Sovietski vojaci pochovaní v Perneku

Okres Malacky

Podľa Jána Dubovského (Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 164, 173) v júni 1945 samospráva (MNV) v Perneku vykázala 45 padlých červenoarmejcov. Exhumovaných a prevezených na Slavín ich bolo nakoniec len 44, ich mená neboli známe. V obci boli pochovaní aj 2 sovietski civili, nie je jasné, či boli súčasťou horeuvedených čísel.
V archívnych materiáloch portálu pamyat-naroda.ru sú zmienky až o 94 vojakoch sovietskej armády, ktorí mali byť v Perneku pochovaní (2 z nich mohli vojnu prežiť). Rozdiel by sa z väčšej časti dal vysvetliť tým, že rad vojakov bol v skutočnosti pochovaných v chotári Cajle, kde naopak exhumovaný počet červenoarmejcov asi o tri desiatky prevýšil archívne počty na pamyat-naroda.ru.
Pozornosť si zasluhuje práca Andrej Wsól: Sovietski vojaci padlí v priestore Pernek, in: Malacky a okolie 13, Malacky 2020, str. 97-112.

29. gardový jazdecký pluk 8. gardovej jazdeckej divízie

Veliteľom 29. gardového jazdeckého pluku 8. gardovej jazdeckej divízie bol major Nikolaj Andrejejvič Klimenko (*1911, Николай Андреевич Клименко) až do 20. apríla 1945, keď padol v boji pri Tikoviciach pri Brne. Pochovali ho v Bratislave.
Pluk pochoval v Perneku 19 vojakov (podporučíka Michajlenka pri kostole a radových vojakov na iných 2 miestach). V prípade radových vojakov prišlo k veľkému nesúladu medzi zoznamom mapky hrobu a výkazom strát. S najväčšou pravdepodobnosťou je správny zoznam z mapky hrobu, podľa ktorého bolo 13 vojakov pochovaných v obci a 6 pri ceste z Pezinka pred Pernekom. Vo výkaze strát boli pôvodne všetci vojaci evidovaní ako pochovaní v Perneku. Pisár potom pravdepodobne chybne prepísal u vojaka Bogdanoviča (namiesto vojaka Juraša) Pernek na Malé Karpaty a nesprávna skupina vojakov v riadkoch s opakovacím znakom vo výkaze strát tak bola zaznamenaná ako pochovaná v Malých Karpatoch. Systém pamyat-naroda.ru týchto vojakov zaevidoval vo svojom zozname Slavína ako pochovaných v Malých Karpatoch bez bližšieho uvedenia lokality.

Podporučík Michajlenko velil 3. čate kavaleristov z 1. eskadry pluku. Čata pred Pernekom prenikla do tyla nepriateľa a dala sa do boja s presilou. Michajlenkovi muži potom odrazili niekoľko útokov na svoje pozície a bojovali pokiaľ sa im neminula munícia. Svojím urputným odporom tak popudili nepriateľských vojakov, že po zajatí im boli mučením zohavené telá. Udalosť je popísaná s naturalistickými detailmi v niekoľkých posmrtne udelených vyznamenaniach (Michajlenko, Juraš, Udodov, Moskalenko). Michalenko bol pochovaný asi pri kostole v obci, ostatní vojaci zo skupiny pravdepodobne na mieste boja. Do skupiny by podľa mapky hrobu mali patriť aj Tkačuk, Mgalobišvili a Radzjuk. Všetci vojaci patrili do tej istej eskadry. Vojak Radzjuk podľa iného vyznamenania nepatril medzi Michaljenkových mužov, ale do čaty protitankových zbraní a skupinu asi podporil v postupe cez guľometné hniezdo nepriateľa. Moskalenko takisto nepatril priamo do čaty, ale stal sa priamym iniciátorom bojového prieniku čaty do radov nepriateľa.
Udalosť bola v skratke zaznamenaná aj v divíznom bojovom denníku. 12 vojakov pod velením Mchajlenka zostalo 3. apríla nezvestných. Ich umučené telá objavili neskôr a do strát ich započítali pre spoločné obdobie 4. a 5. apríla. Vo vyznamenaní Michajlenka sa spomína, že vrátane neho mala čata 8 mužov.

  • Vasilij Aleksejevič Michajlenko (Василий Алексеевич Михайленко) sa narodil 14. júna 1914 v Chersonskej oblasti Ukrajiny v obci Novaja Majačka pri meste Kachovka (Херсонская обл., Каховский р-н, с. Новая Маячка; ukr. Каховка, Нова Маячка). Do Červenej armády ho 18. októbra 1939 povolal komisariát v Kachovke (Каховский РВК) a spočiatku bol v stave 72. jazdeckého pluku 9. jazdeckej divízie. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Michajlenko z Novej Majačky. V júni 1940 sa zúčastnil obsadenia / oslobodenia Besarábie. Hodnosť podporučíka mu priznali po absolvovaní trojmesačného podporučíckeho kurzu 20. augusta 1942 alebo 4. októbra 1942, V zostave 121. jazdeckého pluku 32. jazdeckej divízie mu 3. októbra 1943 udelili medailu Za odvahu, 20. januára 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 9. augusta 1944 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu neďaleko kostola.
    Posmrtne 18. mája 1945 ho opätovne vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
    Voľný preklad bojového zápisu z dekrétu vyznamenania
    V boji za horský chrbát Malých Karpát, východne od obce Pernek, 3. apríla 1945 8-členná čata gardového podporučíka Michajlenka prenikla do tylu nepriateľa. Protivník s prevahou mužov aj techniky odrezal jeho čatu od materského pluku. Čata odrazila 5 útokov protivníka a bojovala do posledného náboja. Po ďalšom útoku už boli všetci vojaci čaty ťažko zranení. Po boji nepriateľ zraneného podporučíka Michajlenka mučil a jeho telo znetvoril (zaznamenané detaily nebolo vhodné preložiť).

