор Михайлович Скосарев), pochovaný pravdepodobne v Angerne
Ivan Jakovlevič Sliňko (Иван Яковлевич Слинько)
Pavel Grigorjevič Ševčenko (Павел Григорьевич Шевченко), pochovaný pravdepodobne v Angerne
Aleksandr Jakovlevič Teličko (Александр Яковлевич Теличко), pochovaný pravdepodobne v Angerne
Ivan Ivanovič Tereščenko (Иван Иванович Терещенко)
Dmitrij Garilovič Tokarev (Дмитрий Гаврилович Токарев)
Anton Aleksejevič Topoľskij (Антон Алексеевич Топольский), pochovaný pravdepodobne v Angerne
Leonid Ivanovič Zaikin (Леонид Иванович Заикин), vojnu pravdepodobne prežil
Vasilij Ivanovič Zaporoščenko (Василий Иванович Запорощенко)
