Z literatúry (Ján Dubovský: Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 164, 173) je známy údaj, že z Plaveckého Štvrtka bolo na Slavín prevezených 25 tiel exhumovaných sovietskych vojakov (3 dôstojníci, 5 neznámych hodností). Všetci boli pochovaní na cintoríne. Mimo tohto počtu tu boli aj hroby dvoch sovietskych zajatcov.
Z archívnych materiálov portálu pamyat-naroda.ru je excerpovaný zoznam 14 radových vojakov, ktorí boli pochovaní v Plaveckom Štvrtku pri kostole. Všetci zomreli v poľnej nemocnici Červenej armády. Vojak Mažajev bol pochovaný pri ceste z Malaciek do Bratislavy, do zoznamu Plaveckého Štvrtka je radený len orientačne.
10. zdravotnícko-sanitárny prápor 6. gardovej paradesantnej divízie
- Iľja Sergejevič Aľbegov (Илья Сергеевич Альбегов) sa narodil v roku 1902 v Rusku v Severnom Osetsku (Орджоникидзевский край, Ардонский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Ardone (Ардонский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Vasiľjevnu Aľbegovovú z obce Kirovského seľsovetu pri Ardone (Ардонский р-н, с/с Кировский). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako pekár v 7. poľnej pekárni 6. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 10. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následok otravy alkoholom, na liečenie ho prijali 8. apríla. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
- Sergej Nikiforovič Demidov (Сергей Никифорович Демидов) sa narodil v roku 1920 v Rusku v meste Kujbyšev, historickým a dnešným názvom Samara (г. Куйбышев - Самара). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Kujbyševe (Куйбышевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Jakovlevnu Demidovovú z Kujbyševa, ul. Leningradskaja 77. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako samopalník 20. gardového paradesantného pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 8. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následok otravy alkoholom, na liečenie ho prijali 7. apríla. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
- Pavel Vasiľjevič Polevoj (Павел Васильевич Полевой) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine pri meste Novgorodka, dnešným názvom Kamenec (Кировоградская обл., Новгородковский р-н - Каменец). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Novgorodke (Новогородский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Melaňju D. Polevú z obce Spasovo pri Novgorodke (Новгородковский р-н, с. Спасово; ukr. Кам'янець, Спасове). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 14. gardového paradesantného pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 10. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja, na liečenie ho prijali 9. apríla. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
- Nikolaj Michajlovič Sigavkin (Николай Михайлович Сигавкин, niekde Sygavkin, Сыгавкин) sa narodil v roku 1921 v Rusku v meste Voľsk alebo v obci Malaja Sergievka pri meste Tamala (Саратовская обл., г. Вольск altern. Саратовская - Пензенская обл., Тамалинский р-н, с. Малая Сергиевка). Do Červenej armády ho povolal buď jeden z komisariátov mesta Saratov alebo do nej vstúpil dobrovoľne v Tamale (Октябрьский РВК - г. Саратов altern. Тамалинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Sergejeviča Sigavkina (a matku Annu Pavlovnu Sigavkinovú) z Voľska, z Niže-Četkovského (?) liehovaru. Začínal pravdepodobne ako námorník. V hodnosti ml. seržanta ako náčelníkovi rádiostanice v 3. gardovej samostatnej spojovacej rote 6. gardovej paradesantnej divízie mu 21. augusta 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy a 27. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Už v hodnosti staršinu tejže jednotky ho 25. septembra 1944 vyznamenali Radom Slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v tejže funkcii v 173. gardovom samostatnom spojovacom prápore tejže divízie. Zomrel 9. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následok otravy alkoholom, na liečenie ho prijali 8. apríla. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
- Vitalij Ivanovič Smirnov (Виталий Иванович Смирнов) sa narodil v roku 1909 v Rusku pri meste Lotošino (Московская обл., Лотошино-Мещерский р-н, д. Клетки). Do Červenej armády ho v júli 1941 povolal komisariát v meste Chimki (Химкинский РВК). Otec vojaka žil v dedine Kletki pri Lotošine (Лотошино-Мещерский р-н, д. Клетки). V hodnosti vojaka ako povozného roty 120-mm mínometov v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie mu 11. októbra 1943 a 5. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako šofér v 5. samostatnej autotransportnej rote tejže divízie. Zomrel 9. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následok otravy alkoholom, na liečenie ho prijali 8. apríla. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