  • Zachar Semjonovič Potapenko (Захар Семенович Потапенко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine pri meste Grosulovo, dnešným názvom Velikaja Michajlovka, v usadlosti Novopavlovka v seľsovete obce Durbajli (Одесская обл., Гросуловский р-н - Гросулово - Великая Михайловка, Дурбайловский с/с, х. Новопавловка; ukr. Велика Михайлівка, Дурбайли, Новопавлівка). Do Červenej armády ho povolal neidentifikovaný Slobodský komisariát v Odeskej oblasti (Слободской РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Potapenko z Novopavlovky. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
    Pravdepodobne ide o vojaka rovnakého mena a roku narodenia, ktorého s odchýlkami v dátach zaznamenal dokument nezvestných vojakov Velikomichajlovského komisariátu. Narodil sa pri býv. okresnom meste Troickoje v neidentifikovanej obci Borščevka (Одесская обл., Троицкий р-н, с. Борщевка), do ČA ho povolal v roku 1936 komisariát mesta Velikaja Michajlovka, býv. Grosulovo premenované v roku 1945 (Велико-Михайловский РВК - Гросулово). Od apríla 1945 zostal nezvestný. Ako kontaktná osoba bola uvedená manželka Oľga Konstantinovna Potapenko zo seľsovetu obce Rajki pri Grosulove / Velikej Michajlovke (Великомихайловский р-н, Райковский с/с; ukr. Райки).
    Vzdialenosť medzi horeuvedenými obcami Novopavlovka, Durbajli a Rajki vzdušnou čiarou nepresahuje 3 km.
  • Nikolaj Aleksandrovič Chmelev (Николай Александрович Хмелев) sa narodil v roku 1918 v Rusku v dedine Panino pri meste Nerechta (Ярославская обл., Нерехтский р-н, д. Панино). Do Červenej armády ho povolal komisariát v meste Kostroma (Костромской РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Aleksandra Pavloviča Chmeleva z Panina. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako obsluha ťažkého guľometu v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Aleksandr Pavlovič Švedov (Александр Павлович Шведов) sa narodil v roku 1908 v Rusku v seľsovete obce Rajsemjonovskoje pri meste Serpuchov (Московская обл., Серпуховский р-н, Райсеменовский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Serpuchove (Серпуховский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Nikolajevnu Švedovovú z obce Rajsemjonovskoje (Серпуховский р-н, д. Райсеменовское). Zo stavu 764. streleckého pluku 232. streleckej divízie ho vyradili 6. septembra 1943, predpokladalo sa, že padol a bol pochovaný v ukrajinskej obci Katerinovka pri býv. okresnej obci Štepovka (Сумская обл., Штеповский р-н, с. Екатериновка). V 896. streleckom pluku 211. streleckej divízie mu 26. augusta 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Pavel Klimovič Kasjanjuk (Павел Климович Касьянюк) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Bobly pri meste Turijsk (Волынская обл., Турийский р-н, д. Боблы; ukr. Турійськ, Бобли). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Turijsku (Турийский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Fominičnu Kasjanjuk z obce Bobly. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Vasilij Dmitrievič Kunin (Василий Дмитриевич Кунин) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Moršansk (Тамбовская обл., г. Моршанск). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Moršansku (Моршанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mavru Michajlovnu Kuninovú z Moršanska, ul. Tekstiľnaja 36. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
    Vojakovi 30. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. V jej odôvodnení je záznam, že 4. apríla padol v boji v Malých Karpatoch.
  • Ivan Matvejevič Bogdanovič (Иван Матвеевич Богданович) sa narodil v roku 1921 v Bielorusku v meste Novogrudok (Барановичская обл., г. Новогрудок; biel. Навагрудак). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Novogrudku (Новогрудский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Matveja Ambrosieviča Bogdanoviča z Novogrudka, ul. Sportivnaja 12. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu na severnom okraji obce, podľa pravdepodobne chybného záznamu vo výkaze strát v Malých Karpatoch .
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako pochovaný v masíve Malých Karpát.
  • Nikolaj Vaiľjevič Bezdyga (Николай Васильевич Бездыга) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v obci Sadkovce pri meste Mogiljov-Podoľskij (Винницкая обл., Могилев-Подольский р-н, с. Садковцы; ukr. Могилів-Подільський, Садківці). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Mogiljove-Podoľskom (Могилев-Подольский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Filippoviča Bezdygu zo Sadkoviec. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu na severnom okraji obce, podľa pravdepodobne chybného záznamu vo výkaze strát v Malých Karpatoch.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako pochovaný v masíve Malých Karpát.
  • Mefodij Jefremovič Vereščaka (Мефодий Ефремович Верещака) sa narodil v roku 1918 v Rusku v meste Privoľnaja pri meste Kanevskaja (Краснодарский край, Каневский р-н, ст. Привольная). Do Červenej armády ho 20. mája 1941 povolal komisariát v Kanevskej (Каневский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kseňju Nikitičnu Vereščaka z Privoľnej, matka vojaka Darja Konstantinovna Vereščaka žila tamže. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 24. decembra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu na severnom okraji obce. Podľa pravdepodobne chybného záznamu vo výkaze strát v Malých Karpatoch.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako pochovaný v masíve Malých Karpát.
  • Nejšetžan Isakžanov (Нейшетжан Исакжанов) sa narodil v roku 1925 v Kirgizsku v Džalalabadskej oblasti v Leninskom okrese, ktorého centrom bola obec Lenindžol, historickým a dnešným názvom Masy (Киргизская ССР, Джалал-Абадская обл., Ленинский р-н, с. с. Ленинджол - Масы). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Lenindžole (Ленинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Isakžana Usmanova z Lenindžolu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu na severnom okraji obce, podľa pravdepodobne chybného záznamu vo výkaze strát v Malých Karpatoch.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako pochovaný v masíve Malých Karpát.
    Podľa Pamätnej knihy padlých vojakov Nookenského okresu (býv. Leninský, 2000) by správne meno vojaka mohlo byť Namatžan Isakžanov (Наматжан Исакжанов). Je možné, že vojnu prežil. V roku 1985 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa vojaka Nimatžana Isakžanova (*1925, Ниматжан Исакжанов) z Džalalabadskej oblasti.
  • Nikolaj Andrejevič Sidak (Николай Андреевич Сидак) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine v obci Petrašovka pri meste Volodarka (Киевская обл., Володарский р-н, с. Петрашевка; ukr. Володарка. Петрашівка). Do Červenej armády ho 10. januára 1944 povolal komisariát vo Volodarke (Володарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataliju Markovnu Sidak z Petrašovky. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu na severnom okraji obce, podľa pravdepodobne chybného záznamu vo výkaze strát v Malých Karpatoch.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako pochovaný v masíve Malých Karpát.
    V 145. gardovom streleckom pluku 66. gardovej streleckej divízie 18. augusta 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa vojaka rovnakého mena, roku narodenia, s povolávacím rozkazom (najneskôr v apríli 1944) komisariátu vo Volodarke.
  • Michail Petrovič Jefimov (Михаил Петрович Ефимов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Malachovo pri meste Vikulovo (Омская обл., Викуловский р-н, с. Малахово). Do Červenej armády ho povolal komisariát vo Vikulove (Викуловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Kseniju Zacharovnu Jefimovovú z Malachova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu na severnom okraji obce, podľa pravdepodobne chybného záznamu vo výkaze strát v Malých Karpatoch.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako pochovaný v masíve Malých Karpát.
  • Jevgenij Nikolajevič Rodnikov (Евгений Николаевич Родников) sa narodil v roku 1925 v Rusku v dedine Mnjakino pri meste Ržev (Калининская обл., Ржевский р-н, д. Мнякино). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Rževe (Ржевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Vasiľjevnu Rodnikovovú z Mnjakina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu na severnom okraji obce, podľa pravdepodobne chybného záznamu vo výkaze strát v Malých Karpatoch .
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako pochovaný v masíve Malých Karpát.
    Podľa Pamätnej knihy padlých vojakov Tverskej oblasti (býv. Kalininská, 1993), mohlo ísť o vojaka, ktorý narodil už v roku 1903 v Mnjakine, padol v apríli 1945 v Československu. Podľa nepriameho dokumentu vojaka rovnakého mena, narodeného v Mnjakine v roku 1903, povolal komisariát v Rževe v roku 1941, zo stavu ho vyradili v apríli 1945.
    Indíciou, že rok 1925 z výkazu strát je pravdepodobne správny, je že vojak ako kontaktnú osobu uviedol matku, bol tak pravdepodobne ešte slobodný v mladom veku.
  • Anton Grigorjevič Artemčuk (Антон Григорьевич Артемчук) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v obci Novokonstantinov pri meste Letničev (Каменец-Подольская обл., Летичевский р-н, с. Новоконстантинов; ukr. Летичів, Новокостянтинів). Do Červenej armády ho 20. marca 1944 alebo v roku 1943 povolal komisariát v Letničeve (Летичевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiňju Nikitičnu Artemčuk z Novokonstantinova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka roty protitankových kanónov (45-mm) v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 30. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu na severnom okraji obce, podľa pravdepodobne chybného záznamu vo výkaze strát v Malých Karpatoch.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako pochovaný v masíve Malých Karpát.
  • Ivan Pavlovič Juraš (Иван Павлович Юраш) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Pokrovka pri býv. okresnej obci Troickoje (Одесская обл., Троицкий р-н, с. Покровка; ukr. Троїцьке, Покровка). Do Červenej armády ho najneskôr v apríli 1944 povolal komisariát v Troickom (Троицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Stepanovnu Juraš z Pokrovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu v Malých Karpatoch pri ceste do Perneku.
    Posmrtne 18. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za boj pred Pernekom.
  • Michail Zacharovič Tkačuk (Михаил Захарович Ткачук) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Romanov pri býv. okresnej obci Berezdov (Каменец-Подольская обл., Берездовский р-н, с. Романов; ukr. Берездів, Романів). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Berezdove (Берездовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Matrenu Moisejevnu Tkačuk z Romanova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu v Malých Karpatoch pri ceste do Perneku.
  • Vasilij Iľjič Udodov (Василий Ильич Удодов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Jendovišče pri meste Semiluki (Воронежская обл., Семилукский р-н, с. Ендовище). Do Červenej armády ho 31. augusta 1944 povolal komisariát v Semilukách (Семилукский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Nikolajevnu Udodovú z Jendovišča. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu v Malých Karpatoch pri ceste do Perneku.
    Posmrtne 18. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za boj pred Pernekom.
  • Jakov Ivanovič Moskalenko (Яков Иванович Москаленко) sa narodil v roku 1905 v Rusku v meste Abinskaja, dnešným názvom Abinsk (Краснодарский край, Абинский р-н, ст. Абинская). Do Červenej armády ho 26. júna 1941 povolal komisariát v Abinskej alebo 23. Júla 1941 komisariát v kazašskom meste Urdžar (Урджарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju A. Moskalenko zo sovchozu Tazbulak v seľsovete obce Novotroickoje, dnešným názvom Karabujrat, pri Urdžare (Семипалатинская обл., Урджарский р-н, Ново-Троицкий с/с - Карабуйрат, с-з "Тазбулак"). Matka vojaka Marija Stepanovna Moskalenko žila v Abinskej, ul. Lenina 19, osud syna nepoznala ani v októbri 1946, predpoklad bol, že zostal nezvestný od apríla 1943, od júla 1941 od neho nedostala žiadny list. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako chemik v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu v Malých Karpatoch pri ceste do Perneku.
    Posmrtne 24. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za boj pred Pernekom.
  • Vladimir Pavlovič Radzjuk (Владимир Павлович Радзюк) sa narodil v roku 1911 v Bielorusku v dedine Nekraševiči pri býv. okresnej obci Mir (Барановичская обл., Мирский р-н, Турецкий с/с, Некрашевичи; biel. Мір, Турэц, Некрашэвічы). V Červenej armáde bol od júla 1944, povolal ho komisariát v Mire (Мирский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Klavdiju Radzjuk z Nekraševiči. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha protitankovej zbrane v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. V tejto jednotke mu 9. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu v Malých Karpatoch pri ceste do Perneku.
  • Iosif Tarasovič Mgalobišvili (Иосиф Тарасович Мгалобишвили) sa narodil v roku 1919 v Gruzínsku v meste Tbilisi (г. Тбилиси). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Tbilisi (Тбилисский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Maksimovnu Mgalobišvili z Tbilisi, ul. Fignerov pereulok 8 (г. Тбилиси, пер. Фигнера, 8). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa mapky hrobu v Malých Karpatoch pri ceste do Perneku.

31. gardový jazdecký pluk 8. gardovej jazdeckej divízie

Veliteľom 31. gardového jazdeckého pluku 8. gardovej jazdeckej divízie bol plukovník Jefim Abramovič Popov (*1906, Ефим Абрамович Попов).
Pluk pochoval v Perneku 12 radových vojakov. Podľa výkazu strát boli pochovaní na jednom mieste 200 m od juhozápadného okraja obce. Podľa nákresu z mapky hrobu mohli byť vojaci pochovaní na opačnom konci obce.

