V materiáloch pamyat-naroda.ru je možné nájsť 16 sovietskych vojakov, ktorí boli pochovaní v Malých Levároch. V obci pochoval 14 vojakov 745. strelecký pluk 141. streleckej divízie a dvaja boli z iných jednotiek. Veliteľom 745. streleckého pluku bol major Ivan Gavrilovič Kuznecov (*1914, Иван Гаврилович Кузнецов). Mená vojakov pluku sú známe zo spoločného divízneho výkazu strát, v ktorom boli uvedení v rade za sebou. Zomreli 8. a 10. apríla 1945 a pri ich menách je uvedená obec Malé Leváre ako miesto hrobu (na neupresnenom mieste). Napriek tomu v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sú u 9 z nich chybne zaevidované Veľké Leváre ako miesto pôvodného hrobu.
- Ivan Pavlovič Garkuša (Иван Павлович Гаркуша) sa narodil v roku 1925 na Kryme v dedine Šejch Manaj, dnešným názvom Lebedinka (Крымская АССР, Старо-Крымский р-н, д. Шейх-Манай - Лебединка). Do Červenej armáde bol od mája 1944, povolal ho komisariát mesta Starý Krym (Старо-Крымский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Nikitovnu Garkuša zo Šejch Manaj. V zostave 779. streleckého pluku 227. streleckej divízie mu 29. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
- Konstantin Timofejevič Kostjuk (Константин Тимофеевич Костюк) sa narodil v roku 1905 v obci Bužany pri meste Berestečko vo Volynskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Волынская обл., Берестечковский р-н, с. Бужаны; ukr. Берестечко, Бужани). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Berestečku (Берестечковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Uľjanu Zinovjevnu Kostjuk z obce Bužany. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Grigorij Petrovič Omeľčenko (Григорий Петрович Омельченко) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Voznesenka pri meste Buryň (Украинская ССР, Сумская обл., Бурыньский р-н, с. Вознесенка; ukr. Буринь, Вознесенка). V Červenej armáde bol od 12. januára 1942, povolal ho komisariát býv. okresnej obce Dobroveličkovka pri meste Kropivnickij (Добровеличковский РВК; ukr. Добровеличківка, Кропивницький). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Zacharovnu Omeľčenko z Voznesenky. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 16. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Pjotr Ivanovič Galkin (Петр Иванович Галкин) sa narodil v roku 1910 v Rusku v Udmurtskej republike v osade Kakmož Itči pri okresnej obci Vavož (Удмуртская АССР, Вавожский р-н, д. Какмож-Итчи). Do Červenej armády ho 5. júna 1941 povolal komisariát vo Vavoži (Вавожский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agafju Gerasimovnu Galkinovú z Kakmož Itči. Pri Poltave 29. mája 1941 padol do zajatia a z rumunského zajateckého tábora ho oslobodili 28. augusta 1944. Po oslobodení bol v zostave 147. frontového zíložného streleckého pluku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 23. marca 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Ivan Nikolajevič Gončarov (Иван Николаевич Гончаров) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v meste Lebedin (Украинская ССР, Сумская обл., г. Лебедин; ukr. Лебедин). V Červenej armády bol od 18. marca 1944, povolal ho komisariát ukrajinského mesta Teplik (Тепликский РВК; ukr. Теплик). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Grigorjevnu Gončarovovú z Lebedina, ul. Kibica 225. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 9. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Andrej Pavlovič Salo (Андрей Павлович Сало) sa narodil v roku 1907 v obci Lavrikov pri býv. okresnej obci Magerov vo Ľvovskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Магеровский р-н; ukr. Магерів, Лавриків). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát (Магеровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Timofejevnu Salo z Lavrikova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Andrej Stachovič Čevinskij (Андрей Стахович Чевинский) sa narodil v roku 1900 v obci býv. Peremyšljanského okresu zapísanej ako Lunk vo Ľvovskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Украинская ССР, Львовская обл., Перемышлянский р-н, с. Лунк; ukr. Перемишляни). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát mesta Peremyšljany (Перемышлянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Andrejevnu Čevinskú z Lunka. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Michail Stepanovič Gavruško (Михаил Степанович Гаврушко) sa narodil v roku 1902 v obci Sopošin pri meste Žolkov, dnešným názvom Žolkva, vo Ľvovskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Жолкевский р-н, с. Сопошин; ukr. Жовква, Сопошин). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Žolkove (Жолкевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Ivanovnu Gavruško zo Sopošina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Grigorij Illarionovič Melkadze (Григорий Илларионович Мелкадзе) sa narodil v roku 1924 v Gruzínsku v meste Kutaisi (Грузинская ССР, г. Кутаиси). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Kutaisi (Кутаисский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Illariona Zacharoviča Melkadze z Kutaisi, ul. Budjonného 17. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Vladimir Dmitrievič Sukmanovskij (Владимир Дмитриевич Сукмановский) sa narodil v roku 1907 v dedine Koropec pri býv. okresnej obci Pomorjany vo Ľvovskej oblasti. Oblasť sa v roku 1939 stala súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Поморянский р-н, с. Коропец; ukr. Поморяни, Коропець). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Pomorjanoch (Поморянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kseňju Dmitrievnu Sukmanovskú z Koropca. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