- Ivan Trofimovič Konon (Иван Трофимович Конон) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Poryck, dnešným názvom Pavlovka (Волынская обл., Порицкий р-н - с. Павловка; ukr. Павлівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Porycku (Порицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Fedosju Karlovnu Konon z obce pri Porycku, zapísanej ako Zabolotin (Порицкий р-н - с. Заболотин ?). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 81. streleckej divízie. Zomrel 7. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore 6. gardovej paradesantnej divízie na následky zranení z boja, na liečenie ho prijali v ten deň. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
- Nikolaj Vasiľjevič Golub (Николай Васильевич Голуб) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine pri meste Zlatopoľ, dnešnej súčasti mesta Novomirgorod (Кировоградская обл., Златопольский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Zlatopoli (Златопольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Akimoviča Goluba z obce Rejmentarovka, dnešným názvom Dibrovka, pri Zlatopoli (Златопольский р-н, с. Рейментаровка - Дибровка; ukr. Златопіль, Дібрівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 194. samostatnej trestnej roty. Zomrel 9. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore 6. gardovej paradesantnej divízie na následky zranení z boja, na liečenie ho prijali v ten deň. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
- Jefim Vasiľjevič Korž (Ефим Васильевич Корж) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine pri meste Novgorodka, dnešným názvom Kamenec (Кировоградская обл., Новгородковский р-н – Каменец; ukr. Кам'янець). Do Červenej armády ho povolal komisariát blízkeho mesta Petrovo (Петровский РВК; ukr. Петрове). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marfu Ivanovnu Korž zo seľsovetu zapísaného ako Petrovský pri Novgorodke (Новгородковский р-н, Петровский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako mínometčík v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Zomrel 9. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore 6. gardovej paradesantnej divízie na následok otravy alkoholom, na liečenie ho prijali 8. apríla. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
- Jevgenij Grigorjevič Samandas (Евгений Григорьевич Самандас) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine pri meste Džulinka (Винницкая обл., Джулинский р-н). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal komisariát v Džulinke (Джулинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Petrovnu Samandas z usadlosti Červonyj poselok v obci Šljachovaja pri Džulinke (Джулинский р-н, с. Шляховая, Червоный поселок; ukr. Джулинка, Шляхова). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zomrel 9. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore 6. gardovej paradesantnej divízie na následok otravy alkoholom, na liečenie ho prijali 8. apríla. V tejto jednotke ho vyznamenali 21. novembra 1944 Radom Červenej hviezdy, 24. novembra 1944 Radom slávy 3. stupňa a 17. mája 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
- Pjotr Grigorjevič Možnij (Петр Григорьевич Можний) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine pri meste Aleksandrovka (Кировоградская обл., Александровский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Aleksandrovke (Александровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Iľkovnu Možnú z obce Stavidla pri Aleksandrovke (Александровский р-н, с. Ставидла; ukr. Олександрівка, Ставидла). V zostave 812. delostreleckého pluku 273. streleckej divízie bol v tisícčlennej skupine vojakov divízie, ktorí zostali od 14. augusta 1941 nezvestnými. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako povozný v štábe 6. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 11. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja, na liečenie ho prijali v ten deň. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