  • Viktor Michajlovič Krylov (Виктор Михайлович Крылов) sa narodil v roku 1912 v Rusku v Tatarstane v obci Boľšie Kliky, dnešnej súčasti mesta Kazaň (Татарская АССР, Столбищенский р-н, с. Большие Клыки). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát býv. okresného mesta Stolbišče (Столбищенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Afonasjevnu Krylovovú z Boľšich Klikov. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho vo funkcii obsluhy protitankovej zbrane 8. marca 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 200 m od juhozápadného okraja Perneku.
  • Aleksej Nikitovič Latyšev (Алексей Никитович Латышев) sa narodil v roku 1914 v Rusku v usadlosti Popaďjino pri meste Danilov (Ярославская обл., Даниловский р-н, д. Попадьино). Do Červenej armády ho povolal pravdepodobne komisariát v mordovskom meste Čamzinka (Чамзинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Veru Nikitovnu Latyševovú z Popaďjina. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 200 m od juhozápadného okraja Perneku.
  • Ivan Michajlovič Meľničuk (Иван Михайлович Мельничук) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Dračince pri býv. okresnom meste Vaškovce (Черновицкая обл., Вашковецкий р-н, с. Драчинцы; ukr. Вашківці, Драчинці). Do Červenej armády ho povolal komisariát vo Vaškovciach (Вашковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Domnu Georgievnu Meľničuk z Dračiniec. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 200 m od juhozápadného okraja Perneku.
    Je možné, že vojak vojnu prežil. V roku 1985 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa osobu rovnakého mena a roka narodenia pochádzajúcu z Černovickej oblasti.
  • Grigorij Ivanovič Dekun (Григорий Иванович Декун) sa narodil v roku 1918 na Ukrajine v obci Šeptaki pri meste Novgorod-Severskij (Черниговская обл., Новгород-Северский р-н, д. Шептаки; ukr. Новгород-Сіверський, Шептаки). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Novgorode-Severskom (Новгород-Северский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Korževiča Dekuna zo Šeptakov. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 28. apríla 1943 udelili medailu Za odvahu a 14. januára 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 200 m od juhozápadného okraja Perneku.
  • Zafir Šarapov (Зариф Шарапов) sa narodil v roku 1925 v Uzbekistane v Bucharskom okrese v seľsovete obce Kunžikala (Бухарская обл., Бухарский р-н, с/с Кунжикала). V Červenej armáde bol od apríla 1943, povolal ho komisariát Bucharského okresu (Бухарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Rasuľ Šarapovovú, podľa skoršieho dokumentu z roku 1943 mal byť slobodný, ako kontakt uvádzal sestru Muchdu Šarapovovú a v inom dokumente brata Rjasuľa Šarapova, všetkých z Leninovho kolchozu pri Kunžikale (Бухарский р-н, с/с Кунжикала, к-з Ленина). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka prieskumnej čaty v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 31. júla 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 200 m od juhozápadného okraja Perneku.
    V inom súbornom výkaze ľudských strát 31. gardového jazdeckého pluku bol vojak zaznamenaný ako padlý 2. apríla 1945 a pochovaný spolu s vojakmi z pluku na južnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty. Tento záznam je asi chybný, z nepozornosti zapisovateľa bol pravdepodobne opísaný z vyššieho riadku dokumentu.
  • Ivan Iosifovič Bunčuk (Иван Иосифович Бунчук) sa narodil v roku 1926 v Bielorusku v obci Ojuceviči pri meste Mir (Белорусская ССР, Барановичская обл., Мирский р-н, с. Оюцевичи; biel. Мір, Аюцавічы). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Mire (Мирский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Iosifa Grigorjeviča Bunčuka z Ojuceviči. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka roty 76-mm kanónov 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 200 m od juhozápadného okraja Perneku.
  • Artjom Petrovič Žilinskij (Артем Петрович Жилинский) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v štvrti mesta Rovno, v býv. obci Basov Kut (Ровенская обл., Ровенский р-н, с. Басов Кут; ukr. Рівне, Басів Кут). Do Červenej armády ho povolal tamže príslušný komisariát v meste Rovno zapísaný ako Basovský (Басовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nadeždu Fomičnu Žilinskú z Basovho Kuta. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 200 m od juhozápadného okraja Perneku.
  • Jurij Nikitovič Vinogradov (Юрий Никитович Виноградов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Vladimir (Ивановская обл., г. Владимир). Do Červenej armády ho povolal komisariát v meste Sudogda (Судогодский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Grigorjevnu Vinogradovovú z obce Tjurmerovka pri Sudogde (Ивановская обл., Судогодский р-н, с. Тюрмеровка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 200 m od juhozápadného okraja Perneku.
  • Fjodor Aleksandrovič Paričev (Федор Александрович Паричев, niekde Paryčev, Парычев) sa narodil v roku 1916 v Rusku v dedine Trubino pri býv. okresnej obci Idrica (Великолукская обл., Идрицкий р-н, д.Трубино). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Idrici (Идрицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Serafimu Paričevovú z Trubina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 200 m od juhozápadného okraja Perneku.
  • Jakov Amosovič Zajcev (Яков Амосович Зайцев) sa narodil v roku 1925 v Rusku v dedine Savkino pri býv. okresnej obci Idrica (Калининская обл. → Великолукская обл., Идрицкий р-н, д. Савкино). Do Červenej armády ho 7. augusta 1944 povolal komisariát v Idrici (Идрицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Samuilovnu Zajcevovú zo Savkina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 200 m od juhozápadného okraja Perneku.
    Vojaka posmrtne 15. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
  • Anatolij Michajlovič Makanin (Анатолий Михайлович Маканин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v obci Petrušino pri meste Aleksin (Тульская обл., Алексинский р-н, Петрушинский с/с, с. Петрушино). Do Červenej armády ho 22. mája 1944 povolal komisariát v Tule (Тульский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Stepanoviča Makanina z Petrušinského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 200 m od juhozápadného okraja Perneku
    Vojaka posmrtne 15. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
  • Anisij Tichonovič Klimaševskij (Анисий Тихонович Климашевский) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Macejev, dnešným názvom Lukov, v obci Staryje Košary (Волынская обл., Мацеевский р-н - Луков, с. Старые Кошары; ukr. Луків, Старі Кошари). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Macejeve (Мацеевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Aleksandrovnu Klimaševskú zo Starych Košarov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 200 m od juhozápadného okraja Perneku.

107. zdravotnícko-sanitárna eskadra 8. gardovej jazdeckej divízie

Zdravotnícke zariadenie 8. gardovej jazdeckej divízie 107. zdravotnícka-sanitárna eskadra pochovala v Perneku 2 dôstojníkov a 8 radových vojakov.

  • Aleksandr Chrysanfovič Maksimov (Александр Хрысанфович Максимов, niekde Chrisanovič, Хрысанович) sa narodil v roku 1908 v Rusku v obci Kočergino pri meste Minusinsk (Красноярский край, Минусинский р-н, д. Кочергино). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát chakaského mesta Beja (Бийский ГВК - Бея). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju M. Maksimovovú z obce Očury v Chakaskej republike(Хакасская АО, Алтайский р-н, с. Очуры). Vojaka mali 3. októbra 1942 vyznamenať Radom Červenej hviezdy. Hodnosť podporučíka mu priznali 27. júla 1943. Naposledy slúžil v tejže hodnosti v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel v ošetrovni 107. zdravotnícko-sanitárnej eskadry 8. gardovej jazdeckej divízie 6. apríla 1945 na následky zranení. Pochovali ho v Perneku.
    V materskej jednotke ho 15. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Pôvodne navrhnuté vyznamenanie Rad Červenej zástavy bolo rozhodnutím veliteľa 6. gardového jazdeckého zboru povýšené na vyššiu úroveň asi po oznámení o smrti vojaka.
  • Michail Romanovič Kvas (Михаил Романович Квас) sa narodil v roku 1921 v Doneckej oblasti Ukrajiny pri meste Krasnoarmejskoje, dnešným názvom Voľnjansk, v obci Krutoj Jar (Запорожская обл.,Красноармейский р-н - Вольнянск, х. Крутой Яр; ukr. Вільнянськ, Крутий Яр). Do Červenej armády ho v septembri 1939 povolal komisariát v meste Zaporožje (Запорожский ГВК; ukr. Запоріжжя). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Ivanovnu Kvas z Krutého Jaru. Hodnosť nadporučíka mu priznali 18. júna 1943 a 11. marca 1945 pravdepodobne aj hodnosť kapitána. V hodnosti poručíka vo funkcii veliteľa čaty v protilietadlovej rote 4. gardovej tankovej brigády ho 30. septembra 1942 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ roty v 1369. protilietadlovom delostreleckom pluku 26. protilietadlovej delostreleckej divízie RGK. V tejto jednotke ho 20. decembra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel v ošetrovni 107. zdravotnícko-sanitárnej eskadry 8. gardovej jazdeckej divízie 6. apríla 1945 na následky zranení. Pochovali ho v Perneku.
  • Vasilij Semjonovič Zajcev (Василий Семенович Зайцев) sa narodil v roku 1898 v Rusku v meste Kalač (Воронежская обл., Калачеевский р-н, г. Калач). Do Červenej armády ho 16. januára 1943 povolal komisariát v Kalači (Калачеевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelagiju Grigorjevnu Zajcevovú z Kalača. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel v ošetrovni 107. zdravotnícko-sanitárnej eskadry 8. gardovej jazdeckej divízie 6. apríla 1945 na následky zranení. Pochovali ho v Perneku.
  • Pjotr Ivanovič Padaľcev (Петр Иванович Падальцев, niekde Podaľcev, Подальцев) sa narodil v roku 1906 v Rusku v Roždestvenskom seľsovete alebo priamo v obci Roždestveno pri meste Valujki (Курская обл., Валуйский р-н, Рождественский с/с altern. с. Рождествено). Do Červenej armády ho 2. augusta 1941 povolal komisariát vo Valujkách (Валуйский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Petrovnu Padaľcevovú z dediny Maslovka v Roždestvenskom seľsovete (Валуйский р-н, Рождественский с/с, д. Масловка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka roty kanónov 76-mm v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke v rovnakej funkcii mu 8. augusta 1943 a 31. decembra 1944 udelili medaily Za odvahu. Zomrel v ošetrovni 107. zdravotnícko-sanitárnej eskadry 8. gardovej jazdeckej divízie 6. apríla 1945 na následky zranení. Pochovali ho v Perneku.
    Vojakovi 30. apríla 1945 udelili opätovne medailu Za odvahu. Vo vyznamenaní je uvedené, že 5. apríla bol v boji pri Malackách zranený.
  • Filaret Iosifovič Denisov (Филарет Иосифович Денисов, niekde Osipovič, Isekarevič, Осипович, Исекаревич) sa narodil v roku 1911 v Kazachstane v meste Leninogorsk, historickým a dnešným názvom Ridder, v lokalite zapísanej ako Maľcev Ključ (г. Лениногорск - Риддер, Мальцев-Ключ). Do Červenej armády ho 15. apríla 1943 povolal komisariát v Leninogorsku (Лениногорский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Domnu Matvejevnu Denisovovú z Maľcevovho Ključa v Leninogorsku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 3. júna 1944 a 3. augusta 1944 udelili medaily Za odvahu a 14. apríla 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zomrel v ošetrovni 107. zdravotnícko-sanitárnej eskadry 8. gardovej jazdeckej divízie 6. apríla 1945 na následky zranení. Pochovali ho v Perneku.
  • Nikolaj Iľjič Kasatočkin (Николай Ильич Касаточкин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v usadlosti Podobrejevo (pri meste Michajlovo) v býv. Čapajevskom okrese (Московская обл., Чапаевский р-н, д. Подобреево). Do Červenej armády ho 2. novembra 1944 povolal komisariát Čapajevského okresu (Чапаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Dmitrievnu Kasatočkinovú z Podobrejeva. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha guľometu v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel v ošetrovni 107. zdravotnícko-sanitárnej eskadry 8. gardovej jazdeckej divízie 6. apríla 1945 na následky zranení. Pochovali ho v Perneku.
  • Stepan Grigorjevič Rusalejev (Степан Григорьевич Русалеев, niekde Rusalev, Русалев) sa narodil v roku 1921 v Rusku v obci Suslovo pri meste Mariinsk (Красноярский край, Мариинский р-н, Суслово). Do Červenej armády ho 1. septembra 1941 povolal komisariát Černyševského okresu, ktorého centrom bolo mesto Kaganovič, dnešným názvom Černyševsk (Чернышевский РВК – ст. Каганович). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Grigorija Georgieviča Rusalejeva z kazaškého mesta Alma Ata I., ul. 2. línia 379 (г. Алма-Ата I, 2-я линия, 379). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako obsluha protitankového kanóna 45-mm v 29. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 27. októbra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel v ošetrovni 107. zdravotnícko-sanitárnej eskadry 8. gardovej jazdeckej divízie 6. apríla 1945 na následky zranení. Pochovali ho v Perneku.
    Vojaka 20. mája 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Vo vyznamenaní uviedli, že 6. apríla utrpel zranenie v boji o obec Kúty.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali pod menom Rusalev. Správny tvar bude pravdepodobne Rusalejev, ktorý sa v materiáloch spomína častejšie.
  • Michail Ivanovič Rjazanov (Михаил Иванович Рязанов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Neznanovka alebo v jej seľsovete pri meste Tambov (Тамбовская обл., Тамбовский р-н, Незнановский с/с altern. с. Незнановка). Do Červenej armády ho 19. marca 1943 povolal komisariát v Tambove (Тамбовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku (? - vzhľadom k veku vojaka) Nataľju Dmitrievnu Rjazanovovú z rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel v ošetrovni 107. zdravotnícko-sanitárnej eskadry 8. gardovej jazdeckej divízie 6. apríla 1945 na následky zranení. Pochovali ho v Perneku.
  • Ivan Kirillovič Šermet (Иван Кириллович Шермет, niekde Šeremet, Шеремет) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Janušpoľ, dnešným názvom Ivanopoľ, v obci Pevna (Житомирская обл., Янушпольский р-н - Иванополь, с. Певна; ukr. Іванопіль, Певна). Základnú vojenskú službu vykonal v rokoch 1929-1931. Do Červenej armády ho 28. júna 1941 povolal Kirovský komisariát v Kyjeve (Кировский РВК - г. Киев). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Nikolajevnu (niekde Vasiľjevnu) Veličko z Kyjeva, časť Lavra. blok 54 (г. Киев, Лавра, корпус 54). Medzi 17. septembrom 1941 a 8. marcom 1944 bol v zajatí alebo na okupovanom území. Do ďalšej služby ho 15. marca 1944 povolal komisariát býv. okresnej obce Ulanov (Улановский РВК; ukr. Уланів). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel v ošetrovni 107. zdravotnícko-sanitárnej eskadry 8. gardovej jazdeckej divízie 6. apríla 1945 na následky zranení. Pochovali ho v Perneku.
  • Ivan Anufrievič Zemčuk (Иван Ануфриевич Земчук) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine pri meste Turijsk v obci zapísanej ako Verbičevo, etymologicky najpríbuznejšia je obec (Pervoje) Verbičnoje (Волынская обл., Турийский р-н, с. Вербичево - (Первое) Вербичное ?; ukr. Турійськ, Вербичне). Do Červenej armády ho 5. septembra 1944 povolal komisariát v meste Rožišče (Рожищенский РВК; ukr. Рожище). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Fedosju Ignaťjevnu Zemčuk z Verbičeva. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel v ošetrovni 107. zdravotnícko-sanitárnej eskadry 8. gardovej jazdeckej divízie 6. apríla 1945 na následky zranení. Pochovali ho v Perneku.

