Na internetovej stránke pamyat-naroda.ru je možné dohľadať 17 sovietskych vojakov pochovaných priamo v Suchohrade (hist. názov Dimburk) a ďalších 20 v chotárnom sídle Karlov Dvor. Čísla nekorešpondujú s údajmi o počte exhumovaných vojakov v roku 1946, J. Dubovský vo svojej tabuľke uviedol len 6 exhumovaných zo Suchohradu (Ján Dubovský: Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 173).
14. gardový paradesantný pluk 6. gardovej paradesantnej divízie
Podľa materiálov portálu pamyat-naroda.ru 14. gardový paradesantný pluk 6. gardovej paradesantnej divízie pochoval v lokalite Karlov Dvor pri Suchohrade podporučíka Štarkermana v samostatnom hrobe a ďalších 18 vojakov nižších hodností v spoločnom hrobe vo dvoch radoch. Vojak Marchotka zo zoznamu však vojnu pravdepodobne prežil a vojak Byc nie je zaevidovaný na pamyat-naroda.ru v zozname Slavína.
Veliteľom pluku v tom čase bol major Kalinin, už v máji 1945 ho nahradil major Kipajkin, upresniť ich mená sme nedokázali.
- David Naumovič Štarkerman (Давид Наумович Штаркерман) sa narodil 21. apríla 1920 na Ukrajine v meste Anaňjev, kde rodina žila na ulici Ševčenka 30 (Украинская ССР, Одесская обл., Ананьевский р-н, г. Ананьев). Do Červenej armády ho 20. mája 1942 povolal komisariát kazašského mesta Kokčetav, dnešným názvom Kokšetau (Кокчетавский РВК - Кокчетав - Кокшетау). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nauma Davidoviča Štarkermana z kazašského mesta Alma Ata, časť Malaja Stanica, ul. Kolchoznaja 6. V roku 1942 absolvoval Orlovské pechotné učilište v turkménskom meste Čardžou, dnešným názvom Turkmenabad a v roku 1944 1. turkestanské guľometné učilište v turkménskom meste Kuška. Hodnosť podporučíka mu priznali 29. decembra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ guľometnej čaty v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V evidenčnom kartotečnom lístku vojaka bola v závere služby uvedená 194. samostatná trestná rota. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji Karlovho Dvora pri Suchohrade.
- Boris Vasiľjevič Gorbaň (Борис Васильевич Горбань) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v býv. okrese obce Troickoje pri Ljubašovke v obci zapísanej ako Starodočka (Украинская ССР, Одесская обл., Троицкий р-н, с. Стародочка; ukr. Любашівка, Троїцьке). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Vradievka (Врадиевский РВК; ukr. Врадіївка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Nikolajevnu Gorbaň zo Starodočky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 1. rade 1. zo západu.
- Sergej Agejevič Grizodub (Сергей Агеевич Гризодуб) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v meste Koteľva (Украинская ССР, Полтавская обл., Котелевский р-н, с. Котельва). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát býv. Budarinského okresu, ktorý sídlil v obci Čerkesovskij pri meste Novoanninskij, alebo možno komisariát mesta Kalač (Бударинский РВК - Черкесовский - Новоаннинский altern. Калачеевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Feklu Zinovjevnu Grizodub z Koteľvy. V zostave 127. gardového delostreleckého pluku 59. gardovej streleckej divízie mu 30. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne 28. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, vo vyznamenaní je uvedené, že 1. apríla bojoval o mesto Sereď a padol 11. apríla na pravom brehu rieky Morava. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 1. rade 2. zo západu.
- Fjodor Timofejevič Stus (Федор Тимофеевич Стус) sa narodil v roku 1900 v obci Gaj-Smolenskie pri býv. okresnej obci Ponikovica pri meste Brody vo Ľvovskej oblasti, oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Украинская ССР, Львовская обл., Пониковицкий р-н; с. Гаи-Смоленские; ukr. Пониковиця, Гаї-Смоленські). Do Červenej armády ho 13. októbra 1944 povolal komisariát v Ponikovici (Пониковицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Teklu Lukjanovnu Stus z obce Gaj-Smolenskie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 1. rade 3. zo západu.