V zozname vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak omylom evidovaný ako prepochovaný z Veľkých Levár. - Ivan Grigorjevič Burdejnyj (Иван Григорьевич Бурдейный) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci Durnjaki, dnešným názvom Ljubomirovka, pri býv. okresnej obci Novaja Ušica (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Ново-Ушицкий р-н, с. Дурняки - Любомировка; ukr. Нова Ушиця, Любомирівка). V Červenej armáde bol od 1. apríla 1944, povolal ho komisariát (Ново-Ушицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Ivanovnu Burdejnú z obce Durnjaki. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ obsluhy guľometu v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 16. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu a 9. apríla 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
- Fjodor Gavrilovič Pochil (Федор Гаврилович Похил) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine pri meste Pjatichatki v obci Posuňki alebo v obci Lozovatka (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Пятихатский р-н, с. Посуньки altern. с. Лозоватка; ukr. П'ятихатки, Посуньки, Лозуватка). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Pjatichatki (Пятихатский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Garpinu Arkaďjevnu Pochil, bydliskom v obci Posuňki, v poslednom výkaze v Lozovatke. Predpokladalo sa, že v zostave 223. gardového streleckého pluku 78. gardovej streleckej divízie 21. novembra 1943 padol. Pochovaný mal byť pri meste Petrovo pri Kirovograde v obci Vodjanoje alebo v obci zapísanej ako Veršino Vlasovka (Кировоградская обл., Петровский р-н, с. Водяно altern. с. Вершино-Власовка). V zostave 1288. streleckého pluku 113. streleckej divízie v máji 1944 pri rieke Dnester padol do zajatia, v júni 1944 bol oslobodený a zaradený do 233. armádneho záložného streleckého pluku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
- Michail Nikolajevič Šadrin (Михаил Николаевич Шадрин) sa narodil v roku 1918 v Rusku v Baškirskej republike v obci Bajki pri okresnej obci Karaideľ (Башкирская АССР, Караидельский р-н, с. Байки). Do Červenej armády ho 31. septembra 1939 povolal komisariát obce Karaideľ (Караидельский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Veru Nikolajevnu Šadrinovú z obce Bajki. V zostave 730. streleckého pluku 204. streleckej divízie zostal od 17. augusta 1942 nezvestný pod Stalingradom pri dedine Abganerovo (Сталинградская обл., Ворошиловский р-н, Абганеровский с/с, д. Абганерово) a v zajatí strávil čas od 9. septembra 1942 do 6. februára 1944. Do Červenej armády ho opätovne 22. marca 1944 povolal komisariát ukrajinského mesta Nikopoľ (Никопольский ГВК). Ako zástupcu veliteľa guľometnej čaty motostreleckého práporu 14. gardovej mechanizovanej brigády ho 31. októbra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 6. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Posmrtne ho 24. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa za bojový čin z 10. apríla pri rakúskej obci Hohenau, kde bol smrteľne zranený. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
- Georgij Leonťjevič Alimov (Георгий Леонтьевич Алимов) sa narodil v roku 1920 v Rusku v Moskve (г. Москва). V Červenej armády bol od 23. júna 1941, povolal ho Baumanský komisariát Moskvy alebo komisariát mesta Reutov pri Moskve (Бауманский РВК altern. Реутовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Mariju Leonťjevnu Alimovovú z Moskvy, ul. Dokučajev pereulok 16 (г. Москва, Докучаев переулок 16). Počas služby utrpel niekoľko zranení; vo februári 1942, v januári 1943 a v septembri 1944. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 745. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 25. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Malých Levároch.
Podľa výkazu strát bol na západnom okraji obce pochovaný jeden vojak 1243. streleckého pluku 375. streleckej divízie.
- Jegor Andrejevič Demin (Егор Андреевич Демин) sa narodil v roku 1895 v Rusku v bývalom Krapivenskom okrese v dedine zapísanej ako Chotunka, ide o obec Boľšaja Chatunka pri meste Ščokino (Тульская обл., Крапивенский р-н, д. Хотунка - Большая Хатунка). V Červenej armády bol od 10. marca 1942, povolal ho komisariát mesta Leninskij pri Tule (Ленинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Andrejevnu Deminovú z osady Kurakovo pri Tule (Ленинский р-н, д. Кураково). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 16. januára 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Malých Levár.
U jedného vojaka zo ženijného práporu 141. streleckej divízie bolo vo výkaze strát uvedené miesto hrobu na cintoríne pri kostole. Na priloženej poľnej mapky malo byť označené ceruzkou krížikom, ale nie je možné ho rozlíšiť.
- Aleksandr Stodosovič Goljačenko (Александр Стодосович Голяченко) sa narodil v roku 1919 na Ukrajine pri meste Volodarsk-Volynskij, dnešným názvom Chorošev (Украинская ССР, Житомирская обл., Володарско-Волынский р-н - Хорошев, Хорошів). V Červenej armáde bol od 15. januára 1944, povolal ho komisariát vo Volodarsk-Volynskom (Володарско-Волынский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Michailovnu Poljačenko z obce Sokolov pri býv. okresnej obci Červenoarmejsk, dnešným názvom Puliny (Житомирская обл. Червоноармейский район - Пулины, с. Соколов; ukr. Пулини, Соколів). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 207. samostatnom ženijnom prápore 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 12. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu, 28. januára 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 23. apríla 1945 posmrtne Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. V odôvodnení vyznamenania sa spomína, že padol v boji 3 km severne od obce Gajary, v momente keď vystupoval z člna na pravom brehu Moravy. Pochovali ho v Malých Levároch na cintoríne pri kostole.