20, gardový paradesantný pluk 6. gardovej paradesantnej divízie

Veliteľom 20. gardového pluku 6. gardovej paradesantnej divízie bol podplukovník Vasilij Andrejevič Ljubarec (*1910/1911 Василий Андреевич Любарец). Pluk pochoval v Perneku 7 radových vojakov.

  • Ivan Vasiľjevič Kulivar (Иван Васильевич Куливар) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Ozarince pri meste Mogiljov-Podoľskij (Винницкая обл., Могилев-Подольский р-н, с. Озаринцы; ukr. Могилів-Подільський, Озаринці). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal komisariát v Mogiljove-Podoľskom (Могилев-Подольский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Fedosiju Romanovnu Kulivar z Ozariniec. V 529. streleckom pluku 163. streleckej divízie mu 5. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 29. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri ceste na východnom okraji Perneka.
  • Stepan Jakimovič Panasjuk (Степан Якимович Панасюк, niekde Panisjuk, Панисюк) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Poryck, dnešným názvom Pavlovka, v obci Staraja Lešnja (Волынская обл., Порицкий р-н, с. Старая Лешня; ukr. Павлівка, Стара Лішня). Do Červenej armády ho v novembri 1944 povolal komisariát v Porycku (Порицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelizavetu Antonovnu Panasjuk zo Starej Lešnji. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri ceste na východnom okraji Perneka.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný v tvare mena Panisjuk, pravdepodobne správne má byť Panasjuk.
  • Šinasil Sichimov (Шинасил Сихимов) sa narodil v roku 1912 v Kazachstane pri meste Turkestan v obci Syrdarja prípadne v usadlosti Aul. č. 17 (Чимкентская обл., Туркестанский р-н, Сыр-Дарья, а. № 17). Do Červenej armády ho vo februári 1942 povolal komisariát v Turkestane a v septembri 1944 opätovne poľný vojenský komisariát na území Rumunska. Od 22, septembra 1943 do 26. augusta 1944 bol v zajatí. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku menom Sulu Sichimovová z rodiska vojaka. Na inom mieste bola ako jej adresa uvedená baňa v meste Kantagi a usadlosť Kotyrbulak (Южно-Казахстанская обл., Туркестанский р-н, рудник Кантаги, ст. Котырбулак). Brat vojaka Osian Džusupov žil v Kotyrbulaku. Matka vojaka O. Džusunbekovová žila v Kotyrbulaku pri obci Kuš-Ata (Туркестанский р-н, Куш-Ата, ст. Котырбулак). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri ceste na východnom okraji Perneka.
  • Vasilij Radionovič Bevza (Василий Радионович Бевза) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Dzygovka pri meste Jampoľ (Винницкая обл., Ямпольский р-н, с. Дзыговка; ukr. Ямпіль, Дзиґівка). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal komisariát v Jampoli (Ямпольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Radiona Demjanoviča Bevzu z Dzygovky. Slúžil v 861. streleckom pluku 294. streleckej divízie a naposledy v hodnosti vojaka v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri ceste na východnom okraji Perneka.
    Posmrtne 24. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. V dekréte vyznamenania je zápis, že padol 4. apríla v boji o obec Jakubov.
  • Fjodor Nikiforovič Kuš (Федор Никифорович Куш) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v obci Malinovka pri býv. okresnom meste Petrovo (Кировоградская обл., Петровский р-н, с. Малиновка; ukr. Петрове, Малинівка). Do Červenej armády ho v novembri 1943 povolal komisariát v Petrove (Петровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Charitinu Jakovlevnu Kuš z Malinovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri ceste na východnom okraji Perneka.
  • Ivan Aleksandrovič Stadnik (Иван Александрович Стадник) sa narodil v roku 1921 v Rusku v obci zapísanej ako Konstantinovka (neidentifikované) pri býv. okresnej obci Berjozovskoje, ako miesto jeho posledného zamestnania bola uvedená obec Krasnaja Solka pri Berjozovskom (Красноярский край, Березовский р-н, с. Константиновка; Красная Сопка). Do Červenej armády ho 23. marca 1944 povolal komisariát ukrajinskej býv. okresnej obce Chmelevoje (Хмелевский РВК; ukr. Хмельове). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Aleksandra Nikolajeviča Stadnika a na inom mieste matku Charitinu Ivanovnu Stadnik, oboch z Konstantinovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri ceste na východnom okraji Perneka.
  • Arsentij Timofejevič Tkačenko (Арсентий Тимофеевич Ткаченко) sa narodil v roku 1906 v Rusku v meste Pšechskaja pri meste Belorečensk (Краснодарский край, Белореченский р-н, ст. Пшехская). Do Červenej armády ho v septembri 1941 povolal komisariát v Belorečensku (Белореченский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Fjodorovnu Tkačenko zo Pšechskej. Slúžil v hodnosti seržanta v 74. streleckom pluku 477. streleckej divízie a 24. júla 1942 pri Novočerkasku padol do zajatia. Po vyslobodení ho do armády opätovne v septembri 1944 povolala jednotka kontrarozviedky SMERŠ na území Rumunska. V ďalších materiáloch sa spomína už len v hodnosti vojaka. Naposledy slúžil v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu ako obsluhe ťažkého guľometu 17. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri ceste na východnom okraji Perneka.

5. gardový samostatný protitankový divizion 6. gardovej paradesantnej divízie

  • Dondok Abuševič Žužajev (Дондок Абушевич Жужаев) sa narodil v roku 1922 v Rusku v Burjatsku v obci Balakta zo seľsovetu obce Orlik, ktorá bola centrom Okinského okresu (Бурят-Монгольская АССР, Окинский р-н - Орлик, Орликский с/с, у. Балакта). Do Červenej armády ho v decembri 1941 povolal komisariát Tunkinského okresu, ktorý sídlil v meste Kyren (Тункинский РВК - Кырен). Ako kontaktnú osobu uviedol tetu Janžit Dašejevnu Žužajevovú z kolchozu KIM v Orlikskom seľsovete (Орликский с/с, к-з КИМ). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 5. gardovom samostatnom protitankovom divizione 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 14. augusta 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.