- Karl Martynovič Cyganovič (Карл Мартынович Цыганович) sa narodil v roku 1905 v obci Mozolevka pri býv. okresnej obci Podgajce v Tarnopoľskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Подгаецкий р-н, с. Мозолевка; ukr. Підгайці, Мозолівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Podgajcoch (Подгаецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Kirilovnu Cyganovič z Mozolevky.. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 1. rade 4. zo západu.
- Vladimi Pavlovič Štorgin (Владимир Павлович Штогрин) sa narodil v roku 1902 v obci Ozjornaja pri meste Zborov v Tarnopoľskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Тарнопольская обл., Сборовский р-н, с. Озёрная; ukr. Зборів, Озерна). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Zborova (Зборовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Apoloňju Iosifovnu Štorgin. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ľahkého guľometu v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne 28. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, v ktorom je zaznamenané, že bojoval o mesto Šurany a 10. apríla padol na pravom brehu rieky Morava. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 1. rade 5. zo západu.
- Pavel Moisejevič Bešnego (Павел Моисеевич Бешнего) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v obci Beljany pri býv. okresnej obci Černevce (Украинская ССР, Винницкая обл., Черневецкий р-н, с. Беляны; ukr. Чернівці, Біляни). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Černievcach (Черневецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Markovnu Bešnego z Beljanov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 1. rade 6. zo západu.
- Ivan Dejevič Varencov (Иван Деевич Варенцов) sa narodil v roku 1900 v Rusku v Baškirskej republike v obci Nižnetrojickij pri meste Tujmazy (Башкирская АССР, Туймазинский р-н, с. Нижнетроицкий). Do Červenej armády ho 24. septembra 1941 povolal komisariát v Tujmazoch (Туймазинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Fedosju Kuprijanovnu Varencovovú z Nižnetrojického. Spočiatku slúžil v 1204. streleckom pluku 361. streleckej divízie. Zo stavu 682. streleckého pluku 202. streleckej divízie ho 19. marca 1944 vyradili z dôvodu nezvestnosti pri ukrajinskom meste Mogilev-Podoľskij. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 7. rade 1. zo západu.
- Grigorij Jakovlevič Barbul (Григорий Яковлевич Барбул) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v obci Gandrabury pri meste Anaňjev (Украинская ССР, Одесская обл., Ананьевский р-н, с. Гандрабуры; ukr. Ананьїв, Гандрабури). V Červenej armáde bol od 1. apríla 1944, povolal ho poľný vojenský komisariát alebo komisariát v Anaňjeve (Ананьевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Jakovlevnu Barbul z obce Gandrabury. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke ho 23. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 1. rade 8. zo západu.
- Timofej Filippovič Byc (Тимофей Филиппович Быц) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v obci Volodievce pri býv. okresnej obci Černevce (Украинская ССР, Винницкая обл., Черневецкий р-н, с. Володиевцы; ukr. Чернівці, Володіївці). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Černievcach (Черневецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kseňju Petrovnu Byc z obce Volodievce. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 1. rade 9. zo západu.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa vojak nenachádza. - Nikolaj Dmitrievič Suškov (Николай Дмитриевич Сушков) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v meste Mariupoľ (Украинская ССР, Сталинская обл., г. Мариуполь). Do Červenej armády ho povolal komisariát Mariupoľa (Мариупольский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Andrejevnu Suškovovú z Mariupoľa, ul. Obaľnaja 52. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 2. rade 1. zo západu.
- Michail Stepanovič Menčvar (Михаил Степанович Менчвар) sa narodil v roku 1906 v obci Bojanec pri býv. okresnom meste Velikie Mosty vo Ľvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Великомостовский р-н, с. Боянец; ukr. Великі Мости, Боянець). Do Červenej armády ho povolal komisariát vo Velikých Mostoch (Великомостовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Iľjiničnu Menčvar z Bojanca. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 2. rade 2. zo západu.
- Sergej Nikolajevič Sonič (Сергей Николаевич Сонич) sa narodil v roku 1925 v dedine Kolodčino pri býv. okresnej obci Iľja vo Vilejskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Bieloruska (Белорусская ССР, Вилейская обл., Ильянский р-н, с. Колодчино; biel. Ілья, Калодчына). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Iľji (Ильянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nikolaja Aleksandroviča Soniča z Kolodčina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 2. rade 3. zo západu.