- Moisej Ivanovič Tarancov (Моисей Иванович Таранцов) sa narodil v roku 1918 v Rusku pri meste Buturlinovka (Воронежская обл., Бутурлиновский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Buturlinovke (Бутурлиновский РВК). Otec vojaka žil v obci Tjunikovo pri Buturlinovke (Бутурлиновский р-н, Великоархангельский с/с, х. Тюниково). V hodnosti seržanta 993. protilietadlového delostreleckého pluku 9. protilietadlovej divízie RGK mu 11. októbra 1943 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 10. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja, na liečenie ho prijali v ten deň. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
- Fjodor Timofejevič Ščeglikov (Федор Тимофеевич Щегликов) sa narodil v roku 1911 na Kryme pri meste Simferopol (Крымская АССР, Симферопольский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Simferopole (Симферопольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Ivanovnu Ščeglikovovú z obce Kurce, dnešným názvom Ukrajinka, pri Simferopole (Симферопольский р-н, с. Курцы - Украинка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja, na liečenie ho prijali 10. apríla. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
V zozname Slavína na pamyat-naroda,ru je vojak evidovaný v chybnom tvare mena Peter Timofejevič Ščeglikov (Петр Тимофеевич Щегликов). - Stepan Zacharovič Siňko (Степан Захарович Синько) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Moskalenki pri býv. okresnej obci Irkliev (Полтавская обл., Ирклиевский р-н, с. Москаленки; ukr. Іркліїв, Москаленки). Do Červenej armády ho 7. októbra 1943 povolal komisariát v Irklieve (Ирклеевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevgeniju Nikolajevnu Siňko z obce Moskalenki. Od 2. mája 1944 do 24. augusta 1944 bol v zajatí. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 12. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja, na liečenie ho prijali 6. apríla. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
- Vladimir Ivanovič Simonenko (Владимир Иванович Симоненко) sa narodil v roku 1904 v Rusku pri meste Novominskaja (Краснодарский край, Новоминской р-н). V Červenej armáde bol od roku 1941. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Fjodorovnu Petrenko z Novominskej. Od 13. septembra 1941 bol v rumunskom zajatí. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 17. apríla 1945 v 10. zdravotnícko-sanitárnom prápore tejže divízie na následky zranení z boja, na liečenie ho prijali 10. apríla. Pochovali ho 20 m západne od kostola v Plaveckom Štvrtku.
131. samostatný prápor výstavby mostov
- Sergej Jakovlevič Mažajev (Сергей Яковлевич Мажаев, niekde Možajev, Можаев) sa narodil v roku 1896 v Rusku v obci Zabalujka pri meste Inza (Ульяновская обл., Инзенский р-н, с. Забалуйка). Do Červenej armády ho 5. januára 1942 povolal komisariát v Inze (Инзенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anisju Ivanovnu Mažajevovú zo Zabalujky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako tesár v 131. samostatnom prápore výstavby mostov. V tejto jednotke mu 16. mája 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 1. júla 1945 na následky otravy metanolom. Pochovali ho v lese 8 km za Malackami vľavo od cesty do Bratislavy. Hrob by sa podľa popisu mohol nachádzať v chotári Plaveckého Štvrtka, možno Lozorna.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Malaciek.
Zoznam
Referenčným materiálom pre zostavenie zoznamu sovietskych vojakov pochovaných v Plaveckom Štvrtku bol zoznam vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru. V nižšie uvedenom menoslove len vojak Mažajev nebol v zozname Slavína zaevidovaný ako prepochovaný z Plaveckého Štvrtka.
Iľja Sergejevič Aľbegov (Илья Сергеевич Альбегов)
Sergej Nikiforovič Demidov (Сергей Никифорович Демидов)
Nikolaj Vasiľjevič Golub (Николай Васильевич Голуб)
Ivan Trofimovič Konon (Иван Трофимович Конон)
Jefim Vasiľjevič Korž (Ефим Васильевич Корж)
Sergej Jakovlevič Mažajev (Сергей Яковлевич Мажаев, niekde Možajev, Можаев), ev.: Malacky
Pjotr Grigorjevič Možnij (Петр Григорьевич Можний)
Pavel Vasiľjevič Polevoj (Павел Васильевич Полевой)
Jevgenij Grigorjevič Samandas (Евгений Григорьевич Самандас)
Nikolaj Michajlovič Sigavkin (Николай Михайлович Сигавкин, niekde Sygavkin, Сыгавкин)
Vladimir Ivanovič Simonenko (Владимир Иванович Симоненко)
Stepan Zacharovič Siňko (Степан Захарович Синько)
Vitalij Ivanovič Smirnov (Виталий Иванович Смирнов)
Fjodor Timofejevič Ščeglikov (Федор Тимофеевич Щегликов)
Moisej Ivanovič Tarancov (Моисей Иванович Таранцов)