8. gardový paradesantný delostrelecký pluk 6. gardovej paradesantnej divízie

  • Akim Danilovič Derbičev (Аким Данилович Дербичев) sa narodil v roku 1910 v Rusku v usadlosti Ostryj Klin pri býv. okresnom meste Čerepeť (Тульская обл., Черепетский р-н, д. Острый Клин). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal kazašský komisariát Urljutjubského okresu, ktorého centrom bolo mesto Železinka (Урлютюбский РВК - с. Железинка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Michajlovnu Derbičevovú z kolchozu Budenného v Michajlovskom seľsovete pri Železinke (Павлодарская обл., Урлютюбский р-н, Михайловский с/с, к-з Буденного). V 2. zdravotnícko-sanitárnom prápore 12. gardovej mechanizovanej brigády mu 6. augusta 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 8. gardovom paradesantnom delostreleckom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 17. mája 1944 udelili medailu Za odvahu a 6. marca 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Všetky vyznamenania obdržal vo funkcii zdravotníka. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa výkazu strát 2 km východne od obce a podľa zápisu na mapke hrobu 300 m juhovýchodne od kostola.

49. jazdecký pluk 8. jazdeckej divízie

Od 27. marca 1945 bol vo velení 49. jazdeckého pluku 8. jazdeckej divízie podplukovník Jermolaj Gavrilovič Fedjajev (*1909, Ермолай Гаврилович Федяев).
Pluk pochoval v Perneku 11 radových vojakov, ale v prípade zdravotníčky Knjazevovej to nie je úplne isté. Na mapke hrobu sú označené 4 hrobové miesta, v ktorých boli uložení po 1, 3, 3 a 4 vojakoch.

  • Andrej Petrovič Bezuglov (Андрей Петрович Безуглов, niekde Bezuglyj, Безуглый) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine v obci Chitrovka (dnešná súčasť obce Kamyševacha) pri meste Orechov (Запорожская обл., Ореховский р-н, с. Хитровка - Камышеваха; ukr. Комишуваха). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Orechove (Запорожская обл., Ореховский р-н). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Agafiju Vasiľjevnu Bezuglovovú z Chitrovky, v skoršom výkaze bola uvedená ako jej adresa žel. stanica Fisaki (súčasť obce Kamyševacha). V zostave 29. gardového jazdeckého pluku 6. gardovej jazdeckej divízie bol od 25. júna 1942 pri ukrajinskej býv. okresnej obci Dvurečnaja nezvestný v skupine vojakov. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako prieskumník v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Georgij Semjonovič Orechov (Георгий Семенович Орехов) sa narodil v roku 1912 v Rusku pri býv. okresnom meste Ivanino (Курская обл., Иванинский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát ukrajinského mesta Makejevka v Donecku alebo komisariát v Ivanine (Макеевский ГВК; ukr. Макіївка altern. Иванинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiňju Maksimovnu Orechovovú z dediny Jefrosimovka v seľsovete obce Ljubimovka pri Ivanine (Иванинский р-н, Любимовский с/с, д. Ефросимовка). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako prieskumník v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Konstantin Fjodorovič Ljubkovskij (Константин Федорович Любковский) sa narodil v roku 1910 v Rusku v okrese zapísanom chybne ako Tyvdinský v Čitskej oblasti. Vzhľadom k etymologickej príbuznosti tak do úvahy prichádza býv. okresná obec Tygda a možno býv. okresné mesto Tyndinskij, dnešným názvom Tynda, ktoré bolo centrom Dželtulakského okresu (Читинская обл., Тывдинский р-н ? - Тыгда - Тындинский). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal okresný komisariát v jeho rodisku (Тывдинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Ljubkovskú z neidentifikovanej dediny zapísanej ako Zarečnoje v rodnom okrese vojaka (Тывдинский р-н). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 13. februára 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Dmitrij Konstantinovič Gluchoňkov (Дмитрий Константинович Глухоньков) sa narodil v roku 1915 v Rusku pri okresnom meste Piľna (Горьковская обл., Пильнинский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1940 alebo 1941 povolal komisariát kazašského mesta Žezkazgan (Джезказганский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Matrenu Kuzminičnu Gluchoňkovovú zo seľsovetu obce Jazykovo pri Piľne (Пильнинский р-н, Языковский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu v hodnostiach ml. seržanta 13. februára 1944 udelili medailu Za odvahu a 1. marca 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa oznámenia matke v strede obce.
    Pravdepodobne ide o rovnakého vojaka v tvare mena Dmitrij Konstantinovič Gluchaňkov (Дмитрий Константинович Глуханьков), narodeného v roku 1915 v čuvašskom meste Šumerlja (Горьковская обл., ст. Шумерля – 30 km od Piľne). Do Červenej armády ho 15. júla 1941 povolal komisariát býv. okresnej obce Karsakpaj v Kazachstane (60 km od Žeskazganu; Карсакпайский РВК). Od decembra 1941 zostal nezvestný, pátrala po ňom manželka Sofja Karpovna Gluchaňkovová z baškirského okresného mesta Archangeľskoje (Архангельский р-н, с. Архангельское).
  • Dmitrij Nikolajevič Gajvoronskij (Дмитрий Николаевич Гайворонский) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine pri okresnom meste Ljubašjovka (Одесская обл., Любашевский р-н; ukr. Любашівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Ljubašovke (Любашевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Andrejevnu Gajvoronskú zo seľsovetu pri Ljubašjovke zapísanom ako Krišnava (Любашевский р-н, с/с Кришнава). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Andrej Nikolajevič Romanjuta (Андрей Николаевич Романюта) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Ivanica (Черниговская обл., Иваницкий р-н; ukr. Іваниця). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Ivanici (Иваницкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nikolaja Pavloviča Romanjutu z Ivanice. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Ivan Aleksejevič Lapa (Иван Алексеевич Лапа, niekde Jelisejevič, Елисеевич) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci zapísanej ako Mironovka pri meste Krinički (Днепропетровская обл., Криничанский р-н, с. Мироновка; ukr. Кринички). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Kriničkách (Криничанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Paraskovju Semjonovnu Lapa z Mironovky. V roku 1942 pri Rostove padol do zajatia. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
    Je možné, že vojak Lapa vojnu prežil. V roku 1985 vojaka menom Ivan Jelisejevič Lapa (Иван Елисеевич Лапа), nar. 1914 v Mironovke v Dnepropetrovskej oblasti, vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
  • Pjotr Titovič Teplov (Петр Титович Теплов) sa narodil v roku 1916 v Rusku v meste Kemerovo (Кемеровская обл., г. Кемерово). Do Červenej armády ho povolal Kirovský komisariát v Krasnodare alebo v Kemerove (Кировский РВК - г. Краснодар altern. г. Кемерово). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Juliju Jevdokimovnu Teplovovú z Kemerova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 24. júna 1945 udelili medailu Za odvahu za boj zo 4. apríla 1945 o obec Pernek. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Ivan Vasiľjevič Kirsanov (Иван Васильевич Кирсанов) sa narodil v roku 1903 v Rusku v Novosibírskej oblasti v obci Sarykamyška (Новосибирская обл., Каргатский р-н, с. Сарыкамышка). Do Červenej armády ho 1. novembra 1941 povolal komisariát mesta Sevastopoľ na Kryme (Севастопольский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Matvejevnu Kirsanovovú zo Sarykamyšky, ul. Lenina 25 a v inom dokumente manželku Jelenu Jefimovnu Kirsanovovú z mesta Simferopoľ na Kryme, ul. Sergejevskaja 18 (г. Симферополь, ул. Сергеевская, 18). Pri Sevastopole 15. Júla 1942 padol do zajatia, v ktorom strávil 2 roky a 2 mesiace. Od 24. októbra 1944 ho zaradili do 8. jazdeckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 49. jazdeckom pluku tejže divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Georgij Semjonovič Nikolajev (Георгий Семенович Николаев) sa narodil v roku 1918 v Rusku v okresnom meste Jenotajevsk, dnešným názvom Jenotajevka (Сталинградская → Астраханская обл., Енотаевский р-н, с. Енотаевск / Енотаевка). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v meste Astrachaň (Астраханский ГВК altern. Сталинский РВК - г. Астрахань). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Veru Semjonovnu Nikolajevovú z Jenotajevky. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Antonida Fjodorovna Knjazevová (Антонида Федоровна Князева, niekde Antonina, Антонина) sa narodila v roku 1923 v Rusku v meste Barnaul (Алтайский край, г. Барнаул). Do Červenej armády ju v roku 1942 povolal komisariát v Barnaule (Барнаульский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedla sestru Mariju Fjodorovnu Beljajevovú z Barnaula, štvrť Zapadnyj poselok 18 a na inom mieste matku A. S. Knjazevovú z Barnaula, Zapadnyj poselok 10. Naposledy slúžila v hodnosti st. seržanta alebo staršinu ako zdravotníčka v 49. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke jej vo funkcii kuchárky 17. októbra 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy a 20. februára 1944 vo funkcii zdravotníčky medailu Za odvahu. Zo stavu ju vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ju mali pochovať v obci Báhoň. Jej meno je však na poslednom mieste zoznamu padlých pluku na poľnej mapke hrobu v Perneku. Posmrtne 15. apríla 1945 ju vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Podľa zápisu v dekréte vyznamenania padla v boji v Malých Karpatoch pri Perneku 3. apríla.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je Knjazevová evidovaná ako prepochovaná z Báhoňa.