- Aleksandr Andrejevič Ljudovič (Александр Андреевич Людович) sa narodil v roku 1921 v Kazachstane v meste Alma Ata (Казахская ССР, Алма-Атинская обл., г. Алма-Ата). Do Červenej armády ho povolal komisariát turkménskeho mesta Tachtabazar, dnešným názvom Tagtabazar (Тахта-Базарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Olimpiadu Prokofjevnu Latevovú (Латева) z Alma Aty, ul. Mechaničeskaja 7. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 2. rade 4. zo západu.
- Andrej Timofejevič Marchotka (Андрей Тимофеевич Мархотка) sa narodil v roku 1903 v obci Zaljutiči, pri býv. okresnej obci Lenin v Pinskej oblasti, ktorá sa stala v roku 1939 súčasťou Bieloruska (Пинская обл., Ленинский р-н, с. Залютичи; biel. Ленін, Залюцічы). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Mikaševiči (Микашевский РВК; biel. Мікашэвічы). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Maksimovnu Marchotka zo Zaljutiči. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 2. rade 5. zo západu.
Podľa niektorých materiálov k osobe rovnakého mena a roku narodenia 1901 či 1902 je možné, že vojak vojnu prežil. - Nikolaj Vasiľjevič Chromov (Николай Васильевич Хромов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Čigorak pri meste Borisoglebsk (Воронежская обл., Борисоглебский р-н, с. Чигорак). V Červenej armáde bol od 10. marca 1943, povolal ho komisariát Borisoglebska (Борисоглебский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Vasiľjevnu Chromovovú z Čigoraku, ul. Lenina 72. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 23. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 2. rade 6. zo západu.
- Ivan Grigorjevič Kulinič (Иван Григорьевич Кулинич) sa narodil v roku 1903 v obci Nova Kamenka pri býv. okresnej obci Magerov vo Ľvovskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Магеровский р-н, с. Каменка-Нова; ukr. Магерів, Нова Кам'янка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Magerova (Магеровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Fjodorovnu Kulinič z Novej Kamenky. Naposledy slúžil v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 2. rade 7. zo západu.
- Lukjan Demjanovič Cybuchovskij (Лукьян Демянович Цыбуховский) sa narodil v roku 1903 v obci Orišče pri býv. okresnej obci Lokači vo Volynskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Украинская ССР, Волынская обл., Локачинський район, с. Орище; ukr. Локачі, Орищі). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Lokači (Локачинський РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Darju Zacharovnu Cybuchovskú z Orišča. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 2. rade 8. zo západu.
- Vasilij Andrejevič Lichačev (Василий Андреевич Лихачев) sa narodil v roku 1912 v Rusku v obci Boľšaja Reľnja pri okresnej obci Lysyje Gory pri Saratove (г. Саратов, Саратовская обл., Лысогорский р-н, с. Большая Рельня ). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Saratova (Саратовский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Praskovju Nikitičnu Lichačevovú zo Saratova, 3. Dačnaja zastávka d. č. 3 (г. Саратов, 3-я Дачная Остановка д. н. 3). Na fronte bol od júna do septembra 1941. Potom pracoval v bani ukrajinského mesta Aleksandrija okupovaného nemeckou armádou. Hneď po oslobodení mesta bol 7. decembra 1943 tamojším komisariátom (Александрийский РВК) povolaný do Červenej armády a odvelený do 307. gardového streleckého pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili, keď sa predpokladalo, že 17. januára 1944 padol a bol pochovaný pri obci Ovsjanikovka v býv. okrese Velikaja Viska pri Kropivnickom. Ľahké zranenia utrpel 17. januára 1944 a 3. septembra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu guľometnej roty v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 2. júla 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne ho 3. júna 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, vo vyznamenaní je uvedené, že padol v boji o pravý breh Moravy pri obci Grub an der March. Pochovali ho v Suchohrade v lokalite Karlov Dvor v spoločnom hrobe v 2. rade 9. zo západu.
17. gardový paradesantný pluk 6. gardovej paradesantnej divízie
V zostave 17. gardového paradesantného pluku 6. gardovej paradesantnej divízie padol podporučík Admakin, ktorého pochovali v Karlovom Dvore. Veliteľom pluku bol podplukovník Abram Zejlikovič Lajterman (*1910, Абрам Зейликович Лайтерман) a veliteľom divízie generál-major Michail Nikolajevič Smirnov (*1900, Михаил Николаевич Смирнов).
- Dmitrij Antonovič Admakin (Дмитрий Антонович Адмакин) sa narodil v roku 1923 v Rusku v Mordovskej republike v okrese mesta Ruzajevka (Мордовская АССР, Рузаевский р-н). V Červenej armáde bol od 8. februára 1942, povolal ho komisariát Ruzajevky (Рузаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Antona Vasiľjeviča Admakina z obce Levža pri Ruzajevke (Рузаевский р-н - Рузаевка, с. Левжа). V hodnosti ml. seržanta ako obsluhu mínometu v zostave 2. mechanizovanej brigády 5. mechanizovaného zboru mu 10. februára 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 13. mája 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako organizátor komsomolu v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne 5. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Pochovali ho v lokalite Karlov Dvor pri Suchohrade.
Na východnej strane Suchohradu pri kríži bolo pochovaných v spoločnom hrobe v severojužnom smere 7 vojakov 17. gardového paradesantného pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Podľa poľnej mapky hrobu to bolo v blízkosti kostola. Vojakov, ktorých z evidencie vyradili medzi 9. a 11. aprílom 1945, pochovala 9. apríla 1945 pohrebná čata vojakov v zložení L. Ja. Grigorčuk, M. G. Pokusajev a V. M. Krjučkovskij. O pohrebe spísali záznam s menoslovom pochovaných a vlastnoručne ho podpísali.
- Dmitrij Jefimovič Macak (Дмитрий Ефимович Мацак) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Trojickoje v seľsovete obce Šelechovo (Одесская обл., Троицкий р-н, Шелеховский с/с; ukr. Троїцьке, Шелехове). Do Červenej armády ho 3. marca 1944 povolal komisariát v Trojickom. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Pelageju Grigorjevnu Macak z obce zapísanej ako Birki v Šelechovskom seľsovete (Шелеховский с/с, с. Бирки). V zostave 106. gardového streleckého pluku 36. gardovej streleckej divízie padol 25. apríla 1944 do zajatia, kde strávil 5 mesiacov. Do Červenej armády ho opätovne povolal poľný vojenský komisariát v rumunskom meste Sibiu (полевой ВК - г. Сибиу). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnej strane Suchohradu pri kríži v spoločnom hrobe.
- Fjodor Timofejevič Černičkin (Федор Тимофеевич Черничкин) sa narodil v roku 1913 v Rusku v okrese mesta Nižne Čirskaja, dnešným názvom Nižnij Čir (Сталинградская обл., Нижне-Чирский р-н - ст. Нижне-Чирская - Нижний Чир). Do Červenej armády ho v auguste 1941 povolal komisariát v Nižne Čirskej (Нижне-Чирский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Antoninu Petrovnu Černičkinovú z Nižne Čirskej, ul. Proletarskaja 134. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 27. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnej strane Suchohradu pri kríži v spoločnom hrobe.
- Vasilij Onufrievič Gumennyj (Василий Онуфриевич Гуменный) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v obci Zeljonaja pri meste Bučač (Тарнопольская обл., Бучачский р-н, с. Зелёная; ukr. Бучач, Зелена). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Bučači (Бучачский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Iľjičnu Gumennú zo Zeljonej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnej strane Suchohradu pri kríži v spoločnom hrobe.
- Grigorij Filippovič Vovk (Григорий Филиппович Вовк) sa narodil v roku 1901 v obci zapísanej ako Vladinopoľ, pravdepodobne dnešným názvom Ladyň, z býv. okresu obce Verba, medzi mestami Vladimir a Ljubomľ vo Volynskej oblasti, ktorá sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Украинская ССР, Волынская обл., Вербский р--н, с. Владинополь - Ладынь; ukr. Верба, Ладинь). Do Červenej armády ho povolal komisariát Verby (Вербский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Jemeľjanovnu Vovk z Vladinopoľa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnej strane Suchohradu pri kríži v spoločnom hrobe.