115. jazdecký pluk 8. jazdeckej divízie

  • Semjon Maksimovič Demčenko (Семен Максимович Демченко) sa narodil v roku 1909 (niekde 1903) v Rusku v meste Lesozavodsk (Уссурийская обл., Шмаковский р-н, г. Лесозаводск). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát Šmakovského okresu (Шмаковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Darju Makarovnu Demčenko z Lesozavodska, ul. Vorošilova 22. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako obsluha mínometu v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 16. februára 1944 udelili medailu Za odvahu (v rote 82-mm mínometov) a 1. januára 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali z rokom narodenia 1903, ktorý je uvedený ojedinele vo výkaze strát. Správny bude asi rok 1909, ktorý sa v iných dokumentoch objavil viackrát.
  • Maksim Sergejevič Boryskin (Максим Сергеевич Борыскин) sa narodil v roku 1900 v Rusku v seľsovete obce Otrado-Oľginskoje pri meste Guľkeviči (Краснодарский край, Гулькевичский р-н, Отрадо-Ольгинский с/с). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Guľkeviči (Гулькевичский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marfu Jemeľjanovnu Boryskin z obce Otrado-Oľginského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Zejdalda Tambulatov (Зейдалда Тамбулатов, niekde Tejdalda, Тейдалда, Zajdalda Tažbulatov, Зайдалда Тажбулатов) sa narodil v roku 1924 v Kazachstane (Алма-Атинская обл.). Do Červenej armády ho najneskôr v októbri 1944 povolal komisariát kirgizského mesta Prževalsk, dnešným názvom Karakol (Пржевальский РВК - Каракол). Príbuzných nemal. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je meno vojaka zaznamenané v tvare Tejdalda Tambulatov (Тейдалда Тамбулатов).
  • Pavel Andrejevič Fadejev (Павел Андреевич Фадеев) sa narodil v roku 1915 v Rusku v Kosťjaščerskom seľsovete pri meste Karagaj (Молотовская обл., Карагайский р-н, Костьящерский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Karagaji (Карагайский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Jevdokimovnu Fadejevovú (v skoršom dokumente pod menom Anna Jevdokimovna Snigirevová) z dediny Ivaňkovo pri Karagaji (Карагайский р-н, Костьящерский с/с, д. Иваньково). V zostave 112. streleckej divízie zostal už v roku 1941 nezvestný. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke v rote 76-mm kanónov mu 25. októbra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.

154. tankový pluk 8. jazdeckej divízie

  • Leonid Aleksejevič Budaragin (Леонид Алексеевич Бударагин) sa narodil 8. augusta 1922 v Rusku v Moskve (г. Москва). Do Červenej armády ho 22. júla 1941 povolal jeden z komisariátov v Moskve (Сталинский РВК altern. Ленинградский РВК - г. Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nadeždu Demjanovnu Budagarinovú z Moskvy 59, ul. Lugovoj pereulok 7. V roku 1941 absolvoval vojenské Automotocyklové učilište v Gorkom a v roku 1942 Čkalovské tankové učilište. Hodnosť poručíka mu priznali 3. novembra 1942. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ tankovej čaty v 154. tankovom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji (zhorel v tanku). Pochovali ho v Perneku.
    Posmrtne 30. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. V dekréte vyznamenania je zápis, že zhorel v zasiahnutom tanku v Malých Karpatoch.
  • Andrej Jegorovič Kijajev (Андрей Егорович Кияев) sa narodil 14. septembra 1915 v Rusku pri býv. okresnej obci Mordovskaja Bokla, dnešným názvom Sovetskoje, v neidentifikovanej obci zapísanej ako Jekaterinovka (Чкаловская обл., Мордовско-Боклинский р-н - Мордовская Бокла - Советское, с. Екатериновка). Do Červenej armády ho 8. októbra 1940 povolal komisariát v Mordovskej Bokli (Мордовско-Боклинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Ivanovnu Kijajevovú z Jekaterinovky (otec Jegor Nikitovič, matka Marija Vasiľjevna, syn Jurij, syn Vladimir). V roku 1942 absolvoval Saratovské tankové učilište. Hodnosť poručíka mu priznali 10. júna 1942, Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ tanku v 154. tankovom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji (zhorel v tanku). Pochovali ho v Perneku.
  • Konstantin Mefoďjevič Papirov (Константин Мефодьевич Папиров, niekde Nefedovič, Нефедович) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v obci Rusalovka pri býv. okresnej obci Buki (Киевская обл., Букский р-н, д. Русаловка; ukr. Буки, Русалівка). V Červenej armáde bol od roku 1942, povolal ho komisariát obce Buki (Букский РВК). V materiáloch sa objavili aj povolávacie lokality v meste Leninskij pri Tule alebo v meste Tula (Ленинский РВК altern. Тульский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Pavlovnu Sochatjuk z neidentifikovanej obce zapísanej ako Bolčevo pri Tule (Тульская обл., Ленинский р-н, г. Больчево), podľa skoršieho dokumentu rodinu nemal. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako mechanik-vodič tanku v 154. tankovom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 30. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji (zhorel v tanku). Pochovali ho v Perneku.
  • Vasilij Nikitovič Terechin (Василий Никитович Терехин) sa narodil v roku 1923 v Rusku v dedine Krutoje pri meste Plavsk (Тульская обл., Плавский р-н, с. Крутое). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Plavsku (Плавский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Agrafenu Iľjiničnu Terechinovú z Moskvy 18, ul. Agenskaja 18. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ veže tanku v 154. tankovom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji (zhorel v tanku). Pochovali ho v Perneku.
  • Ivan Jakovlevič Petrov (Иван Яковлевич Петров) sa narodil v roku 1915 v Rusku v dedine zapísanej ako Neva pri meste Vjazma (Западная Смоленская обл., Вяземский р-н - Вязьма, д. Нева). Do Červenej armády ho povolal komisariát vo Vjazme (Вяземский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Zinaidu Iľjiničnu Peškovovú z Mostovského seľsovetu pri meste Pyšma, dnešným názvom Verchnjaja Pyšma (Свердловская обл., Верхне-Пышминский р-н, Мостовский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ veže tanku v 154. tankovom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji (zhorel v tanku). Pochovali ho v Perneku.
  • Nikolaj Ivanovič Knjazev (Николай Иванович Князев) sa narodil v roku 1911 v Rusku v Kirovskej oblasti v dedine zapísanej ako Knjazi (Кировская обл., Нероблинский р-н -?, д. Князи). Do Červenej armády ho povolal komisariát v meste Kirov alebo podľa pamätnej knihy padlých vojakov Kirovskej oblasti (1995) komisariát mesta Molotovsk, dnešným názvom Nolinsk (Кировский РВК altern. Молотовский ГВК - Нолинск). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Knjazevovú z Kirova, ul. Vorovského 22. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ veže tanku v 154. tankovom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji (zhorel v tanku). Pochovali ho v Perneku.

455. samostatný divizion protivzdušnej obrany 8. jazdeckej divízie

Pri dvoch vojakoch 8. jazdeckej divízie strát nebolo možné z dostupných dokumentov určiť jednotku, v ktorej slúžili. Do 455. samostatného divizonu PVO boli zaradení len na základe analógií poľných mapiek hrobov v iných lokalitách.

  • Fjodor Pavlovič Kuzminych (Федор Павлович Кузьминых) sa narodil v roku 1906 v Rusku v meste Zlatoust (Челябинская обл., г. Златоуст). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Kamensk-Uraľskij (Каменский РВК – г. Каменск-Уральский). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelizavetu Abramovnu Čechovič z mesta Tjumeň, ul. Boľšaja Zarečnaja 75 (Омская обл., г. Тюмень, ул. Большая Заречная, 75). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako povozný pravdepodobne v 455. samostatnom divizione protivzdušnej obrany 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Nikolaj Aleksandrovič Novosadov (Николай Александрович Новосадов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v obci Belavinského seľsovetu pri meste Vača (Горьковская обл., Вачский р-н, Белавинский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát vo Vači (Вачский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marfu Rodionovnu Novosadovovú z Belavinského seľsovetu. V 154. tankovom pluku 8. jazdeckej divízie mu ako spojárovi 29. októbra 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy a 28. júla 1944 medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako obsluha guľometu pravdepodobne v 455. samostatnom divizione protivzdušnej obrany 8. jazdeckej divízie Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.

1668. delostrelecko-mínometný pluk 8. jazdeckej divízie

  • Abdulpatak Chadžimagomedov (Абдулпатак Хаджимагомедов, niekde Gadžimagomedov, Гаджимагомедов) sa narodil v roku 1910 v Rusku v Dagestane v seľsovete obce Cheleturi pri meste Botlich (г. Махачкала, Ботлихский р-н, Хелетуринский с/с). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Botlichu (Ботлихский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Fotimat Alisadžievovú z Cheleturinského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1668. delostrelecko-mínometnom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.

Neznáma jednotka 8. jazdeckej divízie

  • Jevgenij Michajlovič Smirnov (Евгений Михайлович Смирнов) sa narodil v roku 1919 v Rusku v meste Lysva (Молотовская обл., Лысьвенский р-н, г. Лысьва). Do Červenej armády ho povolal komisariát v meste Čeljabinsk (Челябинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelizavetu Fillipovnu Smirnovovú z Prosekovského seľsovetu pri býv. okresnej obci Mostovskoje, dnešným názvom Maloje Mostovskoje (Курганская обл., Мостовский р-н - Малое Мостовское, Просековский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka v neznámej jednotke 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.

233. gardový strelecký pluk 81. gardovej streleckej divízie

Trojicu radových vojakov 233. gardového streleckého pluku portál pamyat-naroda.ru na svojom zozname Slavína nezaevidoval. Podľa výkazu strát boli pochovaní v Perneku, podľa mapky hrobu v Malých Karpatoch pri ceste do obce.

  • Aleksandr Nikolajevič Šachvorostov (Александр Николаевич Шахворостов) sa narodil v roku 1925 v Kazachstane v Alma Ate v mestskej časti Tastak (Алматинская обл., Тастак). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal jeden z komisariátov v Alma Ate (Фрунзенский ГВК - г. Алма-Ата). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasju Nikolajevnu Šachvorostovovú z Tastaku, ul. Komsomolská 22. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v čate pešej rozviedky v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 25. marca 1944 udelili medailu Za odvahu a 31. decembra 1944 ho vyznamenali Radom slávy 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojak nie je evidovaný.
  • Danil Nikolajevič Romanjuk (Данил Николаевич Романюк) sa narodil v roku 1918 na Ukrajine v obci Kulikoviči pri býv. okresnej obci Kolki (Волынская обл., с. Куликовичи; ukr. Колки, Куликовичі). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Kolkoch (Колковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jefimju Averjanovnu Romanjuk z Kulikoviči. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojak nie je evidovaný.
  • Andrej Demjanovič Pošivaľnikov (Андрей Демьянович Пошивальников) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v meste Odesa (г. Одесса). Do Červenej armády ho v máji 1944 povolal komisariát v Odese (Одесский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Pavlovnu Pošivaľnikovovú z Odesy, ul. Kuľdin... doroga 19. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 15. apríla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojak nie je evidovaný.

235. gardový strelecký pluk 81. gardovej streleckej divízie

  • Ivan Gavrilovič Skavinskij (Иван Гаврилович Скавинский) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Bykoza pri meste Šabo, ktoré bolo centrom Limanského okresu (Измаильская обл., Лиманский р-н, с. Быкоза: ukr. Шабо, Бикоза). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Šabe (Лиманский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Vasiľjevnu Skavinskú z Bykozy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali 400 m od kostola na východnom okraji Perneka. Rovnako bol popis hrobu zaznamenaný na mapke hrobu.
  • Bajram Ismailovič Achmedov (Байрам Исмаилович Ахмедов) sa narodil v roku 1922 v Azerbajdžane pri meste Šamchor, dnešným názvom Šamkir, v obci zapísanej ako Sajfale (Азербайджанская ССР, Шамхорский р-н, с. Сайфале). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Šamchore (Шамхорский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Sapinu Achmedovovú z rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 235. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali 400 m od kostola na východnom okraji Perneka. Rovnako bol popis hrobu zaznamenaný na mapke hrobu.

238. gardový strelecký pluk 81. gardovej streleckej divízie

Štvorica vojakov 238. gardového streleckého pluku bola podľa výkazu strát pochovaná na pohrebisku pluku zriadenom vo východnej časti Perneka. Na priloženej mapke malo byť miesto hrobu vyznačené krížikom, ktorý je znateľný len v západnej časti obce.

  • Konstantin Vasiľjevič Žuravlev (Константин Васильевич Журавлев) sa narodil v roku 1907 v Rusku v dedine Sjuvernja pri meste Tamala (Саратовская - Пензенская обл., Тамалинский р-н, д. Сюверня). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal poľný vojenský komisariát 147. záložného streleckého pluku. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Lukjanovnu Žuravlevovú z obce Novobejsugskaja pri meste Vyselki (Краснодарский край, Выселковский р-н, ст. Новобейсугская). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 238. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Perneka na plukovom cintoríne.
  • Pjotr Petrovič Popov (Петр Петрович Попов) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v obci Andrejevka pri meste Tiškovka (Кировоградская обл., Тишковский р-н, с. Андреевка; ukr. Тишківка, Андріївка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Tiškovke (Тишковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Jakovlevnu Popovovú z Andrejevky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 238. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Perneka na plukovom cintoríne.
  • Jakov Nikitovič Grekul (Яков Никитович Грекул, niekde Grekov, Греков) sa narodil v roku 1917 na Ukrajine v obci Gvozdavka Prvá alebo Gvozdavka Druhá pri meste Ljubašjovka (Одесская обл., Любашевский р-н, Гвоздавка Первая / Вторая; ukr. Любашівка, Гвоздавка Перша/Друга). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Ljubašjovke (Любашевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Dmitrievnu Grekul z Gvozdavky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 238. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na plukovom pohrebisku na východnom okraji Perneku.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali v tvare mena Grekov, správne má byť pravdepodobne Grekul.
  • Vladimir Andrejevič Dachno (Владимир Андреевич Дахно) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine v obci Nečajevka pri meste Kompanejevka (Кировоградская обл., Компанеевский р-н, с. Нечаевка; ukr. Компаніївка, Нечаївка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Kompanejevke (Компанеевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Iosifovnu (Sidorovnu ?) Dachno z Nečajevky. V 1055. streleckom pluku 297. streleckej divízie mu 7. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 238. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho po 24. februári 1945 načas pohrešovali, zostal nezvestným s väčšou skupinou vojakov pri obci Kamenín pri Hrone. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na plukovom pohrebisku na východnom okraji Perneku.

173. gardový delostrelecký pluk 81. gardovej streleckej divízie

  • Gumar Galimovič Mamitejev (Гумар Галимович Мамитеев, niekde Mamatejev, Маметеев) sa narodil v roku 1920 v Kazachstane v meste Karkaralinsk (Карагандинская обл., г. Каркаралинск). Do Červenej armády ho v júli 1941 alebo už v roku 1939 povolal komisariát Bajanauľského okresu (Баян-Аульский РВК). Otec vojaka žil v Karkaralinsku. V 316. protitankovom delostreleckom pluku RGK Kalininského frontu mu 8. decembra 1942 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ prieskumného oddielu v 173. gardovom delostreleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 31. júla 1944 a 29. Januára 1945 udelili medaily Za odvahu, 18. septembra 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 5. marca 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 300m východne od Perneku.
    Vojaka posmrtne 24. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa za boj pri Perneku, pri ktorom padol.

64. samostatná trestná rota 7. gardovej armády

  • Boris Nikolajevič Gerasimov (Борис Николаевич Герасимов) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v meste zapísanom ako Krjukov aj Krjukovo v Poltavskej oblasti, raz aj v Kremenčugskom okrese (Полтавская обл., Кременчугский р-н, г. Крюков/o ?). Do Červenej armády ho 3. januára 1941 povolal komisariát v obci Kožva v Republike Komi (Кожвинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Nikolajevnu Gerasimovovú z rodiska vojaka. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 64. samostatnej trestnej rote, do ktorej ho preradili v roku 1944 zo 112. samostatnej trestnej roty v hodnosti vojaka a funkcii šoféra. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severovýchodnom okraji Perneku.
  • Ivan Jakovlevič Skopincev (Иван Яковлевич Скопинцев) sa narodil v roku 1916 v Rusku v obci Aleksandrovka pri okresnom meste Sosnovka (Тамбовская обл., Сосновский р-н, с. Александровка). Do Červenej armády ho 25. júla 1941 povolal komisariát Tovarkovského okresu, ktorého centrom bolo mesto Bogorodick (Товарковский РВК - г. Богородицк). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Valentinu Fjodorovnu Skopincevovú z býv. dediny Volchonka, dnešnej súčasti Moskvy (г. Москва, Волхонка, дом 3/4). V roku 1942 sa spomínal v hodnosti st. seržanta 1021. streleckého pluku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 64. samostatnej trestnej rote. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Perneku.

141. gardový delostrelecko-mínometný pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

  • Vasilij Jemeľjanovič Kuzjurin (Василий Емельянович Кузюрин) sa narodil v roku 1902 v Rusku v meste Kuguľta, ktoré bolo centrom Špakovského okresu (Орджоникидзевский → Ставропольский край, Шпаковский р-н, с. Кугульта). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Kuguľte (Шпаковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Ivanovnu Kuzjurinovú z Kuguľty. V hodnosti staršinu mínometnej roty v 516. streleckom pluku 107. streleckej divízie ho 25. júla 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako povozný v 141. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku, podľa zápisu na mapke hrobu 100 m od cesty.

250. tankový pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

  • Genadij Moisejevič Drozdov (Генадий Моисеевич Дроздов) sa narodil v roku 1920 možno 1921 v Rusku pri meste Osa, podľa nepriamych dokumentov v dedine Ptaški (Молотовская обл., Осинский р-н, д. Пташки). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Ose (Осинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Moiseja Andrejeviča Drozdova zo seľsovetu zapísaného ako Tolizinský pri Ose (Осинский р-н, Толизинский с/с). Absolvoval Čeljabinské tankové učilište v roku 1943. Slúžil v rote samohybných diel SU-76 v 1813. pluku samohybných diel a naposledy v hodnosti technického poručíka v 250. tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Aleksandr Ivanovič Peskunov (Александр Иванович Пескунов) sa narodil v roku 1903 v Rusku v okresnom meste Pavlovka (Куйбышевская обл., Павловский р-н, с. Павловка). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát mesta Kujbyšev, historickým a dnešným názvom Samara (Куйбышевский ГВК). Príbuzných nemal, ako adresu bydliska uviedol Pavlovku. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ samohybného dela SU-76 v 250. tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.

155. gardový delostrelecký pluk 72. gardovej streleckej divízie

Miesto hrobu vojaka Voronenka nebolo možné na mape určiť z dôvodu nízkeho rozlíšenia skenu, podľa výkazu strát bol pochovaný pri kostole.

  • Afanasij Stepanovič Voronenko (Афанасий Степанович Вороненко) sa narodil v roku 1913 v Bielorusku pri meste Bragin (Полесская обл., Брагинский р-н; biel. Брагін). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal komisariát ukrajinského mesta Kompanejevka (Компанеевский РВК). Manželka vojaka žila v obci Razdoľje pri Kompanejevke (Кировоградская обл., Компанеевский р-н, с. Раздолье; ukr. Компаніївка, Роздолля). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 155. gardovom delostreleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu udelili 6. novembra 1944 medailu Za bojové zásluhy, 31. januára 1945 a 2. marca 1945 medaily Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku pri kostole.

1363. protilietadlový delostrelecký pluk 26. protilietadlovej (delostreleckej) divízie RGK

  • Sergej Spiridonovič Muchin (Сергей Спиридонович Мухин) sa narodil v roku 1913 v Rusku v usadlosti Cholmino pri okresnej obci Tjomkino (Смоленская обл., Темкинский р-н, д. Холмино). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Tjomkine (Темкинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Fjodorovnu Titovovú z usadlosti Podžarovka pri okresnej obci Iznoski (Калужская обл., Износковский р-н, с. Поджаровка). Podľa nepriameho dokumentu slúžil v 1363. protilietadlovom delostreleckom pluku a do CA bol povolaný v roku 1941. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta pravdepodobne v tomže pluku v spojovacom oddiele 26. protilietadlovej delostreleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
  • Grigorij Timofejevič Jakimov (Григорий Тимофеевич Якимов) sa narodil v roku 1909 v Rusku v Čuvašskej republike v dedine Stepnoje Korovino pri meste Poreckoje (Чувашская АССР, Порецкий р-н, Никулинский с/с, д. Степное Коровино). Do Červenej armády ho v auguste 1941 povolal komisariát v Poreckom (Порецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ljubov Gavrilovnu Jakimovovú zo Stepneho Korovina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1363. protilietadlovom delostreleckom pluku 26. protilietadlovej delostreleckej divízie. V tejto jednotke mu 29. apríla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.