- Michail Grigorjevič Azamat (Михаил Григорьевич Азамат) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine v býv. okrese obce Jaryšev pri meste Mogiljov-Podoľskij (Украинская ССР, Винницкая обл., Ярышевский р-н). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal komisariát v Jaryševe (Ярышевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Aleksejevnu Azamat z obce Ljaševce, dnešným názvom Kremennoje, pri Mogiljove-Podoľskom (Ярышевский р-н, с. Ляшевцы - Кременное; ukr. Яришів, Кремінне, Могилів-Подільський). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 12. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnej strane Suchohradu pri kríži v spoločnom hrobe.
- Stepan Kirilovič Modnyj (Степан Кирилович Модный) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v býv. okrese obce Zolotniki pri meste Bučač (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Золотниковский р-н). Do Červenej armády ho v decembri 1944 povolal komisariát v Zolotnikoch (Золотниковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Danilovnu Modnu (Модная) z obce Gnilovody, prechodným názvom Gvardejskoje, pri Bučači (Золотниковский р-н, с. Гниловоды - Гвардейское; ukr. Золотники, Гниловоди - Гвардійське). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 9. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnej strane Suchohradu pri kríži v spoločnom hrobe.
- Ivan Fjodorovič Androsev (Иван Федорович Андросев) sa narodil v roku 1927 na Ukrajine v Charkove, v materiáloch je uvedená aj tamojšia ulica (Sumskaja 132), na ktorej pravdepodobne žil (Украинская ССР, Харьковская обл., г. Харьков, ул. Сумская 132). Do Červenej armády ho povolal komisariát v uzbeckom meste Taškent (Кировский РВК - г. Ташкент). Príbuzných nemal. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnej strane Suchohradu pri kríži v spoločnom hrobe.
20. gardový paradesantný pluk 6. gardovej paradesantnej divízie
Veliteľom 20. gardového paradesantného pluku bol podplukovník Ivan Stepanovič Ljubarec (*1911, Иван Степанович Любарец). Pluk pochoval v Suchohrade pri kostole nadporučíka Gorjuškina.
- Viktor Grigorjevič Gorjuškin (Виктор Григорьевич Горюшкин) sa narodil v roku 1921 v Rusku v meste Rostov nad Donom v časti Novoje Poselenie (Ростовская обл., г. Ростов-на-Дону, Новое Поселение). Do Červenej armády ho 25. marca 1941 povolal jeden z komisariátov v Rostove nad Donom (Ленинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Grigorija Petroviča Gorjuškina z Rostova nad Donom, Piata ulica 127 (г. Ростов-на-Дону, Новое Поселение , 5-я улица, д. 127). Kurz podporučíkov absolvoval medzi aprílom a septembrom 1941 a hodnosť podporučíka mu mali priznať 30. novembra 1942-?, ale správne bude asi 1941. Hodnosť poručíka obdržal 16. februára 1943 a hodnosť nadporučíka 30. decembra 1944. Od septembra 1941 do augusta 1942 bol v zostave 35. streleckého pluku 30. streleckej divízie a do októbra 1942 v zostave 97. streleckej divízie. Od toho času slúžil v zostave 6. gardovej paradesantnej divízie, až do júla 1944 v stave 17. gardového paradesantného pluku, v ktorom ho 12. novembra 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Bol aj držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako komsomolský organizátor v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne 21. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa, vo vyznamenaní je zápis, že bojoval o obec Pernek a 6. apríla 1945 padol v boji pri Suchohrade. Pochovali ho na južnom okraji Suchohradu pri kostole.
194. samostatná trestná rota
194. samostatná trestná rota pochovala 6 vojakov v nižších hodnostiach v individuálnych hroboch na východnej strane Suchohradu z južnej strany samostatne stojaceho domu.
- Dmitrij Kondraťjevič Zubenko (Дмитрий Кондратьевич Зубенко Дмитрий) sa narodil v roku 1922 v Rusku v meste Saľsk (Ростовская обл., г. Сальск). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Saľsku (Сальский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Kondrata Aleksejeviča Zubenka zo Saľska, ul. Kuryškina 16. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 194. samostatnej trestnej rote. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnej strane Suchohradu u samostatne stojaceho domu z južnej strany v hrobe č. 1.
- Ivan Andrejevič Garmanovič (Иван Андреевич Гарманович) sa narodil v roku 1910 v Bielorusku v meste Orša (Белорусская ССР, Витебская обл., г. Орша). V Červenej armáde bol od 26. júla 1941, povolal ho komisariát ruského mesta Pochvistnevo (Похвистневский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Antonovnu Belinovú (Белина) z Orše, ul. Lagernaja 22. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 194. samostatnej trestnej rote. V tejto jednotke mu 15. marca 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Okrem nej bol aj držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnej strane Suchohradu u samostatne stojaceho domu z južnej strany v hrobe č. 2.
- Nikolaj Grigorjevič Sysojev (Николай Григорьевич Сысоев) sa narodil v roku 1922 v Kazachstane v meste Usť-Kamenogorsk (Казахская ССР, Восточно-Казахстанская обл., г. Усть-Каменогорск). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Usť-Kamenogorsku (Усть-Каменогорский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jekaterinu Vasiľjevnu Sysojevovú z Usť-Kamenogorska, ul. Ušanova 100. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 194. samostatnej trestnej rote. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnej strane Suchohradu u samostatne stojaceho domu z južnej strany v hrobe č. 3.
- Anatolij Aleksandrovič Ceba (Анатолий Александрович Цеба) sa narodil v roku 1918 v Rusku v meste Jeršov v Saratovskej oblasti (Саратовская обл., Ершовский р-н, ст. Ершов). Do Červenej armády ho v roku 1938 povolal komisariát mesta Dergači v Saratovskej oblasti (Дергачевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Agafiju Fjodorovnu Ceba z Jeršova, ul. Novouzenskaja 37. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 194. samostatnej trestnej rote. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnej strane Suchohradu u samostatne stojaceho domu z južnej strany v hrobe č. 4.
- Vasilij Iľjič Romaškin (Василий Ильич Ромашкин) sa narodil v roku 1913 v Rusku v obci Rassudovo medzi mestami Naro-Fominsk a Moskva (Московская обл., Наро-Фоминский р-н, с. Рассудово). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Naro-Fominska (Наро-Фоминский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Iľju Iľjiča Romaškina z Rassudova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 194. samostatnej trestnej rote. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnej strane Suchohradu u samostatne stojaceho domu z južnej strany v hrobe č. 5.
- Karam Akramovič Akramov (Карам Акрамович Акрамов) sa narodil v roku 1916 v Rusku v Baškirskej republike v obci Biľgiš pri meste Askino (Башкирская АССР, Аскинский р-н, Кашкинский с/с, д. Бильгиш). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát mesta Blagoveščensk (Благовещенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Katifu Akramovovú z Biľgiša. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 194. samostatnej trestnej rote. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnej strane Suchohradu u samostatne stojaceho domu z južnej strany v hrobe č. 6.
235. gardový strelecký pluk 81. gardovej streleckej divízie
Veliteľom 235. gardového streleckého pluku 81. gardovej streleckej divízie bol podplukovník Ivan Pavlovič Moisejev. (*1906, Иван Павлович Моисеев). Pluk pochoval na cintoríne v Suchohrade troch vojakov v jednom rade.
- Dmitrij Stepanovič Novoseľskij (Дмитрий Степанович Новосельский) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v okrese obce Bratskoje v obci zapísanej ako Širokij Rozdol (Украинская ССР, Одесская обл., Братский р-н, Широкий Роздол; ukr. Братське). V Červenej armáde bol od 14. marca 1944, povolal ho komisariát v Bratskom alebo v meste Novoukrajinka (Братский РВК altern. Ново-Украинский РВК; ukr. Новоукраїнка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Nazarovnu Novoseľskú zo Širokého Rozdola. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 17. septembra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade na cintoríne v hrobe č. 1 v 1. rade.