198. gardový delostrelecký pluk 93. gardovej streleckej divízie

  • Leonid Vasiľjevič Bachturov (Леонид Васильевич Бахтуров) sa narodil v roku 1914 v Rusku v obci Kourak pri meste Togučin (Новосибирская обл., Киселевский р-н Тогучинский р-н, с. Коурак). Do Červenej armády ho 20. júla 1941 povolal komisariát mesta Kiseljovsk (Киселевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Mariju Vasiľjevnu Bachturovovú z Kouraku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka spojovacej čaty štábnej roty v 198. gardovom delostreleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 7. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Okrem toho bol aj držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.

Zoznam

Referenčným materiálom, podľa ktorého bol spracovaný zoznam v Perneku pochovaných vojakov Červenej armády, bol zoznam Slavína ma portáli pamyat-naroda.ru. Farebne zvýraznené poznámky za menami sa vzťahujú k tomuto zoznamu Slavína.

Bajram Ismailovič Achmedov (Байрам Исмаилович Ахмедов)
Anton Grigorjevič Artemčuk (Антон Григорьевич Артемчук), ev.: Malé Karpaty
Leonid Vasiľjevič Bachturov (Леонид Васильевич Бахтуров)
Vasilij Radionovič Bevza (Василий Радионович Бевза)
Nikolaj Vaiľjevič Bezdyga (Николай Васильевич Бездыга), ev.: Malé Karpaty
Andrej Petrovič Bezuglov (Андрей Петрович Безуглов, niekde Bezuglyj, Безуглый)
Andrej Petrovič Bezuglyj (Андрей Петрович Безуглый), pozri Bezuglov
Ivan Matvejevič Bogdanovič (Иван Матвеевич Богданович), ev.: Malé Karpaty
Maksim Sergejevič Boryskin (Максим Сергеевич Борыскин)
Leonid Aleksejevič Budaragin (Леонид Алексеевич Бударагин)
Ivan Iosifovič Bunčuk (Иван Иосифович Бунчук)
Vladimir Andrejevič Dachno (Владимир Андреевич Дахно)
Grigorij Ivanovič Dekun (Григорий Иванович Декун) 
Semjon Maksimovič Demčenko (Семен Максимович Демченко)
Filaret Iosifovič Denisov (Филарет Иосифович Денисов, niekde Osipovič, Isekarevič, Осипович, Исекаревич)
Akim Danilovič Derbičev (Аким Данилович Дербичев)
Genadij Moisejevič Drozdov (Генадий Моисеевич Дроздов)
Pavel Andrejevič Fadejev (Павел Андреевич Фадеев)
Abdulpatak Gadžimagomedov (Абдулпатак Хаджимагомедов Гаджимагомедов), pozri Chadžimagomedov
Dmitrij Nikolajevič Gajvoronskij (Дмитрий Николаевич Гайворонский)
Boris Nikolajevič Gerasimov (Борис Николаевич Герасимов)
Dmitrij Konstantinovič Gluchoňkov (Дмитрий Константинович Глухоньков)
Jakov Nikitovič Grekov (Яков Никитович Греков), pozri Grekul
Jakov Nikitovič Grekul (Яков Никитович Грекул, niekde Grekov, Греков)
Abdulpatak Chadžimagomedov (Абдулпатак Хаджимагомедов, niekde Gadžimagomedov, Гаджимагомедов)
Nikolaj Aleksandrovič Chmelev (Николай Александрович Хмелев)
Nejšetžan Isakžanov (Нейшетжан Исакжанов), ev.: Malé Karpaty, vojnu pravdepodobne prežil
Grigorij Timofejevič Jakimov (Григорий Тимофеевич Якимов)
Michail Petrovič Jefimov (Михаил Петрович Ефимов), ev.: Malé Karpaty
Ivan Pavlovič Juraš (Иван Павлович Юраш)
Nikolaj Iľjič Kasatočkin (Николай Ильич Касаточкин)
Pavel Klimovič Kasjanjuk (Павел Климович Касьянюк)
Andrej Jegorovič Kijajev (Андрей Егорович Кияев)
Ivan Vasiľjevič Kirsanov (Иван Васильевич Кирсанов)
Anisij Tichonovič Klimaševskij (Анисий Тихонович Климашевский)
Nikolaj Ivanovič Knjazev (Николай Иванович Князев)
Antonida Fjodorovna Knjazevová (Антонида Федоровна Князева, niekde Antonina, Антонина), pochovaná pravdepodobne: Pernek, ev.: Báhoň
Viktor Michajlovič Krylov (Виктор Михайлович Крылов)
Ivan Vasiľjevič Kulivar (Иван Васильевич Куливар)
Vasilij Dmitrievič Kunin (Василий Дмитриевич Кунин)
Fjodor Nikiforovič Kuš (Федор Никифорович Куш)
Vasilij Jemeľjanovič Kuzjurin (Василий Емельянович Кузюрин)
Fjodor Pavlovič Kuzminych (Федор Павлович Кузьминых)
Michail Romanovič Kvas (Михаил Романович Квас)
Ivan Aleksejevič Lapa (Иван Алексеевич Лапа, niekde Jelisejevič, Елисеевич), vojnu pravdepodobne prežil
Aleksej Nikitovič Latyšev (Алексей Никитович Латышев)
Konstantin Fjodorovič Ljubkovskij (Константин Федорович Любковский)
Anatolij Michajlovič Makanin (Анатолий Михайлович Маканин)
Aleksandr Chrysanfovič Maksimov (Александр Хрысанфович Максимов, niekde Chrisanovič, Хрысанович)
Gumar Galimovič Mamitejev (Гумар Галимович Мамитеев, niekde Mamatejev, Маметеев)
Ivan Michajlovič Meľničuk (Иван Михайлович Мельничук)
Iosif Tarasovič Mgalobišvili (Иосиф Тарасович Мгалобишвили)
Vasilij Aleksejevič Michajlenko (Василий Алексеевич Михайленко)
Jakov Ivanovič Moskalenko (Яков Иванович Москаленко)
Sergej Spiridonovič Muchin (Сергей Спиридонович Мухин)
Georgij Semjonovič Nikolajev (Георгий Семенович Николаев)
Nikolaj Aleksandrovič Novosadov (Николай Александрович Новосадов)
Georgij Semjonovič Orechov (Георгий Семенович Орехов)
Pjotr Ivanovič Padaľcev (Петр Иванович Падальцев, niekde Podaľcev, Подальцев)
Stepan Jakimovič Panasjuk (Степан Якимович Панасюк, niekde Panisjuk, Панисюк)
Konstantin Mefoďjevič Papirov (Константин Мефодьевич Папиров, niekde Nefedovič, Нефедович)
Fjodor Aleksandrovič Paričev (Федор Александрович Паричев, niekde Paryčev, Парычев)
Aleksandr Ivanovič Peskunov (Александр Иванович Пескунов)
Ivan Jakovlevič Petrov (Иван Яковлевич Петров)
Pjotr Ivanovič Podaľcev (Петр Иванович Подальцев), pozri Padaľcev
Pjotr Petrovič Popov (Петр Петрович Попов)
Andrej Demjanovič Pošivaľnikov (Андрей Демьянович Пошивальников), neev.
Zachar Semjonovič Potapenko (Захар Семенович Потапенко)
Vladimir Pavlovič Radzjuk (Владимир Павлович Радзюк)
Michail Ivanovič Rjazanov (Михаил Иванович Рязанов)
Jevgenij Nikolajevič Rodnikov (Евгений Николаевич Родников), ev.: Malé Karpaty
Danil Nikolajevič Romanjuk (Данил Николаевич Романюк), neev.
Andrej Nikolajevič Romanjuta (Андрей Николаевич Романюта)
Stepan Grigorjevič Rusalejev (Степан Григорьевич Русалеев, niekde Rusalev, Русалев)
Nikolaj Andrejevič Sidak (Николай Андреевич Сидак), ev.: Malé Karpaty
Šinasil Sichimov (Шинасил Сихимов)
Ivan Gavrilovič Skavinskij (Иван Гаврилович Скавинский)
Ivan Jakovlevič Skopincev (Иван Яковлевич Скопинцев)
Jevgenij Michajlovič Smirnov (Евгений Михайлович Смирнов)
Ivan Aleksandrovič Stadnik (Иван Александрович Стадник)
Aleksandr Nikolajevič Šachvorostov (Александр Николаевич Шахворостов), neev.
Zafir Šarapov (Зариф Шарапов), ev. Pernek, pochovaný: Pernek (pravdepodobne) alebo Pezinok (chybný zápis)
Ivan Kirillovič Šermet (Иван Кириллович Шермет, niekde Šeremet, Шеремет)
Aleksandr Pavlovič Švedov (Александр Павлович Шведов)
Zejdalda Tambulatov (Зейдалда Тамбулатов, niekde Tejdalda, Тейдалда, Zajdalda Tažbulatov, Зайдалда Тажбулатов)
Pjotr Titovič Teplov (Петр Титович Теплов)
Vasilij Nikitovič Terechin (Василий Никитович Терехин)
Arsentij Timofejevič Tkačenko (Арсентий Тимофеевич Ткаченко)
Michail Zacharovič Tkačuk (Михаил Захарович Ткачук)
Vasilij Iľjič Udodov (Василий Ильич Удодов)
Mefodij Jefremovič Vereščaka (Мефодий Ефремович Верещака), ev.: Malé Karpaty
Jurij Nikitovič Vinogradov (Юрий Никитович Виноградов)
Afanasij Stepanovič Voronenko (Афанасий Степанович Вороненко)
Jakov Amosovič Zajcev (Яков Амосович Зайцев)
Vasilij Semjonovič Zajcev (Василий Семенович Зайцев)
Ivan Anufrievič Zemčuk (Иван Ануфриевич Земчук)
Artjom Petrovič Žilinskij (Артем Петрович Жилинский)
Konstantin Vasiľjevič Žuravlev (Константин Васильевич Журавлев)
Dondok Abuševič Žužajev (Дондок Абушевич Жужаев)

 

Blízke pamätníky

Padlým v 1. svetovej vojne, Pernek
Padlým v 1. svetovej vojne, Pernek
  • Súradnice:
    48.3673231, 17.1468978
Kamerové systémy