- Vasilij Michajlovič Ďjačkov (Василий Михайлович Дьячков) sa narodil v roku 1925 v Rusku v Moskve v časti Nižnie Kotly (г. Москва, Нижние Котлы). Do Červenej armády ho povolal komisariát Moskvy (Московский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Agafiju Vasiľjevnu Ďjačkovovú z Moskvy, Nižnie Kotly, ul. Kotuarovskoje šosse 1/2 (Котуаровское шоссе 1/2). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade na cintoríne v hrobe č. 1-? v 1. rade.
- Anatolij Georgievič Burkov (Анатолий Георгиевич Бурков) sa narodil v roku 1918 v Rusku v obci Knjažaja Bajgora pri meste Grjazi v býv. okrese obce Chvorostjanka (Воронежская обл., Хворостянский р-н, с. Княжая Байгора). Do Červenej armády ho 27. októbra 1939 povolal komisariát Chvorostjanky (Хворостянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Georgija Matvejeviča Burkova z Knjažej Bajgory. V Berezovke pri Odese padol v auguste 1941 do zajatia, v ktorom strávil 3 roky a 2 mesiace. Po vyslobodení bol prevelený do 97. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako mínometčík v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Suchohrade na cintoríne v hrobe č. 3 v 1. rade.
Zoznam
Dmitrij Antonovič Admakin (Дмитрий Антонович Адмакин)
Karam Akramovič Akramov (Карам Акрамович Акрамов)
Ivan Fjodorovič Androsev (Иван Федорович Андросев)
Michail Grigorjevič Azamat (Михаил Григорьевич Азамат)
Grigorij Jakovlevič Barbul (Григорий Яковлевич Барбул)
Pavel Moisejevič Bešnego (Павел Моисеевич Бешнего)
Anatolij Georgievič Burkov (Анатолий Георгиевич Бурков)
Timofej Filippovič Byc (Тимофей Филиппович Быц), zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa nenachádza
Anatolij Aleksandrovič Ceba (Анатолий Александрович Цеба)
Lukjan Demjanovič Cybuchovskij (Лукьян Демянович Цыбуховский)
Karl Martynovič Cyganovič (Карл Мартынович Цыганович)
Fjodor Timofejevič Černičkin (Федор Тимофеевич Черничкин)
Vasilij Michajlovič Ďjačkov (Василий Михайлович Дьячков)
Ivan Andrejevič Garmanovič (Иван Андреевич Гарманович)
Boris Vasiľjevič Gorbaň (Борис Васильевич Горбань)
Viktor Grigorjevič Gorjuškin (Виктор Григорьевич Горюшкин)
Sergej Agejevič Grizodub (Сергей Агеевич Гризодуб)
Vasilij Onufrievič Gumennyj (Василий Онуфриевич Гуменный)
Nikolaj Vasiľjevič Chromov (Николай Васильевич Хромов)
Ivan Grigorjevič Kulinič (Иван Григорьевич Кулинич)
Vasilij Andrejevič Lichačev (Василий Андреевич Лихачев)
Aleksandr Andrejevič Ljudovič (Александр Андреевич Людович)
Dmitrij Jefimovič Macak (Дмитрий Ефимович Мацак)
Andrej Timofejevič Marchotka (Андрей Тимофеевич Мархотка), vojnu pravdepodobne prežil
Michail Stepanovič Menčvar (Михаил Степанович Менчвар)
Stepan Kirilovič Modnyj (Степан Кирилович Модный)
Dmitrij Stepanovič Novoseľskij (Дмитрий Степанович Новосельский)
Vasilij Iľjič Romaškin (Василий Ильич Ромашкин)
Sergej Nikolajevič Sonič (Сергей Николаевич Сонич)
Fjodor Timofejevič Stus (Федор Тимофеевич Стус)
Nikolaj Dmitrievič Suškov (Николай Дмитриевич Сушков)
Nikolaj Grigorjevič Sysojev (Николай Григорьевич Сысоев)
David Naumovič Štarkerman (Давид Наумович Штаркерман)
Vladimi Pavlovič Štorgin (Владимир Павлович Штогрин)
Ivan Dejevič Varencov (Иван Деевич Варенцов)
Grigorij Filippovič Vovk (Григорий Филиппович Вовк)
Dmitrij Kondraťjevič Zubenko (Дмитрий Кондратьевич Зубенко